Čas a priestor sú kategórie, s ktorými sa stretávame už od narodenia. Preto sa u mnohých vyvinul dojem, že sú to absolútne kategórie Sveta, teda Vesmíru či Všehomíru ako takého. V skutočnosti sú to iba formy prejavenia sa pohybu častice, ktorú voláme Živatma.
Ale pretože „ako hore, tak dole“, tak tento princíp platí všeobecne, teda všetko začína už elementárnym kvantom Svetla. Žije iba to, čo je v pohybe. Zastavenie pohybu znamená smrť, čo je iba skratkou slova „smena mѣrnosti jesť“.
Väčšina považuje za životný cyklus obdobie od narodenia po smrť, čo je však veľmi chybné ponímanie našej Reálnosti. Jedna reinkarnácia predstavuje obdobie od toho istého bodu po ten istý bod – teda od jedného narodenia sa po ďalšie narodenie. Inkarnácia je hlavná úloha, ktorú sme vzali na seba pri prechode Veľkou Priepasťou, teda dobrovoľným odchodom z Centra Tvorby Živatiem a vstupom do Jemnohmotného Sveta. No a reinkarnácie je reťazec materializácií v danej Hre s cieľom splniť konkrétnu úlohu (Inkarnáciou), s ktorou sme DOBROVOĽNE súhlasili.
Jedna z dôležitých otázok teda je: ak jedna reinkarnácia prebieha od narodenia po narodenie, potom ako zvládame úlohy tej polvlny, ktorú prežívame bez materiálneho tela? Máme myseľ tak pod kontrolou, že tú druhú polvlnu „nepremrhávame“?
Horná Hranica Reálnosti (každej) je hranica Svetla. Táto je v každej Reálnosti iná, vždy závisí od konkrétneho Slnka či Hviezdy. Živatmy Svetelných Entít – nás, ktorí sme doma v tomto Svete – vždy pochádzajú z konkrétnych Všehomírov. A tak máme medzi sebou tie, ktoré pochádzajú z tohto Všehomíru a nášho Slnka-Jarila, ale sú tu aj tie, ktoré prišli – každá so svojou Úlohou, Misiou – z omnoho Vyšších Svetov.
Každý má povinnosť svoju Misiu splniť. Ak však hľadá riešenia iba na úrovni materiálneho sveta – v oblasti elektromagnetických vĺn – znamená to, že nemá prístup do Sveta Príčin, do Sveta Tmavej Hmoty Jediného Roda. Teda do Sveta dosiahnuteľného iba a jedine torznými vlnami (nie elektromagnetickými). Inými slovami, jedine čistkami a meditáciami. Len takto vzniká CELOSTNÝ ČLOVEK, ktorého v našej Tradícii nazývame AS.
A len AS je schopný premieňať tento Svet tak, aby splnil úlohu, ktorú sa zaviazal splniť pri vstupe to Jemnohmotného Sveta.
A realizačná fáza už začala zostupom Našej Energie na miesto našej prvotnej identifikácie – tým, čo všetci videli ako „zemetrasenie v Turecku“.
Je čas vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. Nastupuje viditeľná fáza Veľkej Hry. Držme sa, ideme domov. No proces riadia iba tí, ktorí vidia a chodia za hranice elektromagnetických polí, teda tí, ktorí vidia a pôsobia nad nimi, v oblasti torzných polí. Ostatní… ako sa komu pošťastí… Normálny Človek však riadi svoju Púť, nedáva sa unášať prúdom, teda inými…
Práca na spoločných seminároch je bojom na frontovej línii. Motaním sa okolo kozičiek, ovečiek, (iba) nosením ľanového oblečenia a ostatných atribútov „slovanstva“ je pôsobením v tyle frontu. Tichúčko, teplúčko, komáre neštípu. Ale víťazstvo približuje iba a jedine úspech na fronte – veď bez neho by ani nebolo tylu…
Pomoc od našich prichádza, ba už je tu. Takže rozhodnutie či sme na fronte alebo v tyle koná každý sám. Podľa toho vidno, komu leží na srdci budúcnosť Národa a komu iba osobný prospech, hoci aj v rámci svojej rodiny. Ak zanikne Národ, nakoniec zahynú všetci jeho členovia, nemožno čakať zmilovanie od našich nepriateľov. Takto bo bolo už neraz v minulosti, takto nám to predviedli už neraz.
Na každom záleží!
Zdôrazňuje – hovoríme o boji v Jemnohmotnom Svete. Materiálne prejavenie je a bude vždy iba dôsledok pôsobenia na Jemnohmotnom fronte.
Komu je dané pochopiť, ten koná. Ostatní dúfajú, že sa priživia na výsledkom boja iných. A bude to naozaj tak? Uvidíme už čoskoro…
30.04.2023
