Užitočné veci
skcsenderu

separator

 
 
 
Písať článok ako obranu na tvrdenia, ktoré pochádzajú skôr z nevedomosti ako hĺbky poznania nie je veľmi príjemná vec. V každom prípade sme však nedávno uviedli, že stránka Hoxa je stránkou, s ktorou spolupracujeme. Nuž, na základe oficiálneho vyhlásenia nášho kamaráta sa veci zmenili.
Zmena nie je v žiadnom prípade zlá vec – vlastne úplná, nemenná „statika“ ani neexistuje. My dokonca rozoznávame výraz „prerodenie“, čo znamená, že ak človek počas svojej púte životom dospeje – na základe vlastnej životnej skúsenosti – k zmene svojho svetonázoru, tak to je úplne normálna vec. Zároveň staré spisy tvrdia, že ten, kto počas života nezažil prerodenie, je buď debil alebo Mudrc, ktorý sa tu znova materializoval so svojou úlohou. Rovnako Tibeťania hovoria, že „učiť sa znamená meniť sa“. Z toho vyplýva, že kto sa v živote nikdy – nie kvôli obracaniu kabátov – nezmenil, tak sa najskôr nič nenaučil.
Hoxovi samozrejme prajeme veľa šťastia na jeho novej ceste a dúfame, že tí, ktorí sa u neho nahlásili na obrad menorečenia sa ho naozaj budú môcť zúčastniť.
Hoci sme sa oficiálne hlásili k Hoxovej stránke ako priatelia treba jasne povedať, že zdroje, ktoré používame v našich článkoch sú absolútne nezávislé. Navyše, nikdy sme sa neobracali na akademika Levašova ako na žiarivú autoritu, ale hneď treba dodať, že nie všetko, čo je v jeho článkoch je zlé. Takýto ľudia mávajú dovolené od svojich pánov „vyniesť“ aj veľa takých vecí, za ktoré by iní už boli dávno odstránení. Problém je len v tom, že bežný človek sa nevie orientovať kde končí hranica pravdy a kde už začína vykonštruovaná lož. Toto uvádzame len preto, aby bolo jasné, že podstata Levašova je dávno známa...
Rovnako sú dávno známe aj argumenty, ktoré proti Slovansko-Árijským Védam ako takým prinášajú ich odporcovia. Veď uvážte sami, 1 000 rokov ničia v slovanských zemiach všetky čo aj len zmienky o nich – ale oni ich majú všetky v archívoch, takže sú lepšie informovaní ako bežní dnešní Slovania či Árijci – a okrem týchto zdrojov poznania aj fyzicky likvidujú aj nositeľov tohto poznania – našich Predkov – a tu zrazu, v najnepríjemnejšom čase, keď už vôbec netreba, aby sme mali prastaré poznanie, sa ono znovu objavilo... no nie je to na infarkt?
Na tomto mieste by sme chceli jasne vyhlásiť, že argumenty či príklady používané v ďalšom nie sú adresované konkrétne na osobu Hoxa, ale všeobecne na aktuálnu situáciu. Je síce pravda, že je to vynútená reakcia, ale pravda je aj to, že nami nijako nie vyprovokovaná.
Pre ďalšiu argumentáciu „vplávajme“ do všeobecne známych vôd. Vo svete vedy je známy tzv. „Jamesov zákon“. Pochádza od niekdajšieho člena Americkej Akadémie vied, ktorý pred viac ako 100 rokmi povedal: „Existuje vždy práve dosť dôkazov na to, aby tí, ktorí chcú uveriť uverili, ale práve akurátny nedostatok dôkazov na to, aby tí, ktorí nechcú uveriť neuverili“. Teda nechceme nikoho nasilu presviedčať, t.j. nechceme preberať cudziu karmu. Máme dosť svojej.
Ďalej sme sa neraz odvolávali na princíp Zdravomyslia, ktorý odporúčame každému stúpencovi starej Viery držiavať – najmä v našom kultúrnom okruhu, kde je naozaj ťažko nájsť skutočné podanie Predkov. Pre istotu zopakujeme princíp. Ak chceme nájsť odpovede, tak musíme svoju vlastnú životnú skúsenosť konzultovať s kvalifikovaným človekom a potom to ešte porovnať s podaním Predkov. Ak totiž chýba čo i len jediný bod je veľká pravdepodobnosť, že upadneme do omylu. Teda neverte ničomu, čo si neoveríte vrátane toho, čo čítane na našich stránkach.
Ďalším dôležitým aspektom – okrem osobnej skúsenosti, podania Predkov a prerodenia – je aj vek človeka, ktorý hľadá odpovede. V zmysle tradície totiž rozoznávame dve dospelosti. Tá prvá je jednoduchá – pohlavná dospelosť a netreba ju ďalej rozoberať. Málokto však vie, že existuje aj „druhá“ dospelosť, t.j. dospelosť Duchovná, alebo ak chcete aj mentálna. Túto dosahujú ľudia niekedy okolo štyridsiatky. Niekto skôr, iný neskôr, niekto nikdy. Práve preto nie je veľmi vhodné, aby veľmi zodpovedné postavenie v spoločnosti zastávali ľudia vo veľmi mladom veku, aj keď mladý vek má zase iné výhody. Už sme o tom písali – v našich chrámoch sa napríklad umiestňujú aj ikony Alexandra Nevského. Býva zobrazený v bielom šate s čiernym opaskom. Týmto určite nechceli naši Predkovia povedať, že asi dosiahol stupeň dan v karate či judo. Jednoducho to znamená, že Volchv, ktorý ma čierny opasok dosiahol vek nad štyridsať rokov. Hoci prerodenia sú neoddeliteľnou stránkou životnej evolúcie, pokiaľ človek nedosiahol vek Duchovnej dospelosti ešte stále mu určité veci – čo nemyslíme ako výsmech – jednoducho chýbajú.
Na Slovensku máme tiež nemálo skupín, ktorých by sme mohli nazvať „virtuálnymi“ alebo „internetovými Slovanmi“. Na jednej strane je totiž internet neoceniteľným zdrojom poznatkov, ale na druhej strane virtuálny svet nestačí. Teda určite nie pre skutočnú slovanskú občinu. My sme zásadne „konštruovaní“ na Rodový systém, naša kultúra nepripúšťa sedenie v tichosti v úzadí, zatiaľ čo ostatní Slovania konajú či dokonca bojujú. Teda na získavaní informácií z internetu nie je nič zlé, ale ak príde slovanský sviatok tak sa treba stretnúť a oslavovať ho priamo v Prírode; ak nejaká slovanská skupina potrebuje pomocníkov napríklad na výstavbu starej slovanskej osady, tak potrebujú ľudí, ktorí priložia ruku k dielu a nie iba rozdiskutujú celú vec na tom či onom fóre. Teda činy, nie iba slová. Ľudia, ktorí nevychádzajú do spoločenstva medzi ostatných Slovanov – do Prírody – ale iba sedia v „teplúčku“ za svojim počítačom takto ostanú natrvalo „virtuálni Slovania“. Síce lepšie ako nič, ale ak raz budú oni potrebovať pomoc na fyzickej úrovni tak im ju zase iní poskytujú iba „virtuálne“...
Takže pristúpme priamo k problému „sekty“ Inglingov či „neexistujúcim Védam“.
Ak sa pozrieme na Inglingov, tak vám odporúčame si prečítať FAQ na túto tému na stránke Darislav. Táto kapitola obsahuje viac informácií – okrem iného aj niektoré detaily zo súkromia otca Alexandra. Napríklad jeho matka ich v mladosti opustila a vo Viere ich vychoval otec. Matka sa druhý raz vydala – a keďže je kresťanka – tak nie je nijaký div, že jeho nevlastný brat a jej syn z nového manželstva má vzťah k Izraelu.
Vplávajme zase do „istých vôd vedy“ a pozriem sa na „prvotné“ slovanské písomné zdroje. Z nášho pohľadu sú všetko možné len nie prvotné a ani slovanské – ale momentálne to postačí.
Na obrázku vidíme obálku opisu Radzivilovského Letopisu, ktorá bola takto vydaná v 18. storočí.
 
Oficiálna veda považuje tento Letopis za fundamentálny zdroj najstaršej histórie Rusi. V novoveku bol vydaný v 38. diele „Kompletnej zbierky ruských letopisov“ historikom J. S. Luriom vo vydavateľstve Наука r. 1989; Radzivilovský letopis. Samotný autor tohto vydania – historik J. S. Lurie na strane 3 píše: „Radzivilovský letopis je to najstaršie, čo sa nám zo starých čias dochovalo“.
Na prvej strane tohto vydania „najstaršieho ruského letopisu“, t.j. Radzivilovského letopisu je nemecký predslov:
 
O tomto letopise sú známe nasledovné fakty:
Je považovaný za najstarší dochovaný letopis. Pôvod sa datuje do 15. storočia a predpokladá sa, že opisuje udalosti ruskej histórie od prastarých čias do r. 1026. Na tomto roku letopis končí.
Práve Radzivilovský letopis sa stal základom dnes platnej koncepcie histórie Kyjevskej Rusi. Táto koncepcia vznikla v 13. storočí.
Radzivilovský letopis sa stáva známym a vstupuje do vedeckých kruhov od 18. storočia:
V r. 1713 prechádzal cez Königsberg Peter I. a tu si objednal kópiu Radzivilovského letopisu, ktorý obsahoval miniatúry. Túto kópiu letopisu neskôr používal V. N. Tatiščev; M. V. Lomonosov tiež pri počiatkoch svojho výskumu dejín Slovanov používal túto kópiu. Samotný originál bol poslaný do Petrohradu po tom, ako ruské vojská v Sedemročnej vojne dobyli Königsberg a r. 1761 bol odovzdaný do knižnice Akadémie vied.
Hoci dochované exempláre boli vyhotovené v 18. storočí, historici ich považujú za kópie Radzivilovského spisu z 15. storočia.
My sa prizrime rubu ôsmej strany známeho Radzivilovského Letopisu:
 
Vo vyznačenej časti jasne vidno nápis, ktorý v dnešnej ruštine znie ako „ИНГЛЯНЕ“, čo do slovenčiny prekladáme ako „INGLINGOVIA“. Okrem Starovercov Inglingov sa spomínajú aj Staroverci „УРМАНЕ“ a iní Slovania. Teraz nie sú pre nás dôležité ďalšie detaily – môžete si to podrobne prehliadnuť tiež na stránke Darislav – ide o to, že text, ktorý moderná veda datuje pôvodom do 15. storočia Inglingov pozná. Takže čo sa týka „neexistencie“ záznamov o Inglingoch ide iba o historickú negramotnosť...
Čo sa týka „neexistencie“ Slovansko-Árijských Véd je situácia rovnako veľmi jednoduchá.
Pred tým, než pochopíme, prečo nie sú nikde ukázané ani fotografie zdrojových textov Slovansko-Árijských Véd sa pozrime do knihy Maura Orbiniho, resp. do jeho ruského prekladu z r. 1722. Orbini na strane 6 uverejňuje zoznam historikov z ktorých diel čerpal. Okrem iného hneď uvádza, že to sú historici, ktorí nie sú uznávaní katolíckou cirkvou, aj nie kvôli nesprávnemu opisu histórie, ale postoju voči cirkvi. Prečo – si dnes vieme domyslieť. V prvom ľavom stĺpci pod bukvou „A“ je napríklad v piatom riadku uvedený Agustin Moravský – očividne náš rodák. Takže – ak by išlo iba o jediné dnes neznáme meno – o čom takom to písal náš rodák, že sa jeho dielo nezachovalo? Žeby ho zožrali mole alebo termity? Zoznam zdrojovej literatúry pokračuje do polovice strany 10, kde bez akéhokoľvek vysvetlenia končí na písmene „M“. Ďalší text pokračuje ako keby sa nič nestalo. Pravdepodobne bol zvyšok zoznamu – či už úmyselne alebo neúmyselne vynechaný prekladateľom knihy r. 1722.
Bez ohľadu na to, že zoznam historických zdrojových textov – uvedený v Orbiniho knihe od strany 6 po stranu 10 – nie je úplný, dôležitejšia je iná vec. Tento zoznam bol v čase, keď Orbini písal svoje dielo – vydané r. 1601 – prístupný a známy všetkým učencom vtedajších čias. Zaujímavé je, že napríklad tak „populárny“ Nestor nie je v texte spomenutý ani raz. Samozrejme, že nemôže byť v zozname, ktorý končí pri písmene „M“, ale ak by bol naozaj „kapacitou“ vtedajších čias, tak jeho meno by sotva nebolo spomenuté v celom texte knihy. Prečo však z cca 180 autorov a diel uverejnených v zozname knihy Maura Orbiniho nie je dnes ZNÁMY ANI JEDINÝ? Presnejšie, nie iba meno naviazané ku konkrétnej knihe či letopisu – nie sú známe ANI PO MENE! Znamená to, že boli zničené nielen ich diela, ale aj diela všetkých tých, ktorí sa kdekoľvek na nich odvolávali.
Už len z tejto skutočnosti je jasné, že keď Slovansko-Árijské Védy prežili do našich čias, tak museli byť uchránené naozaj dobrým a efektívnym spôsobom. Nie sme naivní a dobre vieme, kto proti nám stojí. Bežný človek si nevie ani len predstaviť, čo dokáže naozaj dobre pripravený čierny mág. Každý má určite nejaký poznatok o tom, že sú ľudia, ktorí dokážu napríklad len z predloženej fotografie zistiť, kde sa nachádza človek alebo vec na fotografii. Jednoducho existuje spôsob – a čierni mágovia ho ovládajú – ako zistiť aj z len fotografie, kde sa nachádza objekt na nej. Nuž a berúc do úvahy dnešné možnosti tých, ktorí ovládajú svet, tak originál by bol veľmi rýchlo z ničený. Skôr sa núka iná otázka – čo vlastne sledujú tí, ktorí sa dožadujú ukázania originálnych textov? A vedia vôbec čítať runové písmo? Alebo – keď už uznávajú iba indické Védy – čítajú ich v sanskrite? Je určite dostatočne legitímne, že prastaré zdrojové texty treba uchrániť pred zničení. Mimochodom, kto nám kedy ukázal zdrojový text Biblie?
Pridajme ešte jeden argument, ktorý sa často voči Slovansko-Árijským Védam s obľubou používa – že sú rasistického obsahu. Tento argument bol súčasťou obžaloby na Pátra Dija, keď ho pred dvomi rokmi chceli zavrieť. Text Slovansko-Árijských Véd bol teda poskytnutý súdnym znalcom na analýzu – oskenovaná kópia správy je k dispozícii tiež na stránke Darislav. Súdni znalci nič také nenašli – a ani nemohli. Prastaré texty boli napísané dávno pred tým, ako vznikol judaizmus či kresťanstvo, takže ich výslovne ani nemôžu spomínať.
Určite existuje ešte množstvo ďalších „argumentov“, ale v zmysle už citovaného Jamesovho zákona ani nepredpokladáme, že presvedčíme všetkých „neveriacich“. Stará Viera sa vracia a mnohí ju už cítia v Srdci. To je skutočný indikátor pravdivosti. Dnes, na prahu veľkých zmien už niet času na „obracanie kabátov“, ale to neznamená, že všetci všetko „hladko“ pochopia. Predstavme si však našich Predkov, ktorí boli surovo a neľútostne povraždení križiackymi hrdlorezmi. Za túto Vieru položili aj životy – neboli to teda „virtuálni Slovania“. Stará Viera je spôsob ako žiť v súlade s tým, čo hovorí Svedomie. Druhá metóda je jedno žiť a druhé „veriť“, alebo jednoducho meniť názory bez skúsenostného, praktického spoznania Kultúry.
Niečo aj k Sidorovovi. Jeho knihy prinášajú veľa zaujímavých informácií – bez ohľadu na jeho „odborné“ vyjadrenia k Inglingom. Ale keď sme približne pred rokom použili niektoré materiály z jeho knihy v našom článku o gigantoch a dinosauroch žijúcich spolu na Zemi s ľuďmi, tak sme dostali nejeden mail so zaručenými informáciami o tom, že sú to všetko podvrhy. Nuž nie, neveríme že to sú podvrhy, ale nebudeme ani meniť názory iba na základe skúsenosťou nepodloženého tvrdenia.
Ukončme tento článok ešte spomenutím veľkej francúzskej bádateľky a cestovateľky, členky francúzskej Akadémie vied, Alexandrou David-Neelovou. Už sme ju spomínali a kto pozná dielo B. Kafku NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE ju pozná minimálne z jeho knihy. Neelová spomína v jednej svojej knihe príklad používaný v tibetskej bielej Tantre. Je to budhistické učenie Vadžrajana, ktoré je veľmi podobné Védam. Stojí totiž na fakte, že vo Vesmíre existuje iba energia v rôznych formách, a že všetky jej prejavy sú len prejavom nejakej konkrétnej materializácie, ktorej úroveň je prístupná na chápanie iba človeku na zodpovedajúcom evolučnom stupni. Teda inak každý vidí to, čo chce – ak na sebe nepracuje. Tibeťania obrazne pripodobňujú väčšinu ľudí k človeku, ktorému z nosa visí povraz. Toto prirovnanie je veľmi výstižné – väčšina ľudí totiž ani nechce v skutočnosti postúpiť vpred v poznaní, pretože ilúzia, v ktorej žijú je veľmi „príjemná“. Netreba nič robiť a Ego nám „všetko dodá“. Ego však nie sme my – je to to, čo nám naprogramovala skupina, ktorá sa o nás už tisícročie „stará“. Takže väčšina ľudí iba hľadá, komu by tento povraz ponúkla, aby ho zaň ťahali nejakým smerom. Problém je len v tom, že takéto stádo ide tam, kde sa hodí tým, ktorí ťahajú povrazy visiace z nosov... a viac vari ani netreba.
Nuž, niečo na záver. Naša stránka je zameraná všeobecne na Starú Vieru Slovanov a Inglingovia sú jednou z jeho podôb, aj keď nie jedinou. Materiály na stránke nie sú však vyložene a striktne iba ingliistické. Navyše, my sme ani predtým ani teraz neboli „zbláznení“ do Levašova. Včera Levašov, dnes Sidorov a zajtra kto?

Všimnite si však jeden zaujímavý fakt: Hox „jeden“ deň vydal vyjadrenie a „náhodou“ sa ihneď spustila „lavína“ pripravených dôkazov. Je to naozaj náhoda – že „cez noc“ majú kompletne „naštudované“ obsiahle materiály? Nezabúdajme na projekt Démon Slovanstva a na to, že na jeho chod sú vyčlenené nemalé prostriedky.

Celý text Santií Véd Perúna nebude v dohľadnej dobe zverejný najmä preto, lebo obsahuje informácie, ktoré by mohli byť použité proti nám. Takéto a podobné pokusy "vydrankať" texty prebiehajú už hodne dlho. Ale predsa len niečo z 5. Kruhu Santií Perúna spomeňme. V súlade s týmito predpoveďami sa s približovaním Hviezdy Mary bude všetko extrémne polarizovať či už smerom k Dobru alebo smerok k Zlu. Takto by to sedelo, t.j. neostane nič "uprostred", iba Dobro alebo Zlo. Aj toto je súčasťou tohto javu. Ak teda niekedy okolo mája naozaj uvidíme (v súlade s predpoveďou) Hviezdu Maru aj na Severnej pologuli, tak zima bude už horúca. Ak nie, bude ešte čas. Ale kto zaručí, že ho bude prebytok?

 https