Ako bolo vopred avizované na stránke Leva-Net a aj našej, v sobotu 28. mája sa uskutočnila prvá beseda s Pátrom Dijom v Ostrave a nasledujúcu sobotu, 4. júna druhá beseda v Poprade.
Týmto sa chceme poďakovať všetkým návštevníkom a účastníkom oboch besied, ktoré prebehli v naozaj konštruktívnom a pozitívnom duchu. Na oboch besedách boli vyhotovené záznamy, ktoré budú priebežne k dispozícii čitateľom oboch našich stránok. Zvukový záznam z prvej besedy v Ostrave bol k dispozícii v podstate bezprostredne po besede.
Môžeme smelo skonštatovať, že záujem o našu vlastnú, slovanskú kultúru v našich krajoch žije a bude žiť aj napriek všetkým okolnostiam a udalostiam posledného tisícročia.
V súvislosti s otázkami a odpoveďami, ktoré zazneli na oboch besedách si uveďme niekoľko detailov. Nebudeme však preberať detaily záznamov – tieto sú natoľko rozsiahle, že bude lepšie si ich vypočuť ako snažiť sa všetko prepisovať – skôr niekoľko principiálnych postrehov.
Za našu stránku by sme sa chceli ospravedlniť, že za posledné týždne sme v minimálnej miere stíhali odpovedať na vaše otázky, čo bolo spôsobené najmä časovou náročnosťou prípravy a samotným pobytom Pátra Dija Alexandra v našich zemiach. Sľubujeme, že na všetky otázky dostanete odpovede, aj keď to bude s omeškaním. V súvislosti s otázkami vari iba jedna poznámka. Naša stránka je venovaná znovuzrodeniu našej kultúry, t.j. prastarej, predkresťanskej Viery našich Predkov. Súdiac podľa vašich reakcií môžeme predbežne usúdiť, že tieto ciele priebežne plníme, aj keď určite exituje množstvo vecí, ktoré by mohli byť lepšie. Zároveň to znamená, že okrem vstúpencov slovansko-árijskej kultúry a „služobných“ návštevníkov ani neočakávame návštevnosť napríklad profesionálnych teológov. Preto hoci sme na takýto podnet jednorazovo reagovali, nemienime do budúcna viesť teologické dišputy. Týchto tu bolo za posledných 1 000 rokov dosť a kde nás priviedli vidíme pri pohľade okolo seba. Návštevníkom takéhoto zamerania vrelo odporúčame navštevovať stránky ich vlastného zamerania. Ostaňme si tak každý spokojne pri svojom.
Na besedách sa vynorilo viacero tém, ktorým bude účelné vzhľadom na záujem rozviesť podrobnejšie na našej stránke. Zatiaľ si uveďme len niekoľko momentov.
Páter Dij Alexander je veterán špeciálnych jednotiek, ktorý má za sebou bojové operácie v horách Afganistanu. Za roky služby bol viackrát ranený, odkiaľ napríklad pochádzajú aj jeho viacnásobné osobné skúsenosti so zážitkom klinickej smrti.
Tieto súvislosti je potrebné brať do úvahy, keď chceme hodnotiť otázku vysvetľovaného postoja k vegetariánstvu. Ďalšia dôležitá okolnosť je podnebie, ktoré vládne na Sibíri. Sú tam oblasti, kde 7 až 10 mesiacov v roku je mráz a sneh, pričom hovoríme o teplotách pod -50° C. V takýchto podmienkach sa jednak nedá vypestovať nijaká zelenina a ovocie, jednak sa nedajú skladovať. Obdobná situácia je napríklad za polárnym kruhom. Vo Védach sa však hovorí, že život človeka má vždy vyššiu cenu ako život zvieraťa, t.j. v hraničných situáciách môžeme zabíjať a konzumovať zvieratá. Je tu však niekoľko aspektov. Ako napríklad strom tak aj zviera sa dá zabiť viacerými spôsobmi. Jeden postoj – môžeme ho volať civilizačný – je bez akéhokoľvek milosrdenstva zlikvidovať inú živú bytosť a mať z toho (krvavé) peniaze, alebo zabiť či zoťať strom z dôvodu existenčnej nevyhnutnosti, ale tu existujú prastaré metódy, ako to robiť. Napríklad zviera sa dá zabiť takým spôsobom, aby sa urýchlila jeho evolúcia a znovuzrodenie už v ríši ľudí. Je to síce zabitie živého tvora, ale za to sa „dostane“ priamo do ríše ľudí, teda evolučne zásadne postúpi. A toto je už niečo iné. A každému je určite jasné, že my na výber máme a nie sme v situácii ohrozenia života či nemožnosti prežitia bez zabíjania iných živých bytostí.
Ako ďalší príklad zabíjania je aj zabíjanie nepriateľov v boji. Kozáci – ako vojaci Ordy – boli a sú vynikajúco znalí metódy zabíjania nepriateľov bez toho, aby sa nakarmovali. Práve preto boli a sú tvarmi nenávidení a boli v minulosti neľútostne vyhladzovaní. Jedna vec je totiž zabiť nepriateľa v spravodlivom boji a druhá vec nenavýšiť si vlastnú karmu. Niekoho by to mohlo navádzať k tomu, že lepšie je nebojovať – veď nanajvýš ma zabijú a hotovo, pôjdem do neba. Toto je napríklad postoj kresťanov – bez pokynu Pána nebudú bojovať – čo je voda na mlyn tvarov. Z nášho pohľadu však svojou nečinnosťou ohrozili ostatných členov občiny a nezakročili proti zlu, čo je oveľa ťažší hriech. Nepotrestanie zločinu vedie k jeho pokračovaniu a zvyšovaniu, a preto je povinnosť boja proti zločinu jedna z najzákladnejších životných povinností Slovana a Árijca. Samozrejme, na báze Svedomia. Ale ako správne zabiť vo vojne nepriateľa a nenakarmovať sa? Voči všetkým živým bytostiam musíme cítiť lásku. Mať lásku však neznamená dať sa s „láskou“ zabiť. Ale ak napríklad neumožním niekomu pokračovať v konaní zla – v boji ho zabijem – tak ho uchránim pred nahromaďovaním jeho negatívnej karmy a koniec koncov napomôžem jeho evolúcii, pretože ju nebude musieť vyhladzovať v mnohých reinkarnáciách. Zabíjať hoci v spravodlivej vojne ale s nenávisťou v srdci generuje karmu, čo je akýsi „vedľajší účinok“ temných síl. Mať lásku ku všetkému živému rozhodne neznamená neodporovať zlu a dať sa zabiť – to je zrada Rodu, Občiny, vlastnej rodiny.
Podľa informácií z Véd, po smrti prechádzame trojstupňovým súdom. Prvý je súd Svedomia, druhý súd Predkov a tretí súd Bohov. Teda konať podľa Svedomia je nevyhnutná zásada, ale najťažšie je prejsť súd Predkov, zrada vlastného Rodu totiž nemôže byť nikdy tolerovaná.
