Prinášame veľmi poučný prevzatý článok. Je mimoriadne hodnotný práve tým, že ho napísala jedna mamka pre ostatné mamky, ktoré vychovávajú synov…
Čoraz viac žien hovorí o tom, že už niet normálnych mužov. Ako druh vymreli. Ostali len leniví a slabí, ženám podobní, a teda nezaujímaví predstavitelia mužského pohlavia. Ja s tým nesúhlasím, poznám veľa skutočných mužov – v mojom svete je ich veľmi veľa. Ale problém vymierania mužov tak či onak existuje. A vytvárame ho my samé.
My samé vytvárame slabých mužov, samé ich robíme pasívnych. Teraz rozmýšľate o svojich ženských povinnostiach? Ale ja hovorím o tom, ako vychovávame chlapcov. Pretože slabý muž začína od svojej matky. Mäkkýš, chytrák, skrývajúci sa za mamkinu sukňu – toto všetko začína v detstve.
Mamy, ktoré utierajú sople dokonca desaťročným chlapcom. Mamy, ktoré mu nosia jedlo do postele po celý život. Mamy, ktoré chránia detičky pred prácou a záťažou. Mamy, ktoré nedajú dieťa na šport, ale ťahajú ho po tanečných. Mamy, ktoré nepripúšťajú otcov k výchove chlapcov. Mamy, ktoré sa snažia kochať sa svojimi synmi, neumožňujúc im stať sa samostatnými. Čo to vy stvárate mamy? Komu sa chystáte podkopnúť nohy? A koho klamete, že to nie je strašné?
A to je naša druhá krajnosť. Buď vychovávame z chlapcov mužov skoro – od samého narodenia ich nútime nadobúdať mužskú skúsenosť ešte do veku piatich rokov, kým sú ešte maličkí a zraniteľní, a keď potrebujú iba lásku, alebo od samej starostlivosti sa chovávame k synom ako k chlapcom.
Čo vy očakávate od svojho muža? Silu, rozhodnosť, zodpovednosť, smelosť, vytrvalosť? A čo učíte svojho syna? Dohovárať sa kompromismi, vyhýbať sa konfliktom, vyhýbať sa ťažkostiam, byť chytrákom bez chrbtice, ktorý so všetkým súhlasí?
AKO VYCHOVÁVAŤ CHLAPCOV?
Vzťah matky a syna je vždy mimoriadny – je to mimoriadne spojenie. Teplé city matky často prevládajú nad rozumom – a hľa, už mu šnuruje topánky, utiera dupu, kŕmi lyžičkou. Dokonca aj keď syn má už päť, šesť, sedem… prečo? Kvôli čomu? Ak váš syn má už viac ako päť rokov, tak to už zjavne robíte niečo nesprávne. „On je ešte maličký“, „No on sa už bezo mňa nezaobíde“, „Ako že by som sa nemala starať o svojho synčeka“… To je cesta k degradácii vášho syna. Ak chcete aby z neho vyrástol muž – zamyslite sa a zastavte sa. Čo takto dosiahnete?
Chlapcov predtým vychovávali otcovia. Ale potom, po vojne, keď zahynulo veľa mužov, ženy si nedokázali poradiť, čo so synom robiť. Tá najvhodnejšia voľba sa ukázala vo výchove domáceho druhu muža. Alebo dokonca mužíčka. Namiesto „muž skutočný“ vznikol „muž zdomácnený“. Mamy zo všetkých síl vytvárali svojich synov vhodnými. Im sa to tak zdalo správnym. Aby prinášali mamkám potešenie. Ale tým zároveň poplietli všetky role. A tak či onak – v skutočnosti zlomili svojich chlapčekov.
Čo do podstaty je úloha „muža domáceho“ takáto: rob to, čo hovorí žena, nehnevaj ju, nechoď ďaleko, netrep sa nikde, seď na dlážke vzpriamene, počúvaj, buď poslušným. A čo na ňom ostalo mužského? Kde je mužská sila, rozhodnosť, smelosť, ktorá vždy budí strach a obavy jeho ženy oň a nadšenie z privítania víťaza? Kde je jeho túžba po poznávaní života, dokonalosti, ťažkostí, charakter? Kde je jeho vodcovstvo, kde moc a divá mužská energia? Kde to všetko je? A čo teda očakávame, keď sa vydávame za ďalšie pokolenie mužov, ktorí boli vychovaní ženami?
Ak sa vám narodil syn, je to dôvod, aby ste sa sama zmenili. Aj zmenili predstavu o výchove detí. Pretože sa vám narodilo nie iba dieťatko, narodil sa vám maličký muž.
A vy mu buď umožníte stať sa tým, kým on je, alebo ho zadávite a zlomíte, premeníte ho na čosi podobné ženám, čosi divné a ťažkopádne, na „muža zdomácneného“. Buď vychováte muža, za ktorého vám bude vďačná vaša nevesta, alebo naopak – vychováte nevedno koho, čosi, s kým sa bude musieť trápiť ďalšia žena.
ŤAŽKOSTI
Chlapček sa nikdy nestane mužom ak nebude prekonávať ťažkosti. Ak robíte všetko zaňho, ak ho nenechávate samého zoči-voči prekážkam. Ak mu nedávate možnosť aby si poradil sám, aby sa naučil. Všetko dostáva priamo do rúk, ľahko a bez námahy. Ak všetko v jeho života prichádza samo, bez jeho účasti. Zažiadal si – dostal. Ak sa neučí pracovať. Mamy, zoslabte svoje želanie pomôcť synovi! Nechajte si ho pre svoje dcéry, ktoré ho potrebujú (ale práve ich – z akéhosi dôvodu – nechávame robiť všetko samostatne).
Nech jeho svet bude bojové pole. Boje s ponožkami a šnúrkami, so špinavými taniermi, ťažkými úlohami, zložitými bojovými technikami.
OTEC
Chlapček sa nikdy nestane mužom, ak vedľa neho nie je muž. Čomu môžete naučiť syna vy? Iba tomu, ako sa stať ženou. Môžete v ňom prebudiť jemnosť, empatiu, citlivosť… Nie je to zlé, ale robí toto muža? Ak už je mužom, tak už môže vyvinúť aj empatiu – žena potom iba poďakuje. Ale ak v ňom niet nič mužného okrem tela?
Kde naberie príklad mužného chovania sa? Príklad, ktorý mu ukáže, že jeho pocity a želania sú normálne a skutočné. Keď sa chlapci bijú, mami zvyčajne upadajú do paniky a hrôzy. Ale otcovia to pochopia – a otcovia môžu dať najavo synovi, že to je normálne. Dôležitá je príčina. Je príčina hodná práve takéhoto riešenia problému, alebo je možno postupovať aj prostejšie a mäkšie. Mamy – pre chlapcov je bitka normálna vec. Je to mužský spôsob riešenia problémov. Biť sa s násilníkom, útočníkom alebo prekážkou. My toto synov naučiť nedokážeme.
Nemôžeme rozumieť Dušiam našich synov, pretože my samé sme stvorené inakšie. Oni majú iné potreby a iné špecifiká. Mama môže zo syna vychovať iba maličké páža, ktoré bude ťahať jej kráľovský plášť. Pretože to je veľmi príjemné – tešiť sa z tohto sveta skrz svojho syna. Nemôžeme s nimi hovoriť o tom, čo je pre nich aktuálne. Všetko to, čo ich zoceľuje považujeme za „zlé“ a „nekultúrne“. Ako sa v takomto prípade môžu stať mužmi?
Nech majú mužské koníčky, cvičenia, mužské rozhovory. Čím viac mužského – tým lepšie. Rybačky, pochody, šport, stavebníctvo, dobrodružstvá, stroje, technika, bojové umenia, bojové zápolenia, meče a pištole…
Dajte otcom prístup k synom. A dajte synom prístup k otcom. Dajte im aj iných mužov – čo možno najviac. Dedkov, strýkov, bratov, učiteľov, priateľov, trénerov. Nech ich mužský svet bude plný mužov. Hoci aj nie ideálnych, ale mužov. Žena nikdy nedokáže vychovať zo syna muža. Iba „muža zdomácneného“. Vďaka dobrým úmyslom. Ale komu to pomôže?
SLOBODA
Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nebude mať dostatok slobody. Ak nebude mať možnosť všade vliezť, všetko ohmatať. Hoci aj s rizikom pre život a zdravie. Je to mužská podstata – pionier, výskumník, hrdina dobrodružného románu. Ak musí sedieť na dlážke s vystretým chrbtom, ale vo vnútri vrie túžba po poznávaní – čo robiť? Najčastejšie v sebe zabije cestovateľa, pioniera, kovboja a všetkých ostatných „nebezpečných“ subjektov. Len aby neznepokojoval mamu. Aby ju neuvádzal do zlej nálady. A neskôr aj ženu. Aké lyžovanie? Žena je proti. Aké padáky? Žena to neznesie.
Nech sa jeho život stane dobrodružným hľadaním. S veľkou vnútornou slobodou. Viac aktívnych hier, športu, riskantných akcií. V skutočnosti vy to nepotrebujete vidieť. Nech to všetko spoznávajú spolu s otcom. Je to užitočné pre oboch.
V podstate to je aj odpoveď na otázku: „a čo robiť, ak aj otec sám je „muž zdomácnený?“ Ako sa my samé sceľujeme skrz naše dcéry, tak aj otcovia sa môžu sceliť a vyrásť, rozvinúť sa skrz aktivity so svojim synmi. Ale ich aktivity musia byť slobodné – v prvom rade od žien. Slobodné, plné dobrodružstiev, plné zážitkov a nových skúseností. Spoločnej mužskej skúsenosti. Nie vymyslenej vami, ale vybranej nimi samými (…presne tak, „vyslať“ otca so synom spolu pre jedličku sa neráta).
ROZHODNUTIA
Chlapec sa nestane mužom, ak sa nenaučí sám prijímať rozhodnutia, hľadať riešenia, niesť za to zodpovednosť. Ak všetky rozhodnutia robíte na neho vy, vždy sa strachujete, vždy diktujete pravidlá hľadania riešenia. Dnes urobí tak ako mu hovoríte a dosiahne dobrý výsledok. Ale čo bude, ak nebudete vedľa neho? Aké rozhodnutie bude schopný prijať on sám? Chápe vôbec následky, je mu známa zodpovednosť? A vôbec, kto v jeho svete nesie zodpovednosť za neho samého? Zase vy?
Nech sám hľadá a rieši. Nech experimentuje s riešeniami a učí sa prijímať ich následky. Neurobil domácu úlohu – dostal štvorku. Neumyl svoj tanier – nebude mať z čoho jesť. Všetci už jedia a on umýva tanier. Neodniesol svoje nohavice do špinavého prádla – bude chodiť v špinavých. Alebo bude sedieť doma. A tak ďalej.
Nech si vyberá on čím sa bude zaoberať, koľko a ako. Akú knihu bude čítať, akú hru hrať, čo nakresliť, s kým sa kamarátiť, aký kreslený film si pozrieť, aké povinnosti si doma splniť. Dajte mu túto skúsenosť – stretnutia s neúspechmi a problémami, aby sa v dospelom veku nebál chýb a porážok, lebo má s nimi už veľkú skúsenosť.
VODCOVSTVO
Chlapec sa nestane mužom, ak nebude mať možnosť riadiť, dominovať, konkurovať. S kým bude cez všetko toto prechádzať, ak ho vychováva žena? Ako sa dá konkurovať mame? V čom? A ako nad ňou dominovať, ak ona takúto možnosť neposkytuje dokonca ani svojmu mužovi?
Pritom nato, aby žena spolu s mužom bola šťastná, musí v jeho vnútri byť stav ovládania tejto ženy. „Ty moja“ – to je poslanie z mužových očí, ktoré je schopné uspokojiť ženské srdce. A mnohé ženy celý svoj život toto hľadajú a očakávajú. Ale ako sa chlapec môže toto naučiť u svojej mamy? Nijak. On sa môže naučiť iba podriaďovať sa a potláčať v sebe vodcu.
POVINNOSTI
Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nie je na ňom žiadna zodpovednosť. Ak má všetko hotové a nič nemusí robiť. Ak ho kŕmite lyžičkou a robíte zaň domáce úlohy. Ak nevie ako sa do skrinky dostanú čisté tričká. Ak nevie, z ktorej strany sa otvára chladnička.
Všimnite si, že u dievčat sa povinnosti objavia pomerne skoro. Hoci by aj bolo možné nechať ich oddýchnuť – veď celý dospelý život budú prať, variť a pratať. A práve chlapcom by nezaškodilo, aby sa vedeli sami obslúžiť vo všetkom. Veď aj žena potom povie ďakujem.
POMOC
Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nikto nepotrebuje jeho pomoc. Ak mama všetko robí sama samostatne a jeho iba pestuje – aký význam má stať sa mužom? Muž je ten, kto je potrebný. Ten, ktorého pomoc potrebujú. Kto môže prejaviť všetky svoje najlepšie vlastnosti, prekonať samého seba kvôli milovanej žene.
To je to, čo vy ako mama môžete. Poproste ho o pomoc. Častejšie, viac, stále. Poproste ho priniesť balíky, pohrať sa s bratom či sestrou, vyniesť smeti, očistiť zemiaky, pomôcť pri práci. V každom prípad proste o pomoc. Nehodnoťte jeho sily vopred v štýle „nestačí na to“. Ak budete tak rozmýšľať, tak si určite neporadí. Dokonca sa ani nepokúsi. Pocíti nedôveru.
Zvykli ste si mu stále pomáhať. Stačí. Zastavte sa. Poproste ho o pomoc – radšej ho posmeľte, aby sa sám zariadil. A len nech skúša, nech trénuje. Vymeňte si úlohy. To nie vy pomáhate jemu, ale on vám. Vo všetkom. On je váš pomocník, obranca, hrdina a rytier.
VERTE V NEHO
Verte v neho. Verte, častejšie verte, menej sa strachujte. Starostlivosť si ponechajte pre dcérky. Chlapca robí mužom jeho dôvera v neho. Ty to dokážeš. Ty si silný. Ty si muž. Kto ak nie ty. Ty si veľký. Ty si silný. Ty si ako otec. Ty si skutočný chlap!
Ako mi nedávno povedal náš prostredný syn: „Mama, ja ti pomáham, a preto som už ako otec – skutočný chlap!“. Chlap ešte neodkáže vysloviť všetky písmená, ale má pravdu. Už je chlapom. On je vybavený úplne inak a úplne inak funguje. A pretože ja ničomu z toho nerozumiem, tak sa nechytám do toho, aby som nič nepokazila. Zatiaľ má štyri. A zatiaľ to ešte je „môj chlapček“. Ale vnútri tohto chlapčeka už rastie „skutočný muž“ – a toho muža je čoraz viac. Veľmi skoro muž z neho vytlačí chlapca. A mne zostane to iba prijať – a neťahať ho nazad. Nepovažovať ho za malého, sladkého, milého, zábavného. Iba za silného, smelého, rozhodného, spôsobilého…
Dajte synovi možnosť, aby sa stal mužom. Dajte mu slobodu stať sa tým, kým je. Chcete, aby sa stal chlapom?
Teda vychovávajte samú seba – učte sa neriadiť ho, nedeptať ho, neohraničovať. Učte sa pracovať so svojimi strachmi a obavami – sú to vaše emócie, s ktorými chlapec nemá nič spoločného. Učte sa byť ženou, odovzdať opraty riadenia jemu, dokonca ak má aj iba päť alebo šesť rokov. Učte sa podriaďovať, učte sa prijímať a veriť. Učte sa netrestať ho fyzicky, nelámať mu takým spôsobom psychiku, učte sa trestať ho po žensky – odstupom. Je to oveľa ťažšie, ako robiť z chlapca „chlapa“.
Vo svojej ohromnej láske k synom sa potrebujeme učiť byť k ním strohejšie, náročnejšie. Z lásky a starostlivosti o ich budúcnosť ich musíme častejšie prosiť o pomoc, zamestnať ich fyzickou prácou. Z lásky k synom ich potrebujeme obklopiť mužmi. A vzďaľovať sa z ich najbližšieho okolia, ostávať však na dohľad. Objať a pobozkať na hlavičku pred spánkom, ale cez deň sa držať pod kontrolou a nechodiť s chlapčekmi. Chodievajte s dievčatkami – s nimi takto možno do sýtosti.
Inak buďte pripravené nato, že váš syn sa stane „polo-mužom“ v očiach vašej nevesty. A bude to vaša zodpovednosť. Vaša cena za vlastnú slabosť, neschopnosť umožniť synovi stať sa tým, kým sa narodil – mužom.
A ešte jeden citát, na ktorý mi padli oči náhodne, ale veľmi sa hodí k tejto téme:
„Pýtam sa vás aj seba: ak dieťa je to najcennejšie a ak žena všetko riadi a komanduje, kde je mužovo miesto? Vari bol stvorený nato, aby biologicky obšťastňoval dievčatá a robil ich matkami; poskytoval ženám posteľné radosti a zarábal peniaze (podľa možnosti čo najviac), a aby v ostatnom stál mlčky bokom? Vari to je všetko? A vari mamami naučené a ženskými časopismi poučené, práve o tomto „šťastí“ podvedome snívajú a oň sa modlia tisícky dievčat, ktoré sa chcú vydávať?
„Kŕmiť, ľúbiť, obliekať, plienky meniť, láskať, v ničom sa nepriečiť – lebo ja som domáca pani“. Toto, dievčatá, nie je túžba po reálnom mužovi, ale po Kocúrovi v čižmách, ktorý je naivný, láskavý a čo do kvalifikácie – tvorca zázrakov. S takouto túžbou po manželstve neostáva iba ostať nevydatou, alebo sa zo zúfalstva nakoniec vydať za staršieho vdovca. Aby sa tak nestalo, je treba do túžby po manželstve (túžby nevyhnutnej, prirodzenej a bez hriechu) vpustiť biblickú ideu slúženia, dobrovoľného zmierenia sa a neviditeľnej role. Želať si stať sa mužovým tieňom, stať sa jeho rebrom, usadiť sa na prirodzenom mieste – bližšie k srdcu a pod ochranu tkaniva. Želať si oddať sa mu, aby bolo možné sa neskôr rozplynúť v materstve. Vtedy budúce šťastie prechádza z oddelenia nemožné do oddelenia možné, hoci aj nie povinné“.
Andrej Tkačov
A všetko sa začína vašimi chlapčekmi! Na našich pleciach je ohromná zodpovednosť – ide o šťastie našich detí – však?
Autor: Oľga Vaľajeva, kapitola z knihy PREDURČENIE BYŤ MATKOU
A tu sa veľmi pýta nám už známy kreslený film o Sťopočkinovi…
26.10.2017