skcsenderu

separator

Pad Tartarie 3 01

predchádzajúci článok

Obsah tohto cyklu o Tartarii je naozaj neradostný, ale nepoznať vlastnú minulosť znamená odsúdiť sa na jej opakovanie (J. Coleman). Hoci z našich predchádzajúcich opisov osudov Tartarie už je aj tak jasné, že vysvetlenie nemožno hľadať v oficiálnych zdrojoch – podstata masovej likvidácie našich Predkov je aj tak vskutku strašná. Nezabúdajme však, že najdôležitejšie nie sú „technické detaily“, ale pochopenie príčiny toho, čo a prečo sa v skutočnosti odohralo. Pravda je aj to, že tieto informácie by sme pravdepodobne nikdy nemohli zverejniť a vy čítať, ak by nenastalo v celom vývoji niekoľko kľúčových udalostí. V prvom rade to sú informácie zo starých Letopisov zo Sibíri, informácie prijaté vďaka sprístupneniu Rodových kanálov vedmou Nadeždou z Novosibirska, ale zásadnou mierou podstatu ozrejmili situáciu aj informácie z miest Sily na Velesture, Malom Havranovi, Sitne a ďalších.

V úvode článku je mapa Tartarie z knihy zo súkromnej zbierky priateľa našej stránky, ktorý nám v tomto smere veľmi pomohol a ktorému neprestaneme byť za ním dodané informácie vďační. Nuž tak, Človekovia prežili aj u nás. Budúcnosť – pre nás priaznivá – už začína pred našimi očami naberať reálne kontúry. Nepodľahnime nízkorozmerným, na energiách emócií a strachov zámerne globálne šíreným dezinformáciám. Pravdou je, že prichádza koniec, ale tentoraz nie náš.

Mapa Tartarie, presnejšie Tartarií je prílohou ku knihe, ktorá vyšla v nemeckom jazyku r. 1738 a je venovaná opisu panovania Petra I.:

Pad Tartarie 3 02

Kniha sa nachádza – ako sme už naznačili – v súkromnej zbierke, pričom našou snahou je, aby to tak aj ostalo. Nebudeme zverejňovať žiadne ďalšie detaily. Kto si informáciu dokáže overiť Rodovým kanálom, tomu ani viac netreba, kto nechce, tomu nič – v zmysle známeho citátu amerického akademika Jamesa – nebude dostatočné. Ale my v Ráne Svaroga už nijako nie sme odkázaní na „overovanie“ či „povoľovanie“ nášho konania biorobotmi a parazitmi

Viac detailov a súvislostí zverejníme neskôr v knižnej podobe, ak dovtedy budeme existovať.

O existencii Tartarie už nemožno pochybovať, verejne dostupných je množstvo všakovakých potvrdení vo forme starých máp či zdrojov ako Britská Encyklopédia a podobne. Je zaujímavé, že práve v anglojazyčnom priestore je možné nachádzať najviac verejne prístupných informácií. Samozrejme, že príčina na to existuje.

Napriek známym zdrojom sa kvôli súvislostiam nášho cyklu obrátime aj na verejne dostupné zdroje – vrátane anglosaského informačného priestoru – pretože pravosť týchto nemôže nikto pri zdravom rozume spochybniť. Môže ich však – čo je ich pracovná metóda – odignorovať.

Vďaka ďalšiemu človeku blízkemu našej webovej stránke môžeme našim čitateľom odporúčať internetový zdroj, ktorý – podľa ich vyjadrenia – obsahuje skoro 10 000 starých máp a podobných geografických a písomných zdrojov z minulosti. Je to webový informačný zdroj davidrumsey.com. Pozrieme sa na jednu starú mapu z roku 1587, ktorá je na tomto informačnom zdroji verejne prístupná:

Pad Tartarie 3 03

Aj na tejto mape poľahky nájdeme Tartarie:

Pad Tartarie 3 04

Všimnite si jednu zaujímavosť – severné more je označené ako „Mare Tartaro“, zatiaľ čo na horeuvedenej nemeckej mape z neskoršieho obdobia už ako „Mer De Moscovie“.

Určite zaujímavé je aj označenie prielivu medzi Ruskom a Aljaškou:

Pad Tartarie 3 05

Prečo sa nenazýva „Beringova úžina“, ale „Streto Di Aniano“? Následne aj dnešný názov „Aljaška“ bol v tom čase očividne neznámy.

Ale dôvod, prečo je táto mapa pre nás mimoriadne dôležitá leží v inej jej časti:

Pad Tartarie 3 06

Ide nám o oblasť dnes nazývanú Stredná Európa:

Pad Tartarie 3 07

Naše územie je jasne a nepopierateľne označené ako „Russia“, nad nami je „CRACOVIA“, naľavo od nás „MORAVIA“, vidno aj dnešnú Bratislavu („Posonia“), pod nami je „VNGARIA“, pričom vidno aj mesto „Buda“. Ak sa pozrieme na predchádzajúci obrázok z mapy – aby nedošlo k žiadnemu omylu – tak je aj toponym „ROSSIA ROSSA“. Je jasné, že ide o dva úplne samostatné toponymy (teda voči našej Russii)...

Už na tomto mieste je jasné, že žiadny opis oficiálnych historikov nesedí, ale nás zaujímajú dejiny, nie história. Veď rozdiel je viac ako markantný. A tvrdiť, že Američania si túto mapu nakreslili sami je sotva pri zdravom rozume uveriteľné...

A či existujú na našom území toponymy – miestopisné názvy územia – ktoré by tieto informácie nejako podporili? Teda aby sme boli presnejší, ak sme sa v minulosti nazývali Rusou, tak – napriek všetkým strašným a krutým udalostiam minulosti – tu čosi ostať muselo. A veru aj ostalo.

Ako príklad si môžete pozrieť materiály, ktoré nám láskavo dodal tiež spolupracujúci priateľ nášho webu. Pozrime si oblasť, ktorá sa v minulosti nazývala Makovické panstvo, pričom málokto si uvedomuje, že za prvej Československej republiky sa nielen v tejto oblasti na Východe používala rusínčina, ktorú dnes mnohí nekompetentne priradzujú buď k ruštine alebo ukrajinčine. My však vieme, že etnonym „Rusín“ sa spomína už v „Povesti Vremennych Liet“, a je to prvobytné, teda najstaršie známe označenie národa, ktorý sa v PVL nazýva aj „Ruse“ (t.j. bukvicami „Русь“) alebo „Slovieni“:

Pad Tartarie 3 08

Na tejto mape je veľa zaujímavostí, ktoré vnímavému človeku veľa napovedia. V prvom rade určite každý náš čitateľ pozná toponym „Dukliansky priesmyk“. Keď už pre nič iné, tak pre Karpatsko-dukliansku operáciu, ktorou vojská Druhého ukrajinského frontu pod velením maršala Koneva vstúpili na naše územie pri jeho oslobodzovaní od nemeckých aj domácich fašistov. Touto operáciou začalo naše oslobodenie.

Všimnite si, že ešte pred Druhou svetovou vojnou sa samotný priesmyk nazýval „Ruská cesta“. Už na tejto mape si môžeme všimnúť veľa dôležitých detailov, ktoré nás jednoznačne pripútavajú ku starej Kultúre Slovienov-Rusov-Rusínov. Hovoríme však o pôvodnej, t.j. predkresťanskej Kultúre.

Na obrázku nájdete napríklad obec Radoma. Určite znalcom Staroslovienskej Bukvice nie je potrebné vysvetliť, aké Obrazy sú v tomto miestopisnom názve uložené. Trochu nižšie – mimo mapy – je smerom na Prešov aj rázovitá obec Raslavice, ktorej etymologický rozbor Obrazov cez Starosloviensku Bukvicu je rovnako jasný.

Ako sme už neraz spomenuli, dnešná ruština nie je pôvodný jazyk všetkých Slovanov, hoci – vzhľadom na používanie zvyšku grafém Staroslovienskej Bukvice – tak mnohí z nevedomosti predpokladajú. Teda treba vedieť, že staroslovienčina a ruština sú dva rozdielne jazyky, a teda majú svoje vlastné štruktúry. To isté platí aj o slovenčine či češtine. Dnes žiaden používaný jazyk nie je pôvodný, ale najbližšie zo všetkých – napriek nepredstaviteľnému prenasledovaniu – ostala rusínčina.

Na mape nájdete aj obec, ktorá sa ešte za prvej republiky nazývala „Беловежа“, čo správne (aj v dnešnej ruštine) čítame „Bieloveža“. A ako obec „prekrstili“? Nuž, dnes to je „Beloveža“. Stratou fonémy „ie“, t.j. „ҍ“ (Jať) začali s preprogamovávaním našej vnútornej podstaty. Takúto výslovnosť totiž nepripúšťa ani ruština.

Vari odskočme na moment k Čechom – im ostal toponym „Labe“. Ale naši Prҍdkovia nazývali zem, z ktorej rieky ústia do Bieleho mora Bielovodím. A tu vidno – síce podnet prišiel zo starých Letopisov – ako prepracovali časť Slovҍnov v minulosti na Čechov – ako ostatne všetky národy, vrátane slovenského. Zamenili poradie slabík: La-Be bolo pôvodne Be-La, ale v skutočnosti by to mala byť Bě-La, t.j. „Biela“ – Bҍla, veď tečie do Bieleho (Severného) mora.

Obracanie významov v jazyku inde je jedna z jasných stôp jezuitov-satanistov. Nazýva sa to aj čaromútie.

Keď už sme pri Rusínoch, tak ešte jeden spoločný detail s Českom. Známy je príbeh Psohlavcov, ktorí strážili na Západe slovanskú zem pred nájazdmi Nemcov. Ale málokto vie, že ešte v Uhorsku (toponym očividne v minulosti neexistoval, ale zvykovo kvôli jednoznačnosti ho používame) králi udelili Rusínom výsadu, aby za to, že strážia severné hranice pred plieniacimi nájazdmi Poliakov/križiakov (kresťanov), neplatili žiadne dane a poplatky korune. Rusíni dobre a efektívne hranice strážili po stáročia formou premyslene rozložených zásekov pozdĺž hraníc. Veď im to aj Poliaci nezabudli. Po tom, ako nás okradli v roku 1918 o štvrtinu Tatier aj so slovenskými osadami (dohoda Masaryka s Poliakmi o výmene území), tak goralov (Rusínov) stihla poľská pomsta. V roku 1946 ich veľa deportovali do severných častí Poľska a naopak, k našim hraniciam prisťahovali katolíckych Poliakov.

Ale uveďme si aj také miestopisné názvy, ktoré sa na našom území – vo vzťahu k Rusi – dodnes, alebo skoro dodnes uchovali: Bystrá (do r. 1920 Ruská Bystrá), Kručov (do r. 1993 Ruský Kručov), Tokajík (do r. 1920 Ruský Tokajík), Vyšný Hrabovec (do r. 1990 Ruský Hrabovec), Rusínec, Rožkovce (do r. 1927 Ruskovce), Petrovce (Ruské Petrovce, dnes súčasťou obce Pakostovce), Ruská Kajňa, Ruská Poruba, Ruská Voľa (okres Vranov nad Topľou; od r. 1982 súčasť Fijašu), Vyšný Kazimír (do r. 1993 Ruský Kazimír), Ruská Volová, Ruský Potok, Ruské (zatopená obec, priehrada Starina), Ruská (okres Michalovce, od r. 1964 pričlenená k obci Budince), Ruská Voľa nad Popradom, Ruskinovce (zanikla z dôvodu vytvorenia vojenského pásma Javorina), Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec, Ruskovce, Nový Ruskov, Ruské Pekľany, Ruská Nová Ves, Ruskov, Ruskovce, Rusovce, Rosina, Pohronský Ruskov.

Môžeme vidieť, že o postupnú likvidáciu pôvodného dedičstva Prҍdkov sa starali už aj poprevratoví demokrati, vrátane Cigána Dzurindu. Veď Cigáni určite nie sú Slovҍni. Je to samostatný národ, ktorý nášmu národu – vrátane Cigána Kurovského – nič pozitívne nepriniesol. Ale tak to už chodí – každý sa má starať o seba.

O podrobnejších detailoch bližšie objasňujúcich Slovҍnov (boli a aj sme iba v Európe) možno nájsť viac aj v ruských historických zdrojoch, ale na tomto mieste ich podrobnejšie rozvádzať nebudeme. Ak budeme existovať, tak budeme viac publikovať knižne.

Vráťme sa k podstate nášho cyklu. Fakt, že na našom území – presnejšie na väčšine Európy – existovala Rus (pracovne ju nazývame Rus Slovienov) nám je už známy, ale oficialisti to nikdy nepripustia. Sú to však tí, ktorí sa o nás, Slovienoch, vyjadrujú ako „oni“. Teda nepatria k nám. Nemožno od nich čakať, že budú niekedy distribuovať inú, ako im, cudzincom, prijateľnú, či vlastne prospešnú verziu.

Takže hlavná otázka je: Ako sa vlastne mohlo stať, že sme boli úplne vymazaný z dnešnej histórie? Naša minulosť – minulosť Slovienorusov – bola preložená Biblickým projektom. Ale ten už bol zrušený.

Tu je potrebné trochu odbočiť v súvislosti s niektorými našimi vyhláseniami v minulosti, týkajúcimi sa postupnej likvidácie Biblického projektu a aj jeho komponentov – napríklad Morského práva. Ako nás informovali niektorí naši čitatelia, existujú „protiprojekty“, ktoré stoja na tom, že šíria dezinformácie ohľadom našich informácií. Majú vlastne šťastie, že existujeme. Ako inak by existovali, ak nie kopírovaním našich článkov a vytváraním komentárov proti nám? Tu ani nejde o takýchto jednotlivcov, tu skôr vyvstáva otázka, aký druh ľudí také niečo potrebuje čítať.

Našim cieľom je prebudiť Človҍkov-Slovҍnorusov do takej úrovne, aby si mohli čistkami a meditáciami obnoviť svoje Rodové kanály a overovať si naše (a nielen naše) informácie samostatne, t.j. nezávisle od egregorov. Kto pracuje s energiami na takejto úrovni vie, že jedna vec je vytvorenie reality v Astrále, a druhá – čo do vektoru času – materializácia tohto Obrazu do Javného Sveta. V Astrále všetko závisí od výšky prístupov. V prvom rade treba o týchto faktoch – Konoch Stavby Sveta – vedieť, druhá vec je ich praktická aplikácia. Čím viac Človekov jednoznačne – teda na rovnakých frekvenciách – niečo prehlasuje, tým vyššiu energiu a teda aj prioritu takéto žiadosti dostávajú. Druhá strana má právo – lebo mágovia tieto veci vidia – túto našu „realizačnú ponuku“ odmietnuť svojou „protiponukou“, ale aby bola „opodstatnená“, t.j. aby mala patričnú váhu, tak každá protiponuka musí byť podaná z patričnej výšky. A tu nastupuje otázka fungovania Konov. Protiváhu našej ponuke má po práve taká protiponuka, ktorá môže anulovať, t.j. zamietnuť našu z pozície minimálne o 3 rozmernostné stupne vyššej, ako je naša. A ak my sa čistíme a zbavujeme negatívu, tak vystupujeme vyššie a vyššie k našim prirodzeným, „domácim“ rozmernostiam – veď As má myseľ 16-rozmernú – a to je pre 6-čakrových (rozmerných) mágov, šamanov, cigánskych čarodejov a čarodejnice už proste nedosiahnuteľné. Rovnako nič nezmôžu ani Bohovia z 9-tej rozmernosti.

Preto je dôležité sa oslobodzovať od zakotvenia v nízkych rozmernostiach. A tu a vtedy – pri našej vedomej a znalej činnosti, ktorej predchádza jasné rozhodnutie – skončí cudzie panstvo na Zemi.

A prečo doteraz vždy víťazila ich vôľa? Veď my sme dlho ani netušili, ako to celé funguje. Teda sme ani nijaké ich ponuky kvalifikovane neodmietali, čím ony nadobúdali právo na realizáciu. Ide o ponuky" formou filmov, médií, „proroctiev“, NWO a podobne.

Problémy s týmto majú a budú mať aj bioroboti.

Nuž teda platí: čo prehlásim to aj som. Na toto pravidlo už nikdy nezabúdajte!

Je úplne jedno akej „národnosti“ takýto Človek je, všetci toto právo máme.

Ak napríklad na Vysokej úrovni zrušíme, teda zlikvidujeme v spoločných meditáciách Biblický projekt či Svetovú vládu, tak to – pri správne a účinne vykonanej spoločnej meditácii – sa stalo REALITOU v danej priestorovej a čakrálnej oblasti, z ktorej sme – v závislosti od osobnej čistoty – tento program vykonali. Ale pretože tieto rozmernosti sú spravidla vysoko nad nami, tak nejakú dobu – ťažko presne odhadnuteľnú – potrvá, kým účinok/následok zostúpi nadol k nám, do Sveta Javi, teda do formátu „tu a teraz“. Nevyhnuteľným faktom však už je, že zostúpi. A ostatné je už iba otázkou času.

V polovici minulého roku sme takto zlikvidovali Biblický projekt – Adama, Evu, Lilit a s nimi zviazané súvislosti. Znamená to, že od toho okamihu naštartovala postupná likvidácia dôsledkov po Rieke času smerom k nám, k dnešku. Teraz žijeme v Lete 7528 od UMHCH. V Lete 1748 od UMHCH vysadili na Srí Lanke (Cejlóne) Adama, teda vtedy začal Biblický projekt (opisuje Ramajana). Pretože k vysadeniu došlo 18. októbra, tak aj ich Nový rok slávia v ten deň. Židovský letopočet je presne rozdiel medi týmito dvomi Letami. Otázkou teda je – keďže príčina bola vymazaná – koľko rokov v Astrále postúpi smerom k nám každý náš deň? Lebo keď tento dôsledok dôjde do tu a teraz, tak všetko spojené s Biblickým projektom prestane existovať. Prekonávame rozpätie 5 780 rokov.

Rovnako to je aj s ďalšími komponentmi Biblického projektu, vrátane Morského práva. Ak niekto čakal, že v okamihu zániku takejto príčiny v Astrále nastáva aj okamžitá realizácia dôsledku v Javi – nuž takáto naivita zodpovedá nevedomosti na úrovni detí. Tie sa však časom naučia.

Pre mnohých bude naozaj ťažké samostatne nájsť cestu von z Minotaurovho bludiska. Stará legenda hovorí, že koho myšlienky sú nízke, k tomu prichádzajú Obrazy Minotaura. Koho myšlienky sú vysoké, k tomu prichádzajú Obrazy Jednorožca. A stavať si reputáciu na ohováraní cudzích myšlienok je stav naozajstnej myšlienkovej biedy.

Navyše, zrušenie egregorov – očakávame zrušenie naozaj všetkých – ešte neznamená, že neostanú „žiť“ v mysliach biorobotov. S týmto javom treba rátať. Bioroboti budú možno do konca svojich životov chodiť napríklad do kostolov, lebo takto ich v minulosti naučili. Skončenie účinnosti a zvykové chovanie sú dve rozdielne veci. Mimochodom, teraz je veľmi vhodný čas na reálne ohodnotenie našich blížnych. Kto sa dal nasmrť vystrašiť vírusovým šialenstvom, kto tak chodí dokonca aj doma, nestýka sa ani s vnúčatami a podobne, ten je naozaj biorobot, riadený signálmi z priestoru mimo seba. A teraz si predstavte, že by namiesto vírusu prišla globálna vojna – aký by to malo následok? Aspoň vidíte, akou chybou by sa bolo na takýchto ľudí spoľahnúť v naozaj hraničnej situácii. Takže ak neskôr niečo také nastane, už budete vedieť, či s nimi môžete rátať.

Platí, že za všetko, čo zverejníme a niekto si to osvojí nesieme vždy zodpovednosť. Každý autor buď iným prospieva, alebo si vytvára sám problém, ktorý bude musieť odpracovávať. Zráta sa mu to vždy za každého, kto si autorovu informáciu/dezinformáciu osvojil. Preto pozor aj na to, čo vy sami hovoríte.

Samozrejme že môžete namietnuť, že aj to, čo píšeme my, je iba náš názor. Nepopierame, že je to naša interpretácia Svetoponímania. Tu je nevyhnutné – a to vrátane nášho pôsobenia – aby sa každý človek stal Človekom, teda aby vyvinul úsilie smerom k napojeniu sa na svoj vlastný Rodový kanál a odpojil sa od Egregorov. Toto je jediná cesta k nadobudnutiu stavu, ktorý nazývame SAMOSTATNOSŤ. Ide o to, že nikto vám nemôže poradiť okrem vás samých. A sledovanie egregoriálnych výplodov chorých myslí ešte nikomu neprospelo.

Inými slovami, to najhoršie čím možno dnes zabíjať čas je skákať od jedného informačného zdroja k druhému a neustále vyberať to, „čo sa mi zapáči“. Z pozície žreca vedzte, že na toto je už neskoro. Toto bolo možné robiť do nástupu Rána Svaroga. Presnejšie, toto je dnes cesta do Pekla. Znamená to totiž, že takýto subjekt dodnes nevie kam patrí, a teda hľadá potvrdenie zvonku. Čím viac reklamované, tým (asi) pravdepodobnejšie – princíp SPOTREBITEĽA. Nejaké vonkajšie vstupy vždy prídu, ale budú tým čím aj sú – vonkajšími zdrojmi. A tie vždy komusi patria, ktosi ich vytvoril pre svoje potreby.

Čo máme v mysli, to vyžarujeme na pozadí, také vykazujeme emanácie. Dnes potrebujeme pozitívne, znalé emanácie vysokých rozmerností, aby sa skrz ne mohli u našich príbuzných a blízkych, u nášho národa aktivizovať napojenia týchto vysokých rozmerností do zodpovedajúcich vysokých čakrových štruktúr. Cez tieto sa napojíme na Rody a Rody vytvoria Dŕžavu.

Emanácie neistoty a strachu generujú spoločnosť neistoty a strachu. Zodpovednosť však vždy leží na tých, ktorí takéto energetické pozadie generujú.

Ak máte námietky voči nášmu postoju – poradíme vám. Vypnite našu stránku a viac sa tu nevracajte. Čím menej viete, tým lepšie spíte. Zatiaľ, aj keď kombajn to nezastaví.

A ak sa vo vás prebúdza Rodový kanál tak vedzte, že tadiaľ, kde nájdete všetko možné – od Žida Piakina po Cigána Kurovského – nevedie cesta do Zlatého Veku. Musíte na sebe pracovať, musíte pracovať vy sami. Treba dosiahnuť a prekonať Tri-deviate cárstvo (delenú časť 12-rozmernej Hry) a vyskočiť do Tri-desiateho cárstva (tu začína Zlatý Vek, tu začína „MY“). A Slovieni sme tradične MY. Ale cesta k MY je cez plné zvládnutie JA. Kľúčové slovo je „JA“ (Samostatnosť), nie „ON“ (čo mi niekto iný naservíruje). Odtiaľ sme kedysi prišli, tam sa musíme znovu vrátiť, tam nás čakajú. Preto je iba jedna cesta, ktorú však musíme prejsť my sami. Presnejšie, ciest je nekonečné množstvo, ale tá naša nazad domov je iba jediná.

Ak sa my z tejto neblahej situácie nedostaneme, už viete ako na to. Našou úlohou bolo prinášať Vedomosti našich Prҍdkov späť, Domov. My Slovieni sme neoddeliteľnou súčasťou Sveta Midgard-Zeme, ktorá patrí Slovienorusom a Árijcom, teda nám, Človekom a Asom. No vyhýbať sa ambicióznym jednotlivcom a ich vplyvom je trvalou úlohou dneška tak či onak.

Pretože tento článok je už aj tak dosť obsiahly, v opise likvidácie Tartarie budeme pokračovať v ďalšej časti.

21.04.2020


NAŠI PARTNERI:

beregina hodiny

2 percenta 2018 home