Cesta duchovného vývoja
skcsenderu

separator

tartar 01

O Tartarii ste už určite čítali nejeden článok, ale všetky boli v „minulom čase“. Nastal čas, aby sme dali veci na správne miesto. V skutočnosti je situácia oveľa zložitejšia – alebo naopak, oveľa jednoduchšia. Vždy však záleží na tom, ako vysoko čitateľ vystúpil na ceste evolúcie.

Na začiatok si povedzme, že budeme vychádzať z védického pohľadu na Svet – veď aj naša minulosť je védická. Kadekto cudzí nám rád vysvetľuje, odkiaľ sme a čo sme v minulosti (ne)dokázali – ale sú to iba pohľady cudzincov. Majú síce pravdu – ale iba svoju.

Vznik a vývoj Vesmíru je opísaný v KNIHE SVETLA – a nás teraz zaujíma oblasť známa ako paralelné Vesmíry. Najskôr sa však pozrieme na vec z iného uhla. Veľmi podstatou zložkou pochopenia súvislostí je porozumenie mechanizmu pôsobenia MRAVNOSTI.

Základ Duchovnosti človeka ovplyvňuje jeho chovanie aj osud, v globálnych rozmeroch ovplyvňuje – či sa nám to páči alebo nie – kataklizmy. Dnešnému človeku je nepochopiteľné, akým spôsobom úroveň mravnosti realizuje tento vplyv.

Duchovnosť je spojená s mravnosťou človeka. Mravnosť je principiálne mechanizmus riadenia energie. Ľubovoľná životná situácia je cieľavedome navrhnutá na vysoké, nízke aj neutrálne riešenie. Preto v závislosti od toho, aký postup jej riešenia si daný človek vyberie produkuje buď vysoké, nízke, alebo stredné energie.

Výber v situácii vykonáva sám človek v závislosti od vlastností, ktoré už nadobudol v minulosti. Ak sú v ňom mravné normy nízke – a tomu zodpovedá nahromadenie nízkych energií v Duši – tak bude balansovať medzi dobrom a zlom. A keď sa podobné situácie opakujú a jednotlivec – ktorý má na pamäti vysokú mravnosť – si trvalo vyberá vysoké činy, tak jeho Duša každým správnym riešením situácie začne naberať vysoké druhy energií. Bude tak až dovtedy, kým formované vlastnosti neprejdú do trvalej formy.

Ak u daného jedinca vznikajú muky Svedomia – napríklad štýlu kradnúť-nekradnúť – tak u vysoko mravného človeka sa už táto otázka neobjavuje. Takýto človek radšej dá svoje, než by vzal cudzie. Toto sú rôzne mravné vlastnosti, z ktorých priamo vyrastá zachovanie sa v konkrétnych situáciách.

Ale mravné normy sa u človeka formujú nie iba pri zavŕšení činov, ale aj pri účinku citov, emócií, zmyslov. U človeka je vždy všetko prepojené s produkciou formátovanej energie: tu jemnej, tam hrubej. Preto to, cez čo človek vyvíja svoje zmysly – skrz vysoko mravné umelecké diela, počúvaním klasickej, či krásnej ľudovej hudby, básne, krásnej literatúry – závisí, aké energie produkuje a aké vstupujú do jeho matrice. Ak má potešenie z pozerania hororov, detektívok s množstvom vrážd a pod., tak do svojej Duše naberá negatívne energie. Človek samozrejme sám rozhoduje čo bude pozerať, ale keďže spravidla nerozpoznáva čo je kladné a čo záporné, tak najčastejšie v sebe formuje tie vlastnosti, ktoré vedú do záporného Systému. Dokonca dnes je v móde uprednostňovanie výberu tých elementov, ktoré zavádza negatívny Systém. Dosahovaním potešenia zo sledovania erotiky a nízkych „umeleckých“ diel človek núti svoje zmysly pracovať pre negatívny Systém, t.j. produkovať negatívne energie.

Ľudské zmysly však produkujú kladnú alebo zápornú energiu až potom, keď on realizuje svoj výber, rozhodnutie. A akékoľvek rozhodnutie človek realizuje na základe tých mravných noriem, ktoré si už dokázal osvojiť. Vysoké mravné základy nútia človeka konať výber v prospech nie iba vysokých činov, ale aj vysokej úrovne v umení, móde – skrátka vo všetkom.

Teda preto je také dôležité, aby Duša nahromaďovala vysoké mravné princípy, t.j. vysokú Duchovnosť, ktoré budú automaticky nútiť človeka konať výber v prospech blahých činov. Preto sa stáva pochopiteľné spojenie medzi vysokou Duchovnosťou človeka a jeho činmi. Ak koná správne činy, tak to pozitívne ovplyvňuje jeho ďalší osud, ktorý sa bude vyvíjať mäkšie a kľudne, bez otrasov.

Pozrime sa na to, ako človek nadobúda vlastnosti charakteru pomocou programu, t.j. prizrime sa mechanizmu, ako vypracováva vlastnosti svojho charakteru:

tartar 08

Program človeka pozostáva z niekoľkých variantov: pozitívna púť A-4, negatívna púť A-2 alebo A-1 a optimálny variant A-B.

Základná púť v programe, t.j. optimálny variant, je z bodu (udalosti) A do bodu (udalosti) B zodpovedá správnej púti. Sú to kontrolné body, teda človek ich nijakým spôsobom nemôže obísť, t.j. nemôžu sa nestať. Sú v jeho živote nevyhnutné bez ohľadu na to, akú si vyberie životnú púť.

Druhostupňové body – t.j. presnejšie udalosti v živote človeka – sa môžu alebo nemusia odohrať v závislosti od toho, akú púť si vyberie – ide o body 1, 2... 5. Púte A-1, A-2 a A-4 nie sú základné varianty vývoja, teda udalosti na nich nie sú overujúce, kontrolné.

Kontrolné, t.j. previerkové body sa tak nazývajú preto, lebo s ich pomocou je možné overiť vlastnosti, ktoré si Duša vypracovala – teda aké sú vysoké alebo nízke.

Bod A zahŕňa kontrolnú situáciu, v ktorej človek MUSÍ realizovať výber. Môže správne odhadnúť svoje sily a prebiehajúce udalosti a v súlade s tým vybrať optimálny variant svoje púte A-B. Je to najlepšia púť, činy a sily jednotlivca sa nachádzajú v harmónii.

Ak si náš človek vybral smer A-4 znamená to, že pozitívna púť je preň príťažlivá, ale v bode 5 precenil svoje schopnosti, teda v nejakej udalosti začne jeho degradácia. Na základnú púť B sa vráti. Duša však tak či onak spozná pozitívnu skúsenosť a nadobudne pozitívne snahy. Ale aby jedinec mohol pokračovať v ceste v tom istom smere, bude musieť pracovať na nejakých svojich vlastnostiach. Je to preto, aby v budúcnosti mal potrebný potenciál na udržanie sa na vybranej púti. To, v akej rovine treba nevyhnutne popracovať s Dušou určia Vyšní ale tak, aby sa mohla zdokonaliť v danom smere.

Ak si jedinec v bode A vyberie negatívnu púť A-2, tak všetky udalosti na tejto ceste sa vyvinú tak, aby vznikol impulz na prebudenie jeho vedomia. Treba aby pochopil, že nejde správnou púťou. Jeho život bude pozostávať z rôznych otrasov, neúspechov, ktoré ho prinútia rozmýšľať a analyzovať životné udalosti.

Z púte degradácie bude vrátený na správnu púť nútene, t.j. nie skrz výber, ale nevyhnutnosť – to je úsek 3-B. Tvrdé podmienky jestvovania v bode B sa vzťahujú k normám chovania, ktoré stanovila spoločnosť.

Púť A-1 je slepá ulica. Znamená, že jedinec si vyberá také činy, po zavŕšení ktorých ho odoberú zo života.

Ak si jedinec vybral púť A-B znamená to, že už nadobudol pevné charakteristiky. Výber púte A-4 hovorí o určitých nedostatkoch v pozitívnych vlastnostiach jedinca. A výber A-2 alebo A-1 potvrdzuje, že indivíduum nenadobudlo potrebné vlastnosti, a teda ešte bude musieť dlho na sebe pracovať, t.j. prechádzať zložitými situáciami.

To hlavné čo môžeme na danom príklade pochopiť je, že v závislosti od toho, aké vlastnosti sú Dušou nahromadené, si človek bude vyberať tú alebo onú životnú púť. Výberom rozhoduje, aký osud sa stane preň aktuálnym: buď milosrdný alebo začne zasadzovať rany. Výber závisí od napracovaných minulých vlastností a Duchovnej skúsenosti jedinca. Potrebné vlastnosti si mohol vypracovať aj v tomto živote pred aktuálnou udalosťou, t.j. pred bodom A.

Akákoľvek vlastnosť Duše zodpovedajúca bodom A a B sa považuje za stabilnú, ak je dovedená do automatizmu. V takom prípade nech by bola zadaná akákoľvek situácia, výsledok bude vždy jeden – požadovaný, t.j. zodpovedajúci púti A-B. Všetky vlastnosti Duše zodpovedajúce situáciám A aj B sú svojou podstatou energie nahromadené v matrici do potrebnej veľkosti, t.j. do hraničného naplnenia bunky matrice energiou jedného typu. Táto kvantitatívna veličina svedčí o tom, že vlastnosť je spracovaná do normatívnych ukazovateľov, a preto nesie automatický charakter.

Odklon púte smerom k variantom svedčí o nedopracovaných vlastnostiach, o nedostatočnom zaplnení buniek matrice. Vlastnosti Duše ešte nie sú pevné, a preto jedinec zakusuje neustále výkyvy a pochybnosti.

Optimálny variant môže prejsť bez druhostupňových bodov, t.j. človek môže prechádzať aj podľa tvrdého programu. Znamená to, že bude účastný v situáciách, ktoré ho „násilne“ privedú k výsledku zadanému programom. Vtedy si začne byť vedomý osudu, ale nič vo svojom živote zmeniť nemôže. Takáto púť mu však umožňuje nadobudnúť nevyhnutnú životnú skúsenosť, vypracovať určité konkrétne vlastnosti.

Ale v akomkoľvek prípade osud človeka závisí od jeho vnútorných vlastností, pretože sa plánuje Vyšnými v závislosti od toho, aké energie musí nevyhnutne nakopiť do matrice tak, aby Duša progresívne postúpila, pričom príčinno-následné vzťahy (kauzálna reťaz) sú plne brané do úvahy.

Ak hovoríme o spojení vlastností Duše s kataklizmami, tak si treba spomenúť, že človek je vodičom kozmických energií na Zem. Konkrétne miesta Zeme dostávajú energie žiadanej, konkrétnej kvality skrz rôzne národy. Svedčí to o tom, že vnútorné vlastnosti človeka – t.j. energie nahromadené v jeho matrici – ovplyvňujú jeho rozhodnutia a činy v konkrétnych situáciách. Tým zároveň ovplyvňujú to, aká energia prejde do Zeme. Je jasné, že ak človek vo veľkom množstve do Zeme zhadzuje energiu agresívnosti, tak Zem mu začne odpovedať kataklizmami. Aj ona má právo – ba dokonca povinnosť – na sebaobranu.

Kataklizmy však sú dvojakého druhu. Buď sú formou prejavenia nevôle Zeme s chovaním sa človeka, alebo ide o druh trestu Zhora – rovnako však za nesprávne konanie človeka. A nevôľa oboch je vyvolaná tou príčinou, že človek naberá neželateľné vlastnosti.

Súbor vlastností Duše človeka závisí od miery osvojenia si mravných či morálnych noriem, ktoré sú zaužívané v spoločnosti. Na druhej strane nadobudnutie vlastností formuje Duchovnosť človeka. Preto je potrebné pochopiť, že takýmto spôsobom dochádza k vzájomnému prepojeniu a ovplyvňovaniu jedného druhým.

Jedine vnútorné nahromadenia Duše človeka ovplyvňujú charakter jeho činov. Spojitosť medzi energiami, ktoré napĺňajú matricu a osudom človeka je nasledovná: energia matrice – vlastnosti Duše – charakter činov – karma – osud.

Ak hovoríme o Duchovnosti človeka a jej vplyvu na osud, tak reťazec vzájomnej previazanosti bude nasledovný: energia matrice – vlastnosti Duše – Duchovnosť – činy človeka – pravidlo príčinno-následného spojenia – osud.

Človek z akéhosi dôvodu oddeľuje Duchovnosť od všetkých ostatných vlastností, hoci práve ona ich všetky spája do jednej jedinej vlastnosti. Pokročme však ďalej a pozrime sa ako nám Duchovnosť môže pomôcť znovu sa ocitnúť v dŕžave Tartaria. Najskôr si však zopakujme niektoré z komponentov Duchovnosti, o ktorých sme už neraz písali.

Dŕžava tradične stojí na kastovom systéme. Existujú štyri základné kasty, pričom dnešné varny sa už od pôvodného významu dávno vzdialili. Kasty existujú síce nie formálne, ale zato reálne. Jedna z najdôležitejších otázok na individuálnej evolučnej ceste je zistiť, do akej kasty patríme. Len takto môžeme v živote nadobudnúť skutočné šťastie. A čo to ŠŤASTIE je? Ak siahneme po Staroslovienskej Bukvici zistíme, že ide o pôvodne zložené slovo, ktoré v dnešnej slovenčine vyjadríme spojením „z častí“. Šťastný je teda ten, kto má všetky „časti“, teda mu nič nechýba. A kedy teda máme všetky časti? Táto odpoveď má štyri vrstvy. Každá kasta má totiž svoj „návod na šťastie“. Pozrime sa teda na to.

Všeobecnú schému nášho biopoľa – považujme ju za dohodnú pre názornosť – si už určite pamätáte:

tartar 02

Základný opis jednotlivých vrstiev môžete nájsť v tomto článku.

Prejdime ku kastám. Principiálne ide o to, ako vysoko má ten-ktorý člen spoločnosti rozšírené vedomie (zároveň to voláme Duchovný vývoj). Z dôvodu lepšej názornosti použijeme názvy, ktoré by nám mohli byť zrozumiteľnejšie:

tartar 03

SLOVEN

Základné životné ciele Slovena sú najesť sa, vyspať sa, urobiť sebe podobného – najčastejšie iba ako „vedľajší produkt“. V podstate žiadny záujem o cnostnú výchovu potomstva.

Vo Védach sa dočítame: Ak človeku dáme všetko čom túži a je šťastný znamená to, že v tomto prípade to je Sloven.

HOSPODÁR

Základné ciele sú podobné ako u Slovena, ale rozhodne nie rovnaké. Hospodár vedie a zveľaďuje svoje hospodárstvo, ktoré chce odovzdať svojmu potomstvu. V dnešných podmienkach má byt či dom, chatu, stará sa o auto. Deti dáva do dobrých škôl a očakáva, že keď vyrastú budú kráčať v jeho šľapajach, preto pre nich aj zveľaďuje svoj majetok. Védy znova hovoria: ak človeku všetko toto dáme a je spokojný znamená to, že je Hospodár.

VELITEĽ (VEDÚCI)

Má všetko po čom túži Hospodár ale vie, že to nestačí. Kedykoľvek sa situácia môže zvrtnúť a môže o všetko – vrátane rodiny – prísť. Preto nenecháva nič na náhodu a učí sa vojnovému remeslu, aby vedel odraziť a poraziť nepriateľa, ktorý má zálusk na to, čo on svojou prácou nahromadil. Ak mu všetko toto dáme – vrátane vojenskej cti a umenia – a človek je šťastný znamená to, že je to Veliteľ (Vedúci).

Spojenie Veliteľ-Vedúci používame preto, lebo v prípade potreby bojovať je to nielen bojovník, ale najmä chladnokrvný Veliteľ. V mierových časoch schopný Vedúci, ktorý sa dokáže rýchlo a efektívne rozhodovať aj pod tlakom.

UČITEĽ

Dosiahol úroveň Veliteľa ale vie, že stínaním hláv sa koniec koncov nič v dlhodobej perspektíve nevyrieši. Preto hľadá ďalej odpovede. UČITEĽOM je preto, lebo nielen že môže učiť ostatných, ale je hlavne pripravený sa celý život učiť sám. Vie, že vývoj nemá nikdy konca. Napriek tomu vie bojovať a ovláda všetky zbrane.

V Dŕžave mali moc v rukách minimálne Velitelia, neraz aj Učitelia. Sloveni a Hospodári ZÁSADNE NIE. Nedorástli ešte na potrebnú úroveň. A ako je to dnes v štáte?

Sloveni a sem tam Hospodári už od revolúcie obsadili parlament a ministerstvá. Keď napríklad svojho času minister obrany zo SAS rozpredal po 5€ armádne automatické karabíny – neskôr boli použité aj pri atentáte v Paríži – tak nám jasne ukázal, že on a jeho partia rozhodne nepatria do kasty Veliteľov. Podnikanie povýšil nad záujmy národnej obrany – typická vlastnosť Slovena alebo Hospodára. A tak slovenská armáda má cca 13 000 vojakov a cca 7 000 samopalov... Principiálne koalícia či opozícia všetko jedno. Koho „zaujíma“ obranyschopnosť krajiny len po úroveň ako sa na nej nabaliť, ten určite nie je Veliteľ. A Sloven s Hospodárom nie sú kompetentní riadiť nič nad úroveň svojej rodiny – takže tak to potom aj vyzerá.

Za zamyslenie možno stojí prečo je dnes okolo nás také množstvo nízkych Duší – teda „včerajších“ zvierat? Samozrejme, že máme na mysli iba ľudí – neľuďmi sa nezapodievame. Vieme, že väčšina vysokých Duší už zo Zeme odišla, ale vieme aj to, že v našej Kultúre by mali prvé štyri deti byť z Rodu otca, ďalšie štyri z Rodu matky, tretie štyri žreci a až posledné štyri bývali nové Duše – teda tie, ktoré prišli z ríše zvierat. Vysvetlenie je iba jedno – naši ľudia zabudli, načo sex slúži. Vstupujú doň kvôli slasti, nie kvôli potrebe zachovania Rodu. Ak je motívom živočíšnosť zvierat, tak materializujú zvieratá, NIE ČLENOV SVOJICH RODOV! V prvom rade oni – členovia našich Rodov – by mali dostávať šancu na ďalší evolučný vývoj. Ale nám sú očividne bližšie zvieratá... toto nemôže ostať bez reakcie Vyšných. A to sa ešte divíme, že vôkol nás vládnu zverské mravy. Asi by sme mali byť vďační aspoň tým, ktorí nematerializujú Démonov. Žalostne málo na obdobie, v ktorom čo nevidieť prídeme ku kontrolnému bodu. Teda tak – čo v mysli, to materializujeme. A platí to aj pri sexe. Karmu však nikto nevypol.

Nemožnom sa teda diviť, že nás riadia králiky či opice a my ich ešte aj volíme... teda s našim súhlasom.

Slovenov (viď obrázok) nazývame aj „Rabi boží“ – ich vedomie vystúpilo iba po prvé tri čakry, ich dominantnou frekvenciou sú emócie, typickou sférou myslenia náboženstvo, pod kontrolou ktorého Pána sú. Dnes ich môžeme výstižnejšie charakterizovať ako „egoisti“.

Hospodárov môžeme charakterizovať ako „Vnuci Boží“. Je to úroveň Pravoslávneho slovanstva spred cca 1 000 rokov. Spravidla sa orientujú na vonkajšie znaky, ale hĺbke Múdrosti veľmi „neublížia“. Tento boj sme však v minulosti prehrali – teda iba kroje, výšivky, oberegy a pod. nestačí, aj keď samé osebe nijako nevadia.

Veliteľov charakterizujeme aj ako „Deti Božie“. Rozšírenie ich vedomia už môže dosahovať 9. čakru. Na tejto úrovni sa Živatma stáva MOBILNOU!

Učiteľ je AS, t.j. Boh žijúci na Zemi. Títo ľudia sú mimo Matrixu. Dosiahli to, čo stredovekí alchymisti nazývali „Kameň Mudrcov“. Ich Živatma je MOBILNÁ.

Predtým ako pochopíme, v čom je „MOBILNÁ ŽIVATMA“ dôležitá si spomeňme PARALELNÉ VESMÍRY, o ktorých sa možno dočítať aj v Knihe Svetla.

Kontrolné body nášho života zásadným spôsobom vplývajú na naše osudy – v predchádzajúcich riadkoch sme súvislosti vysvetlili. Ale v týchto kontrolných, osudových bodoch dochádza aj k ďalšiemu javu – vytvárajú sa Paralelné Vesmíry. O čo ide?

tartar 04

V každom kontrolnom bode sa odohráva životná situácia, ktorej výsledok zásadným spôsobom ovplyvňuje náš osud. Aby naša Živatma mohla naberať životné skúsenosti v maximálnej možnej miere tak vždy, keď vykonáme osudové rozhodnutie sa vytvára paralelná púť, ktorej životné udalosti sa vyvíjajú spôsobom podľa druhého výberu. Postupom času sa tieto body od nás vzďaľujú a časom na každej z paralelných pútí rovnako nastávajú kontrolné body, ktoré ďalej a ďalej rozvetvujú ďalšie a ďalšie možnosti.

Vo védických textoch sa opisuje mudrc, ktorý sa rozhodol, že poráta všetky paralelné Vesmíry. Rozhodol sa všetky navštíviť a dal si pritom podmienku, že v každom paralelnom Vesmíre ostane maximálne 1 až 3 údery srdca (1-3 sekundy). Začal meditovať, opustil telo a začal rátať... Prebral sa až o 18 mesiacov. Z informácie je jasné, že množstvo paralelných Vesmírov je skutočne ohromné.

Čím sú paralelné Vesmíry bližšie súčasnosti, tým sú podobnejšie nášmu Svetu. Čím sú ďalej v čase, tým sú menej podobné na náš súčasný život a ľudí z nášho okolia.

Všetky tieto naše existencie sú čo do podstaty naším životom, pretože na všetkých miestach kde pôsobíme my je naša Živatma. Živatma je duchovná častica, a teda je mimo času a priestoru. Z pohľadu priestoru teda môže byť všade a nikde.

Uvedomenie si nášho JA sa realizuje v našom vedomí. Ak máme obmedzené ponímanie Sveta, t.j. ak sme chytení v Matrixe vplyvom toho, že naša Živatma v tejto realite nevystúpila vysoko – dnes je u väčšiny populácie iba v priestore Slovenov – troch spodných čakrách. Je nízko a teda nevidí ďaleko. Aj v živote to je rovnako. Nie je jedno, či vystúpime na železničný násyp alebo Lomnický štít – ale podľa toho sa mení aj vzdialenosť, pokiaľ dovidíme. Sloven vidí z výšky železničného násypu.

Duchovný vývoj je výstup Živatmy minimálne na Lomnický štít či Gerlach, u niektorých až na vrcholy Himalájí. S výstupom nahor po našej energetickej osi a osvojením si každej vyššej pozície čakry si osvojujeme aj úroveň danej čakre zodpovedajúceho energetického tela. Takto sa zároveň rozširuje naše vedomie. Tento jav zachytáva aj Runa:

tartar 05

Rozširovaním vedomia (šípky idú od seba) sa naše poznanie rozširuje, ale všetko čo tam už bolo ostávala vnútri medzi šípkami. Kvalita Poznania je zásadným faktorom Duchovného (evolučného) vývoja.

V ktorom Paralelnom Vesmíre je koncentrované naše VEDOMIE, ten Svet považujeme za SKUTOČNÝ. To však neznamená, že iné Svety neexistujú. Znamená to len to, že tam nedokážeme rozšíriť naše vedomie. Kto nemá Poznanie, ten ani nikdy nebude žiadne iné Svety hľadať. Sem tam niekto na okamih aj tak „nahliadne“ do iného paralelného Sveta, čo najčastejšie označujeme ako jav „Déjà vu“.

tartar 06

A teraz sa môžeme vrátiť k MOBILNEJ ŽIVATME. Výstup nahor po energetickej osi nášho tela voláme Duchovný vývoj. Kým je Živatma na nízkych energetických hladinách – najčastejšie v oblasti emócií – vždy narazí iba na pevné „steny“, za ktoré sa nikdy nedostane. Veď ani my bicyklom nedokáže prekonať oceán. Ale ak zameníme dopravný prostriedok napríklad za loď či lietadlo, tak oceán prekonáme. Ide o to, aké vozidlo použijeme, ale v jeho vnútri sme stále my. Tiež platí, že energetická spotreba bicykla a lode či lietadla nie je rovnaká. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Nevedomosťou múry nevedomosti prekonať nemožno. Sloveni a Hospodári celý život nezistia, že steny na ktoré narážajú sú iba priečky ohromného Vesmíru, za ktorými sú ďalšie a ďalšie Svety. Tak ďaleko králiky nedomyslia... a preto Svet, ktorý aktuálne vidia je pre nich jediné možné riešenie. A tomu zodpovedá aj mód ich života.

Tartaria je z pohľadu nášho vedomia jeden z paralelných Vesmírov, alebo presnejšie MY sme jeden z paralelných Vesmírov Tartarie. Kedysi dávno každý z nás učinil nejaké rozhodnutie, ktoré nás „posunulo“ do tohto špecifického paralelného Vesmíru. Neskôr sa udalosti vyvíjali ďalej a ďalej, až sme sa dostali tam, kde sme teraz. Časom sme zabudli cestu nazad – nepoznáme už ani pôvodné slová pôvodného slovienskeho jazyka – teda niet sa čomu diviť. V tomto paralelnom Vesmíre sme pristúpili na cudziu hru a Tartariu sme stratili. Je to naša vina, teda výsledok našich činov.

Cesta späť však existuje, ale nie je prístupná Slovenom a Hospodárom. Nie preto, lebo by boli prekliati, ale jednoducho preto, že oni vďaka nízkej úrovni svojho vývoja ani nechcú nič iné, ako byť šťastní. Komponent návratu Dŕžavy Tartaria nepatrí medzi položky potrebné pre ich šťastie – preto žijú v ilúzii, že nadobudli všetko, čo sa nadobudnúť dá, že majú všetky „časti“. Kde ja naša pozornosť, tam je aj naše vedomie. V Dŕžave mali za tieto „deti“ zodpovednosť Velitelia a Učitelia. Deti proste nemožno nechať len tak, aby si robili čo sa im zachce. Oni nevedia čo ich môže ohroziť. A nevedia to ani dnes.

Dnes sme uzavretí v Systéme, ktorý žije z našej životnej energie. Materiálna cesta von neexistuje – teda okrem jednej jedinej, v jemnohmotnom Svete. Túto cestu môžeme nazývať aj Duchovný vývoj, čo je cieľavedomá činnosť zameraná na zvyšovanie pozície Živatmy v energetickej osi, ktorú podľa starej tradície nazývame Inglia. Ako vidíme na obrázku, keď Živatma dosiahne deviatu rozmernostnú hladinu v našom Vedogone – stane sa mobilnou. Znamená to, že sa môže presunúť do toho paralelného Vesmíru, ktorý jej vyhovuje. Presnejšie Živatma sa nepresúva – je mimo času a priestoru – ale presúva VEDOMIE. Môžeme si to však predstaviť ako presun Živatmy. V kastovej logike takéto niečo môže už začať dosahovať Veliteľ, ale určite Učiteľ.

Situácia môže vyzerať aj tak, že s mobilnou Živatmou si večer ľahneme a ráno vstaneme v Dŕžave Tartaria. Všetko čo sme tu prežili sa môže ukázať ako zlý sen či spomienka. Rovnako môže vyzerať „sortovanie“ kataklizmou či vojnou. Jedna skupina prejde nahor, druhá nadol a tretia bude rozkódovaná. Presunom vedomia budeme tam kde chceme – ak ho začneme riadiť sami – alebo tam, kde nás posunie karma. Bez nároku ale zaslúžene – inak to nebýva.

A ako nahor? Už sme o tom neraz písali. Meditácie, Psychoenergolytika, čokoľvek, čím začneme preberať kontrolu nad vlastnou životnou energiou. Nezabúdajme však na jedno – kde je zameraná naša pozornosť, tam ide naša životná energia.

A ako možno realizovať zmeny ako také? Vieme, že máme silnú zbraň – Kolektívne Vedomie. Čo si spolu predstavíme, to sa nevyhnutne materializuje. Ale na to, aby sme si mohli niečo spoločne predstaviť, musíme presne vedieť, čo chceme dosiahnuť. Každá cesta je pohyb z bodu A do bodu B. Ak sa chceme dostať do bodu B – Tartarie – musíme presne vedieť, čo to znamená a ako to vyzerá. Tu je hlavným komponentom KVALITA POZNANIA. Len jeden variant dnes podávaných informácií je naša Kultúra – nie náhodou sa taktikou „Rozdeľ a panuj“ implementuje množstvo všakovakého „Slovanstva“. Ako si napríklad predstavíme Svet Vyšných Bohov – buď naše Pohanské Rodobožie alebo cudzie jazyčníctvo – taká energia sa preklopí do našich myslí. Ak si každý myslí čo chce – do akého bodu B sa môžeme spolu dostať? Na aký želaný Obraz koncentrovať? Odpoveď je zrejmá.

Zmeny – tvorenie mysľou – dosahujeme koncentráciou na výsledný Obraz po dostatočne dlhý čas. Hlavné body tohto postupu sú OBRAZOTVORNOSŤ a KONCENTRÁCIA. Bez obrazotvornosti a schopnosti koncentrácie mysle nedokážeme materializovať to, čo by sme si želali.

Ak si konkrétna skupina ľudí predstaví jasný Obraz a zotrvá v predstave potrebný čas – bod B sa materializuje. Každý zo skupiny však musí presne vedieť, ako bod B vyzerá. Koľko ľudí je potrebných na zmeny v celej krajine? Ako zvyčajne – všetko závisí na výške umiestnenia Živatmy, teda Duchovnom vývoji:

tartar 07

Na tú istú zmenu sa buď sústredia všetci – Sloveni, Hospodári, Velitelia aj Mudrci – alebo menšia skupina ľudí ale na ďaleko vyššom stupni evolučného vývoja. Šanca, že do meditácie sa zapojí všetko obyvateľstvo Slovenska je nereálna. To isté čo všetka masa však môže dosiahnuť povedzme tisíc Veliteľov alebo desať Učiteľov. Z uvedeného je určite mnohým už jasné, prečo sa treba cvičiť v meditáciách – Duchovnosti a koncentrácii ale za predpokladu nášho, nie cudzieho Poznania!

NIČ INÉ NEPRINESIE SKUTOČNÚ ZMENU!

Akákoľvek zmena a progres pozostáva z troch stupňov: uvedomenie-rozhodnutie-čin. Uvedomenie si problému je začiatok, rozhodnutie zmeniť veci je druhá časť, ale všetko je márne, ak nezačneme realizáciu – čin. Nič okrem výstupu nahor neprinesie skutočnú zmenu, pretože tá musí zahŕňať osobnú skúsenosť. Nikde inde NIE JE Živatma mobilná.

Odbočky sa obliekajú do pekných a príťažlivých šiat. Určite nie je jedno, čo sa okolo nás deje, ale ak na to skoncentrujeme celú svoju pozornosť, tak nejdeme nahor vo vývoji kvalít našej energie. Možno napríklad sledovať rabína Piakina – ale je tam informácia ako rozširovať vedomie? Kto bude detailne vedieť ako sa vyvinie oblasť politiky, ekonomiky, sociálna či aj vojenská vie veľa, ale nahor sa NEPOSUNUL ANI O MILIMETER. Bude užitočné si uvedomiť, že dnes nemá šancu na úspech otvorená lož. Preto ľuďom podávajú pravdivé informácie ale takého druhu, ktoré udržiavajú Živatmu v horizontálnej rovine danej rozmernosti Vedogonu. Sloveni ani Hospodári si neuvedomia, že tým im odoberajú potenciál vertikálneho pohybu. Budú vedieť veľa, ale nebude to Múdrosť, iba informovanosť.

Uvedomenie si problému alebo aj rozhodnutie je pekná vec – ale konanie nie je sedenie za klávesnicou a pozeranie videí. Mnohí však zastanú a ostanú práve tam – pasca je veľmi rafinovaná. Úprimnú sústrasť.

Nedajme si vziať našu Dŕžavu, cesta do Tartarie je v našej moci. V dnešnej prelomovej dobe sa môžeme vrátiť tam, odkiaľ sme kedysi dávno nesprávnym rozhodnutím odišli. Tartaria existuje naďalej – akurát že niekde „vedľa“ nás. Prevezmeme sami kontrolu nad svojou životnou púťou, alebo necháme opraty v rukách iných ľudí, dokonca cudzincov? Odpoveď môže dať jedine každý sám a za seba. Nedá mu ju ani internet ani video. Konať totiž musí sám a ani času nie je nazvyš.

27.01.2018

 https