Naša stránka nesie meno podľa Dŕžavy, ktorá podľa žiadnej oficiálnej učebnice dejepisu – pretože obsahuje históriu, nie dejiny – neexistuje, resp. nikdy neexistovala. Keď už raz o niečom nieto „overených“ správ, tak to niečo neexistuje. A vec je vybavená… pre Slovenov.
Problém dneška je však iný. Objavujú sa svedectvá o rôznych veciach, ktoré „neexistujú“. Presnejšie ide o iný proces. Ak sa objavia fakty, ktorých obsah nezodpovedá zavedenej histórii – tým horšie pre fakty. Do histórie sa totiž investovalo také ohromné množstvo peňazí, že inak to ani nejde. Takto to už nejaké to posledné storočie funguje. Dnes to však prestáva stačiť. Prečo je to tak – o tom píšeme dosť v iných článkoch.
Podporu nášho postoja však čoraz častejšie dostávame z úplne nečakaných zdrojov. A tak si jeden z nich pozrieme dnes.
Pred nejakým časom začala CIA – vidíte dobre, Central Intelligence Agency – odtajňovať a zverejňovať rôzne dokumenty. Aby sme rozsah týchto dokumentov priblížili, použijeme ich vlastné tvrdenie: CIA zverejnila už vyše 12 miliónov strán rôznych spravodajských dokumentov.
A medzi nimi sa dá nájsť niekoľko naozaj veľmi zaujímavých.
Pozrime sa napríklad na dokument s týmto číslom:
Pokojne môžete kliknúť na tento odkaz, skočiť rovno do archívu CIA a PDF verziu dokumentu si stiahnuť. Neporušíte žiaden zákon, dokumenty sú proste verejne prístupné. Ak by aj ktokoľvek chcel tento zdroj bagatelizovať – CIA je všetko možné, len nie organizáciou idiotov…
Prizrime sa mu bližšie. Tento je datovaný z 25.2.1966 a volá sa „PEIPING, CHINA QUALITY BOARD“. Prečo je nazvaný „PEIPING“ a nie PEKING, keďže pojednáva o Pekingu?
Pre nás je zaujímavý druhý a tretí odstavec hneď prvej strany dokumentu:
Preklad:
„Múrom obstavaná časť Peipingu pozostáva z dvoch častí, staršieho MESTA TARTAR na severe a čínskeho mesta na juhu. Názov „Mesto Tartar“ siaha do 13. storočia, keď Zlatí Tartari vládli v Číne; prežilo sériu mongolských, mandžuských aj čínskych dynastií. Mesto Tartar je obohnané asi 15 míľovou stenou o výške 40 stôp a šíre 35 stôp na vrchu. Čínske mesto je uzavreté 14 míľovou stenou, z ktorých 10 míľ je 25 stôp vysokých … na vrchu. Steny sú vyplnené zeminou, fortifikované tehlami.
Za stenami mesta Tartar je zakázané mesto. Bývalá cisárska rezidencia a parcela s trónnou halou je dnes múzeum. Je obklopená priekopou o šírke 200 stôp a stenami … a 30 stôp hrubými“.
Dokument obsahuje aj obrázok opisovaného miesta:
Nie je jasné, či snímka bola urobená z lietadla alebo družice, ale z pohľadu nami skúmaného obsahu to v podstate nemá význam.
Neexistuje mapa – a mapy Tartarie existujú – na ktorej by bolo uvedené, že mesto Tartar ležalo v Pekingu alebo naopak. Rovnako nie je zrejmé, načo a z akého dôvodu bol tento dokument vypracovaný a ani nie sú uvedené žiadne ďalšie zdroje. Podľa všetkého ide o časť nejakých operatívnych spravodajských informácií. Ale či sa to niekomu páči alebo nie – dokument existuje.
Druhý zaujímavý dokument sa nazýva „NATIONAL CULTURAL DEVELOPMENT UNDER COMMUNISM“:
Dokument bol vyhotovený v júni 1957. Na strane č. 9 je tento text:
Preklad:
„Alebo si vezmime záležitosť z histórie, ktorá – spolu s náboženstvom, jazykom a literatúrou – tvorí jadro kultúrneho dedičstva národa. Tu komunisti znovu zasahovali poľutovaniahodným spôsobom. Napríklad 9. augusta 1944 Ústredný výbor Komunistickej strany na zasadaní v Moskve vydal direktívu, ktorá nariaďovala oblastnému straníckemu výboru v Tartarii „pokračovať s vedeckou úpravou histórie Tartarie, aby sa odstránili vážne nedostatky a omyly národnostného charakteru, ktoré spôsobili niektorí spisovatelia a historici pri práci s dejinami Tartarie“. Inými slovami, história Tartarie musí byť prepísaná – povedzme čestne, sfalšovaná – aby sa eliminovali odkazy na Veľkoruské agresie a ukryli sa fakty o skutočnej podstate Tartarsko-Ruských vzťahoch. A toto nebol jediný prípad…“
Mnohí ľudia veľmi často prichádzajú s „komentármi“, že neexistujú dôkazy o tom, žeby niekto prepracoval dejiny a tak vytvoril históriu. Nuž hľa – tu to je čierne na bielom. Podľa všetkého CIA má dôkazy. Keď komunisti prišli k moci, narazili na tento problém tiež. Padlo však rozhodnutie pokračovať v už rozbehnutom kurze. A tak sa naďalej pokračovalo vo falzifikácii a ukrývaní dôkazov. A tak to ostalo dodnes…
Komu vyhovuje takýto stav? Alebo ani odtajnené spravodajské dokumenty archívu CIA nie je hodnoverný zdroj? Či skôr niekedy výhodné sú, inokedy nie sú?
02.09.2018
