Užitočné veci
skcsenderu

separator

trv agr 01

Spôsob, ako sa k problému trvalej agresie voči Rusku oficiálne chovajú aj vlády krajín, ktoré sú obývané Slovanmi nie je potešiteľný. Ak by sme chceli nájsť príčinu, tá bude pozostávať z viacerých komponentov. Ide najmä o to, kto a ako riadi veci verejné v štáte, ktorého pracovným mechanizmom je otrokársky systém, t.j. demokracia. Ale veľmi dôležitým komponentom je faktor, ktorý môžeme príznačne nazvať „zabudnutie minulosti“.

Teda ako sa prejavuje zabudnutie minulosti? Alebo presnejšie, komu je výhodné, aby sme zabudli na svoju minulosť? Určite tým, pre ktorých je výhodné nie iba ukrytie očividnej Istiny, ale aj úmyselné skreslenie skutočných udalostí minulosti, t.j. vytvorenie histórie. Tým, ktorí skrývajú, zamlčujú a skresľujú dejiny – čím vytvárajú históriu – zaoberajú sa otvorenými podvrhmi, falzifikáciou a vymýšľaním udalostí, ktoré sa nikdy nestali.

Ak človek stratil pamäť, tak každý, komu to je výhodné môže seba nazvať príbuzným alebo priateľom tohto postihnutého. A nešťastník bude vynútený tomu uveriť. V skutočnosti však ten, kto využíva zabudnutie postihnutého, môže byť jeho najhorším nepriateľom.

Ale iba dôverčivosť zo strany obete spravidla nestačí, pretože skôr alebo neskôr začnú u obete vznikať otázky. Potom existuje niekoľko spôsobov ako získať plnú dôveru človeka bez pamäte.

Určite mu vyrozprávajú úplne sfalšované dejiny – históriu – o jeho živote. Hlavné je iba to, aby znela presvedčivo. Tento spôsob sám osebe nie je dlhodobo perspektívny. Ak obeť klamu dlhodobo nebude nachádzať potvrdenie jemu opisovaných udalostí, môže v ňom skrsnúť podozrenie voči „radcovi“.

Druhým spôsobom je „poopraviť“ minulosť človeka – zameniť akcenty toho, čo sa v skutočnosti stalo a dokonca premaľovať čierne na biele. Tento spôsob je efektívnejší ako prvý. Veď ak aj človek natrafí na dôkazy svojej minulej existencie, tak ich bude vyhodnocovať iba z pohľadu, ktorý mu „zadali“. Čo do podstaty tu máme do činenia s polopravdou, ktorá je najhorším druhom lži.

Tretím spôsobom je použiť oba predchádzajúce spôsoby, t.j. udalosti minulosti, ktoré sú výhodné pre „radcu“ ponechať bez zmien a medzery zaplniť podvrhmi. Hlavný smer udalostí „radca“ podriadi sebe.

Ak by aj vznikli nepríjemné otázky, tak možno pomlčať alebo vytvoriť dojem, že ide o neriešiteľnú záhadu minulosti.

Takto Západ vo svojom ťahu na agresívne obsadzovanie cudzích teritórií už dávno urobil podlosť svojou hlavnou pracovnou metódou. Tá spočíva hlavne v tom, aby obeť zabudla na minulosť a v stave nevedomosti čo najdlhšie nerozpoznala fakt prípravy vojny proti nej.

V dnešnom zdokonalenom variante by si obeť nemala všímať vojnu, ktorá sa už proti nej vedie. Metóda odpútavania pozornosti spočíva v pokryteckom nadväzovaní dialógu, boji s korupciou, náprave situácie, plnení dohôd a pod.

USA ako rodný zákonodarca všakovakých podlostí sú autorom a hlavným dozorcom vykonávania plánu vojny proti Rusku. Zvyšok Západu je hazardným realizátorom. Tak či onak, zodpovednosť – vina – za rozpútavanie a podporovanie tejto vojny leží na celom kolektívnom Západe.

Takto sa hlavný pôvodca všetkých vojnových hrôz ukrýva za spoločným názvom „Západ“ (t.j. ide o celé civilizované človečenstvo).

Jedným z príkladov podlosti Západu – ako súčasti zákernosti – je aj umenie vydávať čierne za biele a opačne. To umožňuje agresorovi – t.j. jemu samému – vystupovať ako požehnanému, a obeť tohto požehnania – v danom prípade Rusko – vydávať za agresora.

Tento ťah poskytuje výhody v pláne získavania verejnej mienky a spojencov obete (napríklad v OSN) na svoju stranu, alebo aspoň ich prinútiť načas premýšľať.

Zavrhovanie tohto faktu – ktorý hrozí rozčarovaním sa v Západe – privádza k vnútornej nepripravenosti mnohých ľudí odporovať psychologickej agresii na osobnej úrovni a vnútenej podpore protiargumentov, ktoré ponúka 5. kolóna.

Ako následok formulácie štýlu „Európa je už unavená sankciami“; „Európa už má dosť znášania bremien sankčnej politiky“; „USA sú unavené ukrajinskou korupciou“; „na Západe začínajú chápať čo-to o ukrajinských fašistoch“ a pod. – už nie sú ponímané ako maskované kačice umiestňované do ruského informačného priestoru a určené na učičíkanie pozornosti a maskovanie nástupu aktívnej fázy hybridnej vojny.

Ako keby Západ nevedel a nerozumel tomu už predtým. Veď on to plánovali!

Západ môže byť čo sa týka Ukrajiny rozčarovaný iba jediným – znížením efektívnosti tohto „aktíva“.

Dokonca ak aj počujeme západných expertov ako vydávajú objektívne svedectvá, ktoré odporujú mainstreamu, tak to svedčí iba o metodike dávkovania ich dodávania do verejnému informačného priestoru, aby maskovaným kačiciam určeným na učičíkanie Ruska dodali imitáciu „slobody slova“.

Samostatné elementy hybridnej vojny nie sú ponímané ako vzájomne súvisiace fakty kvôli ich vzdialenosti v čase, preto je dokonca už jej aktívne štádium neviditeľné pre väčšinu ľudí.

Ale tým že sme videli, aké udalosti priviedli k zničeniu ZSSR môžeme poľahky vidieť paralely s dneškom.

Analýza udalostí na povrchu zmien, ktoré priviedli k rozpadu ZSSR a súčasného mocného útoku na Rusko svedčí o identickosti projektov:

  • Vojna v Afganistane;
  • Bojkot Olympiády 1980;
  • Približne v tom čase sa začala skrytá potravinová sabotáž, v niektorých oblastiach sa objavili talóny na určité druhy potravín a reči o toaletnom papiere v klobáse;
  • Začiatkom marca 1983 R. Reagan nazval ZSSR „Impériom zla“, čím vopred ospravedlnil akékoľvek zločiny USA;
  • Koncom marca 1983 vyhlásil doktrínu „Strategickej obrannej iniciatívy“ (SDI). Presne pred dôležitými ekonomickými reformami v ZSSR;
  • Dňa 1. septembra 1983 bolo v sovietskom vzdušnom priestore zostrelené lietadlo Boeing 747 juhokórejských aerolínií, po ktorom načala masová propaganda Západu proti ZSSR;
  • Už koncom septembra 1983 USA rozmiestnili v Európe rakety stredného dosahu Pershing-2. táto raketoví kríza trvala do konca r. 1987;
  • V 1985 došlo k pádu cien za ropu;
  • V r. 1988 začala CIA testovať prácu (reakciu) moskovskej Milície tak, že sa začali objavovať divné pochody tlúp „protestantov“ (od niekoľkých desiatok do tisícov mladých mužov) po Moskve;
  • Na jeseň 1989 sa v Leningrade objavili nezvyčajné skupiny mladých ľudí, ktorí nenútene hovorili jeden s druhým (vždy za prítomnosti a dosah počuteľnosti náhodných okoloidúcich) na jednu a tú istú tému za použitia jedného a toho istého súboru v tú dobu neznámych slov, slovných spojení a zmyslového obsahu;
  • Nepokoje a konflikty vo zväzových republikách.

Takéto technologické udalosti tej doby sú badateľné každému človeku a stačia na to, aby sa vyjasnil obraz toho, čo sa naozaj dialo.

Teraz si pripomeňme reťaz etáp udalostí, ktoré sú zacielené na rozpad Ruska.

Rusko – na rozdiel od ZSSR – sa spočiatku snažili zničiť (resp. dobiť ako nástupcu a nositeľa ideológie všeobecnej spravodlivosti) v skrátenom režime: vojnou na pozadí ekonomických ťažkostí, ktoré boli spôsobené rozkrádaním štátneho rozpočtu.

  • Prvú vojnu na Severnom Kaukaze začal Západ už v r. 1994 a prehral v r. 1996, ale nezastavil sa. Druhú vojnu pripravil na zosilnenie účinku rozkrádania štátneho rozpočtu a ekonomickej krízy 1998, pádu cien za ropu r. 1999 a bombardovanie spojeneckej Juhoslávie;
  • V tom čase západné médiá už otvorene písali o skorom rozpade Ruska. Aj tentoraz prehrali;
  • Nový pokus prišiel r. 2008. A znovu sa pokúsili vtiahnuť Rusko do vojny (s Gruzínskom) v spojitosti so svetovou ekonomickou krízou, pádom cien za ropu a pod rúškom Olympiády v Pekingu;
  • Všetko bolo starostlivo pripravené – povraždenie ruských vojakov mierových jednotiek OSN gruzínskymi vojakmi a aj samotné Gruzínsko pripravili na spravodlivú a očakávanú odvetu. Ale Rusko – poznajúc objednávateľov tohto zločinu – neskočilo na provokáciu a neposlalo vojsko do Gruzínska. Zákerný plán opäť nepriniesol potrebný výsledok;
  • Po ďalšom zlyhaní sa Západ vrátil k mnohoúrovňovej technológii, ktorú už použil proti ZSSR. Nemal tak veľa času ako v prípade ZSSR – rástla Čína, nezadržateľne dochádzalo k posilňovaniu samotného Ruska, znižovali sa ich vlastné energetické zdroje a zvyšovali ekonomické problémy – takže sabotážne opatrenia pokračovali hromadne;
  • V podstate okamžite po gruzínskej výprave sa začal silný útok podľa osvedčeného antisovietskeho vzoru, ktorý trvá dodnes;
  • Mnohonásobne zosilnili protiruskú propagandu na úrovní vlád a medzinárodných organizácií tak, že Rusko nazvali „nepriateľom západných hodnôt“, „potlačovateľom slobôd“, „nepriateľom demokracie“ atď, atď, atď.;
  • USA sa vyhlásili za „výnimočný národ“ (aby sme neopakovali antisovietsky ideologický termín, tak radšej „americký sen“), čím v skutočnosti odhalili začiatok generálneho útoku;
  • V r. 2011 sa začalo rozmiestňovanie PVO v Európe;
  • V 2012 začala propagandistická hystéria v spojitosti so znovuzvolením V. Putina a sabotáž 5. kolóny vo veci „májových opatrení“. Plus „zablatené“ strádania a prechádzky s bielymi stužkami;
  • V 2013 súbežne s peňažnou intervenciou znížili hodnotu rubľa o 50% v lete a o 100% v zime, pokúsili sa informačným útokom a nepokojmi v susednej krajine zdiskreditovať Olympiádu v Soči, aby prinútili aspoň niekoho odmietnuť svoju účasť. Nevyšlo;
  • Vtedy sa ešte Medzinárodný olympijský výbor nenachádzal pod banditským nátlakom CIA;
  • Začiatkom r. 2014 došlo ku krvavému prevratu v Ukrajine. Západ v horšom prípade rátal so získaním podstatnej geopolitickej výhody, zasadením ťažkého ekonomického úderu Rusku a ЕАЭС a zavedením tvrdého apartheidu pobaltského vzoru v zmysle jazykového a národného príznaku, aj ako ukážku bezmocnosti Ruska v obrane ruskej menšiny;
  • V lepšom variante rátali s vtiahnutím Ruska do vojny. Zatiaľ sa im však podarilo iba spôsobiť ekonomickú škodu a vyprovokovať asymetrickú odvetu;
  • V tom istom roku bol zostrelený Boeing MH-7 (priama analógia s kórejským lietadlo z roku 1983). Obvinili Rusko. Ešte zvýšili protiruskú propagandu a zaviedli ekonomické sankcie, ktoré odporujú zdravému rozumu aj medzinárodnému právu;
  • Cynické chvastanie sa Obamu beztrestnosťou „výnimočného národa“, ktorý ničí a rozbije na kúsky cudziu suverénnu ekonomiku;
  • Rok 2015 začal Západ nevídaným znížením cien za ropu. Pokračovali – kvôli imitácii začiatku represií v Rusku – vraždou opozičnej bábky, ktorá už pre pouličné mítingy stratia efektívnosť;
  • ISIL, rozširovanie PVO, Olympiáda v Brazílii, špiónománia, hackerománia, ovplyvňovanie amerických volieb, znovu Olympiáda... a všetko zároveň ešte horšie. Všetko sa vymenovať nedá, ale nieto pochybností, že nevymenované udalosti a fakty útokov na ZSSR a Rusko zapadnú do tejto porovnávacej analýzy presne tak, ako nové prvky do tabuľky Mendelejeva;

Cieľavedomosť chronologicky vymenovaných udalostí je očividná.

Západ ani na minútu nezastavil krvavé sprisahanie proti Rusku, ktoré bolo spustené minimálne ešte pred Druhou svetovou vojnou.

Počnúc gruzínskou výpravou USA, Západ sa dopustil vážnych prehmatov v nadmernej koncentrácii propagandy. Psychika západného auditória nestíhala spracovávať a osvojovať si lož kačicových správ, a tak došlo k opačnému efektu – rozčarovaniu a nedôvere.

Ale Západ už nemôže prestať bez toho, aby nestratil tvár – už investoval veľmi veľa prostriedkov. Vojnu začať nemôžu, bráni im v tom ešte stalinské jarové dedičstvo. Najlepší spôsobom, ako ospravedlniť zločiny Západu je vyprovokovanie represií v Rusku.

Kvôli tomu urobili všetko – aj PVO, aj NATO, aj skutočne strašnú amorálnosť v podobe premiestnenia nemeckých tankov k ruským hraniciam, aj besnenie východoeurópskych bábiek – všetko, aby prinútili Rusko zľaknúť sa Tretej svetovej vojny a poslušne sa stiahnuť!

Tak sa im to darilo so Stalinom dovtedy, kým nebol jadrový štít. A Putin akosi stále nenapadá piatu kolónu.

Rovnako ani gruzínskych a ukrajinských vojakov. Západ odsúdil ruskú 5. kolónu na smrť, v lepšom prípade na „prísny režim“ všetkými ich riadenými činmi a svojim agresívnym smerovaním proti Rusku tým, že ho nabáda na represie.

Ktovie, možno že práve metódou asymetrickej odpovede možno vysvetliť nevysvetliteľný prebytok rozkokošených liberálov v TV, aj nedávne nelogické a nezaslúžené odmeňovanie „ochrancov zákona“?

Nech je to akokoľvek, predpovedaná a túžobne očakávaná tyrania v Rusku nenastala, ani Obamom vopred deklarované „rozkúskovanie“ ekonomiky

V tomto kontexte vyzerajú pokusy liberálnych imitátorov vlastnej dôležitosti žalostné a parodické. Sami si uzurpujú pozíciu ochrancov práv a slobôd na pozadí veľkého boja skupiny prezidenta Putina s neľudským, neľútostným a nenásytným monštrom – Západom pod vedením USA, ktorý chce Rusko a jeho národ zbaviť práva na samotný život.

Finálne štádium prebiehajúcej celoplošnej agresie začala už dávno, ale Rusko stojí. Aký bude rozhodujúci úder smrtonosného Západu?

Pavel Gortakov (spracované)

08.01.2018

 https