Dnes často manipulujeme so slovami, ale už nechápeme význam toho, čo znamenajú, teda čo znamená ich podstata. Každé slovo je vyjadrené určitým frekvenčným spektrom, a preto to najhoršie, čo môžeme urobiť je uveriť, že na vibráciách slova nezáleží.
Angličan Edmud Fry v knihe Pantografia uvádza, že ak v nejakom jazyku existuje pre jedno slovo viacero významov, tak je to jazyk degenerujúcich nositeľov, resp. tento jav prisudzuje primitívnym, divým národom. A hľa – práve toto robí s našim jazykom Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. Postupne, systematicky pracujú na degradácii nášho národa tým, že nám upravujú náš jazyk, ktorý ešte pred pár rokmi v Paríži – po osemročnom výskume – vyhlásili za najťažší jazyk sveta. Nuž, že prečo to robia? Ale veď práve tí istí cudzinci nám hovoria, že náš jazyk pochádza z bulharského a macedónskeho, pričom písmo nám „objavili“ dokonca Gréci. A keďže práve tento celosvetový výskum – ktorý viedol Inštitút lingvistiky z Berlína – dokázal, že bulharčina a gréčtina patria medzi najľahšie jazyky sveta, tak to treba „skorigovať“. Nuž veď ako môže najzložitejší jazyk sveta vzniknúť z najjednoduchšieho jazyka sveta? Je to číry nezmysel.
Jazykovedný ústav vedú cudzinci, ostatne, náš národ vedie cudzinka. A ten, kto vedie národ – prezidentský úrad predstavuje hlavu štátu – ten aj formátuje energie, ktoré Jemnohmotný Svet zosiela pre daný národ. A tak tá osoba, ktorá vedie národ aj zadáva vzorový mód chovania sa jeho príslušníkom.
Očividne vzorom dnešného štýlu života je meniť partnerov pred zrakmi celého národa.
Priestor pre zavedenie tohto módu chovania je tu už dávnejšie. Už v zamestnaneckých kartičkách SR (tzv. občianskych preukazoch) máme uvedené názvy položiek v jazyku majiteľov týchto kartičiek, t.j. v angličtine. Mladí reportéri nám z médií neustále opakujú, aká strašná situácia tu bola za socialistického Československa, keď ani len nežili. Nedajte sa oklamať propagandou. V našich občianskych preukazoch nebolo vtedy ani slovo po rusky. A mali sme aj jasne uvedené, kto je akej národnosti. Medzi národnosti patrili: slovenská, česká, maďarská, nemecká, cigánska a pod. A dnes všetkých urobil práve onen cudzinecký Jazykovedných ústav „slovenmi“. Nie, nie je to gramatická chyba, „sloven“ je slovíčko z anglickej slovnej zásoby, ktoré – ako už vieme – je dnes najvýstižnejšie preložiteľné ako „pobehlica“ či „pobehaj“. A takýto mód chovania má byť vzorom pre naše dorastajúce pokolenie?
Na okraj dodajme, že pracovníci Jazykovedného ústavu pod tento termín nepatria, oni patria do kategórie, ktorú britský zákon z 19. storočia charakterizuje ako „privilegovaný národ“.
Nemec J. G. Herder (1744-1802) tvrdí, že „jazyk je orgánom myslenia“. Toto stanovisko dopĺňa citát W. von Humboldta, ktorý (opodstatnene) tvrdí, že „každé myslenie je myslenie v jazyku“. Ak nám zjednodušujú jazyk znamená to, že sprimitívňujú náš potenciál myslenia.
Sú jazyky – ako tvrdí J. Venelin – ktoré umožňujú vysoký vzlet myšlienok a vytváranie ohromných diel Ducha, a sú jazyky, ktoré to neumožňujú.
Naša bratislavská vláda, parlament a prezidentský úrad už od rozpadu Československa docielili, že na Slovensku máme okolo 1,2 milióna Cigánov. Pravda, snažia sa nám nahovoriť, že ich je iba okolo 400 000, ale – kým sa ešte tieto štatistiky zverejňovali – v roku 1995 Slovenský štatistický úrad evidoval 750 000 Cigánov. Žeby sa im tak zle vodilo, že vymierajú..? Ale prečo potom už máme na Slovensku okresy – taký je Kežmarok – kde sa podiel Cigánov pohybuje okolo 53%? A ak naozaj štatistiky vedú, prečo ich nezverejňujú?
Možno že čo nevidieť uvidíme na pultoch kníhkupectiev ohromné diela ducha v cigánskom jazyku. Veď vládna strana už má aj takéhoto europoslanca. Len ktorý to národ on v Bruseli reprezentuje?
Ale ak si ich bratislavskí štátni úradníci takto pestujú, tak je načase – vzhľadom na ich počet – vytvoriť federatívnu, Slovensko-Cigánsku republiku. Veď Cigánov je 21,8% z celkového počtu obyvateľov SR. Ak bieli zorganizujú oslavu slovanského sviatku v Národnom parku, tak to skoční 2 000 € újmou. Ak si Cigán postaví na cudzom pozemku dom, tak mu ho štátni úradníci promptne zlegalizujú. Tak komu vlastne slúži tento štát a koho diskriminuje? Kto ich pestuje, nech si ich aj berie.
Vyzerá to tak, že Jazykovedný úrad naozaj má v pláne docieliť, aby sa úroveň oboch národov nivelizovala. A už je jasne viditeľné, ktorým smerom je nivelizácia projektovaná.
Ak by sme chceli vyjadriť hlavnú charakteristiku toho, čo nám vláda servíruje, tak odpoveď je veľmi jednoduchá: NEISTOTA. Áno, ohľadom zajtrajška nám servírujú iba neistotou. Nemôžeme si nič plánovať, pretože z pozície moci nám menia plány každý deň. Oznámili, že od 07.09.2020 otvárajú všetky lety – a neplatí to. Ale akosi to nijako neprekvapuje. Veď o čo sú lepší od tých predchádzajúcich? Tí rozkrádali národ, títo ho uvádzajú do chaosu skrz rúškovú víropsychózu. Ak Lukašenkovi za zavedenie rúškového cirkusu v Bielorusku MMF ponúkal 940 miliónov, koľko dostali títo? Je im úplne jedno, že zruinujú našu ekonomiku, oni sú očividne „za vodou“. Nuž, v Európe iba Lukašenko myslí na národ.
Platí Kon, podľa ktorého čím viac podmienok, tým nižšia rozmernosť. Tlačia nás úplne dole, do absolútne rabskej závislosti. To je hlavný cieľ tohto ich projektu – znižovať rozmernosť nášho vedomia.
A čo my? Mlčanie je znakom súhlasu – veď máme aj také príslovie. Nemlčať je znakom protestu, nesúhlasu s „ponukou“. Koľkí sú u nás mlčiaci a koľkí nesúhlasia s rúškami?
Temní musia zverejniť svoje plány a my ich mlčaním neodmietame. A práve toto vyjadruje aj film Mlčanie jahniat. Jahňatá v strachu mlčia – hoci sú ďalšou obeťou. To je mód chovania, ktorí u nás radi vidia mocipáni. Každý dostane to, čo si zaslúži.
Toto bola prvá časť ich plánu – mlčanlivé schválenie. Teraz prechádzajú do druhej fázy – začínajú pôsobiť v oznámenom smere. Pozorujú, aká časť obyvateľstva ich plány prijala – t.j. mlčí. Je to celé jezuitmi naprogramovaný temný obrad – nosenie masky je iba rituál. Rúško nemá žiadnu praktickú funkciu, nič nechráni, ale označuje rituálny súhlas každého jednotlivca s ich programom.
Ide o rituál prijatia nimi stanovených ohraničení. Teda presnejšie – ide o naše prijatie nimi stanovených obmedzujúcich podmienok pre nás. Ako ukazuje medializovaná účasť na svadbe p. Matoviča – on môže bez rúšok, ale my – nie vyvolení jezuiti – na to právo nemáme. Veď sme to mlčaním schválili. A možno arogantnejšie prezentovať národu známu rabínsku zásadu: „Čo je dovolené pánovi, nie je dovolené psovi?“
Ak by sme rozdelili dnešnú spoločnosť, tak situácia je asi takáto: 1/3 ich podmienky (mlčaním) prijala; 1/3 obyvateľstva váha, teda sú náchylní sa prikloniť k tým, ktorí „vyhrajú“; 1/3 zase vyjadrila rozhodné neprijatie tejto ich hry, t.j. odmieta rituál. Teda – vychádzajúc z logiky situácie – pristúpia k čo najtvrdším represiám voči tým, ktorí sa rozhodli ich porušovanie zákona a najmä Ústavy netolerovať a hlavne NEMLČAŤ. Ide o taký druh opatrení, aby sa tí nerozhodní vystrašili a pridali na stranu už súhlasiacej, mlčiacej 1/3 obyvateľstva.
Dajme si pozor. Takto – mlčanlivým súhlasom – sme už schválili rozbitie Československa, zničenie sociálne spravodlivého systému (socializmu), rozpad Varšavskej zmluvy, zrušenie bezplatného zdravotníctva, bezplatného školstva, celonárodné financovanie Cigánov, vysoké dane, za ktoré nič nedostávame, iba platíme za právo žiť na vlastnej zemi, na zemi našich Prҍdkov, korupciu… nestačí?
Nuž veríme, že Slovieni sú vo vláde a že robia všetko pre dobro pôvodného národa, dediča tejto zeme? Ale ak to tak nie je, tak v slovenskej vláde, parlamente a prezidentskom paláci sa usadili cudzinci. Teda to nie je naša, ale okupačná vláda a správa. Okupačná moc, sme pod vládou okupačného režimu.
Aký národ riadi náboženstvá? Veď to je napísané v Biblii, ktorú minimálne mlčiaca tretina vyznáva.
A ako vychovávame naše deti? Dávame ich do ich inštitúcií, do škôl a škôliek v naivnej nádeji, že ich tam budú učiť to, čo je pre náš národ a tradície prospešné. Ale čo ich tam učia? Neodoberajme našu energetickú ochranu z našich detí po ten čas, ktorý trávia v škole a škôlke. Takto ich tam zanechávame energeticky nechránené pred cudzími programami a našu ochranu „aktivizujeme“ až vtedy, keď ich zo škôlky či školy pre budovou vyberáme. Čo im tam nabíjajú do hláv a my ich tam s dôverou k nim vodíme? Dávame im deti na „opracovávanie“ a ešte odoberáme aj našu ochranu po tú dobu, ktorú trávia v škole a škôlke.
Je teda div, že deti sa dnes – po vzdelaní v ich školách – stavajú proti vlastným rodičom? Žeby to bolo len tak, samé od seba..?
Ak sa na to pozrieme z pohľadu metafyziky rýchlo pochopíme, čo sa deje. Všetkých dnes ženú najskôr do priestoru 1-3 čakry, do priestoru strachov, pod kontrolu náboženstiev, do stavu rabov. Týchto všetkých možno veľmi jednoducho riadiť z priestoru o 3 čakry vyššie – zo šiestej rozmernosti. A tam žijú tí, ktorí nám vytvárajú životné podmienky: parlament, vláda, hlava štátu (mágovia, šamani, rabíni a pod.). A odkiaľ oni dostávajú pokyny? Z priestoru o 3 čakry vyššie – z deviatej rozmernosti, t.j. od Bohov. Tým naľavo od kanálu Zlatej púte Duchovného vývoja vládne Čiernoboh (čertom, besom, diablom, Satanovi), tým napravo zase šéfuje Bieloboh, ktorý vládne anjelom, archanjelom, kresťanským svätým, slovanským bohom a podobne.
Ak sa vedomie nachádza naľavo od Zlatej púte, tak je v oblasti ambícií. Je to oblasť pečate Temnej Navi aj Javi. Odtiaľ sa do Zlatého Veku (10-12 rozmernosť a čakry) vystúpiť nedá.
Ak sa vedomie nachádza v pravej, delenej časti Hry, tak nesie Pečať Svetlej Navi aj Javi, t.j. pôsobí v oblasti Svedomia. Svedomie však začína už v priestore 1-3 čakry, je to ideálny prostriedok na porobenie bieleho človeka. Kresťan si „uľavuje“ svedomiu tak, že chodí na spoveď a kompletne o všetkom svojom konaní a úmysloch reportuje popovi. Potom dostane – ako trest – skutok pokánia, čím sa „vyhne“ trestu božiemu. Tým sa zrieka vlastnej vôle a odsúhlasuje vládu cudzincov nad sebou. Je to porušenie Konov Všehomíra, takže okrem toho, čím utrpí od parazitov ešte ho stíha aj trest zo strany Konu.
Situácia v priestore 4-6 čakry napravo (tradičné Slovanstvo) je iba o máločo lepšia. Svedomie zneužili Temní na kontrolu človekov. Ak počujeme a prijímame frázu štýlu „máš svedomie urobiť toto…“, nehanbíš sa urobiť toto…“, „nebojíš sa boha?“, „aké máš svedomie pred bohom?“ a podobne, sami seba premiestňujeme do priestoru viny. Ale – a to je podstatnou vlastnosťou štruktúry mysle človeka (nie tvara) – prijímaním cudzej viny sa vzdávame vlastnej vôle a tým spúšťame program na vlastnú sebadeštrukciu, odsúhlasujeme svoje vlastné zničenie. Znamená to, že otvárame náš kanál výstupu do Jemnohmotného Sveta pre nich pod zámienkou našej „viny“ a skrz (nimi ovládané) svedomie odsúhlasujeme tok našej životnej energie k tým, ktorí nás držia pod kontrolou – hoci aj slovanskými bohmi. Nečudo, že žijeme krátko a v strádaniach.
Svedomie vo svojom prvobytnom význame znamená „Nečiň iným to, čo nechceš, aby iní činili tebe“. Táto formulácia je v poriadku a je to zároveň jeden z Konov Všehomíra.
Preto radšej upusťme od používania výrazu „Svedomie“ (kvôli silným programom na jeho zneužívanie) a zameňme ho výrazom „Spravodlivosť“. Spravodlivosť je vždy iba jedna a ide ruka v ruke s pojmom Česť. Koniec koncov, Svedomie je aj tak iba jedným z komponentov Spravodlivosti, tá je však omnoho rozsiahlejšia a je rovnaká pre celý Vesmír.
Vidíte ako to urobili? Vymenili obsah podstaty slova Svedomie za im vhodný, a potom ho inštalovali nad Dušu, ba dokonca až nad Ducha(?). Duch je však bezrozmerný, vstupuje do 12-rozmenej Hry z priestoru nedozerne vysoko nad ňou. A Svedomie v dnešnom, nimi upravenom ponímaní existuje iba v kladnej, delenej časti 12-rozmernej Hry (vnútri Hry). Teda Svedomie v dnešnom ponímaní je oproti Duchu zanedbateľne malé.
Proti prapôvodnému významu Svedomia nemáme absolútne nič. Bez používania vlastného rozumu však k pochopeniu dôjsť nemožno.
Ambiciózni ani svedomití nemôžu vyskočiť do Zlatého Veku. Z „technických“ príčin. Negatív je veľmi ťažký.
A rozhoduje každý sám.
Často dostávame otázku, ako odlíšiť človeka od tvara. Nuž, poskytneme niečo na zamyslenie. Človek je bytosť, ktorá má okrem fyzického tela ešte Dušu, Ducha a najmä hráča v Hre – Živatmu. Ak si osvojí svoju podstatu, tak ho zvykneme písať ako Človek. Živatmou sme napojení do priestoru nad všetkými Hrami, t.j. nad Veľkou Hrou. Každý Človek má kanál ďaleko vysoko nad všetky galaxie a Nebesia. Obsahujeme teda v sebe Kozmos. Pre túto vlastnosť hovoríme o Mikrokozme a Makrokozme. Mikrokozmos vnútri seba má iba Človek.
Človek sa preto aj líši od nečlovekov, tvarov či parazitov práve tým, že jeho myseľ sa často zapodieva otázkami súvisiacimi s Vesmírom. Mnohé deti už od malička snívajú o vzdialených galaxiách a podobne.
Vedci už vedia odlíšiť človeka od nečloveka aj na úrovni genetiky. Pre nečlovekov je charakteristická prítomnosť tzv. „zvieracieho génu“. Majú ho tí humanoidi, ktorí počas svojho vývoja – vrátane ich predkov – prišli do kontaktu so zvieratami v zmysle genetických modifikácií (najčastejšie sexuálnymi vzťahmi). Tu je užitočné si prečítať Sabačie srdce od Bulgakova. Názov sme ponechali úmyselne, lebo „sabaka“ má 2 nohy, pričom pes má 4. Pes napríklad nikdy nepohryzie ruku, ktorá ho kŕmi. Sabaka kedykoľvek to je výhodné…
Telo Človeka je vytvorené z Tmavej hmoty (v zmysle totálnej koncentrácie energie, nie temnoty), ktorou bol formovaný celý Všehomír. Telo z tejto hmoty je schopné prijať celý Kozmos – Dušu, Ducha aj Živatmu – a môže žiť večne. Telo so zvieracím génom môže – v niektorých prípadoch – pojať Dušu, ale najčastejšie iba nejakú inú bytosť. Preto zo sexuálnych kontaktov človeka s nečlovekom sa môže narodiť humanoid, ale už nikdy nie človek.
Niektoré zvieratá teda sú schopné pojať Dušu, preto je veľmi pravdepodobné, že nie iba opice, ale aj iné zvieratá boli v minulom Zlatom Veku človekmi so Živatmou, ale zlyhali a museli prežiť tisícky rokov vo zvieracom tele. Tieto zvieratá – najčastejšie kravy – surovo režeme, zabíjame a jeme, ale oni majú plné chápanie a preciťovanie všetkých súvislostí. Dostali šancu si takto „odpracovať“ svoj omyl a pri nástupe Zlatého Veku sa opäť stanú človekmi. Určite nebudú chcieť ďalších 20 000 rokov zase liezť pod mäsiarske nože. Ale práve to čaká tých dnešných „hrdinov“, ktorým Príroda a úcta k zvieratám nič nehovorí – veď oni sú predsa na vrchole potravinového reťazca. Nepoužívajú však jedno – vlastný rozum. Každá príčina nesie za sebou dôsledok.
Ale tak či onak, tisícročia trvajúce prebývanie vo zvieracích telách si „zaslúžili“. Je to rozhodne lepšie ako rozkódovanie Duše, či dokonca Ducha alebo aj Živatmy. A aj dnes je okolo nás hojnosť takýchto adeptov.
Pri znovunadobudnutí človečenského tela sa k Duši opäť pripojí aj Duch a Živatma, ale tak či onak značne svoj vývoj pozdržali. Tu však platí „lepšie neskoro ako nikdy“.
Tvari vo všeobecnosti myslia iba na obmedzený priestor prvých troch čakier – a iné ich nezaujíma. Preto aj skôr začínajú so sexuálnou aktívnosťou.
Sexuálne vzťahy – vrátane mnohých partnerov – sú ďalším zásadným faktorom, ktorého nezvládnutie – ak je reč o človeku – znamená rýchlu degradáciu a skrátenie života. Ale o tom si povieme v pokračovaní.
06.09.2020
