Kultúra a tradície
skcsenderu

separator

 
 
 
Pravoslávni Staroverci-Inglingovia nosievali od pradávnych čias odev bielej farby, lebo biela farba symbolizuje nielen Svetlo Duše a Duchovnú čistotu Veľkej Rasy, ale zároveň priamo vyjadruje spolupatričnosť k Nebeským Božským Rodom.
 
Na každom odeve, či už svetskom na bežné, dennodenné nosenie, alebo sviatočnom či žrecovskom chintóne (doslovný preklad z ch'Árijského jazyka znamená «Oblečenie utkané zo Svetla Troch Lún», t.j. Posvätné oblečenie bielej farby) bol vyšitý osobitý ornament.
 
Stačil jediný pohľad na svetský odev s týmto ornamentom a hneď bolo jasné, z akej Vsi alebo miesta daný človek prišiel, do akého prastarého Rodu alebo Klanu patrí, či prešiel Obradom Plnoletosti, alebo sa nachádza pod Rodičovskou starostlivosťou, či má rodinu alebo nie, do akej kasty patrí a akú úroveň majstrovstva dosiahol.
 
Podľa ornamentu na odeve Žreca alebo Žrice sa dalo poznať akému Bohu alebo Bohyni slúži, z akej Vsi pochádza, pri akom Kapišti alebo Svätilišti ochraňujú Posvätný Oheň a prinášajú nekrvavé obety a Treby.
 
Podľa farby opasku Žreca sa dá neomylne určiť Duchovná úroveň poznania a zaujímané miesto v hierarchii cirkvi Pravoslávnych Starovercov-Inglingov, a podľa ornamentu na opasku je možné určiť po akej Duchovnej Ceste ide tento vysluhovateľ Prastarých Bohov.
 
Podľa starej slovanskej tradície sa deti do 12 rokov nerozlišovali podľa pohlavia, preto detský odev prastarých Slovanov a Árijcov bol rovnaký pre chlapcov aj dievčatá. Nosili dlhú – až po päty – košeľu, pričom na zhotovenie odevu pre chlapca sa povinne použila košeľa Otca, a pre dievča košeľa Matky.
 
V bežnom, dennodennom živote všetkých Slovanských a Árijských Rodov sa svetský (Občinný) odev delil na bežný a sviatočný. Napríklad, na bežnom ženskom odeve bola zvláštna oberegová (ochranná) Rodová symbolika a nevyhnuté oznamy, podľa čoho sa dalo zistiť, či žena je vydatá alebo nie, akí Bohovia Ochrancovia ochraňujú Rod, v ktorom žije.
 
 
Ženský odev na bežné nosenie.
 
 
Sviatočný odev vydatej ženy bol bohatšie vyzdobený rôznymi symbolmi, znakmi ženskej a zemskej plodnosti, ochrannými výšivkami, ornamentmi, podľa ktorých sa dali zistiť nielen informácie o Rode manžela, ale aj v akom Prastarom Rode bola vychovaná, akí Nebeskí Bohovia a Bohyne ju ochraňujú:
 
 
Sviatočný ženský odev.
 
Sviatočný odev slobodnej dievčiny sa viditeľne líšil od odevu vydatej ženy:
 
 
Sviatočný dievčenský odev.
 
Na šatách dievčaťa bol základ výšivky na rukávoch a pokračoval smerom dole po spodku podolka, a u vydatej ženy bola ochranná výšivka na podolku, hrudi, výstrihu a rukávoch. Okrem toho, vydatá žena nosila sukne aj zo súkna, na ktorých bol ornament s ochrannou symbolikou, ktorý žene vytváral doplnkovú, ale vo všeobecnosti silnú, Božskú Rodovú ochrannú silu.
 
Táto mohutná sila pomáhala žene nielen viesť domáce hospodárstvo, ale sa aj starať o deti.Mužský odev sa tiež delil na bežný a sviatočný, ale okrem toho existoval rituálny odev, t.j. bohoslužobný a vojenský:
 
No aj tak, najpotrebnejšiu životnú silu dostávala vydatá žena od milovaného manžela. Za ním bola ako za kamennou stenou, lebo žena bola ochraňovaná starostlivým manželom a jeho prastarým Rodom, ktorý sa pre ňu stal rodným.
 
Toto nové rodstvo sa tiež odrážalo na výšivke vydatej ženy. Zo starej ochrannej výšivky, ktorá bola na košeli dievčiny do vydaja, použila žena iba ochranný symbol Bohyne Ochrankyne osudu, symbolický znak Boha-Ochrancu svojho dňa narodenia a symbol svojho Prastarého Rodu, v ktorom sa narodila. Lebo od Ľubomíra-Svadby, keď manžel na rukách vniesol manželku do domu sa už predpokladalo, že sa narodila v novom Rode a pre ňu boli odteraz Rodičia manžela Otcom a Matkou.
 
 
 
Bežná mužská košeľa.
 
 
Sviatočný mužský odev.
 
 
Rituálna mužská košeľa.
 
 
Vojenská mužská košeľa.
 
Rituálna mužská košeľa mala jasnú, ochrannú Rodovú výšivku, okrem toho bola dlhšia ako bežná košeľa na denné a sviatočné nosenie a siahala až po päty, lebo každý najstarší muž v prastarých Slovanských a Árijských Rodoch Veľkej Rasy bol Žrecom-Ochrancom Posvätného Ohňa a prinášal Treby a Dary na domáci obetník, ktorý sa nachádzal vedľa Kummira Boha-Ochrancu svojho Prastarého Rodu.
 
Vojenská mužská košeľa bola stredných rozmerov, jej dĺžka siahala po kolená. Vždy sa zhotovovala zo súkenného plátna, lebo túto košeľu si muži obliekli pod drôtenú košeľu alebo iné súčasti vojenskej výstroje. Vyšívala sa na ňu vojenská Ochranná symbolika. Vojenské košele si muži obliekali na zhromaždenia Občín, počas konania Zhromaždenia, Kruhu alebo Veče, a tiež na slávenie Trizny a slávenie sviatkov na počesť Bohov-Vojvodcov. Občinná družina nosila vojenské košele denne.
 
Neodmysliteľným doplnkom mužskej košele bol opasok. Bežnú košeľu opásavali tenkým polvŕškovým opaskom (polvŕšok zodpovedá 22,225 mm) alebo vervijou (špeciálne upletenou z povrázku). Slávnostnú mužskú košeľu opásavali rôznofarebným vŕškovým (Slovansko-Árijská miera – 44,45 mm) opaskom a rituálnu košeľu širokým opaskom.
 
Vojenské mužské košele sa opásavali rôznymi opaskami, ale iba v tom prípade, ak košeľu nosili v bežnom živote. Keď si vojaci odievali na košeľu vojenskú výstroj a drôtenú košeľu, tak opasok sa nepoužíval, lebo vojenská výstroj a drôtená košeľa, ktoré boli vyrobené za pomoci Živého Ohňa, nesú v sebe Ochrannú Silu Bohov. Výstrih na vojenskej košeli je v strede.
 
Opasok pre ľubovoľného človeka z Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského symbolizoval Ochranný Kruh Bohov, ktorí nielen ochraňujú človeka, ale ho aj usmerňujú na Pravú Cestu. Ak sa človek ukázal v občine bez opasku, alebo jeho košeľa nebola opásaná hoci aj len šnúrkou, tak sa o ňom hovorilo, že sa odpásal a môže spôsobiť nemálo bied, lebo svoje činy nekoná podľa Božského a Rodového zákona, ale pod vplyvom temných síl alebo duchov.
 
Deti až po dovŕšenie svojej plnoletosti, t.j. do 12 rokov, nosili košele bez opaskov, pretože sa nachádzali pod Ochrannou záštitou svojho Rodu a svojich Rodičov. Takto to bolo preto, lebo detské košele boli prešité z košieľ ich Rodičov, ako sme už hovorili. Je to preto, lebo všetky košele Rodičov prinášajú ochrannú silu deťom a deti sa snažia podobať sa na svojich Rodičov, čo dodnes vidno na tom, že radi si obliekajú ich odev.
 
Detské odevy:
 
 
 
Po podstúpení prastarých Obradov Plnoletosti a Menorečenia mnohé dievčatá pokračovali v nosení odevov svojich matiek, ale na košeliach sa už objavila doplnená Ochranná symbolika, a to na rukávoch a na hrudi:
 
 
Chlapci, ktorí prešli prastaré Obrady, okrem toho, že dostali Ochrannú Rodovú výšivku na košeľu, začali nosiť aj opasok:
 
 
Z uvedeného je jasné, že výšivky na odevoch našich Predkov ani náhodou nepredstavovali akýsi «dekoratívny maglajz», ako by nám radi nahovorili «odborníci» z radov tvarov. Ak nám z odevov odstránili ochrannú symboliku znamená to, že už nenosíme nič, čo by mohlo zastaviť vstup negatívnych energií do nás. Okrem toho, už ani nevieme k akým Rodom vlastne patríme. Zato nám «ponúkli» niečo iné: cudzieho boha, ktorý nemá so Slovanmi či Árijcami nič spoločné. Nuž, preto je «Pán» či «Boh Všemohúci». No a otroci či služobníci Pána sa snažia dôjsť k tomu, aby robili to, čo robia otroci a sluhovia.
 
Ukážme si teda nejaké príklady Rodových Ochranných ornamentov:
 
 
Takéto Rodové Ochranné ornamenty sa vyšívali na košele, opasky a iné časti odevov, no popri tom boli na ženských košeliach oberegy Bohýň a Bohorodičiek a na mužských košeliach boli oberegy Bohov-Ochrancov a Bohov-Vojvodcov.
 
Okrem toho je potrebné vedieť, že tie isté symboly – ak sa trochu zmenili – niesli už trochu iný obrazný zmysle a podstatu. Toto sa týka ako mužských ochranných symbolov, tak aj ženskej ochrannej symboliky.
 
Ako príklad môžeme uviesť ochranný symbol Plodnosti. V jednom prípade symbolizuje plodnosť zeme, t.j. zasiate pole:
 
 
A v druhom prípade plodnosť ženy:
 
 
Veď v jednom aj druhom ukázanom prípade zrno zasiate mužom Rasy musí vzrásť v plodnej pôde a uzrieť veľký Svet Boží. Zrodenie nového života sa od nepamäti považovalo za znak božskej činnosti. Nikto a nič sa nenarodí, ak na to nebude vôľa a požehnanie Nebeských Bohov. Preto sa k Nebeským Bohom obracali blahoslaveniami, aby na poliach vyrástla dobrá úroda, a aby prastarý Rod pokračoval a neostal bez potomstva a následníkov, ktorí budú pokračovať v tradíciách Otcov.
 
Aby sa v prastarom Rode trvalo rodili iba zdravé deti, tak muži pre svoje milované ženy vyrezali malú bábiku-ochrankyňu, ktorú zhotovili z vetiev Posvätných Stromov, ktoré odlomil vietor. Na ňu umiestnili symboly ženskej plodnosti a špirálu zrodu života:
 
 
Špirála zrodu života symbolizuje putovanie Duše budúceho dieťaťa cez všetky Božské Svety, v ktorých nadobudne Múdrosť Bohov a príťažlivosť k Midgard-Zemi, ktorá znie príťažlivým, pozývacím tlkotom ľúbiaceho a starostlivého matkinho srdca.
 
Túto bábiku-ochrankyňu muž umiestnil do ľanového škapuliarika a žena ho nosila na opasku, aby Bohyne Lada a Dživa na ňu nezabúdali.
 
Okrem toho sa do priestorov domu tiež umiestňovali symboly ženskej plodnosti, aby v podstate všetko, čoho sa dotkne ruka ženy – či už vyrezávanej trebnice na prekladanie Tréb a Darov Bohom alebo soľničky – hovorili Nebeským Bohom, že v tomto prastarom Rode Veľkej Rasy s obrovskou trpezlivosťou a bezhraničnou radosťou očakávajú objavenie sa dieťatka.
 
    
Trebnica                     Solnička
 
Vývoj Rodov Veľkej Rasy v harmónii s Prírodou umožňoval našim múdrym Predkom vynikajúco spoznať okolitý Vesmír. Matka-Príroda dávala ľuďom potravu a rôznu život sceľujúcu silu. Toto sa odrážalo nielen v prastarých podaniach a Viere, ale aj v spôsobe života tak, že ľudia začali používať symbolické Prírodné zobrazenia na ochranné účely. Na oberegoch nosených na tele a vyrábaných z Posvätných stromov sa často zobrazovala napríklad slnečná symbolika či predstavitelia Prírodnej ríše zvierat. Tieto zobrazenia dodávali od Matky-Prírody Pravoslávnym Starovercom-Inglingom skutočnú životnú, život dávajúcu energiu, ktorá chráni pred rôznymi nástrahami a všemožnými intrigami, ktoré prinášajú na Midgard-Zem predstavitelia temných svetov a Pekla.
 
No najdôležitejším Prírodným zdrojom životných síl pre všetkých Pravoslávnych Starovercov-Inglingov sú vlastné vlasy. Odráža to aj zápoveď Boha Svaroga:
 
NESTRIHAJTE SI VAŠE VLASY PLAVÉ, VLASY RÔZNE ANI SO ŠEDINAMI, LEBO MÚDROSŤ BOŽIU NEDOSTANETE A ZDRAVIE STRATÍTE.
 
Od prastarých čias sa ostrihanie vlasov považuje za hrozbu, ktorá môže odňať silu a zdravie. Sily temnoty a im slúžiaci ľudia používajú vlasy vo svojich temných rituáloch, aby z mladého človeka urobili starca a následne ho naviedli na smrť.
 
Slovania a Árijci sa s ochrannou úctou chovali a chovajú k svojim vlasom, lebo všetko, čo je človeku darované Nebeskými Bohmi a Matkou-Prírodou je nevyhnutné pre jeho harmonickú existenciu v tomto Javnom Svete.
 
Vlasy sa od nepamäti obrazne porovnávali so zasiatym pšeničným poľom. Ako pšeničné klasy naberajú do seba všetky šťavy a životnú silu Matky Zeme a čisté svetlo Jarily-Slnka a uchovávajú ich, tak aj vlasy človeka dostávajú a uchovávajú životnú silu od Nebeských Bohov, od Zemských Rodičov a Predkov Rodu, od Matky-Prírody, od kozmických lúčov Jarily-Slnka a Nebeských Hviezd, nie náhodou sa vlasy zapletené do vrkoča nazývali v staroslovienskom a ešte aj dnešnom ruskom jazyku kosami, t.j. zviazané s ko(s)zmosom, ktorý napája človeka.
 
Vlasy symbolizovali množstvo svetlých Prírodných a Božských Síl, ktoré pomáhajú človeku v živote a tiež predstavovali dostatok v prastarom Rode, hojnosť a šťastie v rodine.
 
Dievčatám sa od detstva zapletali vlasy do jedného trojlúčového vrkoča, lebo to symbolicky znamenalo spojenie životných síl Svetov Javi, Navi a Pravi. Vrkoč siahal nadol okolo chrbtice a predpokladalo sa, že všetky svetlé vesmírne sily cez vlasy prechádzajú do chrbtice a napĺňajú telo, Dušu a Ducha dievčaťa osobitnou životnou silou, čím ju pripravujú na budúcu Svätú misiu materstva.
 
Keď sa dievča vydalo, jej dievčenský vrkoč rozplietli a namiesto neho uplietli dva vrkoče, lebo od tých čias už dostávala cez vlasy, spletené do vrkočov, životné vesmírne sily nielen pre seba, ale aj pre budúce dieťa.
 
Aj muži sa podobne chovali k svojim vlasom, ale dávali im iný význam ako u žien. Symbolom zrelosti, mužskosti a samostatnosti bola brada. Nebola len mužskou dôstojnosťou, ale aj symbolickým potvrdením prináležania k Božiemu Rodu, odtiaľ «borodu» - «bradu», t.j. ten, kto nosil bradu bol potomkom Prastarých Nebeských Bohov.
 
Poškodenie brady muža alebo jej násilné odrezanie sa za starých čias považovalo za najťažší zločin proti celému prastarému Rodu Veľkej Rasy a urážkou Nebeských Bohov, ktorí ochraňujú tento Rod. Urážka Nebeských Bohov sa neodpúšťala nikomu, kvôli čomu bolo nemálo vojen, ba podpálenie brady poslovi sa považovalo za vyhlásenie vojny.
 
Muži za starých čias ochraňovali svoje brady ako zreničku oka a bili sa s tými, ktorí ich urážali veľmi tvrdo, neraz na život a na smrť, lebo lepšie prijať smrť v boji s protivníkom, než dať zahanbiť svoj prastarý Rod a svojich Nebeských Bohov. Dospelých mužov bez brady odpradávna nazývali zženštilými, nechceli s nimi uzatvárať vojenské ani iné zmluvy, lebo bol predpoklad, že zženštilí muži vedú ženský spôsob života, čo v dnešnom jazyku znamená, že sú to ľudia opačnej pohlavnej orientácie. Toto potvrdzujú aj historické údaje z čias reforiem cára Petra I., ktorý prikázal «holiť brady a nosiť nemecký odev». Bez brád boli vtedy iba tí Európania s netradičnou pohlavnou orientáciou, ktorí obkolesovali Petra I.
 
Ale muži si vážili nielen svoje brady ale aj vlasy na hlave a na tele, lebo vedeli, že skrz ne dostávajú všetky životné sily od svojich Bohov, Prírody a Predkov. A za záchranu životných Rodových zdrojov naši Predkovia museli bojovať na život a na smrť, ako aj prijímať smrteľné muky. Preto keď cár Peter I. vydal príkaz ako imperátor-uzurpátor «holiť brady a nosiť nemecké oblečenie», ale aj vzdať sa svojich prastarých tradícií a svojich prastarých Bohov a Otcov, tak proti násilnému holeniu brád vznikli povstania po celej Sibíri a Bielovodí, ktoré boli následne potlačené armádou. Mimoriadne kruto bolo potlačené povstanie v Tare – tzv. Tarské Povstanie Leta 7230 (1722). Za nepodriadenie sa imperátorovi-uzurpátorovi Petrovi I ľudí nielen vešali, ale aj lámali na kolesách, upaľovali na hraniciach a narážali na kôl. Trestaní boli nielen Pravoslávni Staroverci-Inglingovia, ale aj Pravoverní kresťania, Staroobradníci-Rozkoľníci.
 
V Európe ako prvý organizoval strihanie vlasov cisár Nero, ktorý vydal príkaz na ostrihanie vlasov dohola všetkým cudzineckým légiám. Keď sa konzul, ktorý velil cudzincom v légiách opýtal cisára, prečo to je nevyhnutné, Nero odpovedal: «Ja si neželám, aby oni mysleli, mne úplne stačí, aby plnili moje rozkazy».
V slovanských zemiach sa strihanie vlasov začalo s príchodom kresťanstva. Nie je však jasné, prečo nasledovníkov svojho učenia a svojich kňazov strihali, pretože v Biblii sa hovorí o Samsonovi, ktorý sa nikdy nestrihal a bol silný a neporaziteľný dovtedy, kým mu neostrihali vlasy (Kniha Sudcov, hlava 17, verše 17-19) .
 
Toto všetko ukazuje na vzťah našich Predkov k svojim vlasom. Treba ešte dodať, že vlasy, ktoré vypadli pri česaní sa nesmú hádzať na zem, pretože možno prísť o životné sily, ktoré nám dáva Matka-Príroda, Nebeskí Bohovia a veľkí Predkovia Rodov našich. Preto sa z pokolenia na pokolenie odovzdáva prastará Múdrosť, aby sa vlasy buď spálili alebo priväzovali na mladý plodný strom, aby rástli a boli silné ako strom.
 
Deťom do 12 rokov sa nestrihali ani končeky vlasov, aby sa im neustrihol um, obsahujúci život, Zákony Rodu a Stavby Sveta, aby sa im neubrala životná sila darovaná Prírodou a ochranná sila, ktorú dávajú Bohovia-Ochrancovia a Rodičia.
 
Podstrihávanie končekov vlasov u mladých ľudí nad 16 rokov o dĺžku nie viac ako jedného nokťa (cca 11 mm) sa robilo preto, aby vlasy rýchlejšie rástli, ale toto sa mohlo robiť len v dni novolunia.
 
Rozčesávanie vlasov bolo samostatným Svätým rituálom, počas ktorého sa dalo napojiť na kozmické toky a ucítiť v plnom zmysle tohto slova z Nebies schádzajúce životné sily.
 
Tento Svätý rituál sa vykonával za pomoci hrebeňa, ktorý bol zhotovený buď zo Svätých kovov – striebra, platiny, vanádia a podobných bielych kovov a zliatin s doplnkom striebra alebo vanádia – alebo z vetvičky Svätého stromu – brezy, duba, cédru, jaseňa, buku a pod.
 
Malým deťom česali vlasy Rodičia, neskôr si ich česali samostatne. Rozčesanie vlasov mohli zveriť len tomu, koho dobre poznali a koho majú radi. Dievča mohlo dovoliť rozčesať svoje vlasy iba svojmu vyvolenému alebo mužovi.
 
Naši múdri Predkovia nás učili si udržiavať vlasy v čistote, lebo keď má človek čisté vlasy, tak má aj čisté úmysly.

web site hosting

web hosting comparison services

woocommerce web site hosting

worpress web site hosting

web site hosting

joomla site hosting

magento site hosting

drupal site web hosting

prestashop web site hosting