skcsenderu

separator

ropa les 01

Dňa 25.03.2020 mal na Dvojke premiéru vynikajúci dokumentárny film Zlatá zem. Myšlienka tohto dokumentu je taká silná, že ju jednoducho nesmieme prehliadnuť. Ide totiž o samotnú podstatu našej existencie. Ide o to, aby sme my sami prevzali zodpovednosť za seba, za svoje rodiny a zem do vlastných rúk.

Je to príbeh boja s aroganciou moci, v ktorom sa museli postaviť sami obyvatelia obcí na Východnom Slovensku proti svojvôli bratislavských štátnych úradníkov na ministerstve a zmienený je aj Ústav Dionýza Štúra. Museli sa postaviť proti tej demokratickej mašinérii, ktorú musíme financovať našimi daňami, a ktorá ako vďaku za to robí všetko pre svoj prospech a nič v prospech tých, z ktorých žije.

Zdôrazňujeme, že slovo „minister“ má latinský pôvod a znamená „slúžiť“, teda to boli pôvodne ľudia, ktorí mali slúžiť národu. Dnes – v systéme politických strán – slúžia svojej politickej strane a svojim vreckám. Dokonca predpokladajú, že aj národ má slúžiť na uspokojovanie ich potrieb. Tak to bolo vždy doteraz – zmení to nová vláda?

Len na okraj podotknime, že termín „bratislavský“ používame vo funkčnom, nie prirodzenom význame. Je to obdoba výrazu, ktorým Američania nazývajú tých, ktorí riadia USA z Washingtonu D.C. – „inside the beltway syndrome“. Týmto syndrómom „trpí“ vláda USA, ktorá prebýva v centre hlavného mesta. Pretože toto centrum je obohnané „kruhovým objazdom“ – teda diaľničným „opaskom“ centra – tak je očividné, že tí, ktorí žijú vnútri tohto diaľničného kruhového prstenca majú úplné iné myslenie ako všetci ostatní obyvatelia USA žijúci z „vonkajšej strany“ tohto prstenca, vrátane okrajových častí Washingtonu D. C. Tento termín vymysleli Američania na svoju vládu, veď aj v USA sa nájdu zdravomysliaci ľudia.

Teda aj naša kritika bratislavských riadiacich štruktúr je zacielená výlučne na týchto skorumpovaných parazitov, a to bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Hovorí sa, že najväčší drancovač slovenských lesov je bývalý minister Žiga, Košičan, pričom v rozsahu drancovania – každý vo svojej „oblasti“ – za ním ostatní nijako nezaostávali, vrátane Rašiho.

Na obrazovkách sme už videli, že jedna z prvých výmen postihla riaditeľa Štátnych lesov. Ale o čo v skutočnosti pôjde? Chystajú sa zaviesť poriadok v drancovaní našich lesov vrátane Národných parkov, alebo v tej istej „práci“ bude miesto Žigu pokračovať niekto iný, a teda ide iba o presmerovanie do iného vrecka?

Príbeh z uvedeného dokumentu sa začal odvíjať v roku 2009, pričom cieľová oblasť boli najmä súkromné pozemky obyvateľov obcí Ruská Poruba a Smilno. „Nenápadne“ prebehlo správne konanie na Krajskom úrade v Prešove ohľadom prieskumu možnosti ťažby ropy/ zemného plynu v týchto lokalitách. Správne konanie prebehlo BEZ účasti, či vôbec oboznámenia miestnych obyvateľov – účastníkov procesu. Ministerstvo v Bratislave prieskum povolilo, pričom vôbec NERIEŠILI žiadne možné dopady na životné prostredie. Jednoducho sa dohodli so starostami obcí, ktorí sa dohodli so zastupiteľstvami. Občania sa nedozvedeli nič. Zvyčajná demokratická prax.

Najskôr sa na ich pozemkoch „objavili“ Poliaci, ktorí vykonávali základný prieskum (od 2015). Cieľové pozemky síce mali od obcí „dohodnuté“, t.j. prenajaté, ale vôbec neriešili prístupové cesty, ktoré patrili súkromným vlastníkom. Obec Smilno vrt povolila, ale majitelia pozemkov nič nevedeli. Jednoducho súkromný majetok odignorovali, pričom keď sa obyvatelia proti tomu postavili, tak PROTI ním zasiahla aj štátna Polícia, a to na ich pozemku, nehľadiac na najaté súkromné bezpečnostné firmy, ktoré si najala americká firma Alpine and Gas.

Domorodci sa dokázali zomknúť a nakoniec si svoje práva ubránili. Vyhrali boj proti nadnárodnej spoločnosti a mašinérii štátnych úradníkov z ministerstva.

Prečo akosi nikto nevyvádza osobnú zodpovednosť štátnych úradníkov, ktorí porušili zákon o ochrane prírody a ani sa nenamáhali vypracovať štúdiu na odhad dopadu na životné prostredie?

Prečo boj vyhrali domáci? Pretože sa dokázali zjednotiť proti štátnej svojvôli a nemilosrdnému kapitálu a tlak vydržali. V dokumente je aj epizóda, kedy hlavní aktéri odporu navštívili miesto vrtu tejto americkej firmy v Poľsku. Hoci vyzeralo na prvý pohľad „úhľadne“, v pôde boli viditeľné stopy po odtekajúcej vode – teda jej zmesi aj s tým, čo vychádzalo z (ropného) vrtu – ktorá vytiekla na zemiaky na poli. Žeby práve takéto zemiaky (okrem iného) Poliaci potom lacno predávali na Slovensko?

Na prieskumné práce sa používa technológia riadených detonácií v zemi a následného výplachu, pričom sa používa aj lúh (hydroxid sodný)... ktorý leptá pažerák.

Očividne na Západe sú peniaze všetko, pričom na Východe ešte národ dokáže myslieť inak. Zopakujme si citát Voltaireho:

Pre koho sú peniaze všetko, ten čoskoro bude robiť všetko pre peniaze.

Ale keď už je tu téma ochrany životného prostredia, priblížme si ešte niečo. Medzi obcami Predajná a Lopej (patrí k Podbrezovej) sú „zaujímavé“ jazerá:

ropa les 02

Pod kótou Hôrky vidíme ako keby 2 jazierka, ale zdanie klame. Keď prepneme mapu (obrázky sme získali zo stránky mapy.cz), tak dostaneme iný obraz:

ropa les 03

Jazerá sa zmenili na čierne – a aj čierne sú. Sú to totiž „skládky“ odpadu po spracovaní ropy, ktoré kedysi vyvážala rafinéria (dnes už zavretá) v Dubovej. Obsahujú iba tie najagresívnejšie chemikálie, ktoré stará technológia spracovania ropy (používala sa do 60-tych rokov minulého storočia) nedokázala spracovať. Na obrázku vľavo vidno aj areál rafinérie, v priestore ktorého sú ďalšie dve takéto povrchové odpadové jazerá.

Upozorňujeme najmä na blízkosť rieky Hron!

ropa les 04

ropa les 05

Pri pohľade zblízka sa naskytne príšerný obraz – najskôr ropné jazero zo strany obce Lopej:

ropa les 06

ropa les 07

ropa les 08

Oveľa horšia situácia je s druhým ropným jazerom:

ropa les 09

ropa les 10

ropa les 11

Je očividné, že ropné látky z neho ubúdajú – presakujú do podzemných vôd. Môže ísť o nejaký jaskynný systém a podobne. Rieka Hron je tiež neďaleko.

ropa les 12

Takéto a podobné tabule umiestnené v okolí sotva pridajú na dobrej nálade.

ropa les 13

ropa les 14

Nehovoriac o tom, že tento „ropný skanzen“ je na území Národného parku...

Ako možno vyrozumieť zo stránky obce Predajná, situácia sa zhoršuje – môžete si pozrieť príkaz starostu č. 01/2020.

V tejto lokalite pravdepodobne žiadneho úradníka z ministerstva „nenapadlo“ vykonať systematický prieskum ohľadom vplyvu ropných látok na zdravie miestnych obyvateľov, pretože dlhodobé pôsobenie a priesaky ropných látok určite ovplyvňujú kvalitu spodných vôd okolitých obcí, nehľadiac na ryby a prírodu vôbec. V skutočnosti je tento problém problémom štátu, takže je otázne, prečo už dávno obce nepodali žalobu na štát. S veľkou pravdepodobnosťou v tejto lokalite bude zvýšený výskyt karcinogénnych ochorení, vrátane ochorení pečene a podobne.

Stáva sa, že keď napadne sneh, tak jeho objem vytláča ropné látky z brehov a tie stekajú nadol po svahu.

V minulom roku bol pokus o vyriešenie toho problému tak, že ministerstvo vybavilo na tento účel príspevok z Eurofondov. Tento príbeh je však príznačnou, typickou vizitkou práce ministerských úradníkov. Hovorí sa, že keď Mečiarova vláda odklepla privatizáciu rafinérii v Dubovej, tak noví majitelia ju dostali veľmi lacno, ale s podmienkou, že musia odstrániť tento problém. Nič však vyriešené nebolo, ba dokonca firmu dali v roku 2018 ex offo zrušiť. Takže problém pre privatizačných majiteľov viac „neexistuje“. A ministerstvo vybavilo peniaze z Eurofondov na v podstate súkromný subjekt. K náprave však očividne nedošlo.

Hovorí sa, že ministerstvo vybavilo sumu cca 40 miliónov EUR, na ktorej ešte plánoval realizovať svoje záujmy aj výherca tendra – „bývalý“ majiteľ. Pravdaže, okrem „skromných“ štátnych úradníkov. Tí tlačili na realizáciu do decembra minulého roku, pretože sa blížili voľby... Ide o to, že podľa pravidiel EÚ nie je dôležitá kvalita, ale iba a výlučne cena. V podmienkach tendra sa uvádza, že proces nápravy musí obsahovať 3 stupne. V prvej bolo potrebné odstrániť ropné látky z povrchu a určiť, aké zloženie má celkový obsah. Potom odstrániť chemickú kontamináciu (2. časť) a nakoniec navrhnúť využitie odobraných dekontaminovaných zemín.

Pretože kvôli agresívnemu zloženiu kvapaliny nie je možné vopred stanoviť presnú „diagnózu“, tak nie je ani možné vopred stanoviť náklady potrebné na úplné riešenie tohto ekologického problému. Preto bola – v podstate správne – v tendri určená najskôr prvá fáza – odstránenie obsahu, analýza a navrhnutie ďalšieho postupu.

Podľa predbežného profesionálneho odhadu – presný vopred nie je možný – a vychádzajúc z predpokladaného objemu zemín nemožno hovoriť o menšej sume ako 120 miliónov EUR – a to bez „podielov“ pre štátnych úradníkov. Druhá vec je, že takúto dekontamináciu nedokáže zrealizovať len tak hocikto... Hoci takých poznáme.

Teda tento problém štátnym úradníkom dlhodobo neprekáža v schvaľovaní ropnej ťažby na Slovensku...

A v okolí sa nič netušiac pasú ovečky:

ropa les 15

A zurčia pramienky:

ropa les 16

Ale keď už je reč o Prírode, tak ešte niečo o drancovaní lesov. Hovorí sa, že bývalý minister Žiga – majiteľ najväčších firiem na Slovensku na ťažbu dreva – spustil prax „bezproblémovej“ ťažby aj v Národných parkoch v čase, keď bol ministrom životného prostredia. Keď sa stal ministrom hospodárstva, tak sa lesy dostali pod rezort hospodárstva a prestali byť majetkom národa, iba predmetom ziskov. Štátne lesy – ako štátny podnik – by podľa naivných predpokladov občanov mali v prvom rade zamestnávať domorodcov, aby chránili zamestnanosť. Ale nie, aj v Národných parkoch zaviedli prax priamej účasti Poliakov – veď nech si aj sami vyťažia, prečo platiť (hoci pri drancovaní) Slovákov?

A tak priamo v TANAP-e možno vidieť poľských podnikateľov:

ropa les 17

ropa les 18

ropa les 19

Ktorí si tam – očividne bez problémov – poprivážali aj svoje traktory a vôbec všetku ťažobnú techniku.

Štátne lesy boli vôbec zaujímavo spravované. Úradníci sa populisticky rozhodli, že budú každoročne „dotovať“ rezort pôdohospodárstva sumou 5 miliónov EUR. Zdrojom dotácie však bola nariadená zvýšená ťažba našich lesov, z ktorej šli peniaze na podporu iného rezortu.

Takže vidno štátno-kresťanskú spravodlivosť. Keď sme my organizovali Letný Deň Perúna v Slovenskom Raji, tak sa štátni úradníci poponáhľali nás potrestať – celkový postih na nás bol skoro 1 800€. Ale inak im nevadí, ak dokonca Poliaci sami v národných parkoch ťažia a vyvážajú si, čo sa im len zachce. Veď peniaze nesmrdia a štát radšej nezamestná občanov Slovenska.. Bude zato niekedy vyvedená zodpovednosť?

Vrana vrane (či štátny úradník štátnemu úradníkovi) oko nevykole... a kto nie je kresťan, ten bude potrestaný. Veď takúto preambulu si vsunuli aj do (ich) Ústavy.

A nakoniec zlatý klinec. Určite si pamätáte na kalamitu v Tichej a Kôprovej doline, ktorú 19.11.2004 spôsobila smršť. Vtedy bol organizovaný veľký odpor verejnosti, ktorý nakoniec viedol k ponechaniu kalamity tak a následnému premnoženiu sa kôrovca.

Vtedy sme sa v nevedomej naivnosti aj my zúčastnili protestov proti vyťaženiu kalamity, ale dnes sa ukázalo, že súvislosti boli úplne iné.

Po rokoch totiž prehovorili bývalí zamestnanci Štátnych lesov a ministerstiev, ktorí už odišli do dôchodku a nemusia sa viac obávať o stratu zamestnania.

Celá vec sa totiž mala úplne inak. Jeden zo skupiny „finančných žralokov“ (zvyčajne tu médiá zaradzujú J&T, Penta alebo Slavia Capital) kúpili les na druhej strane hory vo Vysokých Tatrách. Pretože zákon hovorí, že ak nastane kalamita, tak musí byť najskôr vyťažená práve táto, tak nemohli vyrúbať zdravú horu. Kalamitné stromy sú však kadejaké – polámané neraz aj uprostred. Aby sa vyhli zákonnej povinnosti najskôr vyťažiť kalamitu, tak zorganizovali mediálnu show a nahnali všetky médiá – aj s naivným národom – na ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Hovorí sa, že hlavní organizátori tejto show boli dobre zaplatení. Takto sa stalo, že zatiaľ čo na jednej strane hory sa pred kamerami jedni priväzovali reťazami k ťažobnej technike, na druhej strane – bez jedinej kamery – Poliaci vyrúbali a vyviezli celú zdravú horu.

V jednom mali „ochranári“ pravdu – keď lykožrút zožerie všetky stromy, tak zahynie. Zabudli iba dodať, že to nastane vtedy, až ľahnú všetky naše lesy v Tatrách. Hovorí sa, že túto „radu“ našim poskytli Poliaci, ktorí mali lesy napadnuté lykožrútmi oveľa skôr, a ktorí to už vtedy začali premieňať na výhodný business.

A tak dnes naše tatranské lesy postupne podliehajú likvidácii lykožrútom aj ďaleko od Kôprovej a Tichej doliny... začne to malým ohniskom, ktoré sa následne rozšíri po celom lese. Už sú v podstate všade.

A kto sú tí zaplatení organizátori? Nuž pospomínajte, kto sa najviac v tejto „ochrane“ angažoval.

ropa les 20

Ochranári očividne radšej postihujú slovanské akcie, tak sa viac zavďačia vrchnosti. A ak by ste chceli zistiť, ktorý les to vyťažili, nuž na tom mieste na druhej strane hory dnes bude mladý, už cca 16 rokov starý porast...

Na záver ešte jeden „úkaz“ z našich krajov. V Poprade a Kežmarku bol už pred rokmi spozorovaný „úkaz“ likvidácie živých plotov v mestách. Vysvitlo, že Pamiatkový úrad začal tlačiť na ich likvidáciu, pretože – z ich pohľadu – predstavovali „socialistické prežitky“. Ani nemusíme dodať, že obyvateľov dotknutých ulíc sa nenamáhali opýtať na ich názor. Predstavte si, že si za celoživotné úspory kúpite a zrenovujete dom na tichej ulici s krásnymi, živými plotmi. A jedného dňa prídu robotníci a nemilosrdne ich vytrhajú.

Jeden z občanov takto postihnutej ulice v Kežmarku sa v tejto veci objednal k primátorovi smerákovi. Neprijal ho. Napísal doporučený list – nikdy nedostal odpoveď. Nakoniec zistil, že pri tejto devastácii porušil Mestský úrad dva zákony. Najskôr ich vlastný zákon o samospráve, podľa ktorého si nemôže ten istý subjekt požiadať o výrub a aj si to schváliť. Druhý je zákon o ochrane prírody. Pred každým takýmto zásahom musí byť vypracovaná štúdia o dopade na životné prostredie. Samozrejme, že nič nevypracovali. Pod podaní podnetu na Okresnú prokuratúru táto potvrdila porušenie zákona a zaslala protest Mestskému úradu. Výsledok? Výrub si dali dodatočne schváliť do inej obce a štúdiu odignorovali. To, že výrubom živých plotov sa zvýšila prašnosť, a teda horšie podmienky pre alergikov ich nezaujíma. Inak sa nič ďalšie nestalo...

Teda zobuďme sa a bráňme si svoju zem. Takýchto prípadov musí byť na Slovensku veľa a úradníci inak nikdy neprestanú.

30.03.2020