Schopnosť bojovať je od pradávna prirodzenou súčasťou našej kultúry. Je síce pravda, že v našom prapôvodnom, Rodovom, t.j. kastovom zriadení je vydelená samostatná kasta profesionálnych bojovníkov – Víťazov – schopnosť bojovať je nutnou, ale nepostačujúcou podmienkou každého muža Veľkej Rasy.

Ako to vlastne je s tými kastami? Mnohí si myslia, že patria do tej či onej kasty – veď, prirodzene – každý by bol najradšej čo „najvyššie“. No hoci každý z nás má nejakú náklonnosť k tej či onej kaste, podľa Véd v Noci Svaroga sme všetci Smerdi. Kto to je ten Smerd? Ako sme už uviedli v inom článku, je to v podstate vojak S MERnou Doľou zeme, t.j. bojovník s vymeranou časťou zeme. Nuž teda ten „obyčajný“ Smerd – typický člen kasty – vie, ako sa správne stravovať, ako správne spať, rozmnožovať sa a brániť. Teda z tohto jednoduchého výpočtu je zrejmé, že takéto kvality nemá vlastne dnes nikto. Vezmime si len to „jednoduché“ rozmnožovanie sa. Ak vieme, ako správne postupovať, tak do RODín sa nám materializujú Duše našich Prastarých RODov – lebo toto je naša povinnosť, umožňovať evolúciu členom našich vlastných Rodov tak, ako ju oni v minulosti umožnili nám. Ale ak to nevieme správne robiť, tak do našich rodín sa materializujú všakovaké iné bytosti – jaštery, t.j. Siví, alebo inak aj Tvari. Takéto dieťa síce po narodení vyzerá ako dieťa Rasy, ale rozdiel vidno napríklad vo vývoji plodu v lone matky. Dieťa Veľkej Rasy sa od počatia vyvíja ako Človek, na rozdiel od dieťaťa-jaštera, ktoré počas vývoja v lone matky prechádza fázami typickými pre jašterov – vidno mu aj žiabre.

 

Štyri základné kasty nie sú vôbec vybraté náhodne. Svojou podstatou predstavujú evolučný vývoj člena Veľkej Rasy, t.j. Slovana alebo Árijca. Ako sme už neraz hovorili, každý z ľudských Rodov na Midgard-Zemi má svoju vlastnú evolučnú cestu. Podstatou učenia Ingliizmu je, aby sa každý vyvíjal v súlade s evolučnými požiadavkami svojho národa, t.j. belosi podľa Bielej cesty, žltokožé národy podľa svojej evolučnej cesty, čiernokožé a červenokožé národy zase podľa seba. Rovnako to platí aj pre evolúciu Sivých – majú ju opísanú v Biblii, Tóre, Talmude či Kabbale. Preberanie ciest iných národov – bez ohľadu na to, ako „ľubozvučne“ znejú či vyzerajú – znamená zastavenie vlastnej evolúcie – a za chyby sa platí, to je jednoduchá logika Karmy.

Teda naša evolučná cesta – cesta je kľúčové slovo, lebo „oddych naveky v Raji“ nie je trvalá, t.j. nekončiaca evolučná cesta – je cesta Veľkej Rasy. To samozrejme neznamená, že národy s inou farbou kože nemajú svoje cesty. Naša Rasa je „Majiteľom“ Galaxie Perúnova Cesta a všetci členovia našich národov sú predurčení raz stať sa Bohmi – kedy je otázkou evolúcie a miliardy rokov nehrajú nijakú rolu. Toto je Biela Cesta (SaGa) opísaná v našich knihách – v Slovansko-Árijských Védach.

 

Všetky kasty – ako jedna za druhou nasledujú – predstavujú evolučné (nevyhnutné) stupienky vývoja. Podľa ich charakteristík môžeme zistiť, do ktorej kasty „po správnosti“ patríme. Ak sa s týmto poznatkom pozrieme na seba a okolo seba, môžeme sa začať orientovať.

Pre Smerda je typické, že „robí si svoje“, t.j. nestará sa o nič okolo seba, ide mu len o to, aby mal zabezpečené podmienky svojej existencie, ktorá nemá ďaleké obzory. Teda stačí mu robiť čo ho živí, mať kde spať a relaxovať, môže mať rodinu, ale nijako nie veľkú. Vie sa síce brániť, ale boj za spoločný záujem Rodov Rasy je pre neho „ďaleko za obzorom“. Musíme zdôrazniť, že to v žiadnom prípade nemusí byť hlupák alebo chudák bez majetku.

Ves ide ďalej. Jemu nestačí iba jesť, spať, mať rodinu a relax, on sa spája s ľuďmi spoločných záujmov dokopy. Vytvárajú organizácie v rámci svojich záujmov, organizujú sa a majú spravidla veľkú rodinu. Dávajú do poriadku svoje okolie a v zásade ich spoločnosti či spoločenstvá prekvitajú. Platí, že ak Smerd dospeje k rozhodnutiu, že iba starať sa o svoje blaho nie je najmúdrejšie, lebo ak príde neúroda či kríza nemusí prežiť, tak sa môže stať Vesom a spoločenstvo Vesov začne hospodársky aj rodinne prekvitať.

Jedného dňa však aj Ves zistí, že to, že sa stará o svoje záujmy, resp. že sa spoluzúčastňuje budovania blaha spoločenstva, do ktorého patrí nemusí znamenať veľa, lebo ak príde dobre pripravený nepriateľ, ktorý si navykol brať mocou čo chce, tak mu podľahne. Zbytočne teda budoval svoj blahobyt, keď iba dohliadať na svoje záujmy a prosperitu spoločenstva mu nezaručí, že aj napriek tvrdej a tvorivej práci si bude môcť on, jeho rodina a spoločenstvo naozaj užívať výsledky svojej práce. Musia byť schopní – ako spoločenstvo, nie iba každý za seba – sa zo zbraňou v ruke postaviť na odpor nájazdníkom a ubrániť sa. Aj Dobro musí mať Silu. Ako už vieme, samotné slovo PoMoc sa etymologicky skladá zo slov zachovaných aj v dnešnej slovenčine: POdanie MOCi. Len ten, kto má moc môže naozaj pomôcť. Žobrák nikomu nepomôže, iba ak do biedy. Takto sa teda Ves môže stať profesionálnym vojakom, Víťazom. Víťaz nie je iba boj, sú to aj vynikajúce organizačné schopnosti a rozhodnosť. Takýto ľudia by mali stáť aj na čelách národov – Dŕžav.

Jedného dňa ale aj Víťaz zistí, že iba rúbanie hláv nepriateľa svet nezmení, namiesto jedných nepriateľov prídu ďalší. Takýto človek sa logicky jedného dňa rozhodne nastúpiť na cestu Múdrosti, stane sa členom kasty Mudrcov, t.j. ľudí, ktorí vedia a môžu kvalifikovane udržiavať podanie Predkov a učiť a odovzdávať ho ostatným členom Rodu. Nesmieme však zabudnúť, že to nie je človek „odtrhnutý“ od predchádzajúcich stupňov evolučného vývoja. Má za sebou tvrdú a tvorivú prácu, nemá problém so zbraňou v ruke porážať ľúteho nepriateľa, ale vie aj šíriť prastarú Múdrosť svojho Rodu.

 

Teda v našej kultúre nemožno preskočiť nijaký evolučný stupeň. Kto má napríklad veľký majetok a myslí si, že na boj si niekoho najme a „nebude si tým špiniť ruky“ je na omyle. Znamená to, že ešte nedosiahol ani úroveň Víťaza, a teda určite nemôže patriť do kasty Mudrcov – nech číta akékoľvek múdre knihy. Evolúciu nemožno oklamať. Musíme prejsť všetkými stupňami vývoja vo Svete Javi. Len tak môžeme spôsobiť nárast svojho Navného tela a potom prejsť do neho a pokračovať v evolúcii vo Svete Slavi. To však zároveň znamená, že ak niekto dnes, v predvečer zničenia civilizácie „nepočíta“ s potrebou bojovať o prežitie a ani sa naň nechystá, určite túto skúsenosť ešte nenadobudol a sotva jej unikne. Práve preto sa vo Védach píše: „Chceš mier, chystaj sa na vojnu“. Výnimkou môžu byť iba veľkí Mudrci, ktorí sú tu vedome zhmotnení kvôli svojim úlohám. Môže sa stať, že ten, kto sa zodpovedne pripravuje na takúto skúsenosť už ju nebude potrebovať – všetko sa vyjasní na Sviatok Premien Koľadu tohto roku (21. december); ak tohto roku v máji už uvidíme hviezdu Maru sa severnej pologuli.

S bojom a jeho následkami je spojených množstvo otázok. V skutočnom boji je nevyhnutné zabíjať – a za zabíjaním je hrozba narastania karmického dlhu. Na druhej strane, ak sa nebudeme schopní ubrániť, tak zbytočne tvoríme – nepriateľ nám všetko vezme a nás zahubí, alebo, čo je ešte horšie, nás zotročí. Budeme musieť prísť znova a raz tak či onak prekonať evolučne nevyhnutné nadobudnutie skúseností. Čo na to Védy?

V Odinových Zápovediach je povedané, že kto nezakročí proti zlu stáva sa spoluvinníkom jeho ďalšieho šírenia a narastania. Znamená to, že každý človek Rasy musí byť schopný zakročiť aj násilným spôsobom tam, kde zlo existuje. Preto v našej tradícii musí každý muž vedieť bojovať a zaobchádzať so zbraňou. Výber zbrane je druhoradý a môže závisieť od okolností či doby.

V boji dochádza k zabíjaniu nepriateľov. Čo o zabíjaní hovoria Védy? Zabitie človeka je čin, ktorý zbavuje iného človeka života. V našej tradícii je zabitie prípustné v šiestich prípadoch: keď sme napadnutí smrtiacou zbraňou, keď sa nás pokúšajú zabiť, otráviť, zobrať nám zem, zapáliť dom a silou nám odviesť ženu či deti.

Z karmického pohľadu nie je dobré nepriateľov nenávidieť, lebo aj démoni majú v sebe čiastočku Najvyššieho – živatmu. Akurát si dobrovoľne vybrali temnú cestu. Musíme teda rozlišovať medzi zabitím ako výchovným „ukázaním správnej cesty“ a zabitím z nenávisti. V ruštine je dodnes výraz pre trest „наказание“, t.j. ukázanie správnej cesty a zastavenie tvorby negatívnej karmy. Musíme milovať aj nepriateľov, ale milovať nepriateľov neznamená, že im nemôžeme dať lekciu ukážky správneho konania. Sloboda každého človeka totiž končí tam, kde začína sloboda druhého človeka. Len kresťania prekrútili tento Kon a premenili ho na otrocký prístup: keď niekto niečo chce, tak mu všetko – ako správni otroci – máme dať. Takže milovať Najvyššieho aj v prípade živatmy Démona ÁNO, otrocké odovzdávanie nášho majetku kategoricky NIE.

Z uvedeného vyplýva, že bojové umenie našich Rodov je veľmi rozsiahle. Iné požiadavky majú Smerdi, iné Vesi a iné Víťazi. Nemôžeme sa venovať všetkým smerom, dokonca to ani nie je kapacitne možné. Môžeme si ale priblížiť určité všeobecné zásady, ktoré boli v našej verejnosti považované za akúsi „abecedu“ boja, v tomto prípade boja bez zbrane. Veď naše telo samotné je zbraň, ktorú nám nikto nemôže vziať.

Bojovať musel vedieť každý muž bez ohľadu na jeho postavenie. Vrastenie tejto požiadavky do našej kultúry znamená, že tradične sme rátali s tým, že sa budeme musieť brániť pred nepriateľmi. Veď ak nebudeme bovoať my sami – tak kto nás obráni?

Naše zeme boli najčastejšie napádané križiackymi nájazdníkmi zo západu v zime. Keďže v dávnej minulosti sme žili v Lade s Prírodou, tak naše územia boli zarastené hustými lesmi. Po pokresťančení začala okrem likvidácie nášho národa aj systematická likvidácia Prírody – kde neľútostné rúbanie lesov je najbežnejšou súčasťou a trvá dodnes.

Po pokresťančení našich zemí ostala ešte pomerne dlho nedotknutá krajina našich Predkov – dnešná Ukrajina, Bielorusko a samotné Rusko. Pretože naše zeme boli tradične porastené hustými lesmi, tak nájazdy západných vojsk najčastejšie používali vodné toky. V lete na lodiach a v zime po zamrznutom ľade. Naše vojská sa teda najčastejšie stavali na odpor kresťanským votrelcom na zamrznutom ľade riek, čo je jedno z najťažších miest na boj na život a na smrť.

Tradične teda príprava našich ľudí pozostávala z bojov na ľade. Takto sme „zabili“ dve muchy jednou ranou. Neustále sme sa udržiavali v bojovej forme a vždy sme boli schopní bojovať v tých najťažších podmienkach. Ak si pozriete starší, ešte sovietsky film ALEXANDER NEVSKÝ uvidíte presne to isté – boj na snehu a zamrznutej rieke. Nie je to náhodná výprava.

Uveďme si niekoľko základných techník či zásad veľmi populárneho pästného boja našich Predkov. Hoci sa môže niekomu zdať, že ide o nezmyselnú krutosť a vzájomné bitky ľudí, ktorí si inak nič neurobili, ide iba o neznalosť našej kultúry. Jednoducho platí „ťažko na cvičisku ľahko na bojisku“. Naši Predkovia nechápali pästné súboje „jeden na jedného“ alebo „stena na stenu“ ako vyjadrenie osobného nepriateľstva, aj keď, samozrejme, takéto prípady vždy existovali. Túto tradíciu musíme jednoducho chápať ako Našu Tradíciu a schopnosť cieľavedome sa udržiavať v pripravenosti aktívne sa zapojiť do obrany vlasti bez akýchkoľvek podmienok... lebo AK NIE MY TAK KTO? Žeby NATO..?

 

Aby sme získali trochu väčší obraz, tak si musíme uviesť, že pästný boj je niečo ako keby „všeobecná kultúra“ všetkých mužov Rasy. Dnes, bohužiaľ, už ako tradícia prežíva iba na Rusi, t.j. v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku. Takže – aby sme neboli iba pesimistickí – chvála Bohom, že aspoň tam. Bez ohľadu na to, že dnešné príručky našich bojových umení kladú pôvod našich bojových umení len kdesi do začiatkov Sovietskeho Zväzu či nanajvýš kdesi okolo pokresťančenia Rusi – nedajme sa pomýliť. Bojové umenia sú pôvodnou súčasťou našej Kultúry – kultúry Slovanov a Árijcov – a tá je prastará. Je to jednoducho neoddeliteľná súčasť tradícií našich národov od nepamäti.

 

Len pre úplnosť niečo o „sofistikovanejších“ bojových systémoch našich Rodov. Bojové umenie Kazakov Charakterníkov je tradičný SPAS. SPAS je svojou podstatou umenie riadiť a kontrolovať individuálny tok času a priestor. A kto dokáže riadiť ČAS dokáže vyhrať každý boj. „Manuálne“ detaily bojovej techniky sú druhoradé – kompletným cieľom a hlavnou „zbraňou“ je zapojiť do boja všetky naše telá, t.j. aj Navnú zložku nášho Ja. Tým samozrejme netvrdíme, že „manuálna“ zložka bojových techník je nepodstatná. Najvyšším umením takýchto systémov je „bezkontaktný boj“. Pre tých, ktorí to nikdy nevideli na vlastné oči to môže znieť ako rozprávka. Iní názor však majú napríklad tí príslušníci amerických špeciálnych jednotiek, ktorí mali možnosť si overiť efektivitu bojového umenia členov ruských špeciálnych jednotiek na spoločných cvičeniach. V princípe majú veľký – niektorí priam panický – strach z boja muža proti mužovi a z tých „Rusov v pruhovaných tričkách“, čo je asi najviditeľnejší vonkajší znak príslušníkov Specnazu, najlepších bojovníkov z armád sveta.

 

 Okrem Spasu jestvuje celý rad ďalších bojových systémov, ktoré všetky pochádzajú z prastarých Rodových tradícií – preto je ich tak veľa, ale preto sú aj také efektívne. V prvom rade sú naše, stavané na našu telesnú a Duchovnú konštitúciu. Ako príklad môžeme uviesť napríklad „Скарб“ (Система Казачего Рукопашного Боя); vynikajúci systém poradcu Ministra obrany Ruskej federácie pre špeciálne operácie Rjabka známy ako „Система“; ďalej nemenej známy systém legendy ruskej vojenskej školy bojových umení „Cистема Кадочникова“; tradičná „Буза“; „боевая система Гром“; „Белый Медведь“; známa je aj škola Kazačieho Spasu a bezkontaktného boja Rodu Belousova (obrázok dole), ktorý v oblasti Moskvy oficiálne zastupuje aj Kadočnikovov Systém a množstvo a množstvo ďalších bojových systémov.

 

Voľný postoj

  Krut zboku zdola

Glezňa

Podseknutie

Priamy úder "s machom"

Bočný úder zosilnený hmotnosťou

Ľavý priamy tuk, pravý priamy tuk

Pravý „z machu“, pravý priamy tuk s úklonom vzad

 Ľavý tuk, obrana korpusu zvedením predlaktí, pravý tuk