Do nového roku si zvyčajne všetci prajeme len to najlepšie, najčastejšie najmä zdravie a šťastie. Každý asi pozná „varovanie“, že iba zdravie nestačí, lebo veď na Titaniku boli všetci zdraví…
V našom „domácom natovskom tábore“ sme sa vďaka bratislavskej vláde ocitli v nie veľmi príjemnej pozícii. NATO naďalej štrngá zbraňami, kríza sa vyostruje, USA strácajú pozície ale do Európy privážajú viac a viac vojakov, zbraní a munície. To všetko však neznamená, že veci sa samé od seba menia k lepšiemu. Každému je jasné, že ak má na mieste starej, prežitej a rozpadnutej budovy – nech je akokoľvek veľká – stáť nová, tak starú treba jednoducho zbúrať – zdemolovať.
V novembri minulého roku sa už americká odborná verejnosť vystrašila „efektivitou“ amerického systému PVO Patriot „naživo“ v Saudskej Arábii. Zatiaľ iba dodajme, že v polovici decembra 2017 z Jemenu – veď Saudská Arábia ich napadla – odpálili ďalšiu raketu – a scenár sa navlas zopakoval. Raketa natovskej klasifikácie SCUD znova doletela do oblasti hlavného mesta Saudskej Arábie, ale znova nezasiahla svoj cieľ. Batéria PVO ochraňujúca hlavné mesto Rijád znovu odpálila 5 rakiet a znovu NIČ NETRAFILI. Pripomeňme si, že ide o raketu, ktorú začal Sovietsky Zväz vyvíjať v roku 1957 a do výzbroje bola zavedená r. 1962! Dnes už ju ruská armáda nepoužíva – má oveľa modernejšie technológie – ale jej novšie modernizácie má Irán, Irak, Sýria, Severná Kórea a ďalšie krajiny. Teda ešte raz, aby nám neunikla podstata: najnovšie americké technológie (podľa reklamy najlepšie na svete) nedokážu zasiahnuť raketu, ktorá bola zavedená do výzbroje r. 1962.
Ruský minister obrany charakterizuje vojensko-politickú situáciu na hraniciach Ruska s krajinami NATO ako napätú. Okrem toho má ešte tendenciu sa vyostriť.
Rastie intenzita a rozmery operácií operatívno-bojovej prípravy ozbrojených síl krajín-členov NATO. Len v mesiacoch august-október 2017 bola na území Východnej Európy a Pobaltia organizovaných vyše 30 vojenských cvičení. V tom čase už boli na území Poľska a v Pobaltí lokalizované 4 medzinárodné batalióny NATO o sile do 5 tisíc ľudí. Nikomu nič nehovorí symbolika, že nemecké tanky sú znovu na hraniciach Ruska?
V Poľsku a Nemecku je dislokovaná tanková brigáda a brigáda amerického letectva, pokračuje aj rozmiestňovanie elementov americkej PVO v Európe.
V priebehu vojenských operácií v Sýrii sa svet naučil nové ruské slovo, ktoré budí v NATO strach: Kaliber. Zároveň sa v odbornej terminológii už udomácnil ďalší nový fenomén – Armata. Ale pre tých, ktorí majú na svojom území americké vojenské základne – napríklad letiská v Malackách a Sliači – by mal byť „zaujímavý“ aj ďalší ruský názov: ISKANDER.
Operácia odpálenia rakiet Iskander zaberie len minúty. Autá zastavia na určenej pozícii, obsluha zaujme pozície podľa bojového predpisu, do palubných počítačov zadajú koordináty cieľov. Velitelia batérií vydajú rozkazy a do niekoľkých minút sú ciele vo vzdialenosti do 500 km zničené ťažkými, vysoko výbušnými hlavicami.
Komplex Iskander bol prijatý do výzbroje r. 2006. Dnes je v bojovej službe viac ako 120 nových bojových strojov. Systém je určený na ničenie malorozmerných a plošných cieľov v hlbine operatívneho rozloženia vojsk nepriateľa. Bojové hlavice sú buď obyčajné, alebo taktické jadrové.
Systém je schopný efektívne likvidovať také ciele, ako sú systémy PVO, veliteľské stanovištia a komunikačné uzly spojenia, letiská, objekty infraštruktúry, pozície divízneho delostrelectva na vzdialenosť od 50 do 500 km.
Rakety môžu mať rôzne bojové hlavice. Základná je kazetová, črepinová bojová hlavica s distančnou explóziou vo vzduchu, hlavica na ničenie betónových konštrukcií bunkrov, ale aj výbušná hlavica na presný zásah cieľov. Rakety môžu byť vybavené aj výbušno-zápalnými a objemovo detonujúcimi hlavicami. To znamená, že systém dokáže bojovať prakticky so všetkými druhmi pozemných a hladinových cieľov.
Najmodernejšími variantami sú prevedenia Iskander-M a Iskander-K. Prvý používa kvázibalistickú jednostupňovú raketu 9 M723 na tuhé palivo, ktorá je zhotovená použitím technológií zníženia rádiolokačnej detekcie. Je schopná aktívne manévrovať počas celej dráhy letu, čo ju činí nezraniteľnou pre systémy PVO a PRO USA THAAD, ktorá bola špeciálne vyvinutá proti ešte sovietskym raketám R-17 (nám známe SCUD), ktoré leteli ešte po „čestnej“ balistickej krivke.
Pred protivzdušnými systémami Patriot ju chráni výška letu 50 kilometrov, ktorá je pre tento americký systém nedosiahnuteľná. Okrem toho, 9 M723 je vybavená komplexom aktívneho rušenia, ktorý značne „komplikuje“ jej detekciu prostriedkami monitorovania protivníka.
Iskander-K pracuje na základe úplne iného princípu. Jeho základnou súčasťou sú rakety s plochou dráhou letu 9 M728 (R-500). Letia k cieľu vo výške do 6 km, v poslednej fáze trajektórie klesnú na výšku do 7 metrov. Oficiálne údaje hovoria o dolete do 500 km…
Iskander-K je zúrivo kritizovaný Američanmi, ktorí tvrdia, že informácia o dolete je značne znížená. Veď aj Kalibre mali „oficiálny“ dolet do 300 km. A dnes vieme, že doletia minimálne do 4 500 km. Podľa názoru Američanov je raketa schopná zasiahnuť cieľ aj vo väčších vzdialenostiach. A v októbri 2017 náčelník polygónu Kapustin Jar, generálmajor Oleg Kislov oznámil, že prebehla úspešná skúška novej bojovej hlavice pre Iskander. Nepodal však žiadne ďalšie detaily.
Takže Rusko ako odvetu systematicky navyšuje svoju vojenskú prevahu nad NATO na európskom divadle vojenských udalostí. A práve v oblasti operatívno-taktických raketových komplexov to vidno najmarkantnejšie.
Dnes je už zostavených desať raketových brigád, ktoré sú vyzbrojené takýmito raketami a je podpísaný kontrakt na dodávku ešte dvoch ďalších brigádnych kompletov. Ak predpokladáme, že v stave každej takejto brigády sú po tri divízie a v každej divízii po tri batérie, tak sa dá vypočítať celkový počet rakiet Iskander-M vo výzbroji armády Ruska.
Zostava batérie je známa: dva samochodné odpaľovacie systémy, v každom z nich sú po dve rakety plus dva dopravné stroje s ďalšími raketami, t.j. tiež dve rakety na ďalší opal. Spolu v každej batérii je po 8 rakiet, v každej brigáde po 72 rakiet. Celkový počet rakiet v už existujúcich brigádach je 720 jednotiek. Po doplnení dvoch ďalších brigád ich bude do 864.
A teraz to porovnajme s operatívno-taktickým potenciálom krajín NATO. Ak predpokladáme, že v západnom a juhozápadnom smere európskeho divadla vojenských operácií sústredí Rusko do 70% z celkového počtu svojich síl a prostriedkov nasadených v mierových časoch, tak pomer síl bude takýto. Rusko má viac ako 600 rakiet komplexu Iskander rôznych typov. Čo sa týka USA a NATO, tak oni vôbec niečo podobné Iskanderu – a to ani idúce okolo – nemajú. Vo výzbroji majú americké operatívno-taktické raketové komplexy predchádzajúcej generácie Army Tactical Missile System s raketami MGM-140 rôznych modifikácií. Oproti Iskanderu zaostávajú rádovo čo do dosahu, presnosti, aj schopnosti prekonávať protiraketovú obranu. A to ešte majú takýchto rakiet menej ako 150 kusov. V oblasti operatívno-taktických rakiet má teda Rusko viac ako päťnásobnú prevahu.
Druhou dôležitou položkou pomeru síl sú reaktívne systémy salvovej paľby. Základné ruské systémy sú Tornádo-S a Tornádo-G, a to sú tiež už systémy novej generácie. Rusko môže rozmiestniť na západných hraniciach minimálne 900 systémov salvovej paľby typu Grad, Uragán, Smerč a Tornádo s kalibrom od 122 do 300 mm a dostrelom od 40 do 200 a viac kilometrov. To znamená minimálne 16 000 hlavní, presnejšie odpaľovacích komôr, keďže ide o reaktívnu muníciu. Čo sa týka USA a NATO, tak v tejto oblasti zaostávajú proste beznádejne. Môžu postaviť maximálne 200 systémov MLRS salvovej paľby americkej výroby kalibru 227 mm s maximálnym dosahom od 40 do 80 km. Pritom proti ním bude stáť viac ako 2 400 systémov. Znamená to, že v tomto segmente Rusko prekonáva NATO 7 násobne!
Ak by sa brali do úvahy samochodné delostrelecké zariadenia, tak v tejto oblasti má Rusko tiež prevahu – minimálne 3,5 násobnú. Rusko môže na Západe a Juhozápade rozmiestniť viac ako 1 500 samohybných húfnic Akacia, Koalícia a Pion s kalibrom od 152 do 240 mm a dostrelom do 50 km. A najnovšie samohybné húfnice Koalícia – ktoré sa už čoskoro budú hromadne zavádzať do armády – majú dostrel do 70 km. USA môžu v Európe proti tejto moci nasadiť najviac 450 samohybných húfnic Paladin – boli skonštruované v 50-tych rokoch minulého storočia – s kalibrom 155 mm a dostrelom do 30 km. Ak vezmeme do úvahy, že čo sa týka tankov, tak prevaha Ruska je tiež nesporná, tak vojna, do ktorej USA ženú NATO neposkytuje pre NATO radostné perspektívy.
Tento výpočet je – samozrejme – približný. Čísla sa môžu meniť, ale Rusko sotva dopustí nejaké principiálne zmeny vo svoj neprospech. Môžeme povedať, že USA sa globálne osudovo prepočítali. Od zničenia Sovietskeho bloku sa zamerali na také vojenské technológie, ktoré im umožňovali viesť to, čo dnes poznáme ako „farebné“ revolúcie a prevraty. Takto zničili množstvo nevinných životov po celom svete, ale nevšimli si, že Rusko nespalo. To nebuduje armádu, ktorá by mala držať pod kontrolou celý svet – ale svoje územie nedaruje nikomu.
USA dalo do pohybu mašinériu, ktorá má zničiť Rusko, ale technologicky sa prerátali. Miliardy dolárov investovali do zbraňových systémov, ktoré sa poľahky môžu stať obeťou lacnejších, menších ale efektívnejších ruských zbraní. Deštrukčnú mašinériu zastaviť už nemožno – je to iba otázkou času. Ale s technológiami určenými na ničenie „neposlušných“ režimov nemožno poraziť Rusko, ktoré je pre zmenu pripravené na vedenie efektívnej, modernej vojny. Na svoju obranu.
Stará slovanská tradícia hovorí, že ak niekomu nemôžeme veriť, tak je to náš nepriateľ. Spojenec bez Svedomia nie je spojenec. Tomu, kto nemá Svedomie veriť nemožno.
Iskander Kalibrovič Armatov je pripravený ubrániť svoju krajinu a dosiahnuť efektívne víťazstvo. Časy, keď sme boli jeho spojencom sú preč. Zato však máme spojencov – bez Svedomia.
19.01.2018
