Vojenstvo
skcsenderu

separator

ZDROJ

Prinášame ďalší prebratý, ale veľmi aktuálny článok z ruských zdrojov. Naše B/A médiá sotva pripravia našich obyvateľov na to, čo visí na vlásku. Možno smelo povedať, že aj naďalej dostávame iba jednostranné informácie. Hlavnou otázkou pre našich ľudí však je – dokedy môže niečo také trvať?

A my – obyvatelia Slovenska – si dobre pamätajme: naša strana a vláda je verným členom NATO (zaviazali sme sa aj zvýšiť náš vojenský rozpočet). To však – na čele s USA – nijako nezmenilo svoje plány zničiť Rusko, ale ani Rusko už nemôže viac ustupovať. Kde nás naša „elita“ dovedie?

V boji o východnú Sýriu nastal kritický moment: hlavní hráči sa v poli zrazili pred bránami Rakky, nazývanej hlavným mestom ISIL.

Do tohto okamihu bolo možné sa utešovať fantazmagóriami o boji proti teroristom, ale prichádza čas delenia trofejí. Američania sa vykašľali na pravidlá hry a zostrelili sýrsky bombardér SU-22. Rusko sa spravodlivo nahnevalo a varovalo partnerov-protivníkov, že od tohto momentu sa ich lietadlá ukážu na muške ruských systémov PVO akonáhle prekročia Eufrat.

Nebudú na nich strieľať dovtedy, pokiaľ nezačnú ohrozovať ruské letectvo a základne, ale S-400 bude sledovať všetky lietadlá na západ od Eufratu. Austrália okamžite vyšla z hry a odvolala svoje lietadlá. Hlava amerického generálneho štábu navrhol nezveličovať význam incidentu.

Rusko vyplo kanál priameho spojenia s americkým velením v Sýrii (nachádza sa na základni v Katare), po ktorom za posledné roky armády oboch strán komunikovali najmenej dvakrát denne. Chystali sa ho vypnúť už po raketovom útoku na sýrske letisko (pamätáte si na čokoládovú tortu, návštevu čínskeho prezidenta, potešenie Trumpa?), ale nakoniec ho vtedy nevypli.

Vznikla zložitá, čo sa týka možných dôsledkov nevyspytateľná, ale ešte nie fatálna situácia, ktorá pripomína apríl-máj roku 1945.

Vtedy spojenci a partneri tiež zvažovali, či neudrú na Červenú armádu, keďže Nemci už boli porazení. Americký generál George Patton už kalkuloval, koľko bude potrebovať ocele a olova, aby zničil Rusov – a svoje úmysly neskrýval. W. Churchill navrhol ozbrojiť zvyšky Wehrmachtu a zaútočiť na Rusov. Niečo podobné – typická americká falošnosť – sa deje aj teraz.

Pre ruské velenie – a v prvom rade pre Hlavného veliteľa, prezidenta Putina (on riadi krajinu aj armádu v tomto zložitom období) – nastal čas zodpovedných a rýchlych riešení. Nemožno ustupovať Američanom, lebo oni sa nakoniec stanú absolútne drzými. Nieto ani snahy začať svetovú vojnu kvôli rozhodnutiam poľných veliteľov nižšej úrovne. Je potrebné prejsť po samej hrane útesu, ale nespadnúť.

Sýrska vojna bola pre Rusko mimoriadne úspešnou. Takúto víťaznú a nie veľmi nákladnú vojnu nepoznalo Rusko už dávno. Hlavnú záťaž pozemnej vojny niesli Sýrčania, Iránci a ich spojenci – dobrovoľníci z Iraku a Libanonu. Rusko používalo svoje vysokopresné zbrane, ale – chvála Bohu – veľké straty nemalo. Následkom toho je veľká časť sýrskeho územia oslobodená od ozbrojených povstalcov, mier sa stal realitou, nie iba prázdnou métou.

Rusko má novú základňu na sýrskom území, ktorá je schopná prijímať veľké dopravné lietadlá. Dávna imperátorská méta – prísť ako spasitelia, nie dobývať Blízky Východ – sa v určitom zmysle naplnila.

Američania sa ocitli v zložitejšej situácii, ktorá však okrem iného komplikuje aj ruské ciele. Prezident Trump lavíruje na hranici impeachmentu. Americké médiá zaútočili proti nemu tak, ako sa NOVEJ GAZETE a ECHU MOSKVY ani nesnívalo.

Proti Trumpovi sú senátori, kongresmani oboch strán, sedemnásť spravodajských služieb a masy, ktoré rozpálili propagandou. Trumpa nazývajú Putinovým agentom a prisluhovačom Kremľa.

Za týchto podmienok je jeho schopnosť dohovoriť sa s Ruskom blízka nule. Nech by urobil čokoľvek, americké médiá aj tak vyhlásia, že „Trump daroval Sýriu“, alebo že „Trump daroval Blízky Východ“. Ale nemožno sa mu ani poddať: Trumpovia prichádzajú a odchádzajú, ale šachová partia Rusko – USA pokračuje. O to skôr, že Oranžový Lišiak je chytrák a môže využiť svoju slabosť na dosiahnutie výsledkov.

Pred nejakým časom Trump sám ustúpil do úzadia a odovzdal vojakom v teréne pult riadenia operácií v Sýrii. Ale americkí generáli neobľubujú Rusko viac ako generál Patton, pričom však dosť preceňujú svoj bojový potenciál. Pripomínam, že o tom hovoril Putin Oliverovi Stoneovi – hľa, Američania nedoceňujú moc Ruska. Preto možno od nich čakať aj bezohľadné riešenia. Americkí generáli už hovoria, že Rusko si nedovolí zareagovať – sily sú veľmi nerovné, s jedinou veľmocou sveta sa Rusi neodvážia ťahať za prsty.

Lietadlo SU-22 bolo zostrelené v čase, keď pomáhalo sýrskym pozemným silám bojovať s ISILOM, ale nablízku sa nachádzali proamerické arabské a kurdské jednotky. Oni bombardované neboli tak, ako ani v predchádzajúcich prípadoch, keď sa Američania priamo zamiešali do bojových operácií proti sýrskej armáde. Je jasné, že Američania sa snažia pomáhať svojim podriadeným dobyť Rakku a zabrániť armáde Asada oslobodiť Dej rez-Zor.

Majú ešte jeden problém: v týchto dňoch sa iracké sily, ktoré súcitia s Asadom, prebili k sýrskej hranici.

Takto sa podľa názoru Američanov realizovala hlavná hrozba pre Izrael: pozemný koridor z Izraela do Libanonu cez Irak a Sýriu. Či to tak aj je – je ešte skoro súdiť, ale v každom prípade možno zatiaľ hovoriť o chodníčku, nie o koridore.

Berme do úvahy aj to, že aj Donald Trump, aj jeho saudskoarabskí sponzori, aj jeho izraelskí priatelia, aj jeho židovský zať Kušner, aj jeho minister obrany Mattis – všetci podporujú jeden druhého udrieť na Irán.

Na pozadí tohto všetkého dáva iránsky útok raketami triedy zem-zem stredného doletu – 19. júna – zmysel. Iránci udreli na bojovníkov ISIL ako odvetu za drzý, neočakávaný teroristický útok v centre Teheránu. Tento raketový útok privolal pozornosť Američanov a ich spojencov – Saudskú Arábiu a Izrael. Mali dohady, že Irán by mohol niečo také dokázať, ale nevedeli nič s určitosťou. Znamená to, že napadnutie Iránu by prinieslo Američanom veľké straty. Ich vojenské lode a základne sa nachádzajú v akčnom rádiuse dostrelu iránskych rakiet. Samozrejme, že Iránci nezačnú, ale sú plne schopní reagovať.

Najväčšie nebezpečenstvo hrozí od vlastnej zúrivej nenávisti amerických kruhov blízkych k Demokratickej strane voči Trumpovi a Rusku.

Tak rozpaľujú vášne v médiách, že veľká vojna je plne reálna. Biely dom síce včera vyhlásil, že „vojna s Ruskom nebude“ a že americké letectvo bude redislokované, aby sa predišlo zrážkam. Generáli v Katare sa uspokojili, hľa, Rusi sa pohnevajú a potom znovu otvoria kanál spojenia. Avšak tak či onak nesľúbili, že prestanú s provokáciami a začnú rešpektovať suverenitu Sýrskej Arabskej Republiky – člena OSN. Bohužiaľ.

Israel Šamir

20.06.2017

 https