BOHOVIA, OBRI A ĽUDIA

12. januára 2013 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), HĽADANIE, UŽITOČNÉ VECI

Je to len pár rokov, čo svetom preletela správa o náleze, ktorý sa podaril indickým archeológom. Správu priniesli noviny Hindu Voice a nález sa pošťastil indickej pobočke National Geographic.

Oblasť nálezu, ako uvádza článok, je neobývaná oblasť indickej púšte a volá sa Pustá štvrť. Je to zároveň oblasť, ktorá patrí indickej armáde, a preto aj vďaka jej spolupráci sa ho podarilo vykonať. Indická vláda zakázala vstup do tejto oblasti všetkým, okrem členov výskumného tímu National Geographic Society.

Pre civilizovaný svet hľadajúci senzácie bol tento nález – súdiac podľa času záujmu – len krátkometrážnou senzáciou. O niekoľko dní na ňu úplne zabudol, pretože ho zaujali už úplne iné, «dôležitejšie» veci.

Na mieste nálezu boli nájdené aj tabuľky s nápismi, ktoré indickí vedci úspešne dešifrovali. Podľa týchto textov patrila nájdená kostra jednému z obrov, ktorých zrodil samotný Brahma na úsvite ľudstva nato, aby udržiaval poriadok v ľudskej spoločnosti a nedovoľoval vojny medzi ľuďmi. Títo obri boli veľmi veľkí a silní a dokázali rukami oblapiť strom a vytrhnúť ho aj s koreňmi. Prastará mytológia hovorí, že gény takýchto obrov mal v sebe aj jeden z bratov Pandavov – syn Bhimu. No títo obri, ktorí vládli mimoriadnou silou, sa neskôr obrátili proti Prastarým Bohom a začali proti ním vojnu. Preto ich Boh Šiva zničil.

O skutočných rozmeroch obra z Indie si môžeme vytvoriť predstavu porovnaním čo aj len samotnej lebky nálezu a postavami robotníkov.

Takéto nálezy sa však našli nielen v Indii, ale aj v predhorí Ánd, pozostatky boli nájdené pri stavbe londýnskeho metra, aj v blízkosti Mykén, v provincii Argolida v Grécku, Saudskej Arábii a inde.

Hoci senzácie loviaci svet to rýchlo preskočil, pre nás to je neobyčajne dôležité potvrdenie letopisnej pravdivosti Prastarých Véd, vrátane Védických proroctiev o začiatku Dňa Svaroga – novej epoche vývoja vo vývoji človeka – ktorá sa začne hlásiť o svoje práva v Lete 7520 UMHCH, alebo inak v decembri 2012. Nevedomí fanatici očakávajú koniec Sveta, ale vo védickom ponímaní sa končí Vek Líšky (runa Bohyne MARY na Krugolete Čísloboga), ktorý je charakterizovaný ľstivosťou a klamom a začína sa Vek Vlka (runa Boha VELESA na Krugolete Čísloboga), ktorý je sanitárom Prírody – všetko slabé a choré zahynie a silné a zdravé prežije. Teda podľa Védického Hviezdovedenia

(astrológie) na prebiehajúce obdobie môžeme nazerať ako na periódu, v rámci ktorej máme možnosť zložiť «záverečné skúšky» na našej planéte a vystúpiť do vyšších Svetov – «Svarožích Lúk» – Svety Slavi, kde už prebývajú naši Predkovia, keďže vrástli do svojich Devakonických tiel. Mimoriadne talentovaní žiaci Nebeskej školy duchovného samodovŕšenia môžu byť dôstojní vynesenia do Svetov Pravi – Prečistej Svargy. No a tí, ktorí skúšky nezložili, tu ostanú na ďalšiu lekciu, t.j. na ďalších 417 000 rokov – čo im, celkom určite, musí stačiť. Tieto nálezy neprichádzajú práve teraz náhodne. Boli aj v minulosti, ale vždy sa ich tvarom podarilo utajiť. Veď o čom inom svedčia napríklad také knihy ako THE HIDDEN HISTORY OF THE HUMAN RACE (Michael A. Cremo a Richard L. Thomson)? Pretože teraz to nejde, tak prichádza množstvo dezinformácií, ktoré sťažia, ba mnohým znemožnia orientáciu v spleti faktov a protiargumentov. Nuž, komu to stále nestačí, bude mať dosť času na zopakovanie celej lekcie. Otázkou ostáva, či to postačí aj tým, ktorí sa pevne držia logiky «Pán dal, Pán vzal»… Majú dosť zaujímavú logiku. Keď im pán farár zavelí do boja proti nepriateľom cirkvi, všetci oduševnene nastúpia na krížovú výpravu. Keď majú konať na záchranu Rodu – tak im nemá kto čo povedať, a preto nerobia nič – Pán sa o nich „postará“. Samozrejme, veď tvari nepotrebujú, aby sa naše Rody rozvíjali, ba čo i len prežili (Pán je môj Pastier, nič mi nechýba). A to je už zrada Predkov, t.j. Rodu. No ďalší zaujímavý jav je, že ak ide o majetky a peniaze, tak sa nespoliehajú na to, že stačí napr. otvoriť konto a „Pán“ im ho sám od seba bude plniť peniazmi. Snažia sa sami zbierať majetky. Teda ak ide o majetky – vedia konať aj sami; ak ide o Rod – Pán dal, Pán vzal…

Aj v bežných slovanských národných rozprávkach – ktoré sú skutočným záznamom reálnych udalostí – sa spomínajú takí hrdinovia ako Svätogor, Dobryňa, Goryňa, Valigor, Valibuk, Validub a pod. Samotné rozprávky a povesti sú svedectvom, že takíto obri žili a dokázali vytrhnúť aj dub či buk s koreňmi zo zeme. Ich úloha však bola bojovať so silami Tmy obraňujúc dobro a spravodlivosť. Je príznačné, že o tom hovoria aj tabuľky nájdené pri obrovi v Indii.

Obri sú však známi aj z iných kultúr. Spomeňme aspoň sumerského Gilgameša a Enkidu, z Biblie je známy Goliáš.

India bola jednou z provincií Veľkej Slovansko-Árijskej Dŕžavy, ktorej teritóriá sa nachádzali po celej planéte Zem. V súlade s Letopismi, ktoré sú uložené u Pravoslávnych Starovercov, existovali zemské lokality, ktoré naši Predkovia darovali národom so žltou, červenou a čiernou farbou kože, ale aj tak patrili do Dŕžavy a mali práva, ktoré by sme dnes mohli nazývať «národná autonómia». Aj samotní naši Predkovia – podľa tých istých Letopisov – dosahovali výšku od 2,5 do 4,5 m.

Núka sa nám otázka, prečo akademická veda mlčí o takýchto a podobných nálezoch? Odpoveď je jednoduchá: preto, lebo rasa gigantov nijako nezapadá do mýtu, ktorý vytvorili «just for us», a ktorý nazvali história. Čo je však horšie, nato, aby dokázali svoju «pravdu», bez škrupúľ ničia nielen kosti samotných gigantov, ale aj mnohé ďalšie artefakty, ktoré sú s existenciou tejto záhadnej rasy spojené. Rovnaký osud však podstupujú aj mnohé nálezy bieleho človeka našej veľkosti, neraz staré aj milióny rokov, ktoré už dlho vykopávajú po celom Rusku.

V tejto súvislosti si uveďme ďalší zdroj nálezov, ktorý rovnako nezapadá do histórie.


Waldemar Julsrud žil asi 300 km severne od mesta Mexiko. Raz na návrší kopca El Toro náhode uvidel niekoľko otesaných kameňov a fragmentov keramiky vyčnievajúcich z pôdy. Julsrud bol pôvodom Nemec, ktorý sa presťahoval do Mexika koncom 19. storočia. Mexickou archeológiou sa zaoberal dôsledne a ešte v r. 1923 spolu s padre Martinesom vykopal pamätník kultúry Čipikauro 8 míľ od kopca El Toro. Neskôr bola kultúra Čipikauro datovaná do obdobia 500 pred n.l. – 500 n.l.

Pleziosaurus, ktorý porazil giganta.

Ľudia neznámej prastarej rasy.
Nie sú to ani Indovia ani černosi.
V rukách majú mláďatá dinosaurov.

Žena prastarej rasy s domácim dinosaurom, ktorý nie je vede známy.

Hra dinosaura s človekom. Je očividné, že dinosaury boli v pradávnych časoch domácimi zvieratami.

Človek čistí demitrodonta. Paleontológovia predpokladajú, že demitrodonti žili na Zemi v triasovej perióde mezozoickej éry.

Človek sediaci na vodnom dinosaurovi.

Boj reptiloida s tilosaurom.

Pleziosaurus na mŕtvole druhého dinosaura, ktorý je vede neznámy.

Waldemar Julsrud sa vynikajúco vyznal v mexických starožitnostiach, a preto hneď, ako narazil na nálezy na El Toro vedel, že nepatria k nijakej kultúre, ktorá by bola svetu známa. Začal teda svoj vlastný výskum. Nebol však profesionálnym vedcom, a tak postupoval zo začiatku veľmi jednoducho. Najal si miestneho roľníka Odilona Tinajero a sľúbil mu zaplatiť po 1 peso (v tom čase asi 12 centov) za každý celý artefakt. Tinajero sa preto stal veľmi precízny vo svojej práci a všetky náhodne rozbité predmety hneď lepil, ešte predtým, ako ich odovzdal Julsrudovi. Takto začala vznikať Julsrudova zbierka, ktorú dopĺňal aj Waldemarov syn Carlos Julsrud, a potom aj jeho vnuk Carlos II.

Julsrudova zbierka nakoniec dnes obsahuje niekoľko desiatok tisíc artefaktov – podľa jedných údajov ich je asi 33,5 tisíc, podľa iných 37 tisíc. Tak či onak, úctyhodná zbierka.

Nuž teda, čo vieme o ľuďoch obroch dávnej minulosti? Vo všetkých prastarých písomných zdrojoch – ktoré prežili dodnes – sa o nich hovorí: vo Védach, Aveste, Edde, Biblii, čínskych a tibetských kronikách. Dokonca aj v asýrskych klinových tabuľkách sa hovorí o obrovi Izdubarovi, ktorý čnel nad ostatnými ľuďmi ako céder nad kríkom.

Tibetský láma Lobsang opisuje príhodu, keď ho pri jednom zasvätení priviedli do podzemných priestorov kláštora, kde boli zabalzamované dve telá, mužské a ženské o veľkosti 5 a 6 metrov. Charles Fort tiež hovorí o gigantických kostrách ľudí, ktoré oficiálna «veda» doteraz nechce uznať.

Obri žili po 50 – 100 tisíc rokov a v súlade s Puranami ich bolo 33 miliónov. Následkom jadrovej vojny ich veľa zahynulo, následkom čoho ich ostalo len niekoľko desiatok tisíc. A kde vlastne žili? Podľa údajov z Véd mali obri tri Nebeské mestá: zlaté, strieborné a železné, ostatné mestá sa nachádzali pod zemou. Práve preto na povrchu neostalo po nich veľa stôp. Na povrchu Zeme mali len chrámy s posvätnými brezovými hájmi a totemovými zvieratami, vedecké stanice – najmä biologické a astrologické – kozmodrómy, podobné tým, aké ostali dodnes na plošine Nazca v Južnej Amerike, ovocné sady a nejakú zem na pastviny. Dnes sa už stáva jasným, prečo boli po celej planéte vyhĺbené tisíce kilometrov tunelov, ktoré boli objavené na Altaji, Urale, Ťan-Šane, Kaukaze, Sachare, Gobi, v Severnej a Južnej Amerike. Jeden z takýchto tunelov spája Maroko so Španielskom. Ale to už je iná téma…

NAŠI PARTNERI: