Žijeme v období, ktoré sa dá označiť ako informačná vojna. O niečom takom sme už písali neraz, ale tradičný prístup k učeniu sa v našej Kultúre má svoje špecifiká, typické pre ľudí našich Rodov. Nová téma sa najskôr preberie iba zľahka, neskôr sa k nej vraciame, pričom ideme stále hlbšie a hlbšie do predmetu. Je to princíp vývojovej špirály, ktorá sa síce vracia stále na to isté miesto, ale stále na vyššej úrovni. Teraz si takýmto spôsobom zopakujme a dajme do nových súvislostí elementy toho, čo nazývame informačnou vojnou z pohľadu pochopenia hĺbkovej podstaty.
Hoci mnohí sa nad týmto výrazom pousmejú, nejde o žiadnu zábavu. Vojna je vždy procesom, ktorý ničí živú silu nepriateľa a informačná vojna nie je žiadnou výnimkou. Je vojnou preto, lebo nám zabraňuje prístup k dôležitým informáciám, bez poznania ktorých zomierame – aj keď nie pod zrakom viditeľnými účinkami strelných zbraní. Môžeme si to pripodobniť staticky poškodenému mostu ponad hlbokú priepasť. Ak nám nik nepovie, že most je staticky poškodený, tak naň vojdeme autom a zahynieme. Viditeľne nebude možné nikoho obviniť z našej smrti, lebo to by mohlo privodiť odvetu od tých, ktorí by sa chceli za nás pomstiť. A takto zomierame na rakoviny, infarkty, porážky a podobné účinky, pričom ani netušíme, ako to bolo spustené.
Samotný fakt existencie informačnej vojny nás núti sa pozastaviť nad našou schopnosťou a zdatnosťou pracovať s informáciami. Zlyhanie v oblasti informačného boja znamená našu prehru, lebo informačné zbrane často veľmi ťažko identifikovať. Pozriem sa teda na túto oblasť z pohľadu našej, Slovansko-Árijskej Kultúry.
V prvom rade – ak hovoríme o informačnej vojne – si povedzme niečo o pôvode slova „informácia“. Presnejšie o dvoch dnes veľmi používaných slovách: informácia a energia.
Tieto slová – také ako sú – nenájdeme v žiadnom starom slovanskom texte. Hoci niektorí by to radi použili ako dôkaz našej nekompetentnosti, veci sa majú úplne inak. V našej literatúre – presnejšie v literatúre slovanských národov – nenájdeme ani názov „Deutsch“, čo však neznamená, že nevieme nič o Nemcoch. Jednoducho používame svoje vlastné slová. Nemci používajú svoj jazyk, my svoj. A takto to je aj s názvami informácia a vojna. Informácia sa dnes často podáva ako anglické slovo, sú aj logické odôvodnenia, že sa jedná o bojové postavenie vojakov pred útokom, t.j. že vojaci sa zoradili pred bojom do formácie, do útvaru „in formation“. Tento výklad má logické opodstatnenie, ale najskôr pôjde o slovo pôvodom latinské. Slovo energia je opäť cudzie – grécke. Keďže naši Predkovia nehovorili ani latinsky a ani grécky, ale jazykom SLOVIENE, tak tieto slová – foneticky – v našej reči nenájdete. To však v žiadnom prípade neznamená, že významy ukryté za nimi nepoznáme či nepoužívame aj v našom jazyku. Začnime teda tým, že „energia“ je v našom ponímaní „sila“ a „informácia“ zase „Védy“. Jestvuje však veľký rozdiel medzi tým, kto ako dokáže prijať a spracovať tú istú informáciu, preto sa obráťme priamo na našu Kultúru.
Mnohí z nás v škole počuli, že ľudia za dávnych čias boli naivní, mysleli si, že Zem je plochá a stojí na troch slonoch, ktoré stoja na veľkej korytnačke, ktorá pláva v obrovskom oceáne. Potom nám hneď vysvetlili, že Zem je v skutočnosti guľatá. Toto podobenstvo je však obrazným poňatím. V skutočnosti hovorí o tom, že podstata posudzovania človeka žijúceho na Zemi je jednoduchá, ako keby plochá, pretože sa pohybuje v kategóriách “áno” a “nie”. Hoci obraz na prvý pohľad nabáda, že ide o ploché, t.j. dvojrozmerné ponímanie, v realite ide iba o jednorozmerné ponímanie, teda o priamku. Z geometrie vieme, že existuje bezrozmerný bod, jednorozmerná priamka, dvojrozmerná plocha a nakoniec trojrozmerné, objemové telesá. Korytnačku aj s „nákladom“ si schematicky prekreslime do jednoduchého obrázka:
Človek s primitívnym ponímaním Sveta je Žiteľ, jeho rozhodovanie je iba na úrovni Áno/Nie. Ľudina spravidla poznáva Svet skrz jedného zo slonov, t.j. skrz materializmus, idealizmus alebo transcendentalizmus, ktorý sa niekedy nazýva aj mysticizmus. Základom materializmu je hmota, idealizmu myšlienka. Mysticizmus stojí na slove, čo je materializovaná myšlienka. Tu ešte doplňme, že KOB nazýva transcendentalizmus mierou. Ide principiálne o to isté, kombináciu matérie a idey.
Na úrovni troch slonov sa nachádzajú náboženstvá, ale cez každého slona dá dostať až na korytnačku, aj keď cesta nie je vôbec ľahká. Pre túto oblasť je typická entita Svetonázor, teda jednosmerné chápanie Sveta. Ako keby cez určitú prizmu sa pozerajú Svet. Spätná väzba nie je aktivovaná. Títo ľudia chápu svet plošne.
Všetky tri slony spočívajú na korytnačke, ktorá je zdrojom poznania pre nich. Na tejto úrovni je uložený Judžizmus, t.j. Ponímanie Sveta Slovanmi a Árijcami. Tu je oblasť Človeka, ktorý už poníma Svet objemovo, teda Obrazne. Ide principiálne o Ponímanie Sveta, teda o vzájomnú interakciu s Prírodou, nie iba jednosmernú interpretáciu – a aj konanie – ako u Svetonázoru. Náš, Slovansko-Árijský pohľad na Svet – Judžizmus – personifikuje korytnačka samotná. Nápis na nej je v Karune. Prvá Runa sa číta „Judž“, ale to iba v prípade, ak je umiestnená v texte – ako v našom prípade. Ak je napísaná samostatne, tak sa číta ako „Joga“. Schematicky pozostáva z dvoch rozbiehajúcich sa šípiek a jej Obrazom je rozširovanie Vedomia – pri zvyšovaní poznania sa šípky od seba vzďaľujú, ale Poznanie ostáva medzi nimi. Tri ďalšie Runy predstavujú I-Z-M, teda nám známy výraz „-izmus“. V preklade ich čítame ako Istina-Pozemského-Sveta. Príponu –izmus má teda Istina. A tu sa môžeme opýtať, prečo Judaizmus je Istina a Kresťanstvo a Islam nie? Odpoveď je jednoduchá – sú to iba vetvy Judaizmu, samostatne nemajú existenčnú podstatu.
Korytnačka pláva v Oceáne nekonečnej Múdrosti, čo je oblasť Boha žijúceho na Zemi, ktorého nazývame As alebo Mudrc.
Rozdiel medzi líniovým myslením človeka civilizácie – Žiteľa – a védickým myslením je teda asi taký, ako rozdiel medzi priamkou a kockou. Skrátene si uveďme prečo. Predstavme si dva rozdielne pohľady na Svet. Prvý predpokladá, že nech robíme čokoľvek, aj tak je všetko vopred dané a nemá význam sa snažiť niečo zmeniť. Volíme alebo nevolíme aj tak sa nič nezmení, chceme alebo nechceme všetko je vecou Karmy, osudu, peňazí a podobne. Zástanca tohto názoru môže predložiť nekonečný počet príkladov.
Druhý názor predpokladá, že všetko, čo sa v živote odohráva môžeme ovplyvniť svojou snahou a činmi. Vždy môžeme dostať veci pod kontrolu. Stúpenci tohto názoru tiež môžu uviesť nekonečný počet dôkazov. Kto má pravdu?
Ako to teda vyriešiť? Z védického pohľadu majú Pravdu obaja – každý svoju. Pozrime sa na to z grafického pohľadu. Máme dva názory, ktoré si zakreslíme ako dve plochy:
Každá plocha obsahuje nekonečný počet bodov – argumentov – na potvrdenie tohto názoru. Aj Einstein povedal, že ak chceme vyriešiť problém, tak ho musíme riešiť z roviny o stupeň vyššej než je tá, v ktorej vznikol. Úroveň o stupeň vyššia od plochy je objem, spojme teda dva štvorce spojnicami a z plochy vytvorme kocku:
Na vyššej úrovni zistíme, že okrem dvoch nám známych názorov existujú ešte ďalšie štyri – a každá plocha je Pravda. Pravda je teda projekcia Istiny do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Každá Istina má veľa Právd, ale pri štandardnom civilizačnom myslení si ľudia myslia, že Pravdy sú od seba nezávislé. Védické myslenie je Obrazové – teda celá kocka. Cez kocku sa možno dozvedieť o priamke všetko, ale opačne to neplatí.
Povedzme si ešte niečo o Kultúre a Tradíciách. Z informačného pohľadu je Kultúra kompletný súbor informácií, Tradícia je jedna časť z neho, podmnožina. Napríklad maľovanie vajec je prvkom našej Kultúry, Tradícia je to, ako to konkrétne robia v každej dedine. Súčasťou Kultúra sú vyšívané kroje, konkrétna výšivka je už prvkom Tradície a podobne. Takto by sme mohli pokračovať s chorovodmi, bojovými umeniami, celiteľskými praktikami a pod.
Tradícia však nikdy nevznikla náhodne, len tak, sama od seba, chaoticky. V skutočnosti je každá Tradícia reliktom Mágie. Keď ľudia stratia poznanie o celkovej podstate, tak sa ešte dlho udržiava jeho projekcia. Mágia má obrady a rituály, čo sú činnosti, ktoré riadeným spôsobom menia energeticko-informačný stav biopolí tých, ktorí sa ich zúčastňujú. Rituál riadi jeden človek, Obrad vedú dvaja a viacerí. Prejav prezidenta napríklad na valnom zhromaždení OSN je rituál, lebo on sám tým, čo hovorí mení energeticko-informačné polia ostatných. Hlasovanie parlamentu je zase obrad, lebo konajú všetci zhromaždení a aj dopad je na celý národ.
Tento článok nemôže vyčerpať všetky detaily obradov a rituálov, ale jeden príklad si predsa len dajme. Už ani nevenujeme pozornosť tomu, že počas roka máme niekoľko voľných dní mimo víkendov, ktoré voláme sviatky. Za starých čias boli voľné dni Svatkami preto, lebo v nich dochádza k zvlášť silnej energetickej aktivite Prírody. Naši Predkovia sa snažili načerpať z nej čo najviac životnej energie, na čo používali už spomínané obrady a rituály. Náš Duchovný vývoj by mal prebiehať po špirále smerom nahor. Počas jedného alebo viacerých životov sa stávame zo Žiteľa Asom – ak dodržiavame Tradície Predkov. Dnes však vidíme, že všetky voľné dni – sviatky – využíva väčšina ľudí na konzumáciu alkoholu. Je treba vedieť, že konzumácia alkoholu na sviatok – energeticky výnimočný deň – spôsobuje obrat smeru toku energie našej Duchovnej cesty. Ak aj nerobíme žiadne obrady a rituály, tak počas takýchto energeticky silných dní naši ľudia konzumáciou alkoholu degradujú opačnou cestou vývoja – od Žiteľa k Nežiteľovi, potom Neľuďovi, Besovi atď. Kto naozaj hľadá cestu ku Kultúre Predkov, ten by mal prestať piť aspoň počas sviatkov – voľných dní. Ideálnym stavom je samozrejme nekonzumovať alkohol vôbec – ale nie všetko sa dá zmeniť zo dňa na deň. Tu je užitočné si pripomenúť zásadu Kazackej Zdravy – naše zvyky v minulosti povoľovali vypiť iba dva poháriky. Prvý na sňatie únavy, druhý pre radosť. Tretí nepili nikdy. Tí, ktorí sa pri každej vhodnej príležitosti spijú doslovne „pod obraz Boží“ nemajú s našou Kultúrou nič spoločné bez ohľadu na to, aké vznešené rečičky okolo nej vedú.
Všetko čo sme si doteraz povedali o energii a informáciách sa v stave informačnej vojny používa na riadenie ľudí majstrovským prestavovaním tzv. Duševného alebo Psychického času do módu, ktorý trvalo zaistí ich pobyt v stave, ktorý by sme mohli v súlade so známym filmom nazvať aj „Matrix“. Detaily nájdete na našej stránke, preto sa obmedzíme iba na princíp použitia tohto fenoménu. Naša tradičná Kultúra používa tzv. vertikálne ponímanie času, t.j. existujú iba stavy „Tu a teraz“ a Večnosť. Civilizácia – v úspešnej snahe porobiť si nás – zaviedla fenomén tzv. líniového času.
Princíp pochopíme ak si predstavíme, že existuje skutočný, objektívny čas (SČ) a náš „interný“, „palubný“ čas, ktorý vieme prestavovať – ak o tom vieme. Snahou civilizácie bolo zaistiť, aby sme sa o tom nikdy ani nedozvedeli. Ideálnym stavom – ku ktorému speje naša Kultúra – je zosynchronizovanie nášho interného času so SČ, čím sa naša myseľ dostane do módu fungovania psychiky, ktorý voláme „Tu a teraz“. V takomto stave trvalo prebýva Mudrc (As) a dočasne sa vie doň prestaviť charakterník napríklad v boji, teda Človek. Ľudina a Žiteľ nemajú ani poňatia o čo ide, preto boli v spoločnosti „podriadení vyučovaniu“ zo strany Mudrcov, čo je hlavný dôvod používania Kopného Práva.
Existuje päť základných módov fungovania ľudskej psychiky, pre náš výklad sú dôležité stavy „Tu a Teraz“, Intelektuálny Čas (IČ) a Emocionálny Čas (EČ). Intelektuálny alebo aj špekulatívny mód fungovania psychiky sa navodzuje najmä vzdelávacím systémom a médiami. Podstata je v tom, že človek nereaguje na posúdenie situácie v ktorej sa nachádza priamo – kontaktom s Podvedomím – ale cez masu informácií, ktoré mu do mysle „naimportovali“ médiá a školský systém. Z tohto dôvodu reaguje s oneskorením, ktoré môže trvať aj 2-3 sekundy oproti reálnemu času. V situácii boja o život či zvládaní auta v šmyku na ľade to znamená koniec.
Emocionálny mód posúva myseľ človeka pred reálny čas, čo môže byť od 1 sekundy po nekonečno. Ďalšou charakteristickou črtou je vypnutie rozumu, teda začnú vládnuť emócie. Do tohto módu nás nastavujú všetky náboženstvá, napr. očakávaním príchodu Ježiška, sľubovaním Raja po smrti a pod. Problémom však je, že hoci ide o mód, ktorý smelo môžeme volať aj „náboženský“, nemusia ho navodzovať iba náboženstvá.
Celý mechanizmus v praxi si môžeme priblížiť na revolúcii v Ukrajine. V skutočnosti predmajdovú aj pomajdanovú vládu inštalovali tí istí ľudia v pozadí. Najskôr umožnili posilnenie moci Janukoviča, pričom korupcia narástla do neskutočných rozmerov. Celý národ začal špekulovať ako sa s tým vysporiadať – kolektívne vedomie bolo prestavené do IČ. Ak by nebola vopred vytvorená ťažká situácia, nebol by impulz, ako dostať masy na Majdan do Kyjeva. Potom sa objavila idea „ideálneho riešenia“, t.j. začal sa implementovať emocionálny mód – prestavenie do EČ. Ľudia si začali vytvárať vzdušné zámky, ako nádherne bude, keď sa dostanú do EÚ, keď ich kámoši budú USA a podobné, síce nereálne, ale emocionálne veľmi silné predstavy. Prepnutím más do emocionálneho módu sa ľahko zmocnili moci, ale tá následne priviedla ku krvavým jatkám, ktoré stáli už viac ako 50 000 obetí. A čo ľudia? Potom začínajú zase špekulovať, či to bolo dobre, či by to netrebalo zase dačo zmeniť a podobne. Takýmto mechanizmom už stáročia prestavujú módy fungovania ľudskej psychiky zo špekulatívneho do emocionálneho stavu a späť tak, aby vždy preskakovali mód „Tu a Teraz“. A musíme si uvedomiť, že rovnako to funguje aj u nás a v každom štáte na svete. Čo z toho vyplýva? Že náboženstvo je stav mysle v emocionálnom móde bez ohľadu na to, aký svetonázor vyznáva ten ktorý jedinec. Ide o to, že v tomto stave sa pohybuje iba v jednom zo stĺpov/slonov alebo teda zotrváva iba na jednej hrane kocky. Musíme si však uvedomiť, že ak padneme na ostrú hranu – bez ohľadu na to, či „dobrú“ alebo „zlú“ – vždy bolestivo padneme na ostrú hranu… nevedomosti. Kto si teda myslí, že „náboženstvo je všetko to, čo má obrady a rituály“ je naozaj dosť naivný… a takých aj civilizácia potrebuje, taký neohrozia jej existenciu, tých nebude ani prenasledovať.
Musíme robiť všetko pre to, aby sme nereagovali emotívne. V skutočnosti sa nám treba učiť byť v stave „pozorovateľa“, nie účastníka deja, ktorý sa pred nami odvíja. Aj preto naši Predkovia zaviedli rôzne systémy meditácií – komu takýto prístup vyhovuje. Rovnako nikdy nešírme žiadne negatíva – naše rozprávky vždy hovoria o Dobre, ktoré víťazí nad Zlom. Neprivolávajme v mysli iné stavy, lebo sa do nich nakoniec dostaneme.
Ďalší problém, ktorý v slovanskom svete vidíme je priame priväzovanie informácie k jej nositeľovi. Potom im stačí – aké jednoduché – zhovadiť nositeľa a zavrhneme aj informáciu. Prečo vylievať špinavú vodu z vaničky aj s dieťaťom? Vari tak robíme v reálnom živote? Učme sa oddeľovať informáciu od jej nositeľa ako elementy, ktoré spolu v podstate vôbec nesúvisia. Potom prichádza – z pohľadu procesného riadenia – potreba použiť mechanizmus oddelenia informačného obsahu od informačného šumu, ale nato naši Predkovia vymysleli Zdravomyslie. Dnes je dostatok možností, len treba vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. V tejto súvislosti však môžeme citovať aj Dr. Deminga: „Meniť sa nie je potrebné, prežitie nie je povinné“. Citát je síce myslený na ekonomickú sféru, ale prečo ho nechápať všeobecne?
Zvládnutie emócií je dôležité aj z pohľadu, ktorý prináša Tibetská kniha mŕtvych, ktorú by však bolo presnejšie prekladať ako Tibetskú knihu o Živote a Smrti. Emócie sa zdajú ľuďom ako čosi neškodné, a to do takej miery, že sa ani nezapodievajú žiadnymi spôsobmi ich ovládnutia a kontroly nad nimi. Tento stav sa však naplno prejaví po smrti tela – už nebude mať čo blokovať či utišovať ich prejavy. V stave existencie bez materiálneho tela sa stanú hlavnou „silovou“ zložkou. Ak sa nenaučíme ich počas života v tele držať pod kontrolou mysle, tak ich účinok bude po smrti expolzívno-devastačný. Nič ich už potom nedostane pod kontrolu a kde nás po smrti tela môže zaviať divá jazda na chrbte víchra?
Sme nasledovníkmi a potomkami svojich veľkých Rodov, dôstojní Slávy svojich Predkov? Alebo sme iba balast, kdejako náhodne narodení, ľavobočkovia, akési obyvateľstvo zatiaľ stále žijúce na území, kde žili naši Predkovia, voliči politických strán, spotrebitelia? Pokiaľ si nevytvoríme jasnú, žiarivú predstavu kým teraz sme, tak všakovaké debaty a ilúzie o národnej myšlienke, a teda aj o budúcnosti Slovienska vo všetkých rozmeroch existencie nemajú žiadny význam. Aj toto mali na mysli naši Predkovia, keď nám zanechali príslovie: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
