Horizontal SlideShow Module v1.8 by JT.
Navráťte sa k svojim koreňom a vy otvoríte bránu do Božského Sveta (Prav). RAMCHAT.
Nevstupujte do iných Svetov so svojimi zákonmi, ale dodržiavajte zákony toho Sveta. RAMCHAT.
Dodržiavajte Zákony Veľkého Ramchu, buďte múdri a dokonalí. RAMCHAT.
Nechoďte za Tmou, ale choďte za Svetlom, lebo idúci za Tmou zhynú bezčasovo. RAMCHAT.
Nepočúvajte tých, ktorí nabádajú ku Krivde, ale počúvajte tých, ktorí nabádajú k Pravde. RAMCHAT.
Nepočúvajte tých čo hovoria, že život je konečný, lebo oni sami nevedia o čom hovoria. RAMCHAT.
Nepočúvajte tých čo hovoria, že váš blížny je váš nepriateľ, ale počúvajte tých čo hovoria, že váš blížny je váš priateľ. RAMCHAT.
Choďte cez mnohé Svety, poznávajte ich a zdokonaľujte Ducha svojho. RAMCHAT.
Poznávajte Múdrosť Boha Jediného (Roda) a pojmete Svetlo Božie na svojej Púti. RAMCHAT.
Nedávajte Védy tým, ktorí ich použijú na zhynutie všetkého živého. RAMCHAT.
Netvorte lživé prikázania a zákony, ktoré idú proti Konom a Zápovediam Božím, lebo seba zahubíte a potomkov svojich zvediete z Púte. RAMCHAT.
Neusilujte sa zachvátiť iné Svety, lebo kto má také úmysly, svoj Svet môže stratiť. RAMCHAT.
Nemyslite si, že mnohé Zeme sú bez života, na nich existuje život, ktorý vy nevidíte, vaše zmysly nezachytia. RAMCHAT.
Nepoužívajte Vajtmany a Vajtmary na zlo, aby ste sa zmocnili druhých Svetov, ale používajte ich na dobro a poznávanie Svetov, a vtedy dosiahnete priateľstvo obyvateľov tých Svetov. RAMCHAT.
Neprejavujte agresivitu voči tým, ktorí k vám prichádzajú z druhých Svetov, lebo ako sa budete chovať vy, taký bude ich názor na všetkých obyvateľov vášho Sveta. RAMCHAT.
Neničte Svet a jeho Prírodu, lebo seba zahubíte a svoj Svet stratíte. RAMCHAT.
Nech žena neodvrhne svojho muža, lebo sa od nej odvrhne Nebeský Rod. RAMCHAT.
Dcéra, narodená vo Svätom Roku nespája sa s mužom v Rodinný Zväzok, jedine vo Svätom Roku. RAMCHAT.
Nech sa nedotkne prst otca inej ženy keď jeho žena nosí jeho dieťa pod svojim srdcom. RAMCHAT.
Ani nemajte iné ženy, okrem svojej v žiadnom čase okrem čiernej hodiny, keď Rod mužský hynie za obranu svojho domu, za obranu svojej Zeme a Viery svojej. RAMCHAT.
Nepoužívajte Faš-Ničiteľ proti svojmu Svetu, lebo svoj živý Svet zničíte a o potomkov svojho Rodu sa pripravíte. RAMCHAT.
Uchovávajte Pamäť o všetkých Predkoch Rodu svojho a získate blahosklonnosť Bohov a Predkov svojich. RAMCHAT.
Vážte si Pútnikov, poslancov Boha Jediného (Roda), počúvajte ich Slová a Múdrosť. RAMCHAT.
Nežite podľa zákonov, ktoré zostavili ľudia aby vás zbavili Slobody, ale žite podľa Zákonov Boha Jediného. RAMCHAT.
Nevyslovujte meno Boha Jediného nadarmo, ale vyslovujte ho len vo Veľké sviatky. RAMCHAT.
Ctite si Nebeských Bohov, Otca a Matku svoju, lebo oni vám dali život, Otec a Matka vám dali Ducha a Telo, a Bohovia Dušu a Svedomie. RAMCHAT.
Neohovárajte tých, ktorí opustili Svet váš, ale hovorte o nich len dobre. RAMCHAT.
Nesúďte tých, ktorí zišli z Cesty Svetla, ale nasmerujte ich znova na Pravú Púť, lebo za svoje činy budú zodpovedať oni pred Svedomím a Rodom. RAMCHAT.
Nehanbite sa za to, čo vám bolo dané vašou podstatou a Rodom Jediným, ale hanbite sa za nepoznanie a nevedomosť. RAMCHAT.
Vážte si Bohov svojich a Jediného Tvorcu a získate kľud a pokoj vo svojom živote, a budú vám otvorené aj Brány Medzisvetia. RAMCHAT.
Stavajte Chrámy vo všetkých Svetoch, poznávajte Múdrosť Božiu, lebo kto Múdrosť Božiu nepoznáva, seba stratí. RAMCHAT.
Sväťte sväto všetky sviatky ktoré vám zanechali vaši Predkovia, okrášľujte svoj život radosťou a blahými činmi na Slávu Bohov a Predkov vašich. RAMCHAT.
Dodržiavajte Moje Zápovede, ktoré som vám dal a dostanete pomoc Moju vo všetkých časoch. RAMCHAT.
Ctite si jeden druhého, syn Matku a Otca, manžel s manželkou žite v súlade. SVAROG.
Na jednu ženu má muž siahnuť – lebo inak sa vám záchrana neprizná. SVAROG.
Bočte od Krivdy a nasledujte Pravdu, ctite si Rod svoj a Roda Nebeského. SVAROG.
Uctievajte si tri dni v týždni – tretí, siedmy a deviaty. Ctite si Veľké Sviatky. Preto je dobré všetkým ľuďom postiť sa v tretie a siedme dni. Ak niekto bude pracovať na deviaty deň, tak nepribudne mu úžitok, ani žrebom, ani talentom hoci v iné dni bez chyby. Deň siedmy ľuďom, dobytku a rybám je daný na pokoj, na telesný oddych. Jeden k druhému chodievajte, priateľka priateľku navštívte, bude vám radostne – spievajte hymny Bohom. SVAROG.
Dodržiavajte Veľký PÔST od spálenia Morény a do svadby Dživy. Chráňte sa ľudia v tom čase Krivdy, dôrazne chráňte brucho pred jedením, ruky pred okrádaním, ústa pred potupovaním. SVAROG.
Ctite si vajcia na česť vajca Koščejov, ktoré rozbil Dažďbog náš, čím vyvolal Potopu. SVAROG.
Ctite si Krutý Týždeň (dnes časovo nie významovo nahradený veľkonočným) – ako smútil Dažďbog náš od ukrižovania do záchrany Labuťou-Dživou, tak aj vy smúťte pokojne. A nepite nápoj chmeľový, nevyslovte slovo nadávky! SVAROG.
Oslavujte Kupalské dni. Spomínajte na víťazstvo Perúna, ako Perún porazil zvera-Skipera a ako svojim sestrám dal Slobodu, ako ich očistil vo vodách Irija. SVAROG.
Oslavujte Perúnov deň. Ako Perún šiel na piaty deň k Dive ruku pýtať, ako Perún zvíťazil a z Nebies zniesol Boha Velesa, spomínajte si na svadbu Perúnovu! SVAROG.
Ctite si Ladu-Matičku a Nebeského Roda. Ochrancov Rodov Rasy Veľkej a potomkov Roda Nebeského. SVAROG.
Po svojej žatve si spomínajte na Zlatohôrku, ctite si aj Deň Volchva Múdreho, syna Indru, Jasného Sokola. SVAROG.
Ctite si deň Makoše-Matičky, Svetložiariacej Veľkej Matky, Nebeskej Bohorodičky. SVAROG.
Ctite si deň Tarcha Dažďboga, pripomínajte si jeho sobáš. SVAROG.
Ctite si Veľkú Ingliu a Bohov Vašich, ktorí sú skutočne poslaní od Boha Roda Veľkého. SVAROG.
Vážte si starobu a ochraňujte mladosť, poznávajte Múdrosť, ktorú vám zanechali Predkovia Vaši. SVAROG.
S inými Rodmi žite v súlade, pomáhajte, keď vás žiadajú o pomoc. SVAROG.
Nežiaľte dať svoj život na obranu svojho Domu, na obranu Roda svojho a Svätej Viery svojej, na obranu Svätej zeme svojej. SVAROG.
Nevnucujte Svätú Vieru nasilu ľuďom a pamätajte, že výber Viery je osobnou záležitosťou každého slobodného človeka. SVAROG.
Ctite PASCHU a spomínajte na pätnásťročný prechod z Daárie do Rassénie, ako šestnáste Leto slávili naši Predkovia Nebeský Rod na záchranu pred Veľkou Potopou. SVAROG.
Žite vo zväze s Prírodou, neničte ju, lebo ona je opora Života vášho a celého Rodu živého. SVAROG.
Neprinášajte na Oltár krvavé obety, nehnevajte Bohov vašich, lebo mrzké je im prijať krv nevinnú od tvorov Božích. SVAROG.
Ochraňujte pevnou rukou vaše Kapištia a Svätilištia, pomáhajte všetkými silami všetkým Pútnikom a Kapenom, ktorí uchovávajú Prastaré Tajomstvá, Slovo Božie, Slovo Múdrosti. SVAROG.
Nejedzte potravu s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich, v lesoch a sadoch vašich, nadobudnete vy vtedy sily ohromné, sily svetlé a nepostihnú vás choroby a mučenia so strádaním. SVAROG.
Nestrihajte si vaše vlasy plavé, vlasy rôzne ani so šedinami, lebo múdrosť Božiu nedosiahnete a zdravie stratíte. SVAROG.
Vychovaj otec synov s dcérami, priuč ich životu správnemu, vychovaj v nich lásku k práci, úctu k mladosti a ctenie si staroby. Osvieť ich životy Svätou Vierou a Múdrosťou Prvopredkov. SVAROG.
Nechváľte sa svojou silou pred slabými aby sa vystrašili a báli sa vás, ale získavajte slávu a silu v bojoch s nepriateľom. SVAROG.
Nehovorte lživo proti vášmu blížnemu, chráňte si ústa pred potupovaním. SVAROG.
Konajte činy dobré, nech sú na slávu Roda Nebeského a veľkých Predkov Vašich a Svätej zeme vašej. SVAROG.
Aké činy vám učinia ľudia, také aj vy čiňte im, lebo každý čin sa meria svojou mierou. SVAROG.
Darujte desiatu časť z vášho dostatku Bohu Jedinému, ale stú časť vodcovi a jeho družine, aby ochraňovali zem vašu. SVAROG.
Neodvrhujte neznáme a neobjasnené, ale usilujte sa neznáme spoznať a neobjasnené objasniť, lebo Bohovia pomáhajú tým, ktorí sa snažia o poznanie Múdrosti. SVAROG.
Neberte život vášmu blížnemu, lebo nie vy ste mu ho dali ale Bohovia; no nešetrite životy nepriateľov ktorí napádajú vás a zeme vaše, lebo oni proti vôli Bohov prišli. SVAROG.
Neprijímajte dary a odmeny za činy, ktoré ste vykonali pri pomoci Daru Bohov, a to ani za dobré činy vaše, lebo prepadne Dar Bohov vám daný a nikto nepovie, že tvoríte pre blaho. SVAROG.
Ctite si Rodičov svojich a zotrvávajte v starostlivosti o nich, lebo ak vy prejavíte starostlivosť o nich, tak aj o vás prejavia starostlivosť dietky vaše. PERÚN.
Uchovajte si pamäť o všetkých Predkoch Rodov vašich a vaši potomkovia budú pamätať na vás. PERÚN.
Obraňujte starých a malých, otcov a matky, synov a dcéry, lebo to sú Rodní vaši, múdrosť a kvet národov vašich. PERÚN.
Vychovávajte v dietkach svojich lásku k Svätej zemi Rasy, aby sa nedali oklamať čudesami zámorskými, ale aby mohli samé vytvoriť zázraky zázračnejšie a prekrásne na slávu Svätej zeme vašej. PERÚN.
Nekonajte zázraky na svoje blaho, ale tvorte zázraky pre blaho Rodu svojho a Roda Nebeského. PERÚN.
Pomôžte blížnemu v jeho biede, lebo príde k vám bieda a pomôžu aj vám blížni vaši. PERÚN.
Tvorte diela dobré na slávu Rodu vášho a Predkov vašich a poskytnutá vám bude ochrana od Bohov Svetlých vašich. PERÚN.
Pomáhajte všetkými silami stavať Kapištia a Svätilištia, uchovávajte Múdrosť Božiu, Múdrosť Prastarú. PERÚN.
Umývajte si po práci ruky svoje, lebo kto ruky svoje neumýva, ten silu Božiu stráca. PERÚN.
Očisťujte sa vo vodách Irija (dnešný Irtyš) čo tečie rieka vo Svätej zemi, aby ste umyli telo svoje biele, posvätiac ho Božou silou. PERÚN.
Posilňujte na Zemi vašej Zákon Nebeský, ktorý vám dali Svetlí Bohovia vaši. PERÚN.
Ctite, ľudia, dni rusalské, dodržiavajte Božie sviatky. PERÚN.
Nezabúdajte na Bohov vašich, zapaľujte na slávu Bohov vy kadidlá a ľúbezné vône a získate blahosklonnosť a milosť Bohov vašich. PERÚN.
Neurážajte susedov svojich, ale žite s nimi v pokoji a súlade. PERÚN.
Neponižujte dôstojnosť druhých ľudí a nebude ponížená dôstojnosť vaša. PERÚN.
Nespôsobujte nešťastie ľuďom iných vier, lebo Boh-Tvorca Jediný je nad všetkými Zemami... a nad všetkými Svetmi. PERÚN.
Nepredávajte zem svoju za zlato a striebro, lebo prekliatie na seba privoláte a nebude vám odpustené po všetky dni. PERÚN.
Obraňujte vy zem svoju a zvíťazíte vy zbraňou pravou nad všetkými nepriateľmi Rasy. PERÚN.
Obraňujte Rody Rassénov a Svätorusov pre Cudzozemskými nepriateľmi, lebo títo idú na zeme vaše so zlým úmyslom a zbraňou. PERÚN.
Nechvastajte sa svojou silou odchádzajúc do Boja, ale chváľte sa z poľa Bojového schádzajúc. PERÚN.
Uchovajte v tajnosti Múdrosť Božiu, nedávajte Múdrosť Tajnú jazyčníkom. PERÚN.
Nepresviedčajte tých ľudí, ktorí vás nechcú počúvať vás a rozumieť slovám vašim. PERÚN.
Obraňujte Kapištia a Svätilištia pred zneuctením jazyčníkmi, ak neubránite vy Svätyne Svätej Rasy a Vieru Predkov vašich, navštívia vás roky horkosti a nešťastia so strádaním. PERÚN.
Kto odíde zo zeme svojej do cudziny hľadajúc ľahký život, ten je zradca Rodu svojho a nenájde odpustenie od svojho Rodu, lebo odvrátia sa Bohovia od neho. PERÚN.
Neradujte sa cudziemu nešťastiu, lebo kto sa raduje cudziemu nešťastiu, ten k sebe nešťastie privoláva. PERÚN.
Nehovorte zle a nesmejte sa tým, ktorí vás milujú, ale odpovedajte vy na lásku láskou a dostane sa vám ochrany Bohov vašich. PERÚN.
Milujte blížneho svojho ak je toho hoden. PERÚN.
Neberte si za ženy brat sestru svoju a syn matku svoju, lebo Bohov rozhneváte a krv Rodu zahubíte. PERÚN.
Neberte si ženy s čiernou kožou, lebo poškvrníte dom a svoj Rod zahubíte, ale berte si ženy s bielou kožou, svoj dom preslávite... a svoj Rod predĺžite. PERÚN.
Ženy nenoste mužský odev, lebo ženskosť stratíte, ale noste ženy to, čo vám prináleží. PERÚN.
Nerušte uzly Zväzu Rodinného, Bohmi posvätené, lebo proti zákonu Boha-Tvorcu Jediného pôjdete a šťastie svoje stratíte. PERÚN.
Nech sa nezabíja dieťatko v lone matky, lebo kto zabije dieťa v lone privolá na seba hnev Boha-Tvorcu Jediného. PERÚN.
Milujte ženy mužov svojich, lebo oni sú záštita a opora vaša a celého Rodu vášho. PERÚN.
Nepite veľa nápoja chmeľového, poznajte mieru v pití, lebo kto veľa nápoja chmeľového pije stráca stav ľudský. PERÚN.
Blahoslavení Svarogom prvorodení Rodu, nech sa spájajú Rodinným Zväzkom v Letá Múdrosti svojej. LADA BOHORODIČKA.
Tá zo žien, ktorá sa zriekne svojho muža a Rodu jeho, nie je dôstojná byť Matkou a nespozná ona Šťastia a Radosti vo svojom živote, ale iba horkosť strát. LADA BOHORODIČKA.
Ak sa niektorá Matka zriekne svojho dieťaťa, v mukách narodeného, nedosiahne ona pokoja v Duši svojej ani vo Svete Javi, ani vo Svete Navi a Svarga Prečistá sa pred ňou ukryje naveky. LADA BOHORODIČKA.
Nech vloží každá Matka Dušu svoju do všetkých činov svojich a vytvorí v Dome svojom Pokoj, Ladnosť a Radosť. LADA BOHORODIČKA.
Nech nezrieka sa dcéra Božia svojej povinnosti pred Rodom a nech sa nezriekne rodenia dietok v súlade s Povinnosťou pred Rodom. LADA BOHORODIČKA.
Nech vládne v Rodinnom Zväze len Lad a Láska a nepostihnú Rodinný Zväz tento útrapy, lichotenie a straty. LADA BOHORODIČKA.
Žite, ľudia, vo Zväze s Prírodou, rozmnožujte ju, ale nehubte ju. LADA BOHORODIČKA.
Nech príjme dcéra Božia v Rodinnom Zväze manžela sebe zasľúbeného, a nech ho ľúbi a ctí si ho ako Boha-Obrancu svojho. LADA BOHORODIČKA.
Nech prijme syn Boží v Rodinnom Zväze manželku sebe zasľúbenú a nech ju ľúbi a ctí si ju ako Bohyňu-Ochrankyňu Kozuba svojho a pokračovateľku Rodu svojho. LADA BOHORODIČKA.
Uchovávajte Rodinné Zväzky vaše, Bohmi posvätené, v časoch radostných aj v časoch bolestných a pomôžu vám Svetlí Bohovia a rozmnožia sa prastaré Rody vaše. LADA BOHORODIČKA.
Ochraňujte, dcéry Božie, od malička vlasy plavé – česť Rodov svojich, zapletajte si svoje vlasy plavé do vrkočov dlhých, pokrývajte ich ochrannými symbolmi. LADA BOHORODIČKA.
Vstávajte zo snov s Jasným Slniečkom, na odpočinok nech vás odprevádzajú Hviezdy Jasné. LADA BOHORODIČKA.
Ak pribudne v Rodoch mladší syn Rodičom, podporí on Rodičov svojich v dňoch staroby, tak ako aj oni podporovali jeho v dňoch jeho mladosti. LADA BOHORODIČKA.
Ak je v slávnom Rode vašom viac ako šesť dcér, tak lepšie vám bude spojiť sa so silným Rodom, v ktorom je viac ako šesť synov. A toto blahodarné spojenie Rodov vaše posilní prastaré a slávne Rody vaše. LADA BOHORODIČKA.
Čím viac detí bude v Rodoch vašich, tým viac Lásky, Radosti a Šťastia príde do Rodov vašich, lebo deti vaše posilňujú Rody vaše a privádzajú ich k veľkosti a prekvitaniu. LADA BOHORODIČKA.
Nikdy nezabudnite, dietky Rasy Veľkej, na Bohov-Ochrancov Rodov vašich, lebo všetci Bohovia-Ochrancovia a múdri Predkovia vaši sú mohutné korene Rodov vašich, zdroj života a prekvitania Rodov vašich. LADA BOHORODIČKA.
Duchom naplnený Rodinný Zväzok, posvätený je všetkými živlami a Bohmi Nebeskými. STRIBOG.
Muž, ktorý nemá deti, nenapĺňa povinnosť pred Rodom svojim a Rasou Veľkou, lebo dietky jeho sú pokračovaním Rodu prastarého jeho. STRIBOG.
Nepohasne Oheň sŕdc a kozubov vašich, ak žiť budete podľa Svedomia svojho a nie podľa učenia cudzozemcov. STRIBOG.
Nepoškvrňujte vy hnilobou svojou Svätú zem Predkov vašich, ktorá poliata je Krvou a Potom Dedov vašich. STRIBOG.
Uľahčujte odchod blízkym vašim cez Krody Veľké a Lode priestranné, aby mohli Duše blízkych vašich s dymom Krodovým dvihnúť sa do Svargy Prečistej k Predkom Vašim. STRIBOG.
Ctite pamiatku Predkov svojich prinášaním nekrvavých obiet, lebo čo obetujete vy im, to aj budú mať oni. STRIBOG.
Nehubte Duše svoje snažiac sa o blahá zemské, lebo všetky blahá Sveta Javi nevytvoria ani najmenšie blaho Sveta Pravi. STRIBOG.
Neplnenie Zápovedí mnohých zbavuje človeka pomoci Bohov a Predkov jeho, lebo iba tím, ktorí dodržiavajú Zápovede a Dva Veľké Princípy pomáhajú všetci Bohovia. STRIBOG.
Završujte všetky spory medzi Rodmi bratským mierom, ale bitky s nepriateľmi víťazným mierom. STRIBOG.
Do vytvorenia svojho Rodinného Zväzku nech srdce Vaše vždy bude pokorné Rodičovskej vôli, lebo život bez Rodičovského požehnania je horší poroby. STRIBOG.
Nechoďte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, proti Čistému Svedomiu svojmu a prastarým zákonom Rodov vašich, lebo na okolitých Cestách života vášho niet pokoja pre Dušu vašu. STRIBOG.
Obraňujte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, Rodičov svojich a Starcov Rodov vašich, lebo niet nikoho Bližšieho a Múdrejšieho pre vás, než Rodičia a Starci prastarých Rodov vašich. STRIBOG.
Nevytvárajte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, voľný vietor v hlavách svojich, hromové mračná v rečiach svojich a hroznú búrku v srdciach svojich. STRIBOG.
Pamätajte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že bohatstvo a prekvitanie prastarých Rodov vašich je od počiatku uložené v malých dietkach vašich, ktorých výchova patrí vám v láske, blahu a láske k práci. STRIBOG.
Vedzte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že zmysel života a prekvitania Rodov vašich stojí na štyroch prastarých základoch, to je Viera, Svedomie, Láska a Vôľa. STRIBOG.
Tvorivo budujte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, podľa velenia srdca svojho, lebo srdce vaše je nevysýchajúci zdroj oduchovnenia a Božskej Sily. STRIBOG.
Nech nie je Rodinný Zväzok medzi narodenými v Jednom Lete okrem narodených v Jeden Deň a Jednu Hodinu. ODIN.
Najväčšie a najcennejšie drahocennosti vo Svete sú Meč, Svedomie a Múdrosť. Nič iné neprinesie rozkvet Rodu. ODIN.
Naučte sa všetky umenia a prastarú Múdrosť, ktorú si uchovávajú vaše Rody od prvopočiatku, a tiež poznávajte umenia a prastarú Múdrosť iných národov, ale nie všetko naučte iné národy. ODIN.
Pamätajte, že za hlt zo zdroja Múdrosti Prastarej nie je škoda ani svoj zrak dať, lebo ten, kto pozná Runy bez očí vidí. ODIN.
Neodkrývajte tajomstvo Rún iným národom, lebo použijú prastarú tajnú Múdrosť a Veľkú Silu Prírody proti vám a Rodom vašim. ODIN.
Každý zomrelý sa musí odobrať do Nebeského Sveta na Ohnivom Korábe alebo cez Veľkú vatru Krody a dobro jeho musí sa vydvihnúť na Koráb alebo Krodu. Lebo každý musí prísť do Valhaly s tým dobrom, ktoré bolo s ním vo vatre a využívať to, čo sám uložil do Zeme. ODIN.
Popol zomrelého treba hádzať do vôd rieky alebo mora, alebo dať do džbánu a zakopať ho do zeme a na Pamiatku po Známych ľuďoch je nutné nasypať pahorok a po všetkých Zaslúžilých ľuďoch treba postaviť Pamätný Kameň. ODIN.
Na začiatku Zimy sa patrí prinášať nekrvavé obety prastarým Bohom za darovanú úrodu, v strede Zimy za jarný rast, v strede Jari za Víťazstvo. ODIN.
Každý skutočný muž z ľubovoľného prastarého Rodu musí vedieť, že Svedomie a Meč sa musí od detstva chrániť. ODIN.
Nie je dovolené odpustiť tomu, kto úmyselne koná zlo, lebo zlo, ak ostane bez trestu bude narastať, ale vina za rozmnoženie sa tohto zla leží na tom, kto nechal toho, kto vykonal zlo bez trestu a nepriviedol ho na pravý Boží súd. ODIN.
Vždy buďte pevní a rozhodní v bojoch s nepriateľom a nevypúšťajte z rúk meče svoje ochraňujúc prastaré Rody svoje a nasledujte Pravú Cestu do Čertogov Valhaly. ODIN.
Nedopúšťajte, ľudia, odveký strach pred neznámym v srdciach svojich a hlúposť a nevedomosť do myšlienok a reči vašej. ODIN.
Každý hodný muž z ľubovoľného prastarého Rodu musí vedieť, že rozvoju a rozmnoženiu jeho prastarého Rodu pomáhajú iba štyri Veľké Sily: Čisté Svedomie a Prastará Viera, Ostrý Meč a Láska k Práci. ODIN.
Odpovedajte, ľudia, za dobro iba dobrom a netvorte zlé a nepotrebné tam, kde vás prijali s dobrom a otvorenou Dušou. ODIN.
Neodpovedajte, ľudia, dobrom za spôsobené vám zlo, lebo ak odpovedať budete dobrom na zlo, tak čím budete odpovedať na dobro. ODIN.
Vedzte, ľudia, že každý potomok Prastarých Bohov musí mať Rodovú Vieru, jasný Rozum, zvedavý Um, ľúbiace a chrabré Srdce, čisté Svedomie, silné Ruky a pevnú Vôľu. ODIN.
Kto má blahoslavenie Boha Perúna na Zväzok Rodinný, nech nebude medzi nimi ani Rati, ani Fatty. TARCH DAŽĎBOG.
Kto oddal časť svojej Duše dietkam, ten neumenšil Dušu svoju, ale preumnožil ju. TARCH DAŽĎBOG.
Kto Ľúbosť premárni, ten ju stratí, ale kto Ľúbosť vyžaruje, ten ju umnožuje. TARCH DAŽĎBOG.
Vedzte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že náležité je s ľúbosťou a dobrotou sa chovať ku všetkému živému, stvorenému na Midgard-Zemi. TARCH DAŽĎBOG.
Kto poláska a zohreje dieťa sirotu, ten čin malý vykonal, ale kto ju zohrial, dal aj strechu nad hlavou a priučil ju láske k práci, ten čin veľký zavŕšil. TARCH DAŽĎBOG.
Kto nepodporuje Rody svoje a Vieru svoju v čas hodiny ťažkej, ten je zradca Rodu svojho a nebude mu odpustené nič po všetky dni bez ostatku.
Nech vo všetkých činoch vašich Svedomie a Kony Rita budú meradlom všetkého. TARCH DAŽĎBOG.
Odháňajte od seba myšlienky a činy cudzozemské, ktoré vedú do Pekla Bezmerného. TARCH DAŽĎBOG.
Ctite si Védy Prastaré a nech Slovo Véd žije v ústach vašich! TARCH DAŽĎBOG.
Ochraňujte životy Rodovičov a blížnych vašich a poskytnutá vám bude pomoc od Bohov Vyšných vašich! TARCH DAŽĎBOG.
Kto chráni dieťa svoje pred tvorivou prácou, ten hubí Dušu dieťaťa svojho. TARCH DAŽĎBOG.
Kto pritakáva chlipnostiam dieťaťa svojho, ten hubí veľký Duch dieťaťa svojho. TARCH DAŽĎBOG.
Védy sa poznávajú skrz živé Slovo, lebo iba živé Slovo odhaľuje zmysel, ukrytý vo Védach. TARCH DAŽĎBOG.
Nehubte Prírodu vašu a Krv Rodov vašich, lebo to sú dve Veľké Sily, ktoré umožňujú pokračovať v jestvovaní Prastarým Rodom vašim. TARCH DAŽĎBOG.
Pamätajte, dietky Rodov Rasy Veľkej, že Rodinný Zväzok bez Božieho a Rodičovského blahoslavenia nie je ochránený pred starosťami a nepochopením. TARCH DAŽĎBOG.
Úvod /  Védy a Viera /  Védy /  VELESOVA KNIHA
VELESOVA KNIHA
Védy a viera - Védy

 


Spievajme že na slávu otcom a matkám našim,
lebo to oni učili nás ctiť Bohov
i viedli nás po Pravej púti za ruku.
I šli po tejto púti ďalej spoliehajúc sa iba na seba.
My sme Ruskí Slovania, spievajúci Bohom Slávu.
Preto nás aj volajú Slovania.

Ak sa pozrieme na šestnástu doštičku Velesovej knihy, tak hneď na jej začiatku môžeme prečítať slová:

Túto Velesovu Knihu zasväcujeme my Bohu nášmu, pomocníkovi nášmu v sile našej.

Tento text nemôže nechať ľahostajného nikoho, komu v žilách koluje ruská krv. Áno, my už vieme, za dávnych čias sme volali našu krajinu Maličká Rus, ba my sami sme sa nazývali Rusmi. Slovan – a to tiež opakujeme – je v zmysle vysvetlenia Velesovej Knihy ten, o kom možno povedať: „My sme Ruskí Slovania, spievajúci Bohom Slávu. Preto nás volajú Slovania „Slavjani“). Keďže vo Velesovej knihe sa píše v značnej miere o našom území – o našom kniežati Samovi, jeho múdrom synovi menom Rus a mnohých ďalších našich Predkoch – patrí jednoznačne medzi diela, ktoré poznali naši Predkovia u nás, v Maličkej Rusi. Dnes vieme aj to, že tieto údaje potvrdzuje aj taliansky autor Mauro Orbini, ktorý r. 1601 vydal Historiografiu Národa Slovanského. Modernou vedou nechcené či ignorované, no pravé diela.

Z takýchto textov však zároveň vyplýva to, čo najmä nechcú, aby bolo vidno. Sú svedectvom, že po tisíc rokov pred nami starostlivo skrývali a všakovako zamlčovali Pravdu o našej minulosti, o našich Predkoch. Boja sa návratu Starej Viery, lebo je začo sa vyrovnávať. No môže nás odkaz našich Predkov spred viac ako tisícročia ponechať ľahostajnými?

Sme potomkovia tých istých Slovanov Rusov, ktorí si ctili Velesa a ďalších Bohov, ktorí bojovali za svoju vlasť, ktorí v čase mieru pracovali v pote tváre na svojej zemi pre svoje Rody, vychovávali deti, vážili si starcov. My si musíme spomenúť a uvedomiť odkiaľ pochádzame, kto nás zrodil. Tí, ktorí starostlivo pred nami skrývajú Pravdu po tisíc rokov to určite neurobia.

Dnes je k dispozícii veľa prekladov Velesovej knihy zo starého jazyka do dnešnej ruštiny. U nás je pravdepodobne známy jedine preklad prekladu A. Asova. Hoci mu určite patrí chvála za prácu, ktorú vykonal, jeho preklad nemožno pokladať za najvernejší, ale o tom sme už písali. Ďalšími známymi autormi prekladov v Rusku sú predovšetkým S. Lesnoj, B. I. Jacenko či T. Prozorov. Védickí spisovatelia sa najviac odvolávajú na preklad omského autora Nikolaja Slatina, ako na najlepší preklad Velesovej knihy.

Predtým ako si priblížme u nás menej alebo vôbec neznáme fakty okolo objavenia sa Velesovej knihy si povedzme niečo o všeobecných súvislostiach Velesovej knihy ako jednej z kníh Véd. Védy sú súborom svätých písomných zdrojov našich Predkov, potomkov Roda Nebeského a Veľkej Rasy. My už vieme aj to, že rasizmus je vo svojej podstate prastaré učenie, ktorého podstatou je presvedčenie, že každá – podľa dnes zaužívaného názvoslovia – „rasa“ má povinnosť si udržiavať staré poznanie a zvyklosti svojej rasy tak, aby nezaniklo. Na prvý pohľad jasne vidno, že dnešný výklad tohto slova je zásadným spôsobom „preprogramovaný“. Nečudo.

Namiesto názvu „rasa“ budeme používať „druh“, pretože vieme, že RASA je skratkou slov Rody Asov Strany (krajiny) Asov. Za starých čias malo toto slovo aj význam „biely“, „čistý“ a pod. Práve v takomto význame sa zachovalo v latinskom výraze používanom Rimanmi ako „tabula rasa“. Dokonca aj v tak hlboko preprogramovanom jazyku, ako je angličtina nájdeme túto prastarú stopu. V angličtine nazývajú dnešné Rusko „Russia“ – čo pri vyslovení stále zanecháva z ďalekej minulosti zachovaný zvuk „Rasa“.

Ak sa chceme bližšie pozrieť na situáciu druhov ľudstva dnes, musíme vychádzať z toho, že Rusko-Árijská spoločnosť sa pôvodne rozprestierala na obrovskom území na východ, juh a juhozápad. Na týchto územiach sa dostávala do kontaktu s predstaviteľmi žltého, čierneho aj sivého druhu, následkom čoho sa objavovali nové poddruhy a nové jazyky. Takto sa objavil Sanskrit (Samskrit), turkotatársky, ugrofínsky a ďalšie jazyky. Sanskrit, na ktorom dnes komunikuje hierarchia hinduizmu a budhizmu ostal najbližšie súčasnému ruskému jazyku. Vieme, že to bolo možné iba preto, lebo bieli žreci, ktorí prišli do Južnej Dravídie (Indie) ho vyčlenili a ochránili pred vplyvom miestnych jazykov už od samého začiatku. Odtiaľ pochádza aj jeho pôvodný názov – SAMostatne sKRYTý – hoci dnes tam je z pohľadu slovenského pravopisu gramatická chyba. Slovenom to je síce fuk, ale my Slovieni vieme, že každý zvuk vibruje na špecifickej frekvencii a zámena vedie neodvratne k postupnej genetickej degenerácii. To sa aj Slovenom, ktorí sa inak nazývajú aj Slováci (v minulosti násilne pokresťančení Slovieni) stalo.

V dnešnej dobe kresťanské zdroje aktívne pracujú s árijskou témou. Keďže eliminovali možnosť iného názoru aj napriek neustále sa zvyšujúcemu prílivu novonájdených faktov, ktoré odhaľujú skutočnú minulosť Ruského Národa (nálezov je dosť už aj u nás), tak sa snažia z jednej strany zamotať a zneprehľadniť problém vysokým počtom svojich publikácií a z druhej strany sa nenápadne „prilepiť“ k našej, slovanskej (my vieme že rusko-slovanskej) minulosti. Nuž čo, majú v tom dlhoročné skúsenosti. Ukazujú sa tu aj autori, ktorí síce prepájajú spojitosť medzi našou a indicko-árijskou kultúrou, no snažia sa vehementne presadzovať úplne opačný smer udalostí, než bol pravdou v minulosti. Rovnako je dnes síce v móde hovoriť o indických Védach, no akosi sa k neinformovanému čitateľovi nedostane to hlavné, čo sa v indických Védach podáva – samotná ich podstata. Touto podstatou je učenie o Jugách, ktoré hovorí o tom, že existuje zákonitosť medzi vývojom ľudskej spoločnosti a úpadkom jeho duchovno-mravnej zložky. Toto privádza ľudstvo v určitých vývojových etapách k vážnym premenám a niekedy až katastrofám.

Tí kresťanskí spisovatelia, ktorí sa aktívne zaoberajú otázkami pádu duchovnosti a Apokalypsy ukrývajú hlavný obsah indického učenia o Jugách, ktoré hovorí, že vrcholom pádu duchovno-mravnej podstaty človeka je odvrátenie sa od Slovanského Svetonázoru a vytvorenie množstva náboženských systémov, vrátane kresťanstva. Ak nedôjde k odvrhnutiu lživých nábožensko-ideologických systémov – vrátane kresťanstva – tak ľudstvo sa neodvratne znovu ocitne pred tvárou katastrofy. Hoci práve tieto detaily budú súčasťou našej prednášky, jedno vieme naisto. Už sme prešli niekoľko míľnikov, ktoré boli v starých textoch predpovedané ako katastrofické – vrátane „neuskutočneného“ konca sveta 2012. Treba nám vedieť, že „sekera je priložená na korene stromu“, ale čím viac ľudí sa prebudí do Starej Viery – teda pôvodného poznania – tým menej pravdepodobným sa stávajú násilné premeny – vrátane vojen. No národy, ktoré ostanú pod vplyvom náboženských ideológií sa násilným zmenám nevyhnú. Je to KON Vesmíru. Niet pred ním úniku. Aspoň teda nie v našej Galaxii.

Ak sa pozeráme na súčasný stav ľudí sivého druhu, tak dnes existuje:
Iránsko-arabský poddruh;
Juhoeurópsky poddruh;
Judský (hebrejský) poddruh;
Ugrofínsky poddruh;
Turkotatársky poddruh;
Hinduistický poddruh;
Latinskoamerický poddruh;.

Je potrebné podčiarknuť, že sivý druh je dnes na Zemi najpočetnejší. Za ním nasleduje žltý druh, potom čierny. Predposledný je biely druh, ktorý sa delí na:
Slovanský poddruh;
Severoeurópsky poddruh;
Severoamerický poddruh.

Celkovo predstavuje biely druh dnes iba 2,7% obyvateľstva Zeme, pričom pred 100 rokmi to bolo ešte 20%..!

Červený druh je dnes zastúpený rôznymi reliktami. Takáto štruktúra druhov obyvateľstva Midgard-Zeme neumožňuje optimisticky pozerať na budúcnosť bieleho druhu. Je sústavne a intenzívne likvidovaný a pohlcovaný ostatnými druhmi a poddruhmi. No v prípade prijatia náležitých opatrení – založených na poznaní – nie je situácia beznádejná. Musíme ešte aj doplniť, že u sivého druhu neexistuje jeden monolit. Jeho vývoj sa uberá smerom k jeho oddeleniu sa, premeny a vytvoreniu samostatných druhov, alebo asimilácie s druhými druhmi – hinduistickým, latinskoamerickým a ugrofínskym druhom. Treba povedať aj to, že „Vyvolených“ je medzi nimi – podľa Knihy Tanya – iba 600 000. Ostatní nie sú pre nich „rovní“, a teda sa často ocitajú v úlohe obetí, pričom elita potom hlása, že trpia „oni“. Nie jediným prípadom bolo ich prenasledovanie počas Druhej svetovej vojny.

My však musíme vedieť, že už nemožno váhať s prijímaním opatrení, ktoré smerujú k zachovaniu bieleho druhu, aby sme sa nedostali do situácie nevratného procesu. Preto je nevyhnutné pochopiť a prijať Starú Vieru Predkov, našich Predkov, nie cudzích, čo je zrada. No a medzi naše vlastné klenoty minulosti patrí určite aj Velesova Kniha.

Najrozšírenejším písmom našej minulosti bola medzi slovanskými národmi Svätoruská, Staroslovienska Bukvica. Používali ho žreci pri uzatváraní dôležitých medzirodových a medzinárodných dohovoroch. Jednou z foriem Svätoruskej Bukvice je aj polorunové písmo, ktorým bola napísaná aj Velesova kniha. Niekde sa preto nazýva aj Velesovica. Je typologicky oveľa staršia ako cyrilika, pričom predstavuje znakový systém, ktorý je prechodom medzi slabikovým písmom a abecedou. V texte Velesovej knihy bola napríklad objavená taká fonetická osobitosť, ktorá sa nazýva „cokanie“, t.j. zámena „Č“ za „C“ (pomoč – pomoc). S týmto sa stretávame často v novgorodských gramotách na brezových kôrach. Je to typické pre novgorodskú hovorovú reč, t.j. pre reč Slovienov.

Jednou z foriem Bukvice je aj písmo zvané „Slovieni“, v ktorom sa – presne ako v sanskrite – používajú ešte slovesné štruktúry „tcha“ („tha“) a „bcha“ („bha“). Písmo „Slovieni“ však bol veľmi zložitý systém na používanie v dennom živote, preto bol neskôr zjednodušený na jednoduchšiu formu „Slovieni“, ktorú dnes poznáme ako objemovú, všeobsažnú Starosloviensku Bukvicu. Pozostáva zo 49 znakov-obrazov, kde zápis odovzdáva nielen grafému vytvoreného slova, ale aj jeho obrazový zmysel.

Jedným z argumentov „odborníkov“ na Velesovu knihu je to, že písmo, ktorým je písaná je vymyslené, lebo sa „nikde inde neobjavilo“. Roku 2000 bola pri vykopávkach v Novgorode nájdená kniha, ktorá pozostáva z drevených strán – akási obdoba Velesovej knihy čo do formy. Dostala názov „Novgorodský Žaltár“, keďže obsahuje známe texty troch žalmov kráľa Dávida. Kniha bola zostavená na rozhraní 10. a 11. storočia a je najstaršou slovanskou knihou medzi oficiálnou vedou uznanými knihami. My len poznamenajme, že presne takto je napísaná aj Velesova kniha. Túto však – z pochopiteľných dôvodov – uznať zabudli. No nedivme sa, sú to cudzinci.

Ak už sme spomenuli Novgorod, tak si zopakujme, že to znamená „Nové Mesto“. V niektorých starých textoch sa môže spomínať ako „Neapolitana“, inde ako „Cartagena“. To, čo dnes pripisujú mestám, ktoré oficiálne uznala oficiálna veda neznamená, že v starom texte ide vždy o to, čo „posvätili“ vedci. Okrem toho však vieme, že pred tým, ako bolo na mieste iného mesta postavené Nové Mesto, bolo tam pôvodné mesto. To založil knieža Slovien v Lete 1331 od UMHCH a volalo sa SLOVIENSK. Hovorí nám to niečo? Malo by... veď jeho vplyv siahal až po naše Sloviensko, čo je skôr reliktný názov a nie výmysel akýchsi dnešných Slovenov.

A čo vieme o osude Velesovej knihy? Po knihe pátrali tajné spoločnosti a vplyvní a na všetko odhodlaní zberatelia starých relikvií veľmi dlho. Jej drevené strany už viac ako 1 000 rokov uchovávajú poznanie našich Predkov o tom, ako je zostavený Svet. Kto ju má v ruke a vie ju aj čítať – je to, našťastie, obrazový zápis – ten dokáže ovládať Vesmír. Je to nielen opis udalostí, ale aj súhrn magických textov, ktoré však neboli zahrnuté do dnes prístupného prekladu. Putuje už 1 000 rokov po rôznych krajinách a kontinentoch, ale zatiaľ ju nedokázali rozšifrovať, čo je určite aj dobre.

Na verejnosť sa dostala informácia o nej r. 1955, keď v emigrantskom časopise ЖАР ПТИЦА v San Franciscu vyšiel preklad niekoľkých doštičiek spolu s ich fotkami. Článok mal skromný nadpis: Velesova Kniha, pamätník staroslovanskej písomnosti. Bola to skutočná senzácia. Kniha pochádza z 8. až 9. storočia n. l. a bola napísaná žrecmi slovanského Boha Velesa. Ako a kde začal jej príbeh v novoveku?

Knihu zostavil Jagailo Gan počas niekoľkých desaťročí. Pôvodné doštičky boli z posvätného buka, ktoré najskôr vyleštili z oboch strán a natreli tenkou vrstvou vosku. Potom na ne písal ostrým rydlom. Na popísané doštičky použili odvar z cibuľových šupiek a nejakej hrdze, čím dosiahli tmavú, hnedú farbu. V niektorých opisoch sa hovorí o tom, že doštičky boli brezové a potreté akýmsi lakom. Nie je vylúčené, že obe podania sú pravdivé, lebo mohlo dôjsť k vytvoreniu ich kópií v 19. storočí. Kde a ako uvidíme z opisu udalostí. V každom prípade vieme, že celkový počet drevených tabuliek bol 83.

Jagailo Gan zahynul v boji r. 878 a rukopis sa dostal do knižnice pri hlavnom chráme Kyjeva. Túto Svätyňu ochraňoval sám legendárny Oleg Veštec, neskôr Jaroslav Múdry. No v polovici 11. storočia sa doštičky dostali nebezpečenstva. Po pokrstení Rusi sa hlásatelia kresťanstva začali systematicky zbavovať nepohodlných kníh, nielen ľudí. Všetko pohanské, predkresťanské fyzicky a neľútostne likvidovali. Búrali chrámy, ničili Svätilištia. O Velesovej knihe vedeli a chceli ju zničiť. Staré poznanie bránilo šíreniu kresťanstva.

Jaroslav Múdry síce kresťanstvo formálne prijal, ale dobre vedel, že dedičstvo Predkov musí ochrániť pred zničením a aj našiel spôsob ako. R. 1044 dal svoju dcéru za ženu francúzskemu kráľovi Henrichovi I. Kapetovi. Dcéra Anna Jaroslavna si ako veno odniesla so sebou okrem iného najmä najväčšiu drahocennosť – prastaré knihy a letopisy. Celú knižnicu. Knihy boli uložené do kráľovskej knižnice, ale katolícka cirkev sa neraz pokúšala ich zničiť a žiadala o odstránenie „herézy“. No kráľovná a neskôr vyššia šľachta vo Francúzsku to nikdy nedopustili. Opátstvo Sanders uchovávalo vo svojich knižniciach spoľahlivo celú slovanskú bibliotéku.

Keď otec Benedikt z opátstva Saint Lisse dostal správu, že sa ho rozhodla navštíviť samotná kráľovná Francúzska, Anna Jaroslavna, ostal celý deň vo svojej cele a modlil sa. Spolu s kráľovnou prišiel kráľovnin spoľahlivý sprievodca, ktorý niesol v rukách akýsi balík. Kráľovná povedala mníchovi, že sa rozhodla mu zveriť do ochrany a opatery veľkú relikviu svojej vlasti a ukázala mu drevné doštičky popísané neznámymi symbolmi. Podala mu ich a povedala, že ide o Velesovu Knihu, tajnú knihu Slovanov. Požiadala ho, aby ju chránil ako oko v hlave, a aby sa nikto viac nedozvedel, kde sa táto relikvia nachádza. Benedikt sľúbil, že mnísi opátstva urobia všetko pre to, aby splnili vôľu jej veličenstva.

Opát zostavil tajnú spoločnosť „Sila Velesa“. Vždy pozostávala z troch ľudí, pričom každý jej člen mal na zápästí vypálený znak – symbol Sily Boha Velesa. Všetci prisahali, že knihu budú chrániť, aby nikto nikdy neuvidel tajné poznanie uložené na doštičkách, na čom kráľovná mimoriadne nástojila.

Kniha Velesa bola spoľahlivo uchránená v opátstve vyše 700 rokov, no tento stav narušila Veľká francúzska revolúcia. Odvtedy kniha začína svoju veľkú púť po krajinách a kontinentoch.
Dňa 15. júla 1789, deň po páde Bastily vošli do cely opáta kláštora sv. Vincenta v Saint Lisse traja mnísi. Opát bol veľmi rozrušený a na stole pred ním ležali štyri stĺpiky drevených doštičiek. Tabuľky boli pokryté neznámymi nápismi. Opát sa obrátil na svojich bratov a oznámil im, že ich zavolal preto, aby im povedal o tajomstve, ktoré už po stáročia ochraňuje ich opátstvo. Pred 700 rokmi im kráľovná Anna Jaroslavna zverila do ochrany svätú slovanskú knihu. Učinil ich ochrancami tejto svätosti a na zápästia im všetkým vypálil znak Sily Boha Velesa. Od toho okamihu – nech by sa stalo čokoľvek – sa nikto nesmie dostať k týmto doštičkám. Oznámil im, že v ich rukách je osud Sveta.

Po páde Bastily sa opátstvo sv. Vincenta, kde sa uchovával rukopis, rozhodli vyrabovať banditi. Pozabíjali mníchov a hľadali zlato a drahé kovy. Nikoho neľutovali, unikátne, prastaré rukopisy boli povyhadzované na dvor, hľadali len zlato. O tomto rabovaní sa dozvedel pracovník ruského veľvyslanectva, Piotr Petrovič Dubrovskyj, ktorý vedel, že v knižnici opátstva sv. Vincenta sa uchovávajú cenné rukopisy. Okamžite sa vybral do Saint Lise. To, čo uvidel ho otriaslo. Prastaré rukopisy sa váľali v blate. Banditi používali rukopisy na zapaľovanie ohňov. Dubrovský za pár grošov odkúpil od nich rukopisy a zozbieral ich vyše 200 zo zeme. Boli to staré grécke, latinské, egyptské a iné originály. Pri bráne kláštora už za noci uvidel ležať raneného mnícha, ktorý ho oslovil, že videl, ako zbiera staré rukopisy z ich knižnice. Opýtal sa z posledných síl Dubrovského, prečo to robí. Ten odpovedal, že ich chce zachrániť. Mních len veľmi ťažko premáhal bolesť a povedal: „Umieram a chcem vás poprosiť, aby ste zachránili tieto doštičky. Sú neoceniteľné...“ Ranený nedokončil ani vetu a stratil vedomie. Dubrovský od rozrušenia nedokázal povedať ani slovo. Nebolo pochýb, v rukách ruského diplomata sa ocitla legendárna Velesova Kniha.

Dubrovský starostlivo pobalil všetky získané rukopisy a odcestoval do Ruska. V Petrohrade odovzdal väčšinu svojej zbierky ako dar cárovi Alexandrovi I. Ten vydal príkaz zostaviť štátne „Depo Manuskriptov“, v ktorom boli aj egyptské papyrusy, diela antických autorov, listy francúzskych kráľov od 5. storočia a mnoho iných cenností.

Dubrovský bol vymenovaný za riaditeľa tohto múzea, no Knihu Velesa si nechal pre seba. Každý deň po nociach v tajnosti študoval prastaré texty, ktoré chcel rozšifrovať. Tajné znaky mu nedávali spať, ovládla ho akási tajomná sila.

Reči o tom, že Dubrovský po nociach sám študuje akési prastaré texty sa začali šíriť po Petrohrade. Správa zaujala nielen vplyvných zberateľov, ale najmä tajné spoločenstvá, ktoré sa všetky chceli dostať k tajným dokumentom, vrátane slobodomurárov. Dubrovský často dostával listy od nich, kde žiadali, aby im ukázal drevené doštičky. Nikdy na ne nereagoval. Už dokázal veľa prečítať sám a pochopil, aká sila je za starými textami. Bolo mu jasné, že toto poznanie musí zostať utajené.

No slobodomurári našli spôsob, ako odstaviť Dubrovského a zmocniť sa Velesovej Knihy. Tajnej polícii poslali udanie, v ktorom obvinili Dubrovského, že nejako podozrivo manipuluje s cárskymi rukopismi a možno ich aj predáva. Začalo sa vyšetrovanie, Dubrovský bol odvolaný z pozície riaditeľa. Keď tento pokus neumožnil slobodomurárom sa zmocniť rukopisu, tak sa mu začali vyhrážať a niekoľkokrát mu podpálili dvere domu. Dubrovskému bolo jasné, že tajnú knihu musí pred nimi uchrániť. Preto sa rozhodol ju odovzdať inému človeku. Existovalo niekoľko priateľov, ktorým dôveroval a mohli sa postarať o prastarý rukopis. Boli to napríklad predstavitelia starých ruských dynastií – Alexander Stroganov či Gavrila Deržavin. On sa však obrátil na Alexandra Ivanoviča Sulakadzeva, ktorý mal unikátnu zbierku starých dokumentov a veľmi úctivý vzťah k starým relikviám. Dal ho zavolať uprostred noci k sebe domov. Tým chcel zabezpečiť čo najväčšiu bezpečnosť odovzdania prastarej relikvie do rúk priateľa. Tento síce pri príchode najskôr hundral, že prečo ho musel jeho sluha zobudiť uprostred noci, no čoskoro pochopil, že ide naozaj o veľa.

Dubrovský zomrel v januári 1816. Po smrti bol zostavený katalóg jeho súkromnej knižnice, no Kniha Velesa tam nebola. Doštičky bez stopy zmizli a nasledujúcich 10 rokov nebolo o nich ani chýru ani slychu.
Koncom dvadsiatych rokov devätnásteho storočia sa začali po Petrohrade šíriť zvesti, že nejaké staroslovanské spoločenstvo sa zaoberá skúmaním staroslovanských rún a že dokonca vykonáva aj nejaké staroslovanské obrady pri ohni v blízkych lesoch. Organizáciu viedol A. Sulakadzev. Spoločenstvo si postavilo Svätilište neďaleko cárskeho dvorca v lese. Počas obradov čítal Sulakadzev výňatky zo staroslovanského manuskriptu – Velesovej Knihy. Neraz sa nad ich hlavami počas takýchto obradov objavovali blesky. Znamenalo to, že Sulakadzev sa v pochopení textov ozaj ďaleko.

Raz sa Sulakadzev rozhodol predemonštrovať svojim priateľom skutočnú silu rukopisu. V jeho dome sa stretli dvaja z jeho najbližších priateľov: už spomínaný Stroganov a Nikolaj Nekľudov. V pološere izby mal Sulakadzev pripravenú figurínu v ľudskej veľkosti a z horľavého materiálu. Svojim priateľom sľúbil, že do 30 sekúnd po tom, ako prečíta staré zaklínadlo figurína začne horieť a predniesol nezrozumiteľné slová.

No prešlo viac ako 5 minút a nedialo sa nič, figurína bez poškodenia stála na mieste. Ale tu zrazu cez pootvorené okno začuli výkriky na ulici: Požiar, horí! Sulakadzev sa vyklonil z okna a uvidel, že na susednej ulici začal horieť dom. Zaklínanie zabralo, no Sulakadzev očividne urobil niečo nesprávne alebo niečo nepochopil. Namiesto figuríny tak zaklínanie, ktoré vyvolalo oheň si vybralo obeť samo. Zhorela celá ulica.

Treba nám vedieť, že ak niečo začne horieť preto, lebo to zasiahol blesk Perúna, tak takýto oheň sa nesmie hasiť vodou, lebo účinok bude presne opačný. Kto sa môže postaviť vôli Perúna? Na druhej strane takýto oheň určite aj niečo „opravil“...

Sulakadzev zomrel r. 1830. Po jeho smrti začala jeho manželka rozpredávať kolekciu, ale Velesova Kniha nebola ani v archíve, ani na zozname. Prečo?

Sulakadzev sa rozhodol odovzdať Knihu ďalej ešte pred svojou smrťou. Viedli ho k tomu aj obavy o svoju aj jej bezpečnosť. Po jednom z obradov, ktoré vykonávalo jeho slovanské spoločenstvo v lesoch v blízkosti cárskeho dvorca jeden z bleskov zasiahol pamätník cára Pavla I. čo upútalo pozornosť, ktorej sa Sulakadzev obával. Hrozila reálna možnosť, že tajná polícia ho začne upodozrievať z prípravy atentátu na cára, preto knihu odovzdal svojmu priateľovi, Nikolajovi Vasilievičovi Nekľudovi, ktorý takto stal novým ochrancom tajomnej knihy Starých Slovanov.

Ochrancovia prastarej Knihy sú vždy v smrteľnom nebezpečenstve, ale vždy sa im nejakým spôsobom podarí ochrániť starý rukopis, aj keď neraz za cenu vlastného života.

V Rusku začala občianska vojna a následkom nej sa kniha znovu dostala do Európy. Stalo sa to takto. Nekľudov bol opatrný, a preto sa rozhodol Knihu odniesť z horúcej pôdy hlavného mesta a odviezol ju z Petrohradu na svoju usadlosť v Charkovskej gubernii. Spolu s ňou odniesol aj zápisky a preklad, ktoré vyhotovil ešte Sulakadzev. Jeho vnučka si neskôr spomínala na zvláštne udalosti, ktoré spolu s dedkom neraz zažila, ale ktoré si ešte ako malé dievčatko nevedela vysvetliť. Dedko jej z času na čas ukazoval neskutočné veci. Raz napríklad Nikolaj Nekľudov vzal svoju maličkú vnučku Kaťu na prechádzku do lesa. Ostali však dlhšie ako pôvodne plánovali a zablúdili. Sadla noc a dievčatko sa vystrašilo. Dedko ju vzal na ruky a čosi začal šeptať. Do niekoľkých minút sa vôkol nich rozsvietili maličké, zelenkavé svetielka. Bolo to desiatky tisíc mušiek svetlušiek. Nikolaj Vasilievič pokračoval v šeptaní. Mušky sa rozleteli a v temnote sa následne vytvorili dve svetelné línie z maličkých svetielok po oboch stranách cestičky. Po tomto chodníčku dedko so svojou vnučkou prišli do 10 minút k svojej usadlosti.

Ak sa niekto stratí v lese, tak najlepšie je obrátiť sa k Velesovi, lebo jedno z jeho prejavení je dedko Lešej, správca lesa. Môžeme ho poprosiť, aby nám z lesa pomohol a vtedy sa nám ukážu nejaké znamenia.

V predvečer revolúcie sa nakoniec dostala do hlavného mesta správa o čudných veciach, ktoré konal Nekľudov vo svojej usadlosti. Predstavitelia jednej z tých tajných spoločností, ktoré sa zaoberajú mágiou – samozrejme čiernou – sa rozhodli zistiť, čo sa za týmito udalosťami skrýva. Do osady Veliký Borluk prišli na návštevu k Nekľudovi piati neznámi ľudia. Nekľudov ich síce prijal, ale hneď im oznámil, že im v ničom nemôže pomôcť, lebo žiadnu magickú knihu nemá. Návštevníci – ako takýto druh ľudí zvyčajne koná – sa nezmierili s odpoveďou a zaplatili miestnych roľníkov, ktorí za peniaze napadli Nekľovu usadlosť. Pogrom umožnil neznámym slobodomurárom vstup do jeho domu, ktorý celý prehliadli, no títo petrohradskí záškodníci knihu nenašli.

Treba povedať, že jestvuje viacero variantov lokalizácie tohto miesta. Hoci Charkovská gubernia sa javí ako najpravdepodobnejšia, niektoré zdroje uvádzajú dnešný Starický rajón Tverskej Oblasti. Podľa týchto zdrojov ide o osadu Konoplino alebo Čukavino. Tak či onak, Kniha Velesa bola znovu nájdená bielogvardejskými vojakmi, ktorí ustupovali pod tlakom červenoarmejcov. Začiatkom apríla 1919 našiel doštičky plukovník bielogvardejskej armády generála Denikina, Fiodor Arturovič Izenbek v jednom z vyrabovaných, bývalých dvoranských sídel. Pokračujme vo verzii, že nález sa odohral v osade Veliký Borluk. V blízkosti bývalého dvoranského sídla dal plukovník príkaz rozbiť tábor. Vyrabované sídlo poblíž tábora sa vybral si prezrieť plukovník so svojim pobočníkom. Bielogvardejci chodili po rozkradnutých sálach a izbách opusteného domu, pod nohami im škrípalo rozbité sklo. Izenbek nahliadol do jednej z polootvorených skríň, lebo vnútri čosi zahliadol. S búšiacim srdcom ju otvoril a vnútri nej ležali zvláštne doštičky, už na prvý pohľad veľmi staré. Podľa zachovaného opisu bola každá z nich dlhá 38 cm, vysoká 22 cm a hrúbka každej z nich bola 5 mm. Okrem toho mala každá doštička vyrezané dva otvory na to, aby sa dali spolu zviazať povrázkom. Na povrchu boli nápisy pokryté niečím ako lak. Okraje boli precízne rovno orezané nožom. V každom ľavom hornom rohu bol nezvyčajný znak – hlava nejakého zvieraťa. Tu koňa, tam psa.

Izenbek pred vojnou pracoval v archeologickom výskume v strednej Ázii a okamžite pochopil, že do rúk sa mu dostalo niečo veľmi cenné. Času však nazvyš nemali, preto vydal rozkaz svojmu pobočníkovi, aby všetky doštičky opatrne pobalil do mecha a starostlivo odniesol. Mech nesmel zahodiť v žiadnom prípade, ostatnú batožinu v prípade núdze mohol. Izenbek už na prvý pohľad zistil, že písmená nepozná, no podobali sa na škandinávske runy.

Plukovník sa nakoniec dostal cez Fínsko do Európy. Usadil sa v ruskej štvrti na predmestí Bruselu. Miešok s tajomnými doštičkami priniesol so sebou. Prenajal si malý ateliér a živil sa ako maliar. Doštičky držal pod posteľou, ale nikdy sa mu ich nepodarilo dešifrovať. Okrem toho chcel najmä zabudnúť na hrôzy vojny, preto sa dal na alkohol. Čoskoro sa stal ťažkým alkoholikom.

Neraz hodiny hľadel na neznáme doštičky a vo svojej fantázii umelca si vymýšľal rôzne vysvetlenia príbehov, opísaných prastarými runami. Jedno ráno sa po prepitej noci zobudil s ťažkými bolesťami hlavy. Nemal doma nič proti bolesti a ani žiadne víno, len prázdne fľaše. V zúfalstve sa rozhodol vybiť jednu bolesť druhou, a preto vzal nôž a na zápästie si vyrezal jednu z rún, ktorú videl na doštičkách. Krv tiekla po ruke a kvapkala na zem, no bolesť okamžite zmizla. Izenbek upadol do spánku. No nevedomky sa týmto označil za nového ochrancu svätého rukopisu.

Po nejakom čase sa v cudzej krajine ďaleko od vlasti Fiodor v Ruskom klube zoznámil so svojim krajanom, spisovateľom Jurijom Miroľubovom. Izenbek si pomyslel, že Miroľubov, ktorý sa zaoberal slovanskou minulosťou dokáže rozšifrovať staré runy, no zasvätiť zatiaľ málo známeho človeka do tajomstva prastarého rukopisu dlho váhal.

Roku 1924 raz obaja popíjali v jeho ateliéri medzi plátnami a farbami. Izenbek bol už veľmi opitý a ťažko chápal, čo jeho priateľ hovorí. Jurij sa sťažoval, že má málo materiálov o pohanstve na to, aby mohol napísať novú poému, ktorú chcel napísať v starom jazyku. Vtedy tackajúci sa Izenbek pristúpil k nemu a povedal, že niečo zaujímavé pre neho má. Kľakol na kolená a vytiahol spod postele jednu z doštičiek a hodil ju Juriovi k nohám so slovami: „čítaj, možno sa ti bude hodiť“.

Jurij okamžite rozpoznal, že ide o prastaré slovanské runy. Zdvihol zrak a uvidel, ako sa Izenbek v delíriu snaží na kolene zlomiť ďalšiu doštičku. Vrhol sa k nemu a doštičku my vytrhol. Izenbek padol v bezvedomí na zem a ostal ležať. Keď sa prebral, nič si nepamätal. Miroľubov ho požiadal o povolenie skúmať doštičky a pracovať s nimi. Ten mu to síce dovolil, ale iba pod podmienkou, že prastará relikvia neopustí jeho ateliér.

Miroľubov začal dochádzať do jeho dielne denne a na papier postupne presne, v detailoch prenášať nápisy so všetkých doštičiek, hoci väčšine z nich nerozumel. Robil to roky, dlho a postupne si vyrobil niekoľko rôznych kópií každej doštičky. V chode prác urobil aj fotokópie doštičiek, tie zubom času poškodené doštičky aj reštauroval.

Keď mal všetko prepísané a uložené, začal sa zaoberať prekladom tajných textov, ale časť symbolov dlho ostávala pre neho neznáma. No nepoľavoval a postupne chápal viac a viac. Raz sa dostal tak ďaleko, že sa rozhodol časť textu prečítať nahlas. Bolo v Izenbekovej dielni ako vždy. Izenbek spal a on začal šeptom recitovať text zo 17. doštičky. Po krátkej chvíli uvidel, ak osa mosadzný svietnik so zapálenými sviečkami sám zdvihol zo stola. Zo strachu ešte rýchlejšie dorecitoval neznáme slová. Mosadzný svietnik ostal visieť priamo nad spiacim Izenbekom. Text na doštičke sa skončil a Miroľubov stíchol. V tej istej sekunde svietnik padol na hlavu spiaceho Izenbeka. Tento od neočakávaného úderu vyskočil z postele z hlavy mu kvapkala krv. Nechápavo sa pozrel vôkol seba a uvidel Miroľubova ako leží v bezvedomí na podlahe.

V slovanských zápovediach sú mnohé zvuky zameniteľné, čo odlišuje náš systém od presných a strohých formulácií v Kabbale alebo iných systémoch čiernej mágie. Ak človek napríklad z celého srdca žiada od Perúna blesk, tak blesk sa určite objaví.

Po nehode sa Miroľubov obával sám pokračovať v takýchto experimentoch. Naivne sa však obrátil na cudziu pomoc. Na katolíckej univerzite v Bruseli oslovil profesora Ecka, aby mu pomohol s ďalším výskumom. No Izenbek nikdy nesúhlasil s tým, aby čo i len jediná doštička opustila jeho ateliér kvôli akémukoľvek výskumu. Táto spojitosť sa stala osudovou.

Do hry sa dostal pôvodne asistent profesora Ecka, neskôr sám profesor Scheftel. Ten nečakal, kým Izenbek niečo dovolí, ale zriadil sledovanie domu, v ktorom mal ateliér. Čakal na vhodný okamih, aby sa dostal k doštičkám sám. Scheftel už na pôde univerzity velil pobočke berlínskeho inštitútu Ahnenerbe, nám už známej fašistickej organizácii, ktorá sa zaoberala hľadaním archívov tajných spoločností, predmetov starých kultov a obradových kníh. Preto okamžite pochopil, aký dôležitý dokument objavil.

Fašista vedel, že čoskoro začne vojna a preto sa pripravoval na konfiškáciu drahocenností a prastarých relikvií u obyvateľov okupovaných území. Kniha, pomocou ktorej možno zničiť svet sa dostala v jeho zozname na prvé miesto.

Doštičky sa z dielne Izenbeka stratili r. 1941. Nemecko napadlo Sovietsky zväz, čo Izenbek veľmi ťažko niesol. V smútku a depresii zomrel. Miroľubov sa o smrti priateľa dozvedel, a chcel sa dostať do dielne, aby zachránil doštičky Velesovej Knihy. No fašisti mu zakázali sa čo aj len priblížiť k budove, kde bol ateliér. Ateliér zapečatilo Gestapo a Mark Sheftel ako jeden z prvých vošiel do neho po smrti majiteľa. Návšteva trvala veľmi krátko – vzal iba prastaré doštičky.

Tajné služby Nemecka sa snažili rozšifrovať staré slovanské zaklínadlá, ale to ich neuchránilo pred krachom a Velesova Kniha znovu zmizla. Niekoľko rokov ju starostlivo študovalo špeciálne oddelenie Ahnenerbe. Čo sa im naozaj podarilo rozlúštiť nie je známe. Sekretár Ahnenerbe, plukovník SS W. Sievers si počas Norimberského procesu šeptal akési neznáme a nekresťanské modlitby, no nezachránili ho.

Väčšinu archívu Ahnenerbe po vojne odviezli Američania . Roku 1955 sa niekoľko hláv z Velesovej Knihy v preklade J. MIroľubova ako aj fotka 16. doštičky objavili vo vyššie spomínanom emigrantskom časopise ЖАР ПТИЦА. Vydanie obsahuje asi polovicu všetkého textu Knihy Velesa. Ostatné je v archívoch. Tajných. Jedna doštička vytrhnutá z kontextu magickú silu nemá. Okrem toho, Miroľubov nepublikoval ani jedno zaklínanie, iba legendy a dejinné udalosti Starej Rusi, vrátane nášho územia.

Kde je teda Kniha Velesa dnes? Predpokladá sa, že nejaký odpis sa môže nachádzať v nejakom tajnom archíve víťazných mocností, ktoré vzali Ahnenerbe. Miroľubov tiež urobil kompletnú kópiu, o ktorej nevieme nič. Ďalej existuje predpoklad, že hoci pôvodné doštičky boli bukové tie, ktoré našiel Izenbek boli brezové. Pôvodné teda možno vôbec neopustili územia Rusi. No to, čo sa dostalo do rúk Ahnenerbe je s najväčšou pravdepodobnosťou dnes v tajnej vatikánskej knižnici.

V auguste 2003 sa kniha, resp. jej časť neočakávane objavila na jednej z uzavretých aukcií v New Yorku. Predložili výkričnú cenu 100 000 USD. Išlo o dve drevené doštičky pokryté neznámymi runami. Nebolo síce otvorene povedané o čo ide, teda ani to, že to časť Velesovej Knihy. Oznam hovoril iba to, že to je starý slovanský rukopis pravdepodobne z 12. storočia. Cena v priebehu niekoľkých minút stúpla trojnásobne. Aukcia bola do niekoľkých minút uzavretá a nový majiteľ si odniesol dve doštičky za 550 000 USD. Na aukcii sa teda objavili iba 2 doštičky z celkového počtu 83. Kniha je teda pravdepodobne rozdelená a doštičky sa nachádzajú u rôznych majiteľov.

V roku 2009 prehovoril bývalý bulharský spravodajský dôstojník Dičov o Velesovej Knihe, pričom oznámil neočakávané fakty. Podľa jeho tvrdenia Mark Scheftel Knihu odviezol do USA. Tam sa dostala k jednej z najbohatších a najtajnejších siekt na svete – k Mormónom. Načo bolo Mormónom treba pohanské doštičky? Nevedno. No čo sa môže stať, ak takéto sekty – „funguje“ tam aj Satanova cirkev – vylúštia čo i len časť zaklínaní Velesovej Knihy?

Odpovede sa núkajú rôzne, ale my už vieme dosť na to, aby bolo jasné, že ak sa aj dostane takáto Kniha do nepovolaných rúk, to ešte neznamená, že ten, kto sa jej zmocní ju bude vedieť použiť. Príkladom sú prastaré indické texty písané v Sanskrite. Obsahujú návody na lietajúce stroje, ktorých opisy ešte aj dnes potvrdzujú, že niečo také nemá ani súčasná civilizácia. Vieme o tom, že v 19. storočí došlo k postaveniu funkčného prototypu vimany, ktorá pred svedkami – ďaleko pred objavením lietadla – vzlietla. Prečo to nevedia západniari postaviť? Pretože ide o obrazové písmo. Fonetický obsah prenáša iba malú časť informácie. Oveľa viac je uložené v ďalších úrovniach čítania, pričom najdôležitejšie veci môžu byť prístupné iba pri prednesení špecifických zvukov – mantier – ktoré otvoria informačné kanály a zostúpi požadovaná informácia. Je jasné, že civilizácia, ktorá úmyselne skazila, t.j. skreslila pôvodný jazyk zabezpečila, že v podstate nikto nevie ako staré slová zneli. To je vlastne dobre, lebo k tejto informácii sa v žiadnom prípade nemôžu dostať nepovolaní. Odstáva už len dodať, že Sanskrit je iba hodne zjednodušená forma runových zápisov našich Predkov, takže ak nestačia na dešifrovanie sanskritu, o runách nemôžu ani len snívať. No a teraz si predstavte, k čomu sa asi môžu dopracovať tí naši premúdri tiežslovania, ktorí „prišli“ na to, že nie sme SLOVIENI, ale akýsi Sloveni... kto sa však sám chce zaradiť medzi Darwinových príbuzných, tomu netreba nijako brániť. Je to len dostatočne výrečné svedectvo stupňa jeho evolučného vývoja.
 
Copyright © 2016. SLOVANSKO-ÁRIJSKÉ VÉDY. Designed by Marek Sarvaš