Príbeh Dávida a Goliáša pozná asi každý, no málokto si uvedomuje o čom vlastne Starý Zákon hovorí. Ba čo je ešte horšie, kresťania sa z víťazstva Dávida radujú. Už sme neraz hovorili, že Slovan nie je príslušnosť k nejakému etniku, ale Vierovyznanie. Nuž, pozrieme bližšie sa na to, z čoho sa naši „bratia“ kresťania tak radujú.
Vznik židovského štátu je veľmi úzko spojený s tragickým osudom národa Filištíncov. Filištínci sa objavili v Palestíne v 12. storočí pred n. l. Nepochádzali ani od Grékov, ani od Chetitov, ale boli vytvorení rodovým spojením Slovanov – Borejcov-Herakleitov. Pred príchodom Slovanov bola v Palestíne veľmi ťažká situácia. Mierumilovný národ Kanaánu už dlhý čas viedol nerovnú vojnu s judskými kmeňmi, ktoré z času na čas vtrhávali do ich krajiny. Tieto nájazdy kočovných Judejcov spustošili Kanaán, pretože Judejci prejavovali nepredstaviteľnú krutosť. Mimoriadne sa nenávisťou voči ľuďom vynímal Jozue, ktorý dával svojim hlavorezom rozkazy zabíjať bez milosti nielen všetkých obyvateľov uzurpovanej oblasti vrátane žien a detí, ale pozabíjať ešte aj všetky zvieratá, ktoré pôvodným obyvateľom patrili.
Keď Slovania (Borejci-Herakleiti) prišli do Kanaánu, začali konať v roli ochrancov miestneho bieleho obyvateľstva. Ich príchod veľmi rýchlo zmenil situáciu v prospech Palestínčanov. Nehľadiac na ich malý počet, Slovania mali železné zbrane a začali klásť rozhodný odpor oveľa početnejšiemu a veľmi krutému protivníkovi. Postupne a rozhodne rozširovali sféru svojho vplyvu. Už onedlho po svojom príchode do Palestíny ovládli horu na ktorej postavili kapište, v ktorom zapálili oheň. Keďže následkom toho sa na vrchole hory ukazoval oheň, ktorý vyžaroval svetlo, tak dostala názov Sijan-Hora (od slova „сияние“). Vôkol hory postavili mesto, ktoré nazvali Русская Оселя, a ktoré bolo až oveľa neskôr premenované na Jeruzalem. Hoci to v slovenčine už nevidno, v angličtine sa stále píše JeRUSalem. Koreň „RUS“ je tam viditeľný práve tak, ako napríklad v názve EtRUSkovia. Niet o čom debatovať. Rusi-Slovania dobili aj mesto Silo, čo hlavné sväté miesto Izraela.
Medzi Slovanmi (Borejcami-Heraklitmi) a Kanaáncami sa vytvorili veľmi úzke vzťahy, ktoré sa nezaobišli bez zväzkov, ktoré premiešali krv. Po nejakom čase sa Slovania a Kanaánci natoľko prerodili, že vytvorili nový národ – Filištíncov. Hoci sa následkom tohto premiešania už podstatne znížil počet veľkých ľudí, ešte aj tak sa celých 200 rokov dokázali ubrániť Judejcom. Nájazdy stále neboli pre Judejcov bezpečné.
V 10. storočí pred n. l. si Judejci uvedomili, že bez toho, aby spojili svoje sily nedokážu vyhrať nad Filištíncami. Iniciátorom tohto spojenia bol vodca jedného z kmeňov – Saul. Tendencia spojenia sa ovládla drvivú väčšinu Judejcov. Nakoniec sa všetky kmene spojili a za kráľa si zvolili Saula. No za veliteľa spojeného vojska si zvolili zástupcu iného kmeňa – Dávida, ktorý sa už vyznamenal v predchádzajúcich nájazdoch.
Medzi Saulom a Dávidom hneď vznikol spor týkajúci sa vedenia vojny proti Filištíncom. Dávidovi bolo jasné, že v otvorenom boji na bojovom poli Filištíncov poraziť nedokážu, pretože medzi Filištíncami bolo nemálo takých, ktorí sa poľahky vyrovnali nielen 2-3, ale aj 5-6 Judejcom naraz. Len na ich čele bol gigant Goliáš, ktorý už neraz v minulosti sám obracal na útek celé tlupy Judejcov. Preto Dávid navrhoval postupovať za pomoci ľsti, prefíkanosti a zákernosti. No Saul sa so svojimi vstúpencami hnal do otvoreného boja. Nastal rozkol.
Dávid aj so svojou kmeňovou družinou odišiel od Saula a vyhol sa zrážke. Aby nič nenechal na náhodu, tak oznámil Filištíncom miesto a čas zhromažďovania oddielov kráľa Saula. Filištínci rýchlo zvolali svoje sily a nastúpili na Saula. Okrem toho, Saul vyšiel do súboja s Goliášom a ten ho zabil. Nato sa na Goliáša vrhli synovia Saula, lebo sa chceli pomstiť za otcovu smrť, ale on ich všetkých tiež pozabíjal. Potom sa Filištínci vrhli na Judejcov a rozdrvili ich oddiely.
Po tejto porážke Judejci zvolili za svojho kráľa Dávida, ktorý im vládol od 1005 do 965 pred n. l. Pretože zradil Saula Filištíncom, tak títo mu naivne uverili, následkom čoho ich úmyselne uviedol do omylu a rodové družiny Filištíncov sa rozišli po svojich domovoch. V Ruskej Oseli ostala iba rodová družina Goliáša. Toto rýchlo využil Dávid, ktorý zhromaždil vojsko a vystúpil proti rodovej družine Goliáša. Nehľadiac na značnú číselnú prevahu Judejcov sa Filištínci s Goliášom postavili Judejcom na odpor.
Nová zrážka začala tak, že Goliáš vystúpil pred svoju formáciu a podľa obyčají tých čias začal vyzývať na boj kohokoľvek z vojska protivníka. No z Judejcov sa nikto neodvážil proti nemu nastúpiť nielen preto, lebo Goliáš meral okolo 290 cm, ale hlavne preto, lebo všetci si ešte živo pamätali smrť Saula a jeho synov. Štyridsať dní vychádzal Goliáš vyzývať na súboj pred Izraelčanov. A toto neostalo bez následkov. Nervové vypätie a dlhodobé bdenie v ťažkom brnení sa vypomstilo na zraku, ktorý sa mu začal rýchlo zhoršovať.
Práve preto už niekoľko dní pred tragickým súbojom začal s ním na miesto súboja vychádzať zbrojnoš. Zhoršenie zraku bolo také veľké, že Goliáš už sotva rozlišoval blížiaceho sa človeka. A práve toto si všimol a využil Dávid. Potom vzal prak, krátky meč a priblížil sa natoľko, aby mohol z bezpečnej vzdialenosti trafiť z praku Goliáša. Dlažobný kameň vystrelený z praku Goliáš nezaregistroval a teda sa nedokázal uhnúť. Padol, čo hneď využil Dávid a rýchlo k nemu priskočil a krátkym mečom mu odrúbal hlavu.
Filištínci, vystrašení smrťou Goliáša, sa stiahli do mesta a zavreli brány. No Dávid nedal rozkaz zaútočiť na mesto. Namiesto toho vyslal množstvo vyzvedačov, ktorých úlohou bolo nájsť skryté podzemné chodby do mesta. Vyzvedači boli úspešní a chodby našli. Keď padla noc a väčšina Filištíncov spala, Izraeliti vstúpili podzemnými chodbami do mesta a spustili nemilosrdné jatky. Neušetrili vôbec nikoho. Z tejto pohromy sa Filištínci už nikdy nespamätali. Dávid po zmocnení sa mesta ho premenoval na Jeruzalem a Sijan-horu na Sion. Za Dávidovho syna Šalamúna boli Filištínci definitívne dobití a úplne prestali existovať.
Aký uzáver môžeme urobiť z tejto katastrofickej udalosti? Jedine ten, že dokonca aj najmodernejšie zbrane, mužnosť a vojenská cnosť obrancov krajiny sa môžu ukázať nedostatočnými proti zákernému a neľútostne krutému protivníkovi. To zároveň ukazuje, že genocída, ktorá prebieha na bielych ľuďoch pred našimi očami už bola veľakrát v minulosti odskúšaná a dotiahnutá do konca. Prečo práve teraz by mali mať iný cieľ? Už Marcus Aurelius povedal: „Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci“.
Tento príbeh našiel svoje „zverejnenie“ – pravdaže, v značne zmenenej podobe – v biblickom podaní príbehu o boji hrdinského Dávida so zlým Goliášom. Prekvapovať a zároveň zarmucovať nás môže najmä to, že bieli ľudia našej krajiny, ktorí vyznávajú kresťanstvo, vychvaľujú Dávida a znevažujú pamiatku Goliáša. Pritom sa ani nenamáhajú si uvedomiť, že vychvaľujú nenávisť voči ľudstvu a preklínajú – na základe podania Judejcov – svojho vzdialeného, mužne a tragicky zomrelého Predka, ktorého pamiatka si zaslúži len tie najvyššie a najvrúcnejšie ocenenia. Ale toto už je raz podstata kresťanstva – piata kolóna cudzincov medzi Slovanmi. A koľko takých udalostí ešte zvelebujú?
Konanie Dávida dalo poslednú bodku za likvidáciou a vytlačením Slovanov a Árijcov z Mezopotámie, Malej Ázie, Iránu a Palestíny. Tento príklad ešte raz ukazuje, že oddelenie sa akéhokoľvek národa od základnej masy Slovansko-Árijského spoločenstva nevyhnutne privedie k jeho transformácii alebo zahynutiu. Z tohto pohľadu nie je výnimkou ani osud Etruskov.
Keď už sme spomenuli kresťanstvo, musíme si znovu pripomenúť, že jeho základom je Judaizmus. Kresťanstvo je vlastne iba jednou z jeho smerov. Podstata je v tom, že ako Starý, tak aj Nový Zákon bol napísaný Judejcami. Základné myšlienky Nového Zákona a mechanizmus jeho vloženia do masového vedomia bol vypracovaný v judejskej sekte náboženských fanatikov Esénov. Eséni už približne 300 rokov pred narodením J. Krista pracovali na tom, ako podriadiť vedomie Gojov (nežidov) najskôr svojmu vplyvu, a potom aj vláde.
Eséni najskôr rozpracovali religiózno-ideologický systém a následne začali vypracovávať mechanizmus jeho nasadenia. Pred J. Kristom bolo tiež veľa prorokov, ale žiaden z nich nezaznamenal nijaký úspech. Ten prišiel až potom, ako Eséni zistili, že väčšina ľudí živo reaguje na utrpenie druhých ľudí a že sa zároveň snažia niečím trpiaceho podporiť. Po tomto zistení už potrebovali iba vychovať človeka, ktorý bude schopný ísť na sebaobetovanie a vypracovať mechanizmus tragédie.
Klaňanie sa J. Kristovi v prvom rade umožnilo Judejcom dostať pod svoj vplyv masové vedomie iných národov, ale aj za pomoci primitívnej a svojskej formy skryť pravdivé poznanie o Stavbe Sveta a tým maximálne sťažiť je vedecké poznávanie. Predkresťanská interpretácia minulosti vychádzala objektívne z ohnísk človečenskej Kultúry. Tá bola Slovansko-Árijská, čínska, egyptská, dravidská, babylonská, grécka a podobne. Každý si po svojom zaznamenával svoju minulosť a mal aj svoje letopočty.
Objavenie sa kresťanstva bolo vážnym krokom v procese zmeny všeobecného vedomia. Od jeho nástupu k moci sa všeobecné vedomie muselo zmieriť s novým mocenským poriadkom zakabalenia v bežnom živote, ktorému našli odôvodnenie v nedokonalosti človeka. Ale to nebolo všetko. Kabalu naložili aj na duchovný stav človeka. Ak predtým bolo na výber, tak teraz už žiadny neostal. A takto bolo možné na mnohé druhy ľudskej činnosti vydať zákaz. Následkom toho sa pod zákazom ocitli nielen predpovede, proroctvá a podobné veci, ale aj samotná veda, a to najmä tá o minulosti, čo nevyhnutne vyvolalo utratenie mnohého poznania, ktoré sa „nezmestilo“ do kresťanskej dogmatiky.
Tí ľudia, ktorí prijali a uznávajú vyvolenosť Judejcov ako národa, ktorí ich históriu prijímajú za svoju, ktorí vychvaľujú Izrael, sa všetci klaňajú kmeňovému bohu Jahve, bez ohľadu na to, či sa jeho ipostáza nazýva J. Kristus, Mária a podobne.
Táto úzkoprsosť kresťanstva neumožnila, aby sa v živote materializovala idea „dobra a lásky k človeku“, na ktorej ako keby bazíruje kresťanstvo. Následkom prijatia kresťanstva národmi nad všetkými týmito národmi začali vládnuť Judejci. Kresťanstvo zničilo sebahodnotenie činov ľudí a národov tak, že ho zamenilo za hodnotenie kmeňového „boha“ Judejcov. Judejci vytvorili svoje sväté knihy tak, že použili povesti, rozprávania a poznanie Sumerov, Egypťanov, Indov a našich Predkov, prepracovali ho do tvaru, ktorý je pre nich výhodný tak, aby sa zvrátila podstata minulých udalostí, ktoré sa takto stali dokonca vyložene nepravdepodobné. Už len samotný kresťanský letopočet „od narodenia J. Krista“ diskriminuje všetky ostatné kultúry: čínsku, indickú, moslimskú, ani nehovoriac o našej.
Kresťanstvo oddelilo duchovné od svetského, čím vnieslo rozkol do Duší ľudí, do rodiny, do Rodu. Oddelilo človeka od Prírody a vnútilo mu „civilizovanú“ cestu, ktorá je s Prírodou v konflikte. Tým, že vyhlásilo rovnosť všetkých ľudí pred judským bohom, kresťanstvo zároveň rozdelilo ľudstvo na bohom vyvolených (t.j. kresťanov) a nekresťanov. Týmto dalo do rúk Judejcov mocnú ideologickú zbraň v boji s statnými národmi, a to všetko rukami tých istých národov. Nuž, niet sa ani čomu diviť keď vidíme, že boli zničení Slovania na Labe, v Prusku, Rakúsku, Indiáni v Severnej Amerike a podobne. Krížové výpravy nasledovali jedna za druhou, odnášajúc do hrobov milióny ľudí. Nuž ale čo chceme od kresťanov, ktorých podstata je tá, že žijú podľa Starého a Nového Zákona, ktoré boli vytvorené Judejcami. Dostali aj modlu ku ktorej sa modlia – J. Krista. No pokiaľ si budú myslieť, že im je dobre žiť pod kontrolou Judejcov, potiaľ sa bied nezbavia. Dnes už aj objektívne dôkazy potvrdzujú, že zavedenie kresťanstva spôsobilo zabrzdenie vývoja všetkých tých národov, v ktorých sa udomácnilo.
Keďže kresťanom sú všetci ľudia rovní – okrem vyvoleného národa – tak by mali prekvitať láskou aj k Cigánom. Vieme, že ich máme na Slovensku už nad 1 milión – a nikto tento problém nerieši. Prečo si vlastne kresťania sami nefinancujú svoju cirkev, ktorú tak milujú, ale musíme ju všetci platiť z daní, hoci nás oklamala o majetky, ktoré im ako keby znárodnili komunisti, ktorí im v skutočnosti nič neznárodnili? Prečo drancujú naše lesy a nám to nevadí? Prečo sa kresťania sami neskladajú a nefinancujú aj svojich milovaných blížnych, parazitujúcich Cigánov? Prečo to nie je ochotná konečne vyriešiť žiadna vláda? Jedna z odpovedí je volebná sila Cigánov, pretože v demokracii majú volebné právo všetci paraziti, narkomani, zločinci, násilníci a podobná háveď. Nuž ale prečo sa neoprieť o prax Európskej Únie? Vysoko demokratické pobaltské republiky – Estónsko, Lotyšsko a Litva – dodnes neuznali ruské obyvateľstvo ich krajín za rovnocenné. Rusi v nich nemajú volebné právo a sú diskriminovaní, aj keď sa v tých krajinách narodili. Prečo my nezrušíme volebné právo Cigánom? Nebudeme ani prví, veď tri pobaltské republiky veselo v Únii fungujú a nikomu to nevadí.
Čo dodať? Oddelenie sa od ostaných Slovanov, zakrývanie si očí pred vlastnou minulosťou a neúcta k pamiatke vlastných Predkov nikdy neskončilo dobre v minulosti a nemôže skončiť dobre ani dnes. Nezabúdajme, že nás, bielych ľudí je na svete už iba 2,7%, hoci pred 100 rokmi nás bolo niečo nad 20%. Kto nám pomôže, ak nie my sami? Žeby kresťania? Zobudíme sa, alebo zomrieme spiaci?
