Cesta duchovného vývoja
skcsenderu

separator

 
 
Ako sme si už povedali v článku o živatme, otázka «kto som ja» nie je pre človeka technokratickej civilizácie vôbec jednoduchá. Ale správna odpoveď na túto otázku je pre každého nevyhnutná, ak chceme začať vystupovať po Zlatej ceste Duchovného vývoja. Inými slovami, ak v zmysle Véd začíname cestu po Svarge.
 
V skutočnosti ale každý z nás v živote potrebuje poznať odpoveď na 3 otázky. Prvá je už známa: Kto som JA? Druhá znie: Prečo žijem na tomto Svete a tretia nie je o nič menej dôležitá: Prečo zomriem? Naša kultúra začína tam, kde každý z nás spozná odpovede na všetky tri otázky. A jedine tu môže začať cesta duchovného vývoja.
 
Hoci naša stránka sa snaží práve o to, aby každý Slovan alebo Árijec mal možnosť nachádzať odpovede, cestu musí vykonať každý sám za seba a s plnou zodpovednosťou. V skutočnosti už tu niekde začína byť ostrý rozdiel medzi Vierou a náboženstvom. V zmysle našej Viery tradične hovoríme: ... A uveď nás do pokušenia. Služobníci (t.j. otroci) boží hovoria: ... A neuveď nás do pokušenia. V zmysle našej kultúry je dôležité, aby naplnenie nášho života spočívalo v konaní – práci pre blaho Rodu a tvorivom budovaní tejto cesty. Pravdou je že ten, kto sa snaží v živote hľadať odpovede neraz učiní chybu. Lenže chyba pre nás znamená novú skúsenosť a tá prináša nové poznanie. Každý musí nadobúdať svoje vlastné skúsenosti a ak Slovansko-Árijské Védy majú Pravdu – čo riskujeme? Vôbec nič. Našli sme Pravdu sami pre seba. Len ten sa nepomýli, kto nič nerobí. A preto u hľadajúcich prichádza Prerodenie.
 
Druhý pohľad je pohľad otroka božieho. Vždy koná podľa pokynov Pána. Inými slovami, nesmie hľadať, pretože by mohol nájsť niečo, čo Pán nechce, aby našiel. Takže lepšie je, ak nie je uvedený do pokušenia. Nepríde omyl, a teda nijaká životná skúsenosť vyplývajúca z omylu. Otrok predsa nemá čo myslieť. A toto je jedna z metód, akou si Pán udržiava kontrolu nad svojim stádom. Čím ich je viac, tým lepšie. Vykonajú viac práce a Pán bude bohatší v zmysle hodnôt civilizácie. Viac otrokov znamená viac bohatstva. Akého? Po smrti zistia sami...
 
Tu môžeme siahnuť po príkladoch z budhizmu. Alexandra David-Neelová, členka Francúzskej akadémie vied, napísala niekoľko veľmi zaujímavých kníh zo svojich dlhých ciest po Tibete. Strávila 40 rokov na cestách spoznávaním východných kultúr a priamo v Tibete 14 – hoci ešte za predchádzajúceho Dalajlámu a pred 2. svetovou vojnou. Jej skúsenosť spomína aj Břetislav Kafka vo svojom diele NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE, čo je samo osebe tiež zaujímavé čítanie. Došla v poznaní tak ďaleko, že dokonca si bola schopná zmaterializovať spoločníka – mnícha, ktorý ju sprevádzal na cestách po Tibete. Jej knihy poskytujú množstvo veľmi zaujímavých poznatkov. Jedným z nich je odporúčanie, že ten, kto nastupuje na cestu duchovného rozvoja nesmie veriť ničomu, hoci tomu veria ostatní ľudia hoci aj tisícročia. Jednoducho musí všetko zavrhnúť – sú to len názory či skúsenosti iných ľudí. Ak na začiatku duchovnej cesty všetko zavrhneme a začneme úplne z nuly – čo riskujeme? Ak to, čomu nás učí okolitý svet je naozaj Pravda, tak si ju len potvrdím na vlastnej skúsenosti. Potom to už bude moja skúsenosť a nie dogma. Samozrejme, že náboženstvá presne toto nepotrebujú. Ale skutočne hľadajúci sa takto dogiem zbavia. Môžeme to uzavrieť aj jednoduchým konštatovaním: slobodnému (voľnému) človeku vôľa, otrokovi raj (t.j. plnú moc jeho Boha – v tomto prípade Pána).
 
Učenie budhistickej Tantry (najvyššia forma budhizmu – je to učenie iba o energiách) priamo varuje aj pred ďalšími „lákadlami“. Mnohí ľudia dnešnej doby si myslia, že konajú veľmi múdro, ak žijú v stave tzv. „open mind“. Ide o politiku „zadných vrátok“. Skáču od jedného učenia k druhému, z každého si niečo vyberú, ale v nijakom nejdú do hĺbky, pretože vždy nájdu čosi nové. Nuž, z pohľadu Véd vieme, že človek dosahuje 2 dospelosti. Jedna je dospelosť fyzického tela – dnes taká preceňovaná – a druhá dospelosť duchovná. Napríklad deti, ktoré starí volchvovia zbierali po dŕžave do učenia, sa u nich učili 40 rokov. Až potom boli zrelí na ovládanie prírodných živlov. Teda z našom ponímaní nastupuje duchovná dospelosť niekde okolo veku 40 rokov. U niekoho skôr, u iného neskôr, u niekoho nikdy. Teda v tomto veku už musí byť Slovan pripravený na všetko – najmä na Pravdu. Teda „skákanie“ od jedného názoru k druhému môže byť znakom hľadania mladosti, ale v tomto veku – plus mínus niečo – už je potrebné mať jasný svetonázor. V skutočnosti tento prístup „zaistí“, že nikdy nič nespoznajú dôkladne. Budú celý život tápať – a tak aj zomrú.
 
Túto „exkurziu“ do budhizmu ukončíme poslednou kategóriou. Je to výraz „duchovný materializmus“. Zdanlivo proti sebe stojace slová majú za sebou železnú logiku. Kto sa vydá na Cestu Duchovného poznania, mal by byť naozaj na ceste Duchovného poznania. Táto je príznačná tým, že neraz prekračujeme hranice hmoty, času a priestoru. V iných reálnostiach sú iné formy existencie, na ktoré neplatia naše zákonitosti. Inými slovami, na cestu duchovného vývoja musíme nastúpiť tak, že prijmeme všetko, čo tam nájdeme také, aké to svojou podstatou je. Nemôžeme si vopred stanovovať pevné mantinely vyplývajúce z nášho obmedzeného poznania existencie vo Svete Javi. Príkladom je stav, keď síce niekto by aj chcel vykročiť na cestu Duchovného vývoja, ale vopred vie, že čokoľvek tam nájde bude napr. Kristus. Je to obmedzenie vyplývajúce z obmedzeného poznania a náboženskej dogmy tejto civilizácie. Na ceste do neznámych svetov si jednoducho nemôžeme vopred stanoviť čo tam nájdeme – potom to už nie je cesta po neznámom, novom svete ale po vlastnej dogme. Práve tento princíp vyjadruje védický citát:
 
CHOĎ TAM,
NEVEDNO KAM,
POZNAJ TO,
NEVEDNO ČO...
 
Predtým to vedieť nemôžeme, a potom to iní aj tak nepochopia, lebo nedá sa to vyjadriť inak ako obrazne.
 
Ukazuje sa, že má význam zhrnúť podstatu životnej cesty nášho JA. Ako sme si už povedali v inom článku, JA je živatma. Živatma je živá častica Najvyššieho, atomárna častica, ktorá ovláda rozumom a schopnosťou rozhodovať sa na základe vlastného uváženia. V okamihu, keď sa živatma rozhodne vykročiť na cestu evolúcie, spojí sa s druhou, treťou a viac živatmami a vyformuje svoje atomárne jadro. Spojenie viacerých živatiem vytvorí čas a priestor a evolúcia začína.
 
V každom subjekte vytvorenom živatmami sa jedna stáva vodcom, a ostatné začínajú spolupracovať. Živatma vodca sa už volá ŽIVA.
 
Cesta evolúcie začína vo svete JAVI v ríši minerálov. Už minerál vládne rozumom, má Dušu a pamäť. Samozrejme, v rámci možnosti svojho zhmotnenia, inkarnácie. Napríklad nápis na neraste môže prečkať milióny rokov a bude uchovaný absolútne verne, ale minerál nemá schopnosť takúto informáciu využiť. Dokáže ju iba uchovať. Je to podobné napr. počítaču. Dokáže veľmi veľa, ale niekto ho musí zapnúť. Informáciu uchovávanú minerálom môže využiť iba bytosť z vyššej ríše. Napríklad z Véd vieme, že naši Bohovia disponujú lietajúcimi korábmi, ktoré sú vyrastené z kryštálu v jednom kuse. Nech sú akokoľvek dokonalé a ovládané v podstate myšlienkami či jednoduchými pokynmi ruky, musí ich niekto riadiť.
 
V minerálnom svete prejde živatma kompletnú evolúciu. Nerastná ríša je špecifická tým, že nepozná «národnosť». Je to prvá evolučná ríša.
 
Keď živatma dosiahne najdokonalejšiu formu existencie v ríši nerastov – diamant – môže na základe vlastného rozhodnutia po ukončení života v ríši minerálov vstúpiť do nasledujúcej vyššej ríše – ríše rastlín. V ríši nerastov už prešla kompletnou skúsenosťou – vytvorila všetky existujúce druhy minerálov, má teda skúsenosť takéhoto tvorenia. Ak by sme chceli hovoriť o otázke času... nemôžeme to porovnávať s dĺžkou života ľudí...
 
V ríši rastlín živatma opäť prejde všetky druhy tiel, ktoré v tejto ríši existujú – sú to milióny existencií. Opäť nadobudne skúsenosť vytárania všetkých tiel, aké v rastlinnej ríši existujú. No ríša rastlín už nie je bez «národnosti». Existuje ríša rastlín Sveta Svetla a aj ríša rastlín Sveta Temna. Keď živatma nadobudne najdokonalejšiu formu existencie v ríši rastlín – zhmotní sa ako orchidea – tak po ukončení života orchidey a na základe vlastného rozhodnutia sa posunie do ríše zvierat, presnejšie – v našom prípade – do ríše zvierat Sveta Svetla.
 
V ríši zvierat opäť prichádza 8 miliónov zhmotnení – podľa údajov z Véd – a jedného dňa sa živatma narodí ako zviera, ktoré príde do kontaktu s človekom. Najčastejšie to býva domáce zviera, ale môže ísť aj o zviera z voľnej Prírody, ktoré tým či oným spôsobom príde do styku s človekom. Teda v ríši zvierat už neexistuje «najdokonalejšie zviera». Ide jednoducho o kontakt s človekom (aké skúsenosti môžu mať zvieratá z kontaktov s dnešným človekom?). Na základe takéhoto kontaktu a rozhodnutia živatmy nastane nové zhmotnenie sa – po smrti vo forme zvieraťa – v ríši ľudskej.
 
V tejto súvislosti poznáme termín «totemové zviera». Je to to zviera, z ktorého po smrti prešla živatma daného Rodu do ríše ľudí. Práve preto sa Slovania a Árijci podobajú na určité zviera – črty totemového zvieraťa prechádzajú do ľudskej ríše a členovia Rodu sa na neho podobajú viac-menej všetci. Tu nehovoríme o typických obéznych podobách – najčastejšie tvarov – ktorí konzumáciou zvierat preberajú na seba určité znaky bytostí, ktoré celý život jedia. Mnohí ste určite videli vynikajúci ruský film Vlkodáv z Rodu Sivých Psov. Pre nezainteresovaných ide viac-menej o «kópiu» amerických brakov, ale ak poznáme súvislosti nadobudne úplne iný rozmer. Veľmi často ide o vlkov, medveďov, psov, ale aj iné zvieratá.
 
Ako sa toto všetko prejaví v našich životoch? Načo sme vlastne nazbierali všetky tieto skúsenosti? Aby sme to nevyužívali, ale používali civilizačné «protézy»?
Najlepšie si to asi vysvetlíme na príklade vývoja (prerodenia) bežného človeka, ktorý rozumne zvažuje výsledky svojich životných skúseností a na ich základe sa nebojí zmeniť svoj životný štýl – hoci to «pravoverným» môže pripadať ako obracanie kabátov.
 
Už sme hovorili o prirodzenej strave a otázke či jesť alebo nejesť mäso. Mnohí ľudia spočiatku jedia všetko – lebo boli takto od malička vychovaní. No jedného dňa získajú skúsenosť uvedomenia si aké zverstvá to vlastne robia «ľudia» so zvieratami na jatkách. Prirodzene uvažujúci človek nemôže vnútorne súhlasiť s takouto beštialitou a jednoducho príjme rozhodnutie viac nejesť mäso. Bez ohľadu na to, čo hovorí materialistická medicína o nevyhnutnosti prísunu takých či onakých vitamínov, látok a pod. V prvom rade – zabitie a zjedenie inej, svetlej bytosti – je jednoduché, parazitické privlastnenie si všetkého, čo táto bytosť za svoj život vytvorila. Toto je modelové chovanie sa tvarov, nie Slovanov. Okrem iného, každá bytosť má svoj evolučný «plán», ktorý musí napĺňať. Pozostáva z postupných materializovaní sa vo Svete Javi v každej ríši a nadobúdanie skúseností. Zabitím takejto bytosti narúšame jej prirodzenú vývojovú cestu (nemýľte sa, to že zabije niekto iný za vaše peniaze vás nezbavuje karmickej zodpovednosti), a teda príde raz nevyhnutnosť prevzatia plnej zodpovednosti. Mimochodom, ak sme tu – nie náhodou preto, lebo nám to iné bytosti v minulosti umožnili?
 
A čo si myslieť o tej «nevyhnutnosti» prijímať také alebo onaké látky, v zmysle rád materialistickej medicíny? Nuž jednoducho. To, že sme sa narodili v ľudskom tele znamená, že máme za sebou dlhú evolučnú cestu. Naša živatma má skúsenosť z vytvárania všetkých druhov nerastných tiel, všetkých druhov rastlinných aj zvieracích tiel, a teda máme túto skúsenosť ako v týchto telách existovať a živiť sa. Znamená to, že ak chceme, vieme si na to «spomenúť» a využiť skúsenosť viac ako stámiliónov rokov evolúcie. Toto vlastne ukazujú na svojich životoch indickí jogíni či tibetskí lámovia. V skutočnosti nerobia nič iné, iba z rodovej pamäte «vyťahujú» skúsenosti a uvádzajú ich do svojho života. To je prirodzená, nie «nadľudská» cesta využívania pamäte Rodu. Je aj druhá, civilizačná cesta, na ktorej nám tvari „ochotne“ podávajú informácie, že buď pochádzame z opice, alebo nás vytvoril židovský Boh, a teda musíme žiť na úkor existencie iných bytostí. Je to viacnásobné využitie nevedomosti, a preto to voláme «umelé protézy». Jednak otroci pracujú v prospech blahobytu svojich Pánov, jednak sa sami karmicky zaťažujú. A kto za to môže dnes? Niekto iný? Dobre vieme, že už to tak nie je...
 
Celkovo môžeme povedať, že všetko, čo existuje, má Dušu. Aj kameň. Ale kresťania nám hovoria, že dokonca ani zviera Dušu nemá – vynikajúca prezentácia efektivity ovládania Temnými Silami.
 
Duša je sama osebe iba jeden z „obalov“ živatmy. Ako vieme, táto je v skutočnosti obalená nie iba jedným – fyzickým – ale 9 telami. Fyzické telo je iba jedno z nich, ale pokiaľ ho máme, tak je naše vedomie umiestnené v ňom. Po smrti fyzického tela prechádza do najbližšieho vyššieho tela. Tento prechod je vlastne to, čo voláme smrťou. Hlavnou podstatou praxe tej časti Slovansko-Árijských Véd, ktoré naši Predkovia v minulosti „vyviezli“ do Himalájí, a dnes ho poznáme ako budhizmus, je súhrn techník zameraných na vedomý prenos vedomia z jedného tela do druhého. V literatúre sa táto technika najčastejšie nazýva PHOWA. Človek by sa mal počas života učiť prenášať vedomie z jedného tela do druhého. Takto v okamihu smrti svojho fyzického tela jednoducho prenesie vedomie napríklad do astrálneho a nič zvláštne sa nedeje. Aj preto jedno z Perúnových prikázaní hovorí, že pre nás – potomkov Veľkej Rasy – smrť neexistuje.
 
Už len na okraj, v prikázaniach Našich Bohov sa hovorí aj o tom, že mali by sme Predkom prinášať ako obety ľúbezné vône. Rovnako budhizmus hovorí o tom, že vôňa je to, čo môžeme poskytovať našim Predkom, ktorí už opustili Svet Javi a sú v astrále, t.j. už vo Svete Navi. A práve preto existuje prax – neraz viditeľná vo filmoch – že zomrelým zapaľujú vonné tyčinky. Robia tak budhisti, hinduisti aj taoisti. Nejde o nijakú „aromaterapiu“, ale o jednoduché podporovanie vlastných Predkov a členov rodiny vôbec.
 
Rozum má všetko čo existuje, pretože je za tým vždy živatma. Samozrejme, aj Zem. Táto predstavuje svojim spôsobom našu Matku. Cíti všetko, čo jej a Svetlým bytostiam na jej povrchu spôsobujeme. A jedného dňa sa pridá k tomu, čo sa musí stať – zničeniu technokratickej civilizácie. Niektoré jej reakcie už vidíme aj dnes, hoci celkovo to ťažko odlíšiť, pretože sa k nám už približuje biely obor – Hviezda Mara, ktorá urýchľuje všetko na Midgard-Zemi a aj HAARP a európsky urýchľovať častíc vo Švajčiarsku s rovnakou funkcionalitou pridávajú svoju «ruku k dielu» - samozrejme, s úplne inými cieľmi.
 
Ale dokončme myšlienku. Kozmické koráby majú ako naši Svetlí Bohovia tak aj Temné Sily. Primárny dôvod ich existencie je však absolútne rozdielny. Naši Bohovia používajú koráby prioritne na osídľovanie Zemí, ktoré sú veľmi ďaleko od stredu Galaxie tak, aby urýchlili vývoj smerom k inteligentnému životu. Z tohto dôvodu – a najmä preto, lebo ľudia vychádzajú z ríše zvierat, ktorá vychádza z ríše rastlín – sa musia na Zeme prinášať aj zvieratá a rastliny. Takto sa môže docieliť, že sa budú rodiť biele Duše bielym ľuďom. Ale to isté robia – samozrejme – aj Temní. A teda v súčasnosti existujú na Zemi ako zvieratá a rastliny Svetlého Sveta, tak aj zvieratá a rastliny Temného Sveta. Tibeťania za príklad Temného zvieraťa dávajú krokodíla – je to beštiálny extrém. No a čo robia «dobrí» kresťania? Zabíjajú nemilosrdne všetko čo im príde pod ruku. Veď im to dovolil ich Pán... a aká úcta k životu iných bytostí? Tvari okrem zasiatia «temného» semena na Svetlých Zemiach z nich aj vyvážajú nerastné suroviny – drancujú ich.
 
Práve z dôvodu nutnosti privezenia zvierat a rastlín z iných Zemí na Midgard-Zem existuje veľa – pre dnešnú, materialistickú vedu – „záhad“. Napríklad tvrdia, že pes pochádza z vlka – hoci odborníci vedia, že niečo také nie je možné – a toto učia aj naše deti... len aby sme sa nedozvedeli pravdu. Fantastické? Nuž citujme C. Sagana: „Vo Vesmíre len to fantastické má šancu byť Pravdou“.
 
Niektorým ľuďom sa zdá, že naši Bohovia sa akosi o Zem nestarajú – a často sa pýtajú prečo. Toto musíme chápať v celkových súvislostiach. Existujú Bohovia Pravi, Bohovi Navi a Bohovia Javi. Bohovia Pravi, t.j. Vyšší, Prvopočiatoční Bohovia sú prítomní v celej Galaxii. Oni sa starajú o to, že na Zemi máme správny tlak, teplotu, chemické zloženie vody, vzduchu a pod. Ako naša živatma má 9 tiel, a sme iba 4D rozmerní, tak živatma Bohov Pravi má nepredstaviteľní počet tiel, ktoré zahŕňajú celú Galaxiu. Sú naozaj vševediaci, pretože my ostatní vlastne žijeme v nich. Napriek tomu sa môžu – keď to je potrebné – aj materializovať v ľubovoľnej rozmernosti.
 
Bohovia Navi sú čo do rozmerov veľkí aj stovky metrov. Tiež pomáhajú Bohom Pravi starať sa o nás, ale robia to za pomoci Bohov Javi. Bohovia Javi sú už tí, ktorí vedú priamu vojnu s Temnými Silami, a ktorí už začali prípravy na zničenie technokratickej civilizácie aj na Midgard-Zemi. Títo však neprekračujú Svarožiu hranicu, t.j. hranicu medzi Svetlým a Temným Svetom. Jednak preto, lebo túto hranicu stanovili naši Bohovia po víťazstve na Silami Temných Svetov v 1. galaktickej vojne, jednak preto, lebo za hranicou nie sú vhodné podmienky na vedenie vojenských operácií. Tieto nastanú prechodom hranice – 21. decembrom 2012 a vstupom do Svetlého Sveta – domov – začiatkom Dňa Svaroga, t.j. rokom 7521 UMHCH, alebo 2013 n.l.

web site hosting

web hosting comparison services

woocommerce web site hosting

worpress web site hosting

web site hosting

joomla site hosting

magento site hosting

drupal site web hosting

prestashop web site hosting