Ruský generálporučík v zálohe Jevgenij Bužinskij poskytol interview reportérovi vplyvného amerického informačného zdroja THE NATIONAL INTEREST. S generálom sa rozprával reportér the NATIONAL INTEREST Paul. J. Saunders.
Pretože interview obsahuje zaujímavé informácie, bude určite zaujímavé aj pre slovenského čitateľa. Naša Piata kolóna nemá rada takýto druh informácií – aj keď teraz ide o americký zdroj.
Paul Sandersovi – reportérovi the National Interest – povedal ruský generál v zálohe (do dôchodku odišiel v r. 2009), že vzťahy medzi Spojenými Štátmi a Ruskom sú nebezpečnejšie ako počas Studenej vojny.
Paul Saunders: Nedávno ste povedali, že konfrontácia medzi Spojeným Kráľovstvom a Ruskom kvôli otráveniu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v Salisbury môže viesť k „poslednej vojne v dejinách ľudstva“. Čo ste tým mysleli?
Jevenij Bužinskij: Bohužiaľ korešpondent BBC ma nepochopil správne. Nejde o Rusko a Britániu, ale o Rusko a takzvaný kolektívny Západ vedený – mimochodom – USA. Tento incident bol zločin. Pri vyšetrovaní takéhoto zločinu si každý vyšetrovateľ musí dať niekoľko otázok: kto má z toho prospech? Aký bol motív? Lebo prezident Putin – a to mi verte – je tým posledným človekom na Zemi, ktorý by sa pokúsil urobiť takú hroznú vec v predvečer prezidentských volieb aj predvečer Majstrovstiev sveta vo futbale v Moskve. Toto je očividná provokácia, ale aký je jej cieľ? Neviem, či ste počuli „najnovšie správy“, že britské vojenské laboratórium vyhlásilo, že neexistujú žiadne stopy, ktoré by naznačovali, že tento jed je ruskej výroby, čo pre mňa nie je prekvapujúce. Takže žiadne potvrdenie, žiadne dôkazy ale britská vláda uviedla, že „zhromaždili sme informácie“ – aké informácie? “ – „a na základe týchto informácií sme si istí, že tento zločin bol spáchaný Rusmi.“
Otázku, ktorú si často v tieto dni dávame je, či to je Studená vojna alebo druhá Studená vojna. Vždy hovorím, že to je horšie! V časoch Studenej vojny bolo všetko jasné: ideologická konfrontácia, ale existovali určité pravdy, jednoznačné červené čiary, žiadne hrozby, žiadne sankcie. Nič také ako nedávno, keď americký senátor Lindsey Graham požiadal, aby bol vyvíjaný tlak na Rusko, aby bolo izolované, aby ho ekonomicky zahnali do kúta. Podľa môjho názoru je snaha o zahnanie Ruska do kúta a izolovať ho veľmi nebezpečnou hrou.
Paul Saunders: Vo vašom vyhlásení sa však zdá že naznačujete, že existuje možnosť skutočného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Čo si myslíte, ako mohlo k niečomu takému dôjsť?
Jevenij Bužinskij: Prvým miestom, kde by mohlo dôjsť k takémuto konfliktu je Sýria. Nedávno, pred niekoľkými dňami, keď Rusi hovorili s Dunfordom (generál, predseda spojených náčelníkov štábov) po tom, ako Američania hrozili útokom na centrum Damasku a Rusko urobilo verejné vyhlásenie, že ak Spojené štáty zaútočia na centrum Damasku, kde pôsobia ruskí vojaci a vojenskí poradcovia, tak Rusko vykoná protiútok a zničí rakety s plochou dráhou letu aj nosiče týchto rakiet. Podľa mňa toto je veľmi nebezpečné, pretože americké rakety s plochou dráhou letu sú odpaľované z amerických vojnových lodí.
Paul Sanders: Takže vy chápete vyjadrenie generála Valeria Gerasimova, náčelníka ruského generálneho štábu, ako veľmi vážne myslenú hrozbu?
Jevenij Bužinskij: Áno, je to vážna hrozba. A som presvedčený, že nerobil žarty aby zabavil Američanov. Som úplne presvedčený, že to je vážna výstraha.
Kým sme v Sýrii, existuje téma chemických zbraní. Oceňujem, že údaje získané našou spravodajskou službou naznačujú a varujú svet, že teroristi – nie sýrska vláda – sú tými, ktorí v provokačných útokoch rozmiestňujú chemické zbrane na určitých miestach. To má za následok, že televízne štáby sú v správnom čase na správnom mieste a zabránia takýmto provokáciám. Myslím si však, že na základe takýchto konfrontačných okolností sa Spojené štáty môžu rozhodnúť, že zaútočia na Damask.
Paul Saunders: A v tejto situácii by ruská armáda splnila vyhlásenie generála Gerasimova? Veľa ľudí v USA si dnes myslí, že Rusko je skutočná vojenská veľmoc, ale prezident Putin je koniec koncov veľmi pragmatická osobnosť, ktorá vie, že ruská ekonomika je menej ako 5% kombinovanej americkej a európskej ekonomiky, a že by teda nikdy neriskoval takúto vojnu.
Jevenij Bužinskij: V prípade vojny na ekonomike nezáleží. 5%, 2%, 3% – je to jedno. Pretože ak to skončí vojnou, tak to bude veľmi, veľmi krátka vojna. Myslíte si, že Rusko by vstúpilo do vojny s USA na mesiace či roky? Samozrejme že nie.
Paul Saunders: Hovoríte, že by sa to stalo jadrovou vojnou, alebo by to bolo veľmi krátke kvôli podstate modernej vojny a konvenčným zbraniam, ktoré majú k dispozícii USA a Rusko?
Jevenij Bužinskij: Tu je veľmi ťažké robiť predpovede, ale som presvedčený, že akákoľvek vojenská konfrontácia nakoniec skončí použitím jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Neverím, že jadrová konfrontácia môže ostať pod kontrolou; je to ilúzia na strane USA.
Paul Saunders: Vidíte nebezpečenstvo aj niekde inde okrem Sýrie?
Jevenij Bužinskij: Možná je Ukrajina, ak sa zapoja USA. Ukrajina to začne, Rusko odpovie. Ale nepovažujem to za veľmi pravdepodobné.
Paul Saunders: Ak sa pozrieme na diskusie okolo Skripaľa, tak Spojené kráľovstvo žiadalo solidaritu od svojich spojencov. Väčšina krajín NATO vyhostilo ruských diplomatov. USA určite vyhostili značný počet a uzavreli Konzulát v Seattle. Čo myslíte, aký to malo dopad na názory v Rusku? Aký odkaz prevzala ruská vláda a ruský národ z takejto silnej, koordinovanej reakcie?
Jevenij Bužinskij: Predovšetkým opakujem: to, čo sa stalo so Skripaľom je plánovaná provokácia. Neviem, či to naplánoval niekto v Británii sám, ale ide o jasnú provokáciu s cieľom démonizovať a izolovať Rusko. Išlo o nájdenie zámienky na vyhostenie ruských diplomatov. Preto nie som si celkom istý odkiaľ táto konfrontačná cestička pochádza. Čo by malo nasledovať? Napríklad, v súčasnosti USA zvažujú reakciu; vyhostia ďalšiu skupinu ruských diplomatov. Rusko vyhostí ďalších päťdesiat. Potom USA vyhostia ďalších päťdesiat. A potom čo? Zmrazenie diplomatických vzťahov?
Paul Saunders: Vráťme sa späť, povedali ste, že toto všetko začalo britskou provokáciou, a že v Rusku prevláda názor, že ide o určitý druh provokácie. Čo myslíte, aký motív by mohla mať britská vláda na niečo také?
Jevenij Bužinskij: Nuž, bez urážky, ale myslím si, že táto akcia Teresy May mohla byť koordinovaná s Washingtonom. Veľa ruských expertov a pozorovateľov je o tom presvedčených. A aký bol motív? Neviem, pravdepodobne ide o pokus odpútať pozornosť od vnútorných problémov, ktorým Teresa May čelí. Napríklad čo bolo prvé na zozname rokovaní na samite EÚ? Podmienky Brexitu, vrátane podmienok, ktoré nie sú pre Britániu výhodné. A po tejto provokácii? Rusko a diskusia o vzájomnej solidarite namiesto diskusii o Brexite. Možno že to je ten motív.
Paul Saunders: Určite si viete predstaviť, že iba veľmi málo ľudí v USA alebo Británii by potešilo, ak by britská vláda urobila niečo takéto. Myslíte si, že existujú nejaké dôkazy, ktoré by mohli naznačiť, že niečo také sa mohlo stať? Podľa vás neexistuje skutočný motív, aby Rusko urobilo niečo také, ale že existuje motív na strane Spojeného kráľovstva?
Jevenij Bužinskij: Musím vám otvorene povedať: poznám ľudí zo spravodajských služieb, a tí majú obavy. Ide o to, že Skipaľ bol vymenený na základe programu vzájomnej výmeny špiónov. Teraz majú obavy, či toto neohrozí alebo nezničí celý mechanizmus takejto výmeny. Aký význam bude mať tento mechanizmus, ak budú ľudí potom aj tak zabíjať? Na ruskej strane motív neexistuje. A čo je na britskej strane to môžeme iba hádať.
Vnímavému človeku toto interview určite veľa napovie. Ale treba povedať, že ani na strane USA či Veľkej Británie nie je každému všetko jedno a neveria tomu, čo im ich vlády servírujú. Dôkazom toho je aj diskusia, ktorá sa rozbehla pod článkom. Je až prekvapivé, aké fakty poznajú niektorí Američania napríklad ohľadom nemeckej a poľskej aktivity ohľadom Mníchovskej dohody a úlohe Poľska v zničení prvej Československej republiky. Teda klobúk dole – tieto fakty často nepoznajú ani naši ľudia.
Z diskusie pod pôvodným článkom – môžete si ju sami prečítať – vyberieme iba jeden názorný príklad. Čitateľ Peter Williams v odpovedi Robovi Burmanovi uviedol zoznam vojen za posledných 100 rokov, ktoré viedli USA. Proste kdekoľvek sú USA, tam je vojna (neprekladáme, informácia je zrejmá aj bez toho):
Wherever the USA – there is War:
1901 — sending troops to Colombia.
1902 — the invasion of Panama.
1904 — the invasion of Korea, Morocco and the Dominican Republic.
1905 — U.S. troops intervene in a revolution in Honduras.
1905 — the invasion of Mexico.
1905 — the invasion of Korea.
1906 — Invasion of the Philippines.
1906-1909 — U.S. troops are in Cuba during the elections.
1907 — U.S. troops enforce protectorate „dollar diplomacy“ in Nicaragua.
1907 — U.S. troops intervene in a revolution in the Dominican Republic
1907 — U.S. troops involved in the war with Honduras, Nicaragua.
1908 — U.S. troops are in Panama during the elections.
1910 — The United States sent military forces in Nicaragua and organized anti-government conspiracy. In 1910 formed a junta of Pro-American generals.
1911 — Americans landed in Honduras.
1911 — Suppression of the anti-American uprising in the Philippines.
1911 — the introduction of troops in China.
1912 — U.S. troops are in Havana (Cuba).
1912 — U.S. troops are in Panama during the elections.
1912 — the invasion of American troops in Honduras.
1912-1933 — the occupation of Nicaragua. In 1914, a Treaty was signed in Washington, D.C., under which the United States was granted the right to build an inter-ocean canal in Nicaragua.
1914 — U.S. troops are in the Dominican Republic, the battle with insurgents in Santa Domingo.
1914-1918 — A series of incursions into Mexico.
1914-1934 — Haiti. After numerous uprisings America introduces its troops, the occupation continues 19 years.
1916-1924 — 8-year-old occupation of the Dominican Republic.
1917-1933 — Military occupation of Cuba, economic protectorate.
1917-1918 — Participation in the 1st World war.
1918-1922 —Intervention in Russia. Active support of the breakaway territories of Calcanei and the far Eastern Republic.
1918-1920 — Panama. Troops are being put in place to suppress the riots after the elections.
1919 — COSTA RICA. … The landing of US troops to „protect American interests“.
1919 — U.S. troops fighting on the side of Italy against Serbs in Dolmatov. 1919 — American troops are in Honduras during the elections.
1920 — Guatemala. 2-week intervention.
1921 — U.S. support for rebels who fought to overthrow the Guatemalan President Carlos Herrera to benefit the United Fruit Company.
1922— Intervention in Turkey.
1922-1927 — American troops in China during the popular uprising. 1924-1925-Honduras. Troops invade the country during the election.
1925 — Panama. American forces dispersed a General strike.
1926 — Nicaragua. Invasion.
1927-1934 — American troops stationed in China.
1932 — El Salvador invasion. There was a rebellion there at the time.
1937 — Nicaragua. With the help of American troops dictator Somoza comes to power, displacing the legitimate government of J. Sacasa.
1939 — the introduction of troops in China.
1947-1949 — Greece. American troops are involved in the civil war.
1948-1953 — Military operations in the Philippines.
1950 — the uprising in Puerto Rico suppressed by American troops. 1950-1953-armed intervention in Korea about a million American soldiers.
1958 — Lebanon. The occupation of the country, the fight against the rebels. 1958-confrontation with Panama.
1959 — America invades Laos, begin the first clashes of American troops in Vietnam.
1959 — Haiti. Suppression of the popular uprising against the Pro-American government.
1960 — After Jose Maria Velasco was elected President of Ecuador and refused to comply with the requirements of the United States to sever relations with Cuba, Americans had several military operations and organize a coup.
1960 — American troops are in Guatemala to prevent removal from power U.S. puppets.
1965-1973 — Military aggression against Vietnam.
1966 — Guatemala. …US troops entered the country, were arranged mass killings of Indians, who were considered potential rebels.
1966 — Military assistance to the Pro-American governments of Indonesia and the Philippines.
1971-1973 — the bombing of Laos.
1972 — Nicaragua. American troops are being deployed to support a government that benefits Washington.
1983 — the military intervention in Grenada, about 2 thousand Marines. 1986 – attack on Libya. The bombing of Tripoli and Benghazi.
1988 — The invasion of American troops in Honduras
1988 — The U.S. warship Vincennes, which was in the Persian Gulf, shot down an Iranian aircraft with 290 passengers on Board, including 57 children, with a missile.
1989 — American troops suppress unrest in the Virgin Islands.
1991 — Large-scale military action against Iraq
1992-1994 — the occupation of Somalia
1998 — Sudan. Americans consume missile strike pharmaceutical plant, arguing that it produces nerve gas.
1999 — Ignoring the norms of international law, bypassing the UN and the Security Council, the United States NATO forces launched a campaign of 78-day aerial bombardment of the sovereign state of Yugoslavia.
2001 — Invasion of Afghanistan.
2003 — the bombing of Iraq.
2011 — Libya.
2013 — Syria.
07.04.2018
