Písomníctvo
skcsenderu

separator

 

Mnohí si dajú otázku načo dnes, v tak veľmi uponáhľanom svete, potrebujeme vedieť akou rečou hovorili naši dávni Predkovia? Je stará a zložitá – ale práve v tom to je. V spoločnosti sa všetko zrýchľuje ale zrýchľovanie znamená zjednodušovanie jazyka. Ale o to im ide – so zjednodušovaním jazyka prichádza zákonite aj zjednodušovanie našich myslí. A naozaj chceme ísť touto cestou?

Ide o to čo ostalo nám z obrazovo bohatého a mohutného jazyka našich Predkov, Slovienov – ale aj o to, čo budeme schopní odovzdať našim potomkom my sami. Sme povinní uchovať a uviesť do života to, čo nám prenechali naši Predkovia, pretože nám odovzdali bohaté následníctvo dejín - aj našich dejín – do ktorých môžeme opätovne vstúpiť skrz poznanie prastarej, Staroslovienskej Bukvice.

Poznanie nášho prastarého jazyka a prastarej literatúry našej Vlasti je možné jedine pri poznaní dejín a kultúry Slovanského národa. Len a jedine v takomto prípade možno porozumieť etymológii slovienskeho jazyka.

Cyril a Metod v skutočnosti nezaložili slovanské písomníctvo, ale cirkevno-slovanskú azbuku pre kresťanské cirkvi v zemiach Rusov, t.j. Slovienov. Za základ vzali už dávno existujúcu Bukvicu, ktorá pozostávala zo 49 bukvíc. 5 bukvíc z nej ubrali, štyrom dali grécke názvy a začali prekladať z gréckeho jazyka do nimi «vynájdeného» jazyka. Odobraté bukvice odovzdávali hrdlové a nosové zvuky. Boli pre nás potrebné, pretože tieto zvuky aktivizovali deviatu čakru, t.j. aktivovali kanál spojenia s Vyšším Svetom, t.j. Svetom kam pred nami už odišli naši Predkovia, s ktorými sme takto schopní stále udržiavať spojenie. Trvalo tisícročie, kým sa poznanie o existencii čakier dostalo k nám opäť z Východu. Všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. Lenže žltá rasa má iný energetický systém ponímania sveta, menší počet kanálov vnímania a menší počet čakier – iba 7. Ale pre nás 7 aktivizovaných čakier predstavuje stále neúplne fungujúci systém, hoci pre žltú rasu už možnosť nadľudských schopností...

No týmto sa «korekcia» slovanského písomníctva ešte zďaleka neskončila. Na našom území môžeme s určitosťou hovoriť o používaní staroslovienskej bukvice minimálne do r. 991. Podľa údajov z diela Maura Orbiniho (podrobnejšie už opísaného v inej sekcii) z r. 1601, samostatná existencia Veľkého kniežatstva Moravského skončila až r. 991 smrťou posledného nezávislého vládcu na našom území, ktorý sa volal Sveulado. Maďari teda v žiadnom prípade neobsadili celé územie, ako to potvrdzuje aj Orbini: "A vydržalo ono kráľovstvo až do leta 991, v ktorom zomrel kráľ Sveulado, ovládli toto územie Maďari, Poliaci a veľkú časť Česi." Z textu je teda jasné, že Maďari, hoci do našej lokality prišli skôr, ešte dlho nemohli ovládnuť naše územie. Tento rok je však ako dátum už veľmi príznačný. V r. 988 vpustil vierolomný knieža kyjevský Vladimír na územie Kyjevskej Rusi križiakov, ktorí začali pokresťančovať Slovanov. Pokresťančovanie trvalo do r. 1000, teda niekedy po smrti posledného kráľa Veľkého kniežactva Moravského Sveulada r. 991 vstúpili križiaci aj na naše územie. Pod šírením kresťanstva je potrebné ponímať doslovné jatky Slovanov a fyzickú likvidáciu našej prastarej písanej kultúry, t.j. zdrojov našej Viery - Slovansko-Árijských Véd. Na Kyjevskej Rusi vyvraždili 9 miliónov obyvateľov z celkového počtu 13. Ostalo iba 4 milióny ľudí, väčšinou starci a deti. Starí ľudia čoskoro aj tak vymreli a deti boli odovzdané na prevýchovu do kresťanských kláštorov. A toto presne sa odohralo aj u nás. Tým docielili, že sotva kto si už niečo v dospelosti pamätal na Vieru svojich rodičov. Na našom území došlo vzápätí aj k zavedeniu latinky a postupnému odkláňaniu sa od staroslovienskeho jazyka. Ale ani v Rusku neostala Staroslovienska Bukvica v pôvodnom stave. Ďalšie zásahy do nej vykonal najmä Peter I., potom Nikolaj II., no najzávažnejšie zmeny vykonali až komunisti po uzurpovaní moci v krajine. Nakoniec ostalo z pôvodných 49 bukvíc dnešných 33.

V staroslovienskej bukvici mal každý symbol svoj určený obraz. »OBRAZ», ako súhrn rozličných poznatkov, spájal do konkrétneho opisu ľubovoľný predmet alebo jav. Tieto obrazy sa medzi sebou spájali, a tak vytvárali jediný obraz slova. Preto v takom prípade hovoríme, že môžeme porozumieť tomu zmyslu, ktorý do obrazu vložili naši dávni Predkovia.

Preto najmä dieťa, v ranom štádiu vývoja poznávania sveta - ak bude v kontakte s našim prapôvodným jazykom - je schopné preniknúť do hĺbkovej podstaty ľubovoľného obrazu vrátane obrazu mysle, čím môže obísť druhostupňové, neskoršie nadobudnuté významy.

Aby sme si trochu priblížili bohatstvo nášho prastarého jazyka, použime ako príklad slovo, ktoré dnešná, nielen boľševikmi upravená azbuka zapisuje ako "МИР". Latinkou slovo foneticky prepíšeme ako "MIR", čo vo všeobecnosti prekladáme ako "MIER" alebo "POKOJ". Očividne nejednoznačné slovo, keďže na jeden zápis má dva významy. Vec sa ale úplne zmení, ak to, čo vieme latinkou alebo azbukou napísať iba ako MIR, napíšeme staroslovienskou bukvicou. Takže tu sú zodpovedajúce významy:

Stav bez vojny;
Vesmír;
Občina;
Olej ľúbeznej vône;
Miera času.

Znalosť pred cyrilo-metodskej bukvice značne uľahčuje a zrýchľuje schopnosť vniknúť do našej minulosti a aj hĺbkové pochopenie nášho dnešného jazyka. Aj tu môže niekto namietnuť že načo. Ale pripomeňme si prastaré príslovie: kto nepozná históriu je odsúdený na jej opakovanie...

Ako Slovieni sa môžeme iba radovať, že naša prastará, Staroslovienska Bukvica sa do dnešných dní zachovala, lebo ona predstavuje veľký pamätník písomnosti. Obsahuje poznanie, ktoré sa k nám dostalo z hlbiny vekov. Je v nej skrytá sila a moc Veľkého Slovienskeho, a teda zároveň Slovenského aj Ruského jazyka. Bukvica nám odkrýva a prinavracia stratené a zabudnuté. Táto forma písma nikde nezmizla, žije ďalej v našej kultúre a krvi. Toto písmo vám pomôže nadobudnúť nový svetonázor a odkryť to bohatstvo, ktoré v sebe tají naša reč. Slovienskym jazykom je možné vyjadriť najjemnejšie odtiene myšlienok, odkryť najhlbšie zmysly.

Súčasná ruská azbuka sa líši od staroslovienskej bukvice, ktorá sa používala v slovanských zemiach dávno pred príchodom Cyrila a Metoda. Súčasný ruský, rovnako ako slovenský jazyk stratili nielen svoj pôvodný význam a tvary, ale najmä obrazový význam.

V tie dávne časy bukvice odovzdávali nielen Obraz a Podstatu, ale označovali aj čísla. Z toho dôvodu sa nad bukvicu umiestnil znak, ktorý poukazoval na to, že bukva je použitá ako číselné označenie. Všetky matematické výpočty sa viedli v takejto forme.

Dnes sa môže kdekto spýtať: načo dnes potrebuje Starosloviensku Bukvicu? Odpoveď je veľmi jednoduchá, je to obrovské bohatstvo, ktoré v sebe ukrývajú naše, slovanské jazyky. Toto poznanie pomôže odkryť pôvodnú podstatu slov a zorientovať sa vo vlastnom pôvode.

AZ
JA som to – človek s jeho vnútorným poznávaním samého seba. Je to Boh žijúci a budujúci na Zemi.
Zvuk:
A
Číslo:
1
Bohovia
Množstvo Bohov v prastarej slovanskej kultúre, ktorí riadia všetko existujúce na Zemi a na Nebesiach. Sú to tvorcovia, majúci svoje Ciele a svoju Vôľu.
Zvuk:
B
Védy
Vedieť ale znamená poznať. Ja viem, ja vládnem informáciou.
Zvuk:
V
Číslo:
2
Hlaholiť
Hovoriť, predávať informáciu druhým ľuďom.
Zvuk:
G
Číslo:
3
Dobro
Dobré činy, otvorenosť, ostražitosť, správne postupovanie človeka.
Zvuk:
D
Číslo:
4
Bytie
Je to forma života, v ktorej Človek, žijúca úroveň, ktorú on dosiahol.
Zvuk:
E
Číslo:
5
Zväz
Predloha, určenie.
Zvuk:
JE
Život
Samotný život Človeka, jeho tvorivosť, budovateľské činy.
Zvuk:
Ž
Dosť, veľmi, vrchovato.
Zvuk:
DZ
Číslo:
6
Zhmotnenie energie budovania. Nebeské teleso pohybujúce sa okolo svetelného zdroja odrážajúc jeho žiarenie.
Zvuk:
Z
Číslo:
7
Zväz
Zjednotenie, jednota.
Zvuk:
Í
Číslo:
8
Vesmír
Systém svetonázoru, všetko existujúce v prírode, svety.
Zvuk:
I
Číslo:
10
Občina
Spojenie ľudí spojených záujmami a prácou.
Zvuk:
I
polokrátke
Herv
Duševné, prekrásne, neobyčajné.
Zvuk:
H
Objem ľubovoľnej veličiny, buď kvapka alebo oceán.
Zvuk:
K
Číslo:
20

Svetoví ľudia, občinnosť.
Zvuk:
L
Číslo:
30

Myslenie
Dumať, rozmýšľať.
Zvuk:
M
Číslo:
40

Náš
Je to vnútorný stav človeka. To naše, blízke, rodné, rodové.
Zvuk:
N
Číslo:
50
Niekto, niečo. Oddelenie Svätého od zemského.
Zvuk:
Ó
Číslo:
70
Stav bez vzbury, nepohyblivosť, nečinnosť, neprítomnosť pobúrenia a obáv.
Zvuk:
P
dlhé
Číslo:
80
Reč, forma stýkania sa ľudí pomocou jazyka.
Zvuk:
R
tvrdé
Číslo:
100
Vyslovená myšlienka. Idea, materializovaná do sveta. Zo slov pozostáva reč - je to prostriedok stýkania sa ľudí.
Zvuk:
ES
Číslo:
200
Potvrdenie zhora, ustanovenie, nariadenie, určenie. "Tak bolo, tak je, tak bude!"
Zvuk:
TE
Číslo:
300
Volanie, pozývajúci hlas privolávajúci zvuk.
Zvuk:
U
Vnútorné volanie srdca. Silné duševné prežívanie, pobádajúce k činu.
Zvuk:
OU
Číslo:
400
Hrdosť, pocit vlastnej dôstojnosti. Svedomitosť (t.j. stav podľa svedomia), priamodušie, neúplatnosť, bez zvrhlosti, pravdivosť, blahorodstvo.
Zvuk:
F
tvrdé
Číslo:
500
Harmónia, svetová vyrovnanosť. Všeobecné vzájomné spojenie a súlad vo svete.
Božský poriadok.
Zvuk:
CH
Číslo:
600
Doteraz, konečný výsledok, koncovka, dosiahnutie cieľa.
Zvuk:
OT
Určený cieľ, systém úsilia k zameraniu sa.
Zvuk:
C
Číslo:
900
Krásny, červený, prekrásny.
Zvuk:
Č
Číslo:
90
Tíšina, ticho, priestor, pokoj.
Zvuk:
ŠA
Hustota, hlbina vzletu mysle, rôznosť obrazov, neurčený stav.
Zvuk:
ŠT
Tvrdosť, budovateľská činorodosť, utvorenie čohokoľvek v procese konania.
Zvuk:
O
krátke
Jednota, spojenie.
Zvuk:
Y
mäkko
Utvorený život, ktorý je Bohom daný nám.
Zvuk:
E
krátko
Božské spojenie.
Zvuk:
IE
Pohyb za hranicami základného prúdu.
Zvuk:
JU
Tieto bukvy sa používajú keď je reč o Vyšších Nebeských pojmoch, ktoré stoja nad zmyslami.
Zvuk:
A
krátke
Zvuk:
IE
krátke
Zvuk:
OM
Zvuk:
E
nosové
Zvuk:
E
krátke
nosové
Zvuk:
JO
krátke
nosové
Zvuk:
O
krátke
nosové
Duch.
Zvuk:
KS
Číslo:
60
Duša.
Zvuk:
PS
Číslo:
700
Jednota ducha. Sila, s pomocou ktorej je človek schopný ísť po svojej životnej ceste.
Zvuk:
F
Mäkko
Číslo:
9
Stav rovnováhy, súzvuku a súhlasu. Dobrota a milosrdenstvo.
Zvuk:
I
mäkko

Miera času.
Zvuk:
J
Pre lepšie porovnanie a teda možnosť si overiť obe znakové sady prinášame Hlaholské a cyrilské písmo podľa rukopisov z 10. – 11. storočia, kde je taktiež viditeľná hlásková a číselná funkcia znakov. Upravené podľa J. Vašicu: LITERÁRNÍ PAMÁTKY EPOCHY VELKOMORAVSKÉ 863-888. Praha 1966, str. 15-16.

Všimnime si, že hoci význam prvého znaku, t.j. Az ostal napísaný správne, druhý, t.j. Bohovia vymenili za buky.

 https