«Živatma je nezničiteľná, nezmerateľná a večná; iba telo, do ktorého sa zhmotnila, zomiera… Pre živatmu neexistuje ani narodenie, ani smrť, ona nikdy nevznikala, nevzniká a nevznikne. Ona je nezrodená, večná, prvopočiatočná; ona nezaniká, keď hynie telo.»
Bhagavad Gita, 2. Kapitola: Krédo Árijského Bojovníka, 2.18-20
Máme rozličné záujmy, vedieme rôzne rozhovory, zaobstarávame si pre seba rôzne veci. Skrátka žijeme. Jedno však v skutočnosti nevieme. Hoci sa to zdá banálne, je to hlavná otázka života: Kto som to ten JA? Ak na túto otázku nepoznáme odpoveď, tak aký význam má snovať nejaké životné plány? Ako si môžeme spôsobovať blaho, teda konať skutočne vo svoj prospech, keď ani nevieme, čo to je to JA? Ak ste si niekedy dávali túto otázku, našli ste správnu odpoveď?
Bežne hovoríme: moja ruka, moja noha, moja hlava, môj nápad, moja myšlienka, moje telo… čie moje? Komu to všetko patrí? A od čoho presne pochádza vyjadrenie «moje»?
Človek ako názov pozostáva zo spojenia dvoch slov: čelo + vek. Ako zvyčajne pri prvopočiatočných, bázových termínoch ide o spojenie dvoch runových znakov. V dnešnej dobe povrchných významov vyplývajúcich zo zjednodušovania myslí dávame slovu človek tiež iba zjednodušený význam. To isté platí aj pre čelo. Chápeme ho ako prednú, hornú časť lebky – nič viac. Nuž ale prečo hinduisti si práve na čelo dávajú farebné značky a píšu nápisy v sanskrite? Pretože čelo je duchovná kategória.
RUNA ČELO:
Runa Čelo označuje koncepciu Vesmírneho lona rozumu.
Je to lokalita umiestňovania obrazov mysle,
pomocou ktorých sa myšlienky prejavujú v činoch.
RUNA VEK:
Runa Vek je označenie miery času, je to perióda životnej cesty.
Spojenie oboch rún do jedného slova ČLOVEK (ČELO+VEK – takto doslovne znie tento názov aj v dnešnej ruštine, ale je to aj náš, starosloviensky výraz).
Ale toto nie je jediný výraz našich Predkov pre označenie človeka ako bytosti.
RUNA MAN:
Tiež symbolizuje jeden z obrazov človeka, ako «poznajúceho okolitý Svet Javi».
RUNA MANN:
Označuje «človeka, ktorý prenikol za hranicu Sveta Javi», t.j. toho, ktorý pozná Nav a vybral si svoju cestu.
Ak by sme to zrekapitulovali, jednoduché spojenie dvoch rún, ktoré čítame ako človek znamená čelo + vek, t.j. centrum myslenia a umiestňovania obrazov žijúce vo Svete Javi určitú časovú jednotku – vek. Vidíme tiež, že samotný človek môže mať viacero označení, teda človek je tak či onak človekom – ale stále nevieme, čo je to JA?
Podľa čieho príkazu a podľa čej vôle telo vyslovuje toto slovo?
Odpoveď nájdeme vo Védach. JA znamená ŽIVÁ ATMA, t.j. živá atomárna častica, alebo inak aj ŽIVATMA.
ŽIVATMA sa nikdy nenarodila, nikdy nezomierala, je večná, prvopočiatočná a blažená. Keď zomiera telo, ona nezomiera. Použijúc súčasný jazyk, ŽIVATMA sa nachádza mimo času a mimo priestoru. Preto je to duchovná a nie materiálna entita. Je to naše JA.
Védy opisujú ako ŽIVATMA prichádza na tento materiálny Svet. Keď sa zo svojej vlastnej vôle rozhodne začať cestu evolučného vývoja vo Svete Javi, teda v materiálnom svete, spojí sa s druhou živatmou a takto vytvorí priestor a čas. Teda vzájomný vzťah dvoch živatiem vytvára priestor a čas. Postupne sa pridávajú ďalšie živatmy, ale medzi nimi vždy jedna preberie úlohu vodcu. Vodcovi sa postupne podriadi druhá, tretia, štvrtá a ďalšie živatmy a začne okolo seba formovať priestor a vytvorí prvú elementárnu časticu. Vytvorí sa prvé atómové jadro, ktoré pozostáva z množstva živatiem. Riadenie tohto priestoru prevzal na seba vodca a týmto vytvára ŽIVU, alebo inak povedané dávajúcu ŽIVOT.
Možno ste videli film Malý Budha. Pri scéne, keď deti aj s lámom sedia pod stromom, kde dávno pred nimi dosiahol osvietenie Budha, láma podal deťom zaujímavú informáciu. Hovoril o tom, že Budha, t.j. prebudený si spomenul na všetky svoje predchádzajúce životy, na to, ako bol napríklad delfínom a podobne. Už sme povedali, že budhizmus je jedna časť učenia Slovansko-Árijských Véd, a toto vyjadrenie opäť potvrdíme. Vo Védach sa píše, že živatma naozaj postupnou, evolučnou cestou prechádza všetci existujúce ríše na Midgard-Zemi. Najskôr môže vstúpiť do ríše nerastov. Védy hovoria, že najdokonalejšia, najharmonickejšia forma nerastov na Zemi je diamant, čo je zároveň evolučnou špičkou vývoja živatmy v ríši nerastov. Po dosiahnutí tohto stupňa môže živatma – na základe svojho rozhodnutia – postúpiť do nasledujúcej vyššej ríše – rastlinnej.
V ríši rastlín sa živatma ďalej vyvíja, až nakoniec každá živatma vie vytvoriť ľubovoľnú rastlinu, ktorá na našej Zemi existuje. Podľa Véd je najvyššou, najdokonalejšou, najharmonickejšou formou existencie v ríši rastlín orchidea, čo je zároveň vrcholom vývoja živatmy v ríši rastlín. Védy opisujú koľko druhov životných foriem prechádza živatma v ríši rastlín aj v ríši zvierat. V ríši zvierat musí napríklad živatma prejsť 8 miliónov životných foriem. Znamená to, že každý z nás už vytvoril telá všetkých bytostí, ktoré na našej Zemi existujú, a teda máme v tomto nahromadené skúsenosti.
Po nazbieraní skúseností v ríši zvierat živatma skôr alebo neskôr vytvára aj životnú formu domáceho zvieraťa. V tejto fáza živatma nadobudne želanie sa stať človekom.
Práve preto nám Bohovia zanechali prikázania, ktoré nás nabádajú na láskyplný vzťah k zvieratám a prírode ako takej:
Vedzte,
Ľudia rodov rasy veľkej,
Že je treba sa s láskou a dobrotou chovať ku všetkému živému,
Vytvorenému na midgrad-zemi.
Prikázanie Dažďboga
Život na Zemi je organizovaný systém pozostávajúci z jednotlivých častí, systémov alebo prvkov. Je zároveň súčasťou slnečného, galaktického a iných systémov. Ale v tejto nesmiernej hre sme zvláštnym spôsobom previazaní jediným zmyslom, prvopočiatočnou myšlienkou veľkého básnika, jeho Tvorcu. Preto je aj náš život poéziou vo všetkých svojich prejavoch, respektíve mal by byť, ak patríme do Svetlého Sveta. Do tejto poézie nijako nezapadá ničenie prírody a zabíjanie zvierat.
Skôr alebo neskôr každý z nás príde k hranici, kde bude musieť prevziať plnú zodpovednosť za svoje činy. Je potrebné prejsť naozaj veľmi dlhú cestu, aby sa dalo povedať: JA.
Teda v súlade s Védami «JA» znamená živatma. Každá živatma je jednotkou vnímania Tvorcu , ktorá má pridelenú vlastnú vôľu. Je to Božia Iskra, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti – asi ako kvapka v oceáne. Živatma, ktorá má najväčšiu skúsenosť evolučného vývoja medzi všetkými živatmami ľubovoľného tela, sa stáva v tomto tele vodcom a nazýva sa Živou.
Živa je individuálna, samosvietiaca nedeliteľná súčasť Ramchu, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti. Je to naše pravdivé, skutočné «JA», čo je zdrojom života každej živej bytosti.
Živatma je samostatná duchovná častica, na ktorú nie sú použiteľné nijaké charakteristiky materiálneho vesmíru:
HMOTA = 0
ENERGIA = 0
PRIESTOR = 0
ČAS = 0
Ale má vlastnú vôľu samostatne prijímať rozhodnutia. Pretože je nehmotná, potrebuje materiálneho sprostredkovateľa, pomocou ktorého sa dá učiť v hmotnom svete. Týmto sprostredkovateľom je ľubovoľné materiálne telo, skrz ktoré môže živatma žiadať o svoje právo na miesto a názor. Buď tvorí telo sama, alebo na základe skúsenosti s inými. Takto sa vytvára symbióza, spolupráca, ktorá obohacuje každého zúčastneného. Tento stav existuje dovtedy, kým sa nevyčerpá možnosť získavania skúseností.
Okrem javných, materiálnych tiel existujú aj iné telá, ale túto problematiku zatiaľ uzavrieme s tým, že výber tela závisí od evolučnej úrovne živatmy a jej schopnosti k vzájomnej spolupráci.
Podľa podania Predkov, živatma prichádza ako individuálna, samostatná žiariaca jednotka Tvorcu, no na konci evolúcie sa môže stať osobou. Ako jednotlivec, človek, je každý z nás «JA» neopakovateľný a vie to, čo nevie nikto iný. Ale všetci sme súčasťou Rodu. Teda čo viem ja, vie aj môj Rod. Takto Rod vie všetko, čo vie každý jeden jeho človek. Teda Rod je osobou aj individualitou. Aby som sa ako živatma stal osobou, začnem sám a počas evolúcie budem zhromažďovať také živatmy ako som aj ja sám.
V okamihu, keď je živatma schopná eticky využiť samostatnú skúsenosť všetkých druhých «JA», je už podobná Najvyššiemu. Odovzdá im všetko, čo dosiahla a má vôľu prijímať rozhodnutia. Toto sa už volá stavom plného ovládnutia. V tomto stave sa rodia nové Vesmíry. Práve preto sa náš známy Vesmír – Galaxia – rozpína.
SYMBOL
ŽIVA – slovanský symbol Bohyne Živy, dávajúci Život všetkému živému na Zemi.
Používa sa na obradnom odeve na jarných sviatkoch prebudenia Prírody zo zimy.
