Predpovede
skcsenderu

separator

Vstúpili sme do roku, ktorí už mnohí autori proroctiev považujú za veľmi kritický. Môžeme spomenúť Vangu, ktorá priamo hovorí, že v roku 2016 „vidí Európu pustú“, ale v podstate zhodná predpoveď pochádza aj od E. Cayceho. Zvláštnym „spojivkom“ týchto proroctiev je skutočnosť, že ani jeden z nich nevidel tých, ktorým proroctvo hovoril. Vanga bola slepá a Cayce hovoril iba v tranze, t.j. stave pri vypnutom vedomí. Ostáva tu stále otázka dôveryhodnosti tých, ktorí boli v ich blízkosti a proroctvá zapisovali.

Aby sme boli aktuálni, pripomeňme si aj ďalšie dve predpovede. O posledných Vianociach hovoril pápež, pričom to isté oznámila svojim poddaným aj britská kráľovná.

Všetko sa cyklicky opakuje, vývoj postupuje síce cez tie isté principiálne body, ale vždy vyššie a vyššie po špirále. Kdesi v pozadí nášho vnímania Sveta – človeku civilizácie neviditeľne – tečú Rieky času, v ktorých tí, ktorí vedia vidia nastupujúce udalosti. Čas aj priestor sú relatívne pojmy, ale jedna vec je správne predpovedať čas nejakej udalosti, a druhá je si všetko iba vymyslieť, len tak, z ničoho. Náš čitateľ by sa už mal v týchto veciach orientovať.

Naša Kultúra počíta chod dejín v Kruhoch Života, ktoré sa opakujú v 144 ročných intervaloch. Civilizácia zaviedla ciferovskú desiatku a následne ráta udalosti v storočiach. Východné kultúry – vidno to napríklad v čínskom kalendári – rátajú časové následnosti v 60 ročných cykloch. Všetky systémy majú svoju pravdu a logiku, my sa však zameriavame na dedičstvo a tradície našich – nie cudzích – Predkov.

Bez toho, aby sme sa museli hlboko vnárať do súvislostí, môžeme iba jednoducho pozrieť do špecifikácie každého roku Kruhu Života a dozvedieť sa, aká energia je pre ten-ktorý rok prevládajúca, t.j. aký druh udalostí má – ak ich niekto cieľavedome riadi – najväčšiu Šancu sa prejaviť. Našim čitateľom odporúčame nahliadnuť do Knihy Múdrosti Perúna na stranu 204 – nájdete tam energetickú špecifikáciu rokov Kruhu Života pod znamenám Zvitok – a potom na str. 205 nájdete špecifikáciu pre rok Ohnivého Zvitku, ktorý nastúpi – ako piaty rok Kruhu Života a aj Kruhu Liet – na prvý jesenný deň r. 2016.

Pretože Staroslovienska Bukvica je obrazové písmo, tak pre ďalšie detaily je možno pozrieť aj na Obrazy, ktoré prináša zápis rokov, v ktorých žijeme. Namiesto cifrového zápisu práve prebiehajúcich rokov – t.j. štýlu 2015-2016-2017-2018... – použijeme prepis do Bukvice a vyhodnotíme si Obrazy naložené na bukvice. Predchádzajúce Leto bolo 7523, teraz žijeme v Lete 7524, na jeseň 2016 nastúpi 7525, atď. Z cifier urobíme čísla tak, že ich prepíšeme do bukvíc. Takto dostaneme ЗФКГ (7523), ЗФКД, ЗФКЕ, atď. Pre úplnosť si pripomeňme, že text sa stáva číslom ak je umiestnený medzi bodkami, má nad sebou číselné titlo a môže obsahovať ešte ďalšie znaky. Pretože na ne existujú špecifické fonty – ktoré nie sú rozpoznávané počítačmi, ktoré ich nemajú – môžeme použiť iba znaky súčasnej kodifikovanej ruskej azbuky. Princíp však možno pochopiť aj bez špeciálnych fontov. Poďme teda na Obrazy.

V danom prípade – pre pochopenie – nám stačí pozrieť na posledné bukvice číselného zápisu, t.j. z rokov 7523, 7524, 7525 (ostatné sú aj tak rovnaké) použime iba posledné číslo a jeho Obraz. Počínajúc rokom 7523 sú mená posledných bukvíc (zjednodušene) GLAGOLI(3), DOBRO(4), JESŤ(5), DZIELO(6), ZEMĽA(7). Hlavné Obrazy sú Pohyb; Navršovanie/akumulovanie; Prejavenie sa v Javnom Svete; Niečo veľké, existujúce, aj keď nami doteraz nepoznané; Zem (ako planéta tak aj pôda). Spojením môžeme dostať napríklad takýto Obraz: To, čo sa najskôr a pre väčšinu ľudí nebadane dalo do pohybu v Lete 7523 sa v 7524 nahromaďuje, akumuluje, aby sa  v 7525 prejavilo v materiálnom Svete (v ktorom žijeme), pričom bude to niečo mohutné aj keď nami doteraz nepoznané (7526), ale nakoniec môže zasiahnuť aj samotná Zem (7527), na ktorej žijeme a ktorú poškodzujeme, ale ktorá má možnosť poslať to, čo na nej žije do Navi, t.j. zničiť (vyplýva zo sakrálnej grafiky). Pre viac detailov o Obrazoch si môžete porovnať plagát Staroslovienskej Bukvice.

Pre to, ako sa vyvinie budúcnosť, t.j. do akého paralelného Vesmíru sa dostaneme sú však dôležité aj iné súvislosti. Hlavným faktorom je Právo slobody výberu, ktorú sme dostali od Stvoriteľa, t.j. v našom ponímaní od Boha Roda. Nikto nám ho nemôže vziať, ale ak aj toto právo dobrovoľne delegujeme na iných (hoci aj z nevedomosti), zodpovednosť ostáva tak či onak na nás vrátane dôsledkov.

Vo Vesmíre je hlavnou tvorivou silou myšlienka, ktorú svojim životom materializujeme, alebo nematerializujeme. Kde sa z tohto pohľadu nachádzame my? Ak sa pozrieme okolo seba uvidíme, že sme veľmi ďaleko od Svetla. Namiesto Púte Duchovného vývoja sme si vybrali ziskuchtivé obchodovanie. To však nie je naším „domácim prostredím“. Tým je – a to nikto nezrušil – Svedomie a Česť.

Sily Svetla už začínajú konať. Nebudú čakať kým sa konečne u bielych ľudí prejaví želanie konať tak, aby sa záujmy ich Rodov stotožnili s ich záujmami, t.j. s konaním dnes žijúcich príslušníkov Rodov.

Existujú okultné "zákony", ktoré sa vždy dodržiavajú, pretože ľudstvo už neraz na vlastnej koži zakúsilo ich účinnosť. Napríklad aký názov dáte lodi, tak aj bude plávať. Preto nie je jedno, aké meno dáme nielen lodi či lietadlu, ale aj národom a samotným ľuďom. Ako sa nazve národ – hoci aj z vôle politikov – taký bude aj jeho osud. Kto svoj národ nazve inak ako jeho vlastní Predkovia, ten sa odpája od spoločného etnického tela a zároveň ruší spojenie so svojou minulosťou, t.j. dejinami. Stratí súslednosť Rieky času a jednotné pole udalostí od minulosti cez prítomnosť zanikne. Nastupuje mágia slova. Frekvencia slova z podvedomia sa začne postupne – síce nebadane ale vytrvalo – uplatňovať vo vedomí až postupne dôjde k materializácii symbolu, t.j. k zhmotneniu myšlienky. Samonázov, t.j. vlastný názov seba ako človeka a národa pôsobí mimoriadne efektívne. Preto Slovieni a Sloveni sú dva odlišné národy, s dvomi odlišnými osudmi. Je veľmi nebezpečné sa zahrávať so zmenou mena, lebo tým sa vždy mení aj osud. Ak sa pozrieme na Západnú Európu uvidíme, že všetky veľké národy – Francúzsko, Nemecko, Británia – si už viac ako tisícročie uchovávajú v koreni svojho názvu stále to isté – svoj vlastný názov. Ak jeden národ preberie za svoj samonázov názov od druhého národa, tak preberá aj súvislosti, ktoré sú uložené v cudzom egregore. Význam „Sloven“ si možno ľahko skontrolovať v anglickom slovníku. A kto volá Cigánov Rómami ten sa stáva gažom – dobrovoľne a bez prinútenia, t.j. so zodpovednosťou za zradu svojho Rodu.

Len okrajovo si pripomeňme, že ak si žena, resp. aj muž zafarbí vlasy – prečo sa im nepáčia ich vlastné, krásne, prirodzené? – mení svoj osud. Čo je na tom, že sú sivé? Rovnako to platí aj ak ženy nosia mužský odev. Okrem okamžitého poškodenia svojho biopoľa – ktoré stráca schopnosť obrany pred navnými bytosťami, lebo sa v ňom vytvárajú diery – začína z mužov podprahovo „vychovávať“ homosexuálov. Začínajú sa totiž „obzerať“ po nohaviciach...

Duchovný vývoj sme vymenili za obchodovanie, ale to je iba projekcia princípu, akým je riadený dnešný Svet. Riadenie prebieha na troch úrovniach – ideológia, peniaze a strach. O svoju ideológiu sme prišli pred viac ako tisíc rokmi, peniaze tým, že sa stali z jednotky oceňujúcej prácu tovarom v podstate „zomreli“ – dnes sú ako keby v reanimácii – Západ zostúpil do úrovne riadenia strachom. Tu by sme odporúčali – pre hĺbavých záujemcov – štúdium Puškinovho Ruslana a Ľudmily.

Ideológiu sme udržiavali kým sme mali dŕžavu, ktorú nám r. 991 zničili kresťanské križiacke vojská a nastúpilo tisíc rokov dlhé obdobie temna. Aké boli dôvody toho, že sme prehrali? Vieme že objektívne aj subjektívne, pričom subjektívne vyrastajú z objektívnych. V každom prípade, ak by sa kresťanom – hoci vtedy sa ešte tak nevolali – nepodarilo zničiť naše dŕžavy, mohli sme odolávať oveľa dlhšie. Prečo mali takýto úspech? Príčinou je – hoci možno prekvapivo – knieža Sviatoslav. Po tom, ako naši Predkovia rozbili bavorské vojsko pri Bratislave r. 907, nastal čas na výdych po všetkých tých gréckych intrigách a intervenciách spojených s implementáciou kresťanstva na slovanských zemiach. V druhej polovici 10. storočia však začala narastať ďalšia hrozba – ríša Chazarov. Ich ríšu – stredovekú verziu USA – rozhodnými vojenskými krokmi zlikvidoval knieža Sviatoslav. V jeho vojsku bojovalo aj mnoho našich Predkov Slovienov, veď išlo o likvidáciu spoločnej hrozby. Ale kde sa potom podeli všetci títo naši Víťazi v časoch, keď prišla záplava križiackych vojska na naše územie a trebalo sa brániť? Presnejšie nielen u nás, v Maličkej Rusi, ale aj v Kyjevskej Rusi?

Všetci ľahli na bojových poliach – kde nakoniec ostal aj Sviatoslav. Hoci vojensky veľmi zdatný, v informačnej vojne diletant – a takí sme dnes aj my. Nedostával správne informácie, a teda činil nesprávne rozhodnutia. Keď zničil hlavnú hrozbu – Chazariu – trebalo sa venovať upevňovaniu Dŕžavy a zveľaďovaniu krajiny a jej dlhodobej obranyschopnosti. Namiesto toho sa dal zlákať do ďalších a ďalších vojen, pričom nepriateľ zručne manipuloval s informáciami a nešetril „spotrebný materiál“, t.j. nevedomých kresťanov v križiackych vojskách. Keď padol Sviatoslav a s ním celý výkvet Malej a Maličkej Rusi nastúpil neodvratne náš koniec. Nemal kto viac so zbraňou v ruke brániť naše Rody. Aké môže byť z toho poučenie pre dnešok? Necháme to na našich čitateľov.

Chazaria bola až doteraz neviditeľná, ale nastúpila kurz vlastnej novodobej materializácie. Ako? Nuž nič sa nedeje náhodne. Mnohí sa už orientujú v súvislostiach, ktoré masám unikajú. Jedným zo spôsobov ako sa vymaniť spod kanalizovaného myslenia je zamerať pozornosť tam, kam sa nikto nepozerá. Keď bábkovodi upriamujú našu pozornosť na vlnu utečencov z arabských krajín vieme, že je to iba zastierací manéver. Samozrejme, že tento nával nie je nijako prirodzeným javom, veď preto CIA vytvorila demografickú zbraň. Ale prečo naozaj bola nasadená? Jedným z variantov vysvetlenia je zakryť podstatu procesu vzniku Novej Chazarie,  ku ktorej pristúpil štát vyvoleného národa.

Chazari sa vždy chovali voči Slovanom zákerne a nepriateľsky, niet teda dôvodu predpokladať, že by sa mali chovať inak dnes. Na území historickej Chazarie je dnes Ukrajina, v ktorej sa už rozpútala bratovražedná vojna. Nech sú historky okolo vojny akékoľvek, hlavným – z pohľadu Chazarov strategickým – cieľom je očistiť bohatú, úrodnú zem od Slovanov. Dnes spomíname napríklad na blokádu Leningradu v časoch Druhej svetovej vojny, ale Doneck a Lugansk sa dostali do oveľa horšieho položenia. Názov, ktorý vymysleli Ukrajincom – Ukrajina – dokázal za vyše 20 rokov značne usmerniť situáciu v krajine v smere likvidácie domáceho obyvateľstva. Dnes Ukrajinci samých seba v žiadnom prípade nepovažujú za Rusov, ale za akési úplne samostatné etnikum – podľa samonázvu okrajové. Odpojili sa od spoločného etnického tela a smerujú – ako mladý a neskúsený národ – ku katastrofe. Pre nás, západných Slovanov by to mohla byť vhodná príležitosť na pochopenie toho, čo sa u nás odohralo pred tisíc rokmi.

Avšak tým, že sme už na teritóriu Svetlých Síl, znovuzrodenie Chazarie s najväčšou pravdepodobnosťou nebude korunované úspechom. Ak sa udalosti odohrajú tak, ako píše vo svojej knihe RUSKO: MY A SVET z r. 2007 Sergej Alexejev, tak dôjde k tomu, čo on v knihe nazval Utópia. V doslovnom význame – utopeniu pod vodu.

„Utópia“ zeme, ktorá je Elitou sveta naplánovaná ako Novochazaria je už krokom k náprave vecí na Midgard-Zemi. Pre tých, ktorí si myslia, že „počkajú“ na Ježiška alebo Perúna sú to zlé správy. Vlk všetko slabé a choré ničí.

Všetko začalo informačným útokom na Rusov a Rusko ako také. Cieľom Chazarie je oslobodiť sa rodových väzieb na Rusov a pripojiť sa k Západu. Ale to rozhodne nemôže byť úlohou či cieľom Slovanov. Slovieni a Rusi ťahajú spolu, ale čo urobila nová vláda po prevrate na Ukrajine ako prvé? Zakázala ruský jazyk. My už vieme, že útok na jazyk je vždy útokom na samotnú podstatu existencie národa. Znič jazyk, zničíš národ... a vyrobíš predajných, obchodujúcich zbabelcov. Existuje lepší názorný príklad toho, kto vlastne stojí na čele slovanských národov?

Tu však pozor na to, aby sme nepadli do ďalšej, ešte prefíkanejšej pasce. Dnešné Rusko je pod jarnom kresťanskej, tzv. Ruskej Pravoslávnej Cirkvi. Doslovne sa šíri ťažká propaganda, že Slovanstvo je výlučne RPC. Tu len krátko o tom, v akej fáze sa dnes RPC nachádza. Všetky smery gréckeho náboženstva – dnes známeho ako kresťanstvo – sú iba vetvami judaizmu. Judaizmus – samozrejme – má plné právo na svoju existenciu, akurát, že nemá nič spoločné so Slovanstvom. Jednotlivé vetvy boli postupne „šľachtené“ ako agresívne bojové plemená psov nato, aby plnili funkciu likvidátora Slovanstva. V našom kultúrnom okruhu zvíťazilo kresťanstvo rokom 1000, t.j. pokresťančením Slovanov. Pretože však všetko sa vyvíja postupne podľa kauzálnej reťaze a podľa presných – aj keď laikom neviditeľných – pravidiel, ani kresťanstvo nie je výnimkou. Rok 1000  môžeme považovať za štartovací bod odpočtu existencie moci kresťanstva západného okruhu. Od neho je potrebné odpočítavať životný cyklus až po jeho skon – Armageddon. Napríklad pred 300 rokmi ešte aj u nás fungovala krutá Inkvizícia, ale dnes už je veľa ľudí, ktorí sa neboja vyjadriť svoj zamietavý názor proti kresťanskej cirkvi.

Na území Moskovského kniežatstva bolo kresťanstvo prijaté až za Ivana Kalitu r. 1307, t.j. cyklus je o 300 rokov posunutý. V tejto fáze bolo ešte základné kresťanstvo agresívne, a v tej istej – útočne agresívnej – fáze je aj dnešná RPC. Napríklad Islam je tiež „fázovo“ posunutý oproti kresťanstvu celkovo, a teda jeho agresivita ešte iba naberá maximálnu silu.

V žiadnej krajine Západnej Európy by už dnes nebolo možné formálne zlikvidovať „konkurenčnú“ cirkev za použitia mašinérie štátneho aparátu len preto, lebo medzi nimi existujú svetonázorové protiklady. V Rusku je vyše 15 miliónov Starovercov, ale RPC takto bezohľadne postupuje. Páli či konfiškuje „konkurenčné“ chrámy, neštíti sa ani likvidovať nemluvňatá. V krajine prijali zákon „O poškodzovaní citov veriacich“, t.j. možno stíhať ľudí iba preto, že sa „nevhodne“ vyjadria o nejakom popovi a podobne. RPC pripravuje ďalší zákon – formálne ho predloží prezident Putin – ktorý zakáže napádať výlučnú pravdivosť Biblie a Koránu. Nepredstaviteľné? Chvalabohu u nás áno, ale určite nie zábavné.

Silu tzv. „Východnej elity“ – ktorej viditeľnou hlavou je patriarcha RPC Kirill – už musí dnes rešpektovať aj kedysi všemohúca Západná elita. Musia sa podriadiť teraz už silnejšej Východnej klike, čo dokazuje aj stretnutie pápeža a moskovského patriarchu na Kube. Aké detaily budú preberať za zavretými dvermi sa sotva dozvieme. Začína sa však nová éra v ich vzájomných vzťahoch.

Túto vložku uviedli kvôli lepšej orientácii v problematike. Je naozaj vrcholne dôležité rozlišovať medzi cirkevnou inštitúciou – Ruskom ako štátom – a Rusmi Slovanmi, ktorí s kresťanstvom nemajú nič spoločné. A Slovieni a Rusi jedno sú – to sa dočítate aj u letopisca Nestora.

Dnes už nie je tak vzdialená budúcnosť, ktorú ako „Utópiu“ opisuje Sergej Alexejev pre územie Ruska. Jeho kniha je v podstate proroctvom, ktorého body sa už začali napĺňať. Pozrime sa teda na tie hlavné z jeho predpovedí z r. 2007.

Od roku 2016 začne globálne odtrhávanie sa od Elitou nástojčivo podsúvaného virtuálneho svetonázoru. V Rusku sa prejaví zmenou negatívneho vývoja demografickej krivky a záujmom mladých rodín o opätovné osvojovanie si Sibíri. Tento proces v skutočnosti začal už skôr.

V zime 2019 sa v Rusku prejavia prvé príznaky blížiacej sa technogénno-geologickej katastrofy, ktorá v novodobých dejinách nemá obdobu. Svet sa zatrasie od základov. Pre tento rok Alexejev zároveň predpovedá už mocnú vlnu prinavracania zabudnutého spôsobu života, ktorý stojí na občinných a poľnohospodárskych princípoch. Prichádza návrat spoločného vládnutia nad vlastnou zemou – my to voláme Kopné právo.

A potom začne Utópia.

Ľudová múdrosť hovorí, že pred „koncom sveta“ existuje neomylný indikátor jeho príchodu: ako prvé odlietajú včely a vtáky. Sú to najcitlivejšie tvory zvieracej ríše na Zemi. Kým sú pri nás, budeme žiť.

Utópia bude – čo sa týka Ruska – iba lokálna. Začne roku 2021. Prvé príznaky však budú viditeľné už skôr. Na Jamale a Gydanskom polostrove v jeseni dôjde k niekoľkým nevysvetliteľným poškodeniam plynovodov a ropovodov. Opravia ich a na všetko sa rýchlo zabudne. Niekedy v septembri-októbri 2015 sa v ruských médiách už objavila takáto nenápadná správa z Jamalu.

Neskôr, uprostred zimy, sa v zamrznutej tundre v okolí ťažby ropy a zemného plyne objavia prvé dlhé praskliny v zemi. Budú dlhé 4-5 km a široké v niektorých miestach najviac 1 meter. Nebudú považované za nebezpečné. Na jar sa už objaví niekoľko prepadlín medzi takými trhlinami, ale nebudú veľmi hlboké. Miesta ťažby, ktoré kritickým spôsobom narušia aj tak krehkú rovnováhu v ťažobnej oblasti budú lokality Bavanenskoje, Novoportovskoje a Charasovejsko. V týchto lokalitách začnú ťažiť ropu zvýšeným výkonom, budú použité zvýšené nálože v ropných slojoch rezervoára. Následkom zvýšenej sily trhavín začne deformácia ropovodov a plynovodov. Ako hlavnú príčinu budú oficiálne uvádzať daždivú jeseň a veľmi chladnú zimu s malým množstvom snehu. Poplašné správy však začnú vydávať až na jar, keď sa topia snehy. V takom čase je vždy tundra zaliata, ale teraz ostane suchá. Voda zmizne. Vedci začnú zverejňovať rozličné hypotézy, ale deštrukcia bude pokračovať.

Realita Utópie sa stane zjavnou v lete 2020. Jamal pôjde pod morskú hladinu za približne 2 mesiace. Ťažobné miesta ropy a plynu, ako aj ropné jazerá v blízkosti ťažobných vrtov nebude čas zakonzervovať. Ledva stihnú evakuovať ľudí. Na hladinu najskôr vyplávajú rúry ropovodov a plynovodov, potom sa všetky utopia. Morská voda zaleje západnú časť Gydanského polostrova, zmizne ústie rieky Ob a vznikne more, z ktorého budú trčať nad hladinu vrcholy ťažobných veží a podobné pozostatky zariadení ťažobných technológií. Ďalšie zalievanie oblasti bude postupovať dominovým efektom, vrátane topenia sa podzemných ľadovcov. Jamalsko-Nenecký autonómny okruh zmizne z mapy uprostred leta. Morskými brehmi sa stane pravý breh rieky Taz a Zauralie. Rieka Ob bude chvíľu tiecť opačným smerom a slané vody nového mora krátkodobo zalejú aj oblasť Chanty-Mansijského autonómneho okruhu. Na jeseň sa stane morským dnom osada Okťabrskoje a mestá Surgut, Nižnevartovsk a Streževoj. Toto more neskôr dostane názov Západosibírske. Mesto Kolpaševo sa stane prímorským, a tu sa premiestni aj ústie rieky Ob. Mestá Tara na Irtyši a Ťumeň ostanú nedotknuté, Priobie sa stane ostrovným mestom, Toboľsk bude čiastočne zatopený, a preto ho bude potrebné evakuovať.

More bude celkovo plytké – priemerne iba 20-50 m – ale na miestach predchádzajúcej ťažby vzniknú hlboké prepadliny. Bude však strašne znečistené, pretože ropa z nezakonzervovaných vrtov bude tiecť priamo do mora. Po hladine budú plávať zvyšky lesov, priemyselný odpad, pokryjú ho veľké ropné škvrny. Najnebezpečnejšie však budú výtrysky zemného plynu nad ropnými škvrnami. Plyn sa bude kopiť v atmosfére a z času načas vybuchovať. Nakoniec dôjde k zapáleniu morskej hladiny.

Husté stĺpy dymu budú viditeľné z Moskvy aj Vladivostoku, v noci bude obloha žiariť vďaka presýteniu atmosféry plynmi. Začnú padať čierne dažde, pretože v atmosfére bude trvalo visieť sadza po zhorenej rope. Túto čiernu sadzu v lete 2021 vetry zavejú na ľady Severného pólu, nad Grónsko, na vrcholy niektorých vysokých hôr s nízkym tlakom – a Slnko dokončí dielo skazy. Čo znamená čierna sadza a popol na bielom ľade a snehu netreba vysvetľovať. A vtedy začne ozajstné topenie sa ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu.

Následky katastrofy zasiahnu celý svet. Krachne ekonomika EÚ, lebo ostane bez ruského plynu a ropy. Úplne sa zastaví chemický, plynárenský, ropný aj automobilový priemysel. Nasledovať bude koniec metalurgického priemyslu aj výroby elektrickej energie, značne sa zníži ľahký priemysel, v podstate sa zastaví doprava.

Ešte predtým následkom rôznych súvislostí prejde okolo roku 2019 veda spod kontroly kapitálu do protiútoku proti nemu. Veľmi dlho bola držaná v slepej ulici a prostriedkov dostávala stále menej a menej. Takto sa svet dostane k vedeckým objavom, ktoré boli dlhé roky úmyselne pred ľuďmi ukrývané.

Sergej Alexejev opisuje udalosti svojho videnia, ktoré sa týkalo nie tak vzdialenej budúcnosti Ruska. Nijakú informáciu takéhoto druhu by sme nemali brať bez kritického posúdenia, čo však neznamená, že by sa mala ignorovať. Psychická zložka premeny – stav našich myslí – zásadne namoduluje všetko, čo je už pred nami. Systémové zavádzanie Kopného Práva je nastavovaním mysle na frekvencie Svetlého Vesmíru. Je to jeden zo spôsobov, ako „zmäkčiť“ nastupujúce udalosti, ale rozhodne nemožno odvrátiť nastupujúce zmeny Sveta. Ale aké šance máme celoplošne prejsť na myslenie Svetlého Sveta?

Nafázovať sa na vlnu premeny je nevyhnutné, lebo jestvuje výklad, v zmysle ktorého má byť v tejto fáze „Utópie“ zaplavená aj dnešná Ukrajina – vrátane Krymu. Keďže sme my – Slovania – nedokázali odvrátiť bratovražednú vojnu, Sily Svetla znemožnia vznik Novej Chazarie. Podľa tohto výkladu dôjde ku katastrofe ešte pred predpovedaným dátumom. Ak sa dobre pozrieme na mapu a výškové pomery Východného Slovenska – vzhľadom na susedstvo s Ukrajinou – je sa nad čím zamyslieť. Vlk nebude viac tolerovať obchodovanie namiesto Duchovného Vývoja – poloha, členstvo v správnej strane či peniaze nebudú viac zárukou záchrany.

Myslime a konajme. Nič iné nepomôže. Svetlo prichádza. Bájny vták Fénix vstáva z popola.

 https