Proti svetlu
skcsenderu

separator

Poľskú politiku voči iným slovanským národom – najmä voči nám a Rusom – sme už opisovali neraz. Ktosi manipuluje tento inak pôvodom slovanský národ veľmi silne. Jeden z hlavných komponentov toho zdroja nenávisti je určite Vatikán ako zdroj rôznych Matríc (Matrixu), ktorý v minulosti veľmi úspešne preprogramoval poľský egregor na kresťansko-nenávistný voči Slovanom. Jeden z hlavným argumentov je údajná likvidácia poľských dôstojníkov v Katyni – čo však nestojí na žiadnom reálnom dôkaze okrem ideológie. A zo skúsenosti už vieme, že v priestore, ktorý ovládala ideológia už fakty a dôkazy nehrajú žiadnu rolu. Skôr naopak – bez faktov a dôkazov sa lepšie a slobodnejšie tvoria pseudofakty a pseudodôkazy.

Prinášame prevzatý, ruský článok na aktuálnu tému – výročie napadnutia Poľska nacistickým Nemeckom. A na toto výročie – teda na oslavy „oficiálneho“ začiatku Druhej svetovej vojny – Poliaci nepozvali ruského prezidenta. Teraz nejde o to, kto v skutočnosti je a aké oligarchické a protiruské kruhy v skutočnosti zastupuje, ide o to, že Poliaci aj naďalej a zásadne broja proti vytvoreniu slovanskej jednoty a uznaniu role ZSSR v likvidácii nacizmu v Európe. Odolávanie sa na akési „rozhodné vylodenie sa spojencov v Normandii“ už ani nie rok pred koncom Druhej svetovej vojny je skôr satirickou ako reálnou vložkou do porážky nacizmu. Keď sa „Spojenci“ vylodili v Normandii, tak už NEEXISTOVALO 60% NEMECKEJ BRANNEJ MOCI. Tá najväčšia a skutočná elita nacistického Wehrmachtu bola už predtým zničená na území ZSSR.

A ak by Poliaci chceli byť spravodliví, tak by mali priznať, že zversky umučili v koncentračných táboroch vyše 80 000 ruských vojenských zajatcov, ktorých zajali v poľsko-sovietskej vojne začiatkom 20-tych rokov minulého storočia. Tento fakt dokonca ani len nepripúšťajú.

Pôvodný článok:

nemci dancuju polsko

Nemeckí okupanti v Poľsku drancujú

Anotácia:

Pre nás je hlavný dátum septembra roku 1939 jeho sedemnásty deň (17.), keď po úteku poľskej vlády zo svojej krajiny a zoči-voči postupu nemeckých vojsk hlboko do poľského územia Červená Armáda zahájila oslobodzujúci pochod, v dôsledku ktorého boli navrátené zeme bývalého Ruského Impéria, ktoré obsadilo Poľsko v rokoch 1919-1921.

Prezidenta našej krajiny „nepozvali“ na oslavy spojené s 80-tym výročím vypuknutia Druhej svetovej vojny, ktoré prebehnú v Poľsku. Oznámil to vicepremiér poľskej vlády. Vysvetlil, že Poľsko sa pripravuje „osláviť“ toto výročie spolu s tými štátmi, s ktorými v súčasnosti úzko spolupracuje. A hľa – Rusko dnes pôsobí v medzinárodných vzťahoch nevhodným spôsobom, a preto si spolu s ním „pripomínať“ výročie ozbrojenej agresie proti Poľsku by nebolo správne.

Ale s Američanmi – ktorí 5. septembra 1939 roku vyhlásili svoju neutralitu v európskej vojne, teda odmietli odporovať Hitlerovi – je oslavovať správne?

Vo všeobecnosti si „pripomínať“ výročie agresie voči vlastnej krajine za účasti zahraničných hostí je akési hlúpe. Tak aj z toho vykúka odvážny politický oportunizmus. Na minútku si predstavte, že by u nás prišlo niekomu z politikov do hlavy pozvať zahraničných hostí na výročie „pripomenutia si“ 22. júna. Koho by sme tam mali zahrnúť? Smutne si spolu pospomínať v tento deň by sa dalo s Bielorusmi, normálnymi Ukrajincami, Kazachmi, potomkami našich bratov v zbrani v tejto vojne z iných krajín – bývalých zväzových republík ZSSR. Ja by som v ten deň posedel aj s Lotyšom, ktorý si ctí pamiatku svojho otca alebo deda, ktorý bojoval v rokoch 1941-45 v lotyšskej divízii, a potom neskôr v lotyšskom korpuse Červenej Armády. A vnukovi by som ukázal film „Город под липами“ o obrane Liepaja v júni r. 1941...

V tom a nie iba v tom význame sú pre nás všetky národy bývalého ZSSR nie cudzie. Ale pozývať napríklad, Američanov, Angličanov, Francúzov? Nie, nehnevajte sa. Dokonca Číňania – hoci oni tiež v Druhej svetovej vojne boli našimi spojencami – nie sú pre tento deň vhodní.

A teraz konkrétne o Poľsku. Poľsko je obeťou nemeckej agresie, to je pravda. Ale ono nie je o nič viac Hitlerovou obeťou ako bolo rok pred ním Československo. Áno, Poliaci mali v Druhej svetovej vojne väčšie straty ako Česi a Slováci, ale na rozdiel od Poliakov Čechoslováci neobsadzovali cudzie územia.

Veď to Poliaci už r. 1938 spolu s Hitlerom rozbili na kusy Československo. A v predvečer Mníchovskej tajnej dohody západných, tzv. „demokracií“ s Hitlerom práve Poliaci odmietli s nami spolupracovať na organizácii odporu voči možnej nemeckej agresii. Ešte predtým, v polovici 30-tych rokov, Varšava aktívne spolupracovala s Berlínom v nádeji, že sa jej podarí dohodnúť s Hitlerom na spoločnom útoku na ZSSR. Ak by sa dohodli, šli by.

poliaci agresia

Poľská armáda pri anektovaní Tešínskej Silezie r. 1938

Takže terajší poľský režim so svojimi revanšistickými náladami a popierajúci pamiatku našich padlých spoluobčanov pri oslobodzovaní Poľska je nám v kontexte výročia 1. septembra 1939 v skutočnosti naozaj nikto. A je vôbec tento dátum taký podstatný? Veď Druhá svetová vojna sa v Ázii začala dávno predtým, aj ZSSR začal bojovať proti fašistom v Španielsku už 3 roky predtým.

Pre nás je hlavný dátum zo septembra roku 1939 jeho sedemnásty deň (17.), keď po úteku poľskej vlády zo svojej krajiny a zoči-voči postupu nemeckých vojsk hlboko do poľského územia Červená Armáda zahájila oslobodzujúci pochod, v dôsledku ktorého boli navrátené zeme bývalého Ruského Impéria, ktoré Poľsko obsadilo v rokoch 1919-1921. Neuznať dnes spravodlivý charakter tohto pochodu nemôžu dokonca ani voči Rusku nepriateľsky naladení Ukrajinci, lebo podľa tejto logiky by potom tieto územia mali vracať Poľsku.

Nuž toto výročie si je treba spomínať. A na 1. september budeme pamätať, aby sme z neho vyvodili politické uzávery a s vďakou si pripomínali vedenie ZSSR, ktoré múdrym zahranično-politickým manévrom zabezpečilo našej krajine ešte celé 2 roky mieru.

Zdroj

26.07.2019

 https

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

WEBHOSTING EARTH