Proti svetlu
skcsenderu

separator

 


Hoci ukrajinská fašistická vláda neustále pokračuje v politike fyzickej likvidácie obyvateľstva juhovýchodu, t.j. Novorusie, Európska únia stále túto americkú politiku podporuje. To, že Germáni či Anglosasi – ktorí to celé aj starostlivo zorganizovali – nemajú záujem o povraždených civilných obyvateľov, znásilnené a umučené ženy a dievčatá, osirelé deti, nie je nijaká novinka. Smutné je len to, že obyvatelia slovanských krajín – kde patríme aj my – ostávajú ľahostajní k utrpeniu našich bratov.

Len na osvieženie pamäte si pripomeňme, že podľa medzinárodného práva „stačí“, aby na základe národnostného, náboženského, či iného spoločného identifikátora bolo zabitých 30 a viac ľudí, tak takýto akt sa už považuje za GENOCÍDU. Teda všade vo svete, okrem Ukrajiny. A proti každému, okrem Slovanov. Ukrowehrmacht môže – za posvätenia USA – robiť čo len chce. Už dávno bolo nájdených viac ako 1 000 obetí beštiálne popravených – najčastejšie s poviazanými rukami za chrbtom a s hlavami v sáčkoch (toto robia so znásilnenými dievčatami a ženami) – v spoločných, masových hroboch. V podstate takto znásilnené a popravené obete mali ešte „šťastie“, lebo bolo nájdené hojné množstvo aj takých obetí – niekedy aj utopených – ktoré majú polámané kosti (aj otvorené zlomeniny) a poodrezávané prsty či končatiny. No a televízne relácie na ukrajinských kanáloch, kde sa otvorene hovorí o ruskom obyvateľstve na juhovýchode ako o podľuďoch už ani netreba spomínať.  Na internete nájdete takéto vyjadrenia aj od premiéra Ukrajiny – Jaceňuka...

„Obľúbená“ téma západných médií – ktoré sú pod priamou kontrolou Koncepčnej vlády – je, že to Putin je ten, kto za všetko môže. Musíme zopakovať, že hoci nielen Obama, ale aj všetci jeho papagáji po svete hovoria o tom, že ruská armáda bojuje na Ukrajine – najznámejšia je Psaki, zaslúžená svojho mena – doteraz nebol predložený ANI JEDEN JEDINÝ DÔKAZ. Za dôkazy nemôžeme považovať to, keď hoci aj štátny zamestnanec USA pomocou počítačovej hry zostaví model zostrelenia Boeingu a potom ho vyloží na svoj Twitter či Facebook, čo následne preberie množstvo biorobotov. No fakt ostáva faktom – nijakého dôkazu – vrátane satelitných snímkov – USA nedokážu predložiť. Zaujímavé je aj to, že hoci pri bombardovaní islamských fanatikov – svojho ďalšieho „produktu“–dokážu ukazovať po svete detailné satelitné snímky zo zásahov cieľov, no záznam obrovského civilného Boeingu a jeho zostrelenie akosi „nemôžu nájsť“, no na vine je Rusko a Putin... Z toho možno urobiť iba jediný logický záver: USA nesporne má technológiu, ktorá umožňuje záznam takýchto snímkov z vesmíru, no NEMÁ ZÁUJEM ICH UKÁZAŤ SVETU. Prečo asi?

Ale ak by aj ruská armáda naozaj vojensky zasahovala NA SVOJEJ HRANICI, t.j. v oblasti svojho bezprostredného ohrozenia zo strany NATO – veď kde sa má Rusko podieť? – tak by to bola iba reakcia na agresívnu politiku NATO a samotného USA. No zalovme v pamäti a spočítajme – koľko vojenských základní má po svete Rusko? Len pre vašu informáciu, USA má po svete medzi 700 až 1 000 vojenských základní – presný počet ani sami nevedia udať. Tak kto je vlastne agresor? Ide o ruskú vojenskú prítomnosť v Mexiku či Kanade, alebo o americkú vôkol hraníc Ruska? Odpoveď je očividná.

No príkladov je naozaj dosť. Prečo dodnes nie je vyšetrené zabíjanie milicionárov na Majdane neznámymi snajpermi? Prečo nevieme dodnes kto zostrelil malajzijský Boeing 777? Prečo nevieme kto znásilňoval a vraždil v Odese? Obetí bolo viac, ako udávajú ukrofašistické médiá, boli nájdené mŕtve, znásilnené ženy, ktorým poliali hlavu benzínom a zapálili – aby bol problém s identifikáciou obetí. Prečo jedine Rusko túto otázku stále a stále nastoľuje na pôde OSN, hoci všetci ostatní na Západe – okrem príbuzných obetí – na to všetko už dávno „zabudli“?

Typickou ukážkou, ako ukrajinskí fašisti dodržiavajú prímerie je okrem trvalého delostreleckého ostreľovania civilných objektov – koncentrujú sa na obytné domy, nemocnice, školy, škôlky a jasle – udalosť zo 17. novembra 2014. V noci zo 17. na 18. novembra padla výzvedno-diverzná skupina armády Novoruska v oblasti dediny Volnovacha do pasce. Ocitli sa pod paľbou obrovskej presily, ale nerovný boj proti presile v pasci prijali. No traja ranení vojaci prežili a dostali sa do zajatia vojakov ukrowehrmachtu. Okrem toho, že títo vykonali potrebu na mŕtvych telách padlých, odmietli vymeniť zajatých za svojich vojakov v zajatí armády Novoruska. Ba naopak, oznámili, že nielenže nepodliehajú dohode o výmene zajatcov, ale že budú príkladne umučení. Už na druhý deň bolo známe, že jednému z ranených v rámci „výsluchu“ už odrezali nohu. Dnes sú pravdepodobne všetci mŕtvi, beštiálne umučení. Hľa, toto sú kamošiObamu, ale aj slovenského Povereného-REZIDENTA, scientológa Kisku. Tento nie nadarmo ponúka priestor na vojenskú – hoci logistickú – základňu NATO na Slovensku Američanom. Tu si možno všimnúť, ako Popradčania oduševnene volili práve jeho, potom vytriezveli, ale ako zvyčajne, neskoro. My ostatní by sme si mali dobre uvedomiť, čo dokáže nevedomosť. Ostatne, ak to Popradčanom „vyjde“ a budú mať základňu, tak sa majú na čo tešiť. Ponúkaný objekt bol už muničným skladom za prvej Československej republiky, preto ho aj fašisti v povstaní bombardovali. Za socializmu bol využívaný, pričom v podzemí sa nachádzajú priestory s takými chodbami, že tam vojdú aj nákladné autá. No ešte za socializmu bolo vypočítané, že ak by došlo k zásahu objektu, tak „ľahne“ väčšina mesta Poprad a mesto Svit, pričom od Tatier odrazená tlaková vlna zrovná zo zemou ešte Liptovský Mikuláš a celú vážsku kaskádu. Nuž Slováci a Sloveni, voľte s „rozumom“ aj nabudúce... hodne ste Slovensku pomohli. No dúfajme, že medzi Kiskovými voličmi sú taj takí, ktorí sa „zobudili“ a nabudúce už budú rozmýšľať samostatne. Technika politickej technológie ich dostala tam, kde to bolo naplánované, a to si ešte myslia, že to mali z vlastnej hlavy. Voliť proti je síce pekné – ale bolo by dobre vedieť aj za čo.

Kiskovi kamaráti na Ukrajine neľutujú nikoho. Nikto nikdy neopíše, aké utrpenie, bolesť a žiaľ prinášajú fašisti obyvateľom juhovýchodu, a to najmä z radov civilného obyvateľstva. Iba trinásťročný KirilSidoriuk zahynul, keď svojim telom zachránil pred smrťoudeväťročnú sestričku Táňu. Jedno ráno sa vybrali spolu s mamou na trh. Pretože bol sviatok baníkov, tak vydávali zadarmo po 2 bochníky chleba na osobu. Vzali teda chlieb a vybrali sa cez kontrolný post domobrany, ktorý bol najbližšie na ceste k ich domu. Tam však rodinu nepustili a oznámili im, že čoskoro začne delostrelecký obstrel. Ukrowehrmacht totiž používa nielen presne tie isté metódy, ako nemecký Wehrmacht v Druhej svetovej vojne, ale aj časový rozvrh. Pravidelne ako hodinky ostreľujú civilné objekty, aby uviedli obyvateľstvo do paniky a zlomili vôľu národa k obrane. Nuž matka s deťmi si vybrali dlhší chodník, ktorý sa však im stal osudným. Prvé výstrely dopadli ešte skôr, ako došli k domu.

Matka pri výbuchu delostreleckého granátu upadla do bezvedomia, chlapec zomrel okamžite. Keď sa prebrala s ranenou nohou z bezvedomia, s hrôzou uvidela zakrvavenú mŕtvolu svojho syna Kirila, pod ktorým bola nezranená Táňa.


 

Chlapec zahynul, ale svojim telom zakryl a zachránil sestričku.


 

Táničke je dnes smutno bez veľkého bračeka, ostala sama. A takýchto príbehov je dnes na Juhovýchode tisíce...

 

 

V Donecku 24.11. pochovali Aleksandra Agafonova, ktorý nebol ani len členom odboja, ba nemal k nemu vôbec žiadny vzťah. Beštiálne ho umučili. Bol to mladý muž, ktorému sa akurát čo narodil synček. Nezabili ho dokonca ani len v zóne bojov, ale v Charkove. Na pohrebe jeho blízki a pozostalí kričali a od hrôzy strácali vedomie.

 

 

 

Toto je teda plán Porošenska a Merkelovej: dobrovoľne zložiť zbrane, prestať sa brániť a nechať sa pre zábavu nadľuďom umučiť.

No ani ostatní obyvatelia – najmä dôchodcovia – sa nemajú na Ukrajine čím pochváliť. Porošenkova vláda ich nepotrebuje – sú to výdavky navyše...


 

Pripomeňme si, že toto sú kámoši nášho P-Rezidenta. Mnohí sa naivne nádejajú, že ukrajinský prezident spolu s kámošmiMerkelovou a Obamom chystajú niečo naozaj dobré pre obyčajných ľudí na Ukrajine a mier v Európe. No hovorca ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU sa už pochvastal pred francúzskymi novinármi z LeFigaro prvý novembrový týždeň 2014. Markian Lubkinskij vysvetlil, že to, čo chystajú ukrajinské bezpečnostné zložky pomôže vyhrať vojnu na juhovýchode do 3 až 4 rokov. Priamo v interview uviedol ako príklad srbsko-chorvátsky konflikt z rokov 1991-95. Hoci oficiálne sa hovorí o špeciálnej operácii chorvátskych ozbrojených síl, dnes je známe, že to bola súkromná armáda nájomných zabijakov – najviac bolo Američanov – ktorá túto operáciu zrealizovala. No a títo sú už dávno aj na juhovýchode. Ibaže okrem Američanov sú tam aj Poliaci – ktorí sa už tradične nájdu všade, kde treba zabíjať Rusov – Rumuni, Arabi a vôbec mnoho členov neofašistických organizácií z celej Európy, pričom pobaltské krajiny – mali väčšinu už v oddieloch SS za Hitlera, teda dlhú tradíciu – hrajú tiež dôležitú úlohu.

Ak je vzor táto špeciálna operácia proti Srbom z Chorvátska, tak si pripomeňme o čo išlo, aby nám bolo jasné, čo to Kyjev a demokratické USA chystajú.

Po rozpade Juhoslávie ostala malá, samostatná republika Srbská Krajina. Žila tam enkláva Srbov, ktorú Chorváti neboli schopní sami zničiť. Mala 430 000 obyvateľov, z ktorých bolo 95% Srbov. Na hraniciach boli umiestnené medzinárodné mierotvorné sily OSN, aby dohliadali na prímerie.

Prímerie narušili Chorváti a americkí vojaci na jar 1995 štartom operácie Blesk a Búrka. Najskôr zahájili celoplošnú delostreleckú prípravu, a potom nasledoval útok pozemných síl. Operácia ÚPLNE očistila územie západnej Slavónie od všetkých Srbov. V auguste 1995 padlo hlavné mesto Srbskej Krajiny, Knin, ktoré bolo na západe. Dôležité je si uvedomiť, že očistenie nespočívalo vo vyhnaní Srbov z územia, ale v ich fyzickej likvidácii. Počas operácie na územie bývalej republiky Srbská Krajina nevpustili žiadnych pozorovateľov, žiadnych žurnalistov, nikoho z medzinárodného Červeného kríža, skrátka ani nohu. Vstup bol možný až po úplnom zahladení všetkých stôp.

Treba vedieť, že aj „mierové jednotky OSN“ pred nimi ustupovali, ani náhodou sa nesnažili chrániť ani len civilné obyvateľstvo, ženy a deti. Stalo sa jasné, že o pripravovanej operácii boli vopred informovaní. Bola to teda celkovo dohoda so Západom, a preto všetky medzinárodné organizácie mlčali, paralyzovaná bola dokonca aj BR OSN. Skrátka ani slovo o chorvátskych zverstvách.

Následkom bojových operácií vznikla tzv. „dvojtýždňová kolóna“ utečencov, ktorí utekali smerom na Belehrad, von z Chorvátska. Počas úteku ich pravidelne napádalo chorvátske letectvo, chorvátske delostrelectvo po nich bilo z oboch strán. Treba zopakovať, že to bola kolóna utečencov, civilných obyvateľov. No boli aj takí, ktorí nemohli, presnejšie nevládali odísť. Išlo najmä o starých ľudí a malé deti. Všetci, ktorí ostali vo svojich obydliach BOLI FYZICKY ZLIKVIDOVANÍ, bez akéhokoľvek milosrdenstva. Mŕtvoly často nachádzali priamo do domov a všetky srbské domy spálili. Nuž toto je teda plán Porošenka a Kyjeva celkovo. S Američanmi za chrbtom. Takúto totálnu čistku chystajú Novorusku.

Prečo ale republika Srbská Krajina tak rýchlo a ľahko padla, keď dovtedy dlhodobo vzdorovala? Odpoveď – okrem koncentrácie americkej vojenskej mašinérie – je v nejednotnosti samotných Srbov, ktorí v nej žili. Jedni chceli naivne v mieri vyjednávať a spoliehali sa na mierové rokovania so Západnou Európou. Druhí – na čele s prezidentom Karadžičom – boli za aktívnu obranu. A to doviedlo dokonca k tomu, že všetci vojenskí velitelia srbskej armády mali po dve obálky pre prípad mimoriadnej udalosti. V bielej boli inštrukcie nebojovať a ustupovať, v modrej bojovať a brániť sa. Rozkaz na použitie modrej a zahodenie bielej prišiel neskoro.

A čo vidíme na Donecku a Lugansku? Silná delostrelecká príprava zacielená na civilné obyvateľstvo už beží. Svetová verejná mienka je formovaná a deformovaná médiami, ktoré plnia rozkazy koncepčnej moci. USA nič „nevidí“ v zmysle porušovania ľudských práv a EÚ rovnako.

Vojenské zločiny Chorvátov –rovnako ako Albáncov – ostali bez trestu. Srbov súdia a prenasledujú dodnes, aj keď často bez úspechu. Miloševič sa nedočkal ukončenia procesu a zomrel na zlyhanie srdca v cele... žeby náhodou? Karadžiča vyšetrujú dodnes. Šešeľ bol tohto roku po dvanástich rokoch vyšetrovania podmienečne zbavený obvinenia, ale žiadnu vinu mu nikdy nedokázali. Do Belehradu sa vrátil po zážitku klinickej smrti a na chemoterapii. No nikto z nich neklesol na duchu a nepredal svoj národ za „hamburger“!

Hľadanie pravdy je však v časoch informačnej vojny nevyhnutné, lebo všetko môžeme mať už zajtra „na ulici“ – ak sa nezbadáme včas. Kto nehľadá pravdu, ten sa stáva iba hračkou zmietanou sa vo víre informačnej potopy. Okolo polovice novembra sa na internete objavila fotografia z napadnutia malajzijského Boeingu. Len si zopakujme, nikto z pasažierov Boeingu nemal záujem o vojnu, čo neznamená, že vojna neprejavila záujem o nich. Mysliaci ľudia ostali v šoku pri pochopení toho, ako cynicky a neľudsky môžu konať západní a ukrajinskí politici vo svojich snahách o diskreditáciu Ruska. No keďže táto fotka „nebola v pláne“ Američanov, tak bola okamžite napadnutá ako podvrh s cieľom jej diskreditácie. No ide naozaj o podvrh?

Nuž, skutočne falšované fotografie pochádzajú z neobjektívnych zdrojov, najčastejšie od ľudí, ktorí sú sami platení ako žoldnieri informačnej vojny. Nuž teda v prvom rade, čo sa dá vidieť na  tejto fotografii?

 

Prvým argumentom proti pravosti je tvrdenie, že snímok nie je skutočný, ale zostavený záberov na Googli. Tak teda, nájdime si presne túto lokalitu na Google:

 

Pre lepšie porovnanie je vybraný úsek v tej istej mierke, ako ukázaná fotka útoku na Boeing. Čo z nej vidno? Nuž, v žiadnom prípade nemohla byť vytvorená takto. Screenshot z Google je vytvorený pospájaním rozličných snímkov. Sú jasne rozoznateľné hranice kvadrátov, lebo jednotlivé snímky sú vytvorené v rôzne časy a možno aj rozličnými prístrojmi, čo sa dá zistiť podľa orezaných oblakov, rôznych farebných odtieňov, rôzneho stupňa osvetlenia a podobne. A naopak, fotografia, o ktorej sa snažia povedať, že je falošná je jasne celostná a navyše oveľa kvalitnejšia. Vyzerá na dokonalejší a prepracovanejší produkt ako má Google. Čo to teda znamená? Táto fotografia nepochádza z Google, ale naopak, Google pochádza z podobných fotiek. Snímka územia je originálna. Nedajte sa oklamať výhybkármi.

Na niektorých miestach sa uvádza, že ide o MIG29, a nie o SU27, čo sa rovnako považuje sa dôkaz podvodu.


 

Tu sa nie je treba zastavovať, ide naozaj o SU27 a nie MIG29. No keby sme z médií dostávali iba takéto „lži“...

Ďalším argumentom proti pravosti snímku je vzájomný pomer veľkosti stíhačky a Boeingu. Ako príklad sa uvádza, že dĺžka severnej hranice lesného masívu, ktorý sa nachádza pod stíhačkou sprava je približne 850 metrov. Ak by išlo o MIG29, tak jeho rozpätie krídel je 11,36 m. Keďže tieto rozmery sú vizuálne rovnaké, tak čitateľom sa nanucuje predpoklad, že fotografiu by museli robiť z výšky menšej ako 10 000 metrov. No a toto je očividné nacielené na čitateľov ako debilov. Tu môžeme použiť vlastný rozum a urobiť si výpočet sami. Narysujme pravouhlý trojuholník, kde spodná strana bude 850 metrov, pričom paralelná, vodorovná čiara nad základňou bude 11,36 metra. V pravom uhle vedená čiara smerom nahor k paralelnej čiare predstavuje výšku letu, pričom čiara pokračuje nad paralelnú čiaru. Takto môžeme jednoduchým výpočtom zistiť, že ak je výška letu stíhačky 6 000 m, tak bod snímania je cca 80 m nad ňou, ak je výška letu 10 000 m, tak snímanie bolo z výšky cca 134 m nad ňou.

No družice snímajú fotky cez približovaciu optiku. Výpočet nám teda poslúži iba na to, že v skutočnosti ide o snímanie zhora a stíhačka nie je nesprávne dopasovaná fotomontáž.

Ďalší argument hovorí, že miesto na snímke je cca 50 km od pádu trosiek. Ale ak lietadlo letelo dopravnou rýchlosťou 700 km/hod vo výške okolo 9 km, tak úlomky nemohli padnúť dole ako kameň...

Hoci by sa dalo pokračovať ďalej, netreba. Snímka je pravá. Druhá vec je, odkiaľ pochádza. Od objavenia sa snímky Západ ako keby „zabudol“ na to, že na vine je „Putin“. Prečo tak zrazu? Nie náhodou aj preto, lebo zverejnením – hoci aj neoficiálnej – snímky sa stalo jasné, že ruská vláda má dôkazy toho, že Boeing bol zostrelený ukrajinskou stíhačkou? Pravdepodobne existuje nejaký globálno-politický motív, na základe ktorého je lepšie iba ukázať náznak, že dá sa aj viac. Fotka však znamená to, že zločinec bol zachytený na mieste zločinu.

Najpravdepodobnejšie je to, že fotografia nepochádza z ruského, ale amerického satelitu. Američania riadili celú operáciu aj tak, nuž nemali problém vypočítať, kedy bude ruská družica mimo záberu a kedy presne treba snímať, aby zachytili moment výstrelu rakety aj s trajektóriou. Snímku teda dostala ruská spravodajská služba cez spravodajské kanály z USA. A práve preto USA nikdy neukázali žiadnu snímku...

Nedávno Ukrajinu navštívil americký viceprezident Biden, otec toho mladého Bidena, ktorý sa dostal do vedenia ukrajinskej firmy, ktorá plánuje začať ťažbu bridlicového plynu na území, ktoré má ostať pusté po Donecku, Lugansku a Slavjansku. Už len na okraj dodajme, že mladý Biden bol predtým prepustený zo štátnych služieb kvôli kokaínu... nuž, jablko nepadne ďaleko od stromu. Ako sa dalo čakať, s jeho príchodom sa začali zintenzívňovať boje na juhovýchode, lebo ukrowehrmacht sa znova dostal pod pevnú ruku. Asi sa ani nedá lepšie demonštrovať pred svetom, o aký mier ide USA. No západná verejnosť je poriadne spracovaná, aj keď v poslednej dobe sa začína trochu prebúdzať.

Americkí supermani, ktorí sprevádzali viceprezidenta – ako väčšina mladých na svete – si už nevie predstaviť svet bez internetu, dotykových telefónov či tabletov. Robia si do nich množstvo záberov a aj ukladajú mailovú poštu. Do jedného z telefónov takýchto supermanov sa nabúrali hackerskí experti z nám už dobre známej organizácie KyberBerkut. No a to, čo odtiaľ povyťahovali a zverejnili na internete stojí za prezretie – ak niekto naozaj hľadá pravdu. Niekoľko dokumentov si pozrime:


 

Začnime z jedným z najprekvapujúcejších. V súvislosti so spoločnými cvičeniami ukrajinských námorných síl spolu s americkou armádou bolo odoslaných na súkromný účet kapitána tretieho stupňa Denisa Stupaka viac ako pol milióna hrivien. Prečo takto? Žeby sa skryť pred daňami, bez akejkoľvek kontroly, alebo jednoducho aby zariadil či urobil niečo, za čo sa nedá zverejniť?

 

Ďalej niekoľko zaujímavých dokumentov, na ktorých je podpis Obamu aj Kerryho – očividne im na srdci leží mier na Ukrajine:

 

 

Hoci USA navonok deklaruje, že nebude do zóny bojového konfliktu na Ukrajine dodávať žiadne zbrane, dokument, ktorý odovzdali ukrajinskej junte počas Bidenovej návštevy hovorí niečo úplne iné. Už samotný názov súboru má v sebe poznámku: „pre Kongres, konečný“ – teda očividne zoznam zbraní. Minské dohody sú pre nich očividne iba zásterka – sú rozhodnutí ďalej zabíjať.

V zozname nájdete 400 snajperských pušiek, 2 000 útočných karabín, 720 granátometov, asi 200 mínometov a viac ako 70 000 mín pre ne, 150 Stingerov, 420 protitankových rakiet atď. Zaujímavé sú napríklad Stingery, určené na vzdušné ciele do výšky 4 000 m. Donecká a luganská domobrana nemá žiadne vzdušné sily...

 

 

Slováci by sa naozaj mali zobudiť a pochopiť čo sa vlastne na Ukrajine deje. Naše médiá – ako skoro všetky západné – klamú. Samozrejme, v časoch každého ozbrojeného konfliktu, v ktorom na život a na smrť bojujú proti sebe dve strany, musia nevyhnutne existovať dva protichodné pohľady na problém. Ale má verejnosť v EÚ možnosť vidieť oba uhly pohľadu? Samozrejme: ukrofašistickú a americkú. Inú nikde nenájdete. Prečo nepodávajú informácie z druhej strany? Lebo presne to isté čo predtým so Srbmi. A naivná biomasa ani netuší, že nabudúce už môže ísť o nich. No potom zase iná biomasa nebude mať záujem počuť niečo o nás... toto je prvok „fragmentácie spoločnosti“ ako súčasť metodiky politických technológií.

Kto má záujem sa pozrieť na veci z druhej strany, tomu ponúkame napríklad reláciu Nedeľný večer ruského kanálu RTR s moderátorom Vladimírom Solovievom. Prinášame niekoľko údajov

.

 

K tomu dátumu uviedol člen Predsedníctva národného frontu Novoruska, Vladimír Rogov údaje, ktoré sa spravodajskými kanálmi dostali priamo zo stola ukrajinského p-rezidenta – kámošaKisku–v Rade národnej bezpečnosti Ukrajiny. Je to oficiálne hlásenie hlavnému veliteľovi ukrowehrmachtu. Teda za obdobie od 2. mája do 5. septembra 2014 činia straty ukrajinských ozbrojených zložiek 47 103 ľudí. Treba však povedať, že Ukrajina používa klasifikáciu strát podľa NATO, t.j. množstvo zahŕňa nielen zabitých, ale aj ranených, nezvestných, zajatých atď. Z tohto čísla bolo 31 015 zabitých a ranených, 1 988 zajatých, 14 100 dezertérov a zmiznutých bezo zvesti. Tu treba vedieť, že ukrofašisti majú vo zvyku zahrabávať svojich padlých buldozérmi, alebo ich aj len tak nechávať hniť. Teda kategória „bez zvesti“ sú väčšinou mŕtvy, len administratívne zahladzujú stopy. Čo do strát vojenskej techniky, tak k uvedenému dátumu bolo zničených 74% leteckej techniky a 68% pozemnej techniky. Teda Porošenko nezačal „mierové jednania“ preto, lebo nechce vojnu, ale vyložene preto, aby zozbierali novú armádu.

Poslanec ukrajinskej Národnej rady za opozičný blok Nestor Šufrič minulý týždeň oficiálne uviedol počas programu Sloboda slova na kanále ICTV, že na Donbase už zahynulo 14 000 ukrajinských vojakov. No ide iba o vojakov. Okrem toho sú tam rôzne súkromné prápory a zahraniční žoldnieri. Obraz nie je nijako lichotivý.

Bývalý ukrajinský prezident Kučma sa tiež v médiách „neopatrne“ vyjadril, že Ukrajina už stratila viac vojakov v tejto vojne ako padlo za celú vojnu v Afganistane. Rýchlo sa zbadal a číslo neupresnil, ale za čias vojny a Afganistane padlo 15 000 sovietskych vojakov. Len pre porovnanie, vo Vietname padlo 50 000 amerických vojakov.

Ukrajinské média šíria fámu – ruské kanály zakázali – že bojujú proti invázii ruskej armády. Túto dezinformáciu preberajú a šíria aj naši „reportéri“, ktorí nikdy na Donbase neboli, ale zo CNN si detailne odpísali, čo majú hovoriť. Prinášame interview s majorom ukrajinskej armády,

.

 

 

Hovorí o vlastnom pobyte na Donbase a tom, čo tam videl. Oplatí sa to pozrieť, ale niekoľko postrehov hneď uvedieme. Na Donbase Ukrajinci zabíjajú Ukrajincov. Prešiel stovky kilometrov po línii frontu spolu s veliteľmi povstalcov, pričom všetko videl vlastnými očami. Videl tam Kazakov, videl ruských dobrovoľníkov, ale RUSKÚ ARMÁDU NIKDE NEVIDEL. Podľa ukrajinskej ústavy, ak je krajina vo vojne, tak by mal byť vyhlásený VOJNOVÝ STAV. Prečo takýto stav dodnes nie je ukrajinskou vládou vyhlásený? Ak by bol, tak medzinárodné organizácie – ako je napr. Červený kríž – by mohli oficiálne organizovať humanitárne koridory pre civilné obyvateľstvo. No teraz nemôžu nič, na Ukrajine oficiálne nie je žiadna vojna..? Zaoberal sa otázkou vojenských zajatcov. Podľa jeho vlatných slov, zajatci na Donbase sa majú dobre, sú dodržiavané všetky ženevské konvencie, dostáva sa im normálna lekárska pomoc. Podľa jeho vlastných slov, oveľa ľahšie sa mu riešia otázky stavu zajatcov s povstalcami ako s vlastnou vládou, ktorá dáva povstalcov-zajatcov aj mučiť. Teda – podľa slov majora Tarana – ukrajinská vláda vyhlásila 8 miliónov obyvateľov Donbasu za teroristov. Táto vláda bojuje proti vlastnému národu.

Na radosť Anglosasov sa likviduje slovanský genofond na Ukrajine. Ozbrojenci Pravého sektoru – Banderovci – proti povstalcom nebojujú, majú strach rovnako ako v Druhej svetovej vojne. Fungujú ako druhá línia za armádou, t.j. keď ustupujú vlastní tak ich zabíjajú. Ďalšou obľúbenou činnosťou Pravého sektora je čistenie dedín od obyvateľstva a podobné zverstvá. Je to ekvivalent jednotiek SS.

Ak by Ukrajinu napadla ruská armáda, tak najneskôr na druhý deň by bola v Kyjeve. Ale nechajme hovoriť najkompetentnejšieho človeka, afganského mudžahedína, ktorý proti nej bojoval v Afganistane. Oplatí sa to pozrieť,

. Zaujímavé postrehy.

 


Nakoniec sa pozrime na známu hovorkyňu State Department,

Veľmi zaujímavý postoj má americká vláda: čo robí USA je vždy správne a spravodlivé, ale čo robí Rusko je vždy zlé a provokácia. Nuž, komu stačí takáto plytká argumentácia, ten by určite nemal čítať našu stránku.

Sympatické je to, že už dokonca nemeckí humoristi začali vytvárať zábavné programy, ukazujúce skutočnú podstatu politiky USA – táto relácia začína upozornením na to, ako Obama vyhlásil, že

čítate dobre, povedal to Obama!

 

 

No nemeckí satirici majú toho o

informácií o Ukrajine toho viac!


Čo sme chceli v tomto článku povedať? Určite nie oslavovať vojnu. No my si musíme uvedomiť, že ako Slovania sme jeden národ, na ktorom sa pácha genocída. Musíme vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. Nedajme sa oklamať tými, ktorí to organizujú a neslúžme im v genocíde proti vlastnému národu.

Ale aby sme nekončili úplne pesimisticky, odporúčame vám pozrieť si ruský film

. Je príbeh únosu ruskej nákladnej lode so skvapalneným plynom. Udalosť sa odohrala v Adenskom zálive 5. mája 2010, cca 200 míľ od pobrežia Somálska. Ide o zásah špeciálnej jednotky, ktorá loď oslobodila, ale v boji mohli útočiť iba nožmi, lebo výstrely mohli spôsobiť výbuch celej lode. No a celá akcia záchrany a likvidácie odporu pirátov zabrala 22 minút. Príjemnú zábavu.




web site hosting

web hosting comparison services

woocommerce web site hosting

worpress web site hosting

web site hosting

joomla site hosting

magento site hosting

drupal site web hosting

prestashop web site hosting