Srbský občan Rade Stančič, ktorý sa nachádzal pracovne vo Švajčiarsku – organizoval koncerty srbských pop speváčok v Európe – spokojne sedel s kamarátom v jednej z curyšských kaviarničiek a nikoho neobťažovali. Neďaleko od nich sa usadili dvaja muži, z ktorých jeden sa rozháňal päsťami a vykladal, ako počas vojny na Balkáne v roku 1999 osobne zrovnával so zemou srbské mestá, a potom pozoroval, ako sa pod rozvalinami zmietali zomierajúci, ktorých on nazýval „fuc… Serbs“.
Stančič to nemohol zniesť, čo je absolútne pochopiteľné… Vstal, pristúpil ku chválenkárovi, ktorý – ako sa ukázalo – bol Angličan a upresnil si, o akej vojne je konkrétne reč.
„Áno áno. Hovorím o tých balkánskych vojnách“ – zaškeril sa pilot a posmešne dodal: „Tých Srbov som si veľmi dobre zapamätal“.
Podľa opisu očitého svedka, Stančič Angličanovi zasadil niekoľko anglických hákov ako po tréningovej hruške, a potom jeden knockoutový úder do tváre. Očividne strieľať z lietadla na ženy a deti je oveľa jednoduchšie, ako bojovať zoči-voči. Keď natovec dostal špeciálnu lekciu a zosypal sa, zastonal ako mačiatko a Stančič ho nechal tak.
Vždy, keď sa pozrieš do zrkadla – povedal po výukovej lekcii Stančič – budeš ešte zreteľnejšie spomínať na všetkých tých Srbov a nevinné deti, ktorých si pozabíjal“. Ani verejnosť ani polícia sa nie veľmi zaujímali o túto udalosť. Natovský pilot váľajúci sa na nemocničnom lôžku vyvolal u všetkých oveľa menej súcitu ako spravodlivý Srb, ktorý po tomto neveľkom incidente odišiel po svojich záležitostiach.
02.04.2017
