Filmy
skcsenderu

separator

Za „vlády“ socializmu nebolo všetko také bezútešné, ako sa nám to snažia dnes narozprávať. Pravdaže, čím ďalej od revolúcie, tým žije menej ľudí, ktorí si pamätajú minulosť a môžu dnes k nej niečo povedať. Členovia najprominentnejších komunistických rodín dnes stoja na čele našej krajiny a tvária sa ako najlepší kapitalistickí kapitalisti. Veď okrem iného slúžia aj Hubbardovej scientológii. O scientológoch sme už síce písali, takže pripomenieme iba jediný fakt. Ten, kto vstupuje medzi nich – a oni nemajú záujem o hocikoho – musí prejsť niečím ako „verejnou spoveďou“. Spočíva v tom, že po podaní ľahkej drogy musí na kameru vyrozprávať všetky svoje slabosti, všetko čo v minulosti napáchal – najmä všetky zvrátenosti, krádeže, vraždy, znásilnenia, drogy – skrátka všetko, vrátane toho, čoho sa najviac bojí, aké má nočné mory a podobne. Potom je záznam uložený do trezoru a „hrdina“ môže byť „expedovaný“ do svojej cieľovej krajiny a pozície. A tam plní úlohu, ktorú po „spovedi“ dostal. Samozrejme, že na takto určenú úlohu mu nebudú chýbať peniaze – ale ak by začal špekulovať, tak záznam sa môže objaviť v médiách. A preto scientológovia mlčia ako hrob – najčastejšie úplne odmietajú akúkoľvek svoju spojitosť so svojou „materskou“ cirkvou. Naivní sú tí, ktorí im dajú takúto otázku a čakajú čestnú odpoveď.

Nie je žiaden div, že takejto cirkvi ani CIA „nemohla odolať“– a dostala ich pod kontrolu. Takže scientológ – a najmä ak už je na vysokej pozícii – je zamestnancom niekoho úplne iného – bez ohľadu na to, prečo ho naivkovia v demokracii volili...

Kto nič v minulosti nenapáchal, ten sa nemá čoho obávať a preto nie je pre scientológov zaujímavý...

Dnes žijeme pod kontrolou cudzincov – máme to napísané hneď na začiatku Ústavy. Veď Cyril a Metod by dnes mali grécke pasy, Ježiš (ten biblický) zase izraelský. Nemôžeme sa teda diviť, že od revolúcie nás riadia pápeženci. Jedni umiernenejší, iní zase radikálnejší (jezuiti a spol.) – ale predsa len cudzinci. Zašli už tak ďaleko, že nám „vyblokovali“ aj literárne diela našich vlastných klasikov. Môžete si kúpiť rôzne výbery tvorby Hviezdoslava, ale báseň PRIBINA v žiadnej nenájdete. Prečo? Nuž, stačí si ju prečítať. Hoci Hviezdoslav vychádzal z kresťanského základu, Slavianstvo mu bolo predsa len bližšie ako cudzie importy. A nám nevadí, že ktosi manipuluje tými žalostnými zbytkami poznania, ktoré nám zanechali naši „povolení“ spisovatelia? Čomu to učia na našich školách deti a kto to vlastne riadi Ministerstvo školstva? Žeby vlastenci?

Pripomíname vám televíznu inscenáciu na motívy románu Jozefa Miloslava Hurbana – GOTTŠALK. Dielo prináša nám dnes už dávno zabudnutý príbeh kniežaťa Gočalka z 12. storočia, ktorý do krajiny priviedol – samozrejme násilne – kresťanstvo a následne, aby sa zapáčil nemeckému kléru si zmenil aj meno na Gottšalk.

Bol vládcom kmeňa Obodricov. Svoj Rod však zradil a prijal nové náboženstvo. Vyhnal svoju ženu aj s malou dcérkou a zobral si za ženu Dánku, čím sa s nimi spojil. Okrem Dánov slúžil aj nemeckému cisárovi tak, že viedol vojny proti ostatným slovanským kmeňom – veď to boli iba pohania... Cudzí, „kultúrnejší“ žoldnieri mohli v jeho vlastnej krajine plieniť a rabovať, čím dostával Slovanov na úroveň „kultúrnejších priateľov“.

Je to dávno zabudnutý príbeh Polabských Slovanov, ktorého dej sa fyzicky odohráva v okolí ostrova Rujana a mesta Arkona. Udalosti sa však vyvinuli tak, že aj časť členov vlastného kmeňa povstala proti zradcovi Gočalkovi a tento nakoniec bol spravodlivo potrestaný.

Okrem toho, že dej sa odohráva na pozadí skutočných udalostí minulosti, román prináša aj niekoľko dôležitých momentov. Šľachta sa napríklad už volá „znať“ – čo je známe aj z Ruska. Aristokracia nie je znať – ale to naši čitatelia už vedia. V inscenácii uvidíme aj moment, kedy na sneme hlavy Rodov pripomínajú kniežaťu, že je tým, kým je vďaka nim – čo je naozaj naša stará tradícia. Ale nemecký biskup ho smeruje k tomu, že ak je vládca, tak nesmie brať ohľad na podriadených a plne využívať svoju moc. Jasný prechod od dŕžavného ponímania k cirkevnému štátu.

Fakt, že šírenie kresťanstva je spojené s vyvražďovaním pôvodného obyvateľstva je v tomto diele jasne podaný.

V inscenácii uvidíte aj množstvo ďalších zaujímavých informácií, aj keď je očividne spracovaný v duchu poznatkov, ktoré boli v tom čase dostupné. Hlavná myšlienka však nenechá nikoho na pochybách.

Veru takto postupne ničili kresťania našich Predkov. Ak Nemci či Dáni neboli úspešní s mečom, tak diplomaticky poštvávali jeden slovanský meň proti druhému do vojny. Aby sa náhodou pred bojom nedohodli – podľa tradície – iba na boji dvoch zástupcov, ale aby naozaj jeden národ zničil druhý, tak Nemci ochotne poskytovali svojich vojakov do vzájomných bratovražedných vojen. Tí sa už postarali o to, aby k bitke naozaj došlo a počet obetí bol čo najvyšší.

Nečudo, že pre našich pápežencov nie je tento román „príťažlivý“. Či už je to SNS v „národnej“ vláde, alebo priamo predĺžená ruka jezuitov – pravda im nevonia. A ani tento román nenájdete v knižnom vydaní. Prečo..? Prečítajte a pochopíte sami. My sme ho našli iba na jedinom mieste na internete.

A čakať, že niekto znovu sfilmuje tento – pre nás – román klasického autora je ilúziou. Stačí sa prizrieť aké intelektuálne formáty sa dnes natáčajú a podávajú cirkevným a sociálnym zvieratám.

Prichádza však jedna otázka – ak sme nezávislí, prečo nám blokujú informácie o našej minulosti? A to ich ešte volíme?

Podobných príkladov – chvalabohu – nájdeme v Európe viac. Určite vám odporúčame nórsky film POSLEDNÝ KRÁĽ SEVERU, ktorý je rovnako natočený podľa skutočných udalostí.

Uvidíte ako sa šírilo kresťanstvo na Severe. Kresťanskí Dáni pokresťančovali pohanské Nórsko tradičnými prostriedkami kresťanskej lásky: OHŇOM A MEČOM. Nič nového pod slnkom. Dobré ohľadom filmu je to, že v tomto prípade sa ešte Nóri ubránili a nedovolili Dánom zabiť maličkého následníka nórskeho trónu.

gocalk 1

Film bol koncom minulého roka vysielaný aj v slovenčine.

A v neposlednej miere je tu ešte jeden film severskej koprodukcie – NORTHMEN.

Dej tohto filmu sa nezaoberá priamo šírením kresťanstva, ale je v ňom vyjadrené dostatočne jasné stanovisko. V určitom čase do deja vstupuje kresťanský mních, ktorý stroskotaným Vikingom poskytne pomoc. Vikingovia mu najskôr neveria, pretože – ako vyhlási jeden z hlavných hrdinov – čo z toho, že kresťanstvo hovorí o mieri, keď ho šíria mečom? A onen mních tiež nebol celkom pápežensky naformátovaný, pretože v minulosti chcel úprimne pomôcť Piktom k „pravej kresťanskej viere“, ale akurát ich jeho naivita vlákala do pasce, ktorú iní kresťanskí „šíritelia lásky“ využili na ich zlikvidovanie.

V ruskej verzii ho na internete nájdete:

Nedajme si vziať našu minulosť – pretože to je naša minulosť. Veď už je jasne vidno, akou zbraňou nás najviac zničili – zasievaním nesváru medzi nami a potom postupnou likvidáciou. Najčastejšie vlastnými rukami.

31.03.2018

 https