KAM PO SMRTI?

6. marca 2021 | ENERGIE ŽIVOTA, METAFYZIKA

Takáto otázka je už dosť ošúchaná, ale aj tak nikdy neprestane byť aktuálna. Prečo práve táto otázka a prečo práve teraz? Ako odpoveď sa núka protiotázka: A prečo nie?

Energie Ra a Hator na úvodnom obrázku nie sú vybrané náhodne – v našej Kultúre boli tradične používané. Už sme písali o tématike faraónov v spojitosti s našim územím, takže našim čitateľom by to nemala byť až taká vzdialená téma. Zatiaľ v súvislosti s týmito energiami iba toľko, že v jednej z „verzií“ Číslova ich naši Prҍdkovia považovali za Lúče ·Д· (4) a ·Z· (7) v zmienenom poradí. K Ra iba toľko, že podľa tradície má tri dcéry: Bastet, Sechmet a Hator. Oni všetky spolu predstavujú „Vševidiace Oko Ra“, teda jeden z najznámejších egyptských symbolov. A my už vieme, že fenomén „Tretieho oka“ je v skutočnosti realizovaný aktivizáciou troch stohní (čakier) v Zlatej Ríši Vedomia, z ktorých je jedna Zornička. Táto sa aktivizovala pred pár rokmi u tých, ktorí majú Živatmu. V tradičných zobrazeniach z časov Noci Svaroga ju preto nenájdete. Súvisí priamo s nástupom Zlatého Veku. A práve preto, že fenomén „Tretieho oka“ tvoria tri aktivizované čakry, tak tradične sa „Vševidiace Oko“ zobrazuje v trojuholníku. Je to – ako ostatne všetky – náš prastarý symbol, hoci ho – ako väčšinu ostatných – prevzali v minulosti aj slobodomurári. Ale čas ich slávy už vypršal. Aj o tom je dnešný článok.

Už sme si povedali, že štrukturalizmus (lingvistika aj antropológia) pracuje v prípade starých kultúr s významami (Obrazmi), ktoré sú naviazané na konkrétne písmená či iné symboly. Preto takéto súvislosti nemožno brať doslovne, ale iba v súvislosti so štrukturálnym protikladom. To vie každý profesionál.

Keď sme si pred viac ako 10 rokmi začali osvojovať základy Znania Starovercov, bola to ešte Noc Svaroga. Dnes je už Ráno, a tomu zodpovedá aj úroveň našich znalostí. Samozrejme, že každý mysliaci človek hľadá odpovede na tri základné otázky: „Kto som?“; „Aká je moja úloha v tejto reinkarnácii?“ a „Čo bude so mnou po smrti?“. A práve odpoveď na poslednú otázku je našou dnešnou témou.

Kedysi sme verili, že iba Človekovia (so Živatmou) po smrti podliehajú reinkarnačnému cyklu, že pre tvárne bytosti to vôbec neplatí. Dnes však už vieme viac. V skutočnosti sa môžu určitým spôsobom a v obmedzených dobách reinkarnovať – teda opakovane materializovať vo Svete Javi – aj bytosti vytvorené vnútri 12-rozmernej Hry, teda bez Živatmy. Totiž ak sa nakoncentruje akákoľvek energia tak, že prekročí kritické množstvo, nadobudne individuálne vedomie samoexistencie. To je proste fakt, ktorý vo Vesmíre existuje. Nie je to síce reinkarnácia ako u Živatmy, ale je to – čo do faktu – opätovná materializácia vo Svete Javi, aj keď v obmedzenom rozsahu, teda iba v 12-rozmernej Hre. V určitých energetických súvislostiach (Noc Svaroga) to dokonca mohlo nastávať mnohokrát. Kľúčové slovo je… „mohlo“.

Začneme teda tým, že na Zemi žijú človekovia a bytosti, pričom do druhej kategórie patria aj ľudské bytosti. Tu sa nedajte pomýliť úmyselnou akademickou manipuláciou, ktorá prebehla so všetkými – a najmä slovanskými – jazykmi. Napríklad podľa cudzincami upraveného pravopisu slovenského jazyka je výraz „človek“ jednotné číslo a „ľudia“ množné číslo. Ale potom prečo by naši Prҍdkovia „vymýšľali“ toľko zbytočných slov? Vari nemali nič užitočnejšieho na práci? Nuž, starý jazyk je bližší Istine ako novodobé – cudzincami riadené – „aplikácie“! Veď je to také jednoduché – existuje človek a človekovia, a existuje ľudina a ľudia; v množnom čísle ľud. Ale okrem človekov a ľudí je tu ešte množstvo všakovakých ďalších bytostí. Veru tak, bytosti nie sú človekovia, a mnohé z nich sú ešte nebezpečnejšie ako ľudia. Teda odovzdávať sa akýmkoľvek bytostiam – bez poznania ich podstaty – je presne to isté, ako napríklad vyslovovať zaklínania či vôbec slová v jazyku, ktorému nerozumieme. Toto naši Prҍdkovia NIKDY nerobili!

Štrukturálna lingvistika – Kabbala aj Bukvica – pracuje s číselnou reprezentáciou slov. Dve slová sú len a jedine vtedy identické, ak majú rovnakú údelnú, váhu. A Ľudina a Človek sú dve rozdielne entity. Toto si dokáže vypočítať každý, kto zvládol základy Bukvice.

V krátkosti si to zrekapitulujme. Človek je – čo do sídla Vedomia – Živatma, ktorá dobrovoľne vstúpila do Priestoru Hier, aby absolvovala tú svoju. Na vstup do Priestoru Hier si musela – t.j. na hranici bezrozmerného (mimorozmerného) prostredia (ktoré je mimo Času a Priestoru, t.j. v Pravi) a Priestoru Rozmerností (Navi) si musela na seba navliecť prvý „skafander“, t.j. bezrozmerného Ducha. Na prahu už konkrétnej, Živatmou vybranej Hry bolo nutné si pre vstup do nej obliecť ďalší „skafander“, t.j. Dušu. To preto, lebo prostredie je čoraz agresívnejšie a Živatma v ňom nemôže existovať. Vnútri – v našom prípade 12-rozmernej – Hry bolo pre zostúpenie do najnižších rozmerností nutné si navliecť ešte posledný „skafander“ – hmotné Telo. V hmotnom Tele Človek hrá, ale ak sa nepodarí na prvý raz splniť životnú úlohu, tak zomiera a prichádza zase, t.j. Duša sa nanovo materializuje v novom Tele. Toto nazývame reinkarnačný, cyklický proces. Problém nastáva vtedy, ak človek stratí pojem, prečo tu prišiel a hlavne kým je (t.j. Živatma v skafandroch). Potom sa rodí znovu a znovu, znovu a znovu ho obžierajú parazity, takže znovu a znovu zomiera a znovu a znovu sa musí rodiť a zisťovať, prečo tu vlastne prišiel. Takýto bludný kruh reinkarnácií nazývame Samsára. Vrátiť „Domov“ sa nemôže, pretože ak nepríde s kompletne absolvovanou úlohou, tak Živatmu „Domov“ NEVPUSTIA! Jednoducho musí absolvovať to, čo staroverecká tradícia nazýva Kruh Absolútna.

Problémom je však aj to, že každá nová reinkarnácia má už k dispozícii menej životnej energie ako predchádzajúca, teda potenciál sa stále znižuje. Iná cesta však neexistuje.

Každému je určite jasné, že tí, ktorí okrádajú človeka o životnú energiu v každej reinkarnácii sú práve oné „Bytosti“, teda nevedno aké astrálne tvory v biologických telách (skafandroch). Oni totiž presne vedia o čo ide. Jediný naivný subjekt v tejto Hre býval donedávna človek…

Duša človeka medzi jednotlivými reinkarnáciami prebýva – budeme používať kabbalistickú, t.j. ezoterickú terminológiu – v Astrále. Naša Tradícia nazýva tento priestor Nav. Ale tento priestor je skutočne husto obývaný!

Ako sme už uviedli v minulých článkoch, Savaof „napojil“ človeka na svojho ducha, ktorého nazval „Duchom Svätým“. Tento Duch však pochádza z rozmernosti, v ktorej žije jeho majiteľ, boh Savaof, t.j. z deviatej, tmavej časti, ale pod jeho kontrolou je aj Svetlá Časť Javi aj Navi, teda Bieloboh (t.j. slovanskí bohovia, anjeli, archanjeli atď.). A okrem toho prekryl Lúče Číslova sefirotmi, čím vytvoril svoju verziu Času (mesiace, týždne, dni, hodiny, sekundy), Kozmosu, a koniec koncov aj človeka. Teda virtuálny Svet, v ktorom je človek jeho rabom, iba energetickou batériou, ktorá sa dokonca samočinne (reinkarnáciami) obnovuje.

Teraz sa presuňme do kabbalistického prostredia. V našej tradícii jestvuje Jav, Nav a Prav, a okrem toho ešte samostatný Temný Svet, nám nezrozumiteľný, ktorý má však svoje vlastné pravidlá.

Ezoterici rozlišujú materiálny svet, okrem toho ešte astrálny a mentálny. Mimo týchto je oblasť Éteru, t.j. Akaši. Materiálny Svet je naša Jav, astrálny a mentálny Svet sú iba úrovne v Navi. Astrálny Svet je priestor, v ktorom žijú Duše, Mentálny Svet je oblasťou prebývania Ducha. Pre Svet Pravi v podstate nemajú kategóriu, ale my ho môžeme preniesť v podobe prostredia Živatmy, teda ako Éter či Akaši. Inými slovami Svet Príčin, ale v princípe mimo hmotného, keďže Astrálny aj Mentálny Svet sú Svetmi Jemnohmotnými, pričom Živatma pochádza z prostredia mimo času a priestoru (Pravi).

Okrem týchto kategórii ešte pracujú aj s pojmami ako astrálna a mentálna matrica, ale my – pre jednoduchosť – ostaneme pri tomto opise.

Rozumný človek nesmie podniknúť nič, čoho podstate by nerozumel, teda o čom by nemal konkrétnu predstavu. Hrubohmotný materialista však rozmýšľa úplne inak. Je jasné, že počas života dosiahne úplne iný vývojový stupeň. Napríklad sú „tiežslovania“ (rozumej sloveni), ktorých všetko slovanstvo zaujíma, ale akonáhle majú možnosť sa vyspať so „super babou“, či naliať sa super alkoholom (alebo jedno aj druhé) tak na všetko slovanstvo zrazu zabúdajú. Napriek tomu však nikoho neslobodno ovplyvňovať v jeho slobodnom rozhodovaní.

Pre analógiu si môžeme predstaviť, že na Zemi jestvujú tri skupenstvá: tuhé, tekuté a plynné. Je to vlastne tá istá matéria, len v čoraz jemnejšom prejave. Rovnako to je aj v oblasti mimo dosahu našich zmyslov – teda analogicky. V Jemnohmotnom Svete sa však principiálne odohrávajú tie isté pochody ako v zmyslami poznateľnom svete hrubohmotnom. Jemnejšie formy existencie však už nie sú viazané na čas a priestor v našom ponímaní.

Prvou hladinou existencie je teda hrubohmotný svet, ktorý dobre poznáme. Nad ním je zemská, či presnejšie nadzemská zóna. Nie je homogénna, ale má sloje s rôznou – aj keď jemnohmotnou – hustotou. Toto nazývame Astrálnym svetom.

Zomrelí sa po smrti dostávajú do týchto zón, a to podľa toho, aký život viedli. Ak niekto mal počas života záujmy, ktoré nie je možné v Jemnohmotnom Svete uskutočňovať, tak sa dostáva do niektorej z najnižších slojov Astrálu. Tu už napríklad neexistuje sexuálny styk, takže tí, ktorí sa stýkali na základe športového sexu sa tu určite nestretnú. Vonkajší vzhľad a sexuálna prax v tomto Svete odpadá.

Kto žil v plytkej existenčnej rovine prvých troch čakier, ten sa v Astrále nemá o čo „oprieť“, pretože tu pojem času a priestoru chýba, a tak začne túžiť po návrate na Zem.

Pretože Astrál má slojovú štruktúru, tak do každej vrstvy sa dostávajú iba rovnako evolučne vyvinutí jedinci. Menej vyvinutí skončia v nízkej vrstve, vysokovyvinutí v niektorej z vysokých. To preto, lebo už počas života na Zemi prekonali oveľa vyšší stupeň vývoja, čím nadobúdajú právo obývať vyššiu hladinu Astrálu.

Prebývajúci vo vyšších vrstvách môžu „navštevovať“ žijúcich na nižších úrovniach, ale opačne to nie je možné.

V Javi je hmotné aj astrálne telo udržiavané pri živote stravou a dýchaním. Telo, Duša a Duch posilňuje spánok, ktorý zostupuje z horných sfér cez Živly. V Astrálnom Svete je astrálne telo udržiavané pri živote vnemami, ktoré na tejto úrovni zabezpečujú jemnohmotné vibrácie. Ak sa človek alebo iná bytosť zvonu materializuje, t.j. narodí vo Svete Javi, tak v Astrále dôjde k pretrhnutiu spojenia medzi Astrálnym a Mentálnym telom, čím tam ostane (astrálna) mŕtvola. A rovnako ako na Zemi, aj tam začne postupný rozkladný proces astrálneho tela.

Astrálne telo bez napojenia na bezrozmerného Ducha (Človek), alebo Ducha Svätého (Bytosť) sa aj tak rozkladá oveľa dlhšie ako na Zemi. Takéto astrálne mŕtvoly môžu niekedy použiť všakovakí démoni, čo sa často stáva napríklad pri špiritistických seansách vyvolávaním mŕtvych. Kto nevie rozoznať skutočného Ducha od démona, ten ľahko podľahne klamu. Astrálne telo – resp. mŕtvola – má totiž podobu zomrelého, čo môžu niektorí účastníci takýchto seáns aj v meditatívnom stave vidieť.

Živatmy aj Bytosti zostupujú na našu Zem, aby mohli prejsť svoju úlohu, či už takú alebo onakú. Z tohto dôvodu sa Človekovia snažia v čo najkratšom čase vrátiť, t.j. znovu narodiť na Zemi, aj keď spravidla musia pristupovať na čoraz ťažšie a ťažšie podmienky života na Zemi. Je to však – pre Človeka – jediná možnosť Duchovného Vývoja.

Tí, ktorí sa ocitnú v nadzemskej sfére (Astrále) sa nemusia reinkarnovať iba na Midgard Zemi, pretože priestor vnútri celej 12-rozmernej Hry zahŕňa aj iné slnečné sústavy či galaxie, teda aj množstvo iných Zemí. Preto je priestor vnútri Hry vždy vzájomne prepojený, čím je umožnené sa narodiť v rozličných paralelných svetoch.

Keď už sme začali s opisom Astrálu, tak ešte dodáme jeden detail predtým, ako budeme pokračovať. Nad nadzemskou zónou sú – ale stále vnútri 12-rozmernej Hry – umiestnené ďalšie zóny. Sú to tie, s ktorými pracuje astrológia. Sú umiestnené nad sebou – aj ony sú štruktúrované vrstvovo – a nasledujú v takom poradí, v akom vidíme 7 najrýchlejšie sa pohybujúcich vesmírnych objektov nad Zemou. Zóny nasledujú podľa poradia: mesačná, merkúrska, venušská, slnečná, marťanská, jupiterská a saturnská. Hoci majú názvy našich najrýchlejších kozmických susedov, ide o zóny, nie priamo o tieto kozmické telesá. V tomto treba mať jasno.

Každá z týchto zón je – samozrejme – osídlená množstvom bytostí, ktoré majú všakovaké názvy. Dôležité je najmä to, že každá bytosť má svoje meno! Vo vesmíre neexistuje nič bez mena. Aké, resp. ktoré bytosti volá ten, či tá, kto proste – naivne – privoláva akési „všeobecné“ bytosti? Je známe, že práve temné bytosti prichádzajú najochotnejšie a hneď ponúkajú svoje „služby“. Žiadna svetlá entita nič neponúka bez toho, aby bola na to konkrétna požiadavka.

V sloviensko-„egyptskom“ Číslove je Lúč č. ·Տ·-·Ѯ·-·Х· (6-60-600) označený aj ako Osiris a zodpovedá mu zóna Slnka. Na úrovni makrokozmickej mágie použili na prekrytie tohto Lúča – a teda ovládanie individuálnych myslí – už spomínaných 72 géniov (démonov), ktorých mágovia hojne „používajú“. Týchto 72 géniov patrí do merkúrskej planetárnej zóny. Treba vedieť ešte aj to, že planetárne zóny pôsobia na troch úrovniach, t.j. na úrovni Javi (hmotné telo), aj v Navi na úrovniach Duše a Ducha. Prečo potrebovali takto upraviť Slnečnú zónu sa vyjasní, keď sa pozrieme na sféry pôsobenia týchto Síl. Merkúrskej zóne podlieha mentálne telo človeka, t.j. Duch. Vplyv Ducha potrebovali potlačiť a nahradiť ho Duchom Svätým, čo aj týmto opatrením dosiahli. Slnečná zóna udržuje rovnováhu fyzického tela, Duše a Ducha. Potlačením Ducha človeka ho ľahšie nahradili ich Duchom Svätým.

Ak človek za života podľahol vplyvom démonov, tak jeho Duchovný vývoj nedosiahol vyššie čakry. Dôležité je ale to, že ostal silne naviazaný na hmotný Svet Javi. V takom prípade po smrti nevidí žiadnu inú alternatívu ako sa za každú cenu vrátiť späť do tela. V Astrále nieto drog, alkohol, sex a podobne. Pretože každý človek má právo pôsobiť iba na svoju krv, tak po smrti škodí práve svojim pokrvným príbuzným. Kým je jeho fyzické telo ešte celistvé, tak doslovne vampíruje svojich príbuzných a ťahá z nich životnú energiu. Ak by jej stiahol dostatočne veľa, tak by mohol svoje fyzické telo oživiť. Aj to je dôvod, prečo sme v našej Kultúre vždy mŕtvych pálili.

V Kabbale sa opisuje, že ak je po smrti telo nejakým spôsobom „rozobraté“, tak veľmi dlho je možné blokovať ďalšiu materializáciu. Nie náhodou sú všetci židovskí svätci pochovávaní tak, aby bolo zabránené ich „rozobratiu“. A hľa – kresťanských svätcov porežú na kusy a ako relikvie vláčia po svete.

A poďme k opakovanej materializácii. Aj telá nečlovekov majú energetickú – t.j. čakrálnu – štruktúru. Ale zatiaľ čo u človeka zodpovedá úroveň jeho Vedomia výške nachádzania sa čakry, do ktorej vystúpila Živatma, tak u bytostí vytvorených vnútri 12-rozmernej Hry sa nahor pohybuje iba koncentrovaná energia. Na základné funkcie tela stačia prvé tri čakry. Tieto bytosti sa na úroveň šiestej čakry dostávajú obradmi, rituálmi, meditáciami, najmä skupinovými. Takto sú schopní dosiahnuť 6. čakru. Vzhľadom na Kon rozdielu 3 čakier im spravidla bohovia nedovolia výstup nad 6. čakru, lebo tým by stratili sluhov. A práve u mágov, šamanov, veštcov a im podobným je Vedomie najčastejšie na úrovni 6. čakry. Ak je obyvateľstvo na úrovni 3. – kresťanstvo – tak to na ich kontrolu bohato stačí.

Po smrti človeka sa Duša (astrálne telo) dostane do astrálneho priestoru, ale pretože je cez Ducha napojená na „Mamu“ (mimo času a rozmerností priestoru), tak tam má energiu na prežitie dovtedy, kým je jej povolená reinkarnácia.

Po smrti bytosti nedochádza – ako sme pôvodne predpokladali – hneď k rozpadu jej astrálneho tela (najčastejšie nie skutočnej Duše), ale vzhľadom na akumulovanú životnú energiu môže nejakú dobu vedomie bytosti v Astrále žiť. Najmä vtedy, ak telo napája Duch Svätý od boha, alebo krvavé obety jeho/jej služobníkov. Práve nato potrebujú bohovia čo najviac odoberať životnú energiu u naivných, civilizovaných „darcov“.

Sú však obdobia – a teraz v takom žijeme – že nestačí vlastná, nakradnutá, ani božia energia na reinkarnáciu (materializáciu) takejto bytosti. V takom prípade tí, ktorí si želajú príchod (materializáciu) tejto bytosti vykonávajú na Zemi čo najviac krvavých obetí, len aby naakumulovali čo najviac životnej energie, a takto umožnili konkrétnej bytosti znovuzrodenie. To je prípad aktuálne (už zbytočne) očakávaného Mušacha-Mašacha-mesiáša a jemu podobných. Práve preto na Zemi periodicky organizujú vojny – krvavé obety. Je to žatva s cieľom nazbierať čo najviac potenciálu a umožniť materializáciu toho, koho vyvolávajú. Dnes už však zbytočne preto, lebo pri silnejúcom vplyve Slnka Ra (Ráno a Deň Svaroga) jednoducho nie je možné nahromadiť dostačené množstvo životnej energie prostriedkami čiernej mágie. Bolo to možné jedine v Noci Svaroga.

Takáto bytosť – aj keď bez Živatmy – teda môže nejakú dobu existovať v nadzemskom priestore a čakať. Pretože nemá Živatmu, tak je zostavená iba z jedného, niekedy viacerých Živlov. Živly síce žijú oproti hmotnému telu neporovnateľne dlhšie, ale keďže nemajú Živatmu, tak nakoniec sa ich astrálne telá rozplynú na čistú energiu. A to je koniec. Ale dokiaľ sa nerozpadli, tak Vedomie (koncentrovaná energia s vedomím samoexistencie) majú, teda jestvujú. Platí však, že nech sú v akejkoľvek zóne, mimo 12-rozmernú Hru sa v žiadnom prípade nikdy NEDOSTANÚ.

Ak takáto bytosť pôsobila proti človekom – Zem patrí človekom – tak po smrti bude za to pykať. Už sme spomenuli prípad bývalého moskovského primátora Lužkova. Počas života nivočil životy človekov, čo je ešte slabo vyjadrené. Takýto ľudia dostávajú už počas života Obrazy toho, čo sa bude s nimi diať po smrti. Hoci nemajú Živatmu, majú Vedomie, ktoré sa po smrti presúva do astrálneho tela. Lužkov zomrel s takou strašnou grimasou na tvári, že spôsobovala ťažký šok všetkým, ktorí ho po smrti uvideli. Grimasa hrôzy sa nijako nedala odstrániť, preto ho pochovali v uzavretej rakve. Účastníci pohrebu nechápali prečo.

To isté sa stalo aj zdochnutému spišskému biskupovi, ktorý prinášal ako krvavé obety deti. Tiež ho museli pochovať v uzavretej rakve.

A aby bolo každému jasné, už neostane nikto nepotrestaný, je Ráno Svaroga. Ale každý takto postupujúci si to môže ešte značne zhoršiť. Proces riadenej likvidácie astrálneho tela sa populárne nazýva „rozkódovanie duše“. Na otázku Jemnohmotnému Svetu, ako si to predstaviť postúpilo takéto vysvetlenie. Je to trest asi taký, ako keby niekoho postupne rezali za plného vedomia žiletkou na plátočky až do úplného rozdelenia na atómy. Môže to trvať tisícročia a tisícročia, ale vedomie je stále plne zapnuté, teda bude všetko cítiť. A to je ešte údajne nič proti realite.

Podľa dostupných informácií, takáto „odmena“ očakáva aj Gorbačova, veľkých privatizérov a im podobných.

Treba nám vedieť, že do riadiacich pozícií Dŕžavy – ktorá nastúpi so Zlatým Vekom – nemôže postúpiť hocikto. Je to niečo úplne iné ako demokracia civilizácie. Môžu to byť iba muži minimálne dvakrát, ale aj tri či štyrikrát zrodení. Dvakrát zrodený znamená, že si osvojil nie iba fyzické telo, ale aj Dušu. Trikrát zrodení si osvojili okrem Duše aj Ducha, štyrikrát už aj Živatmu.

Pre dnešných karieristov nepredstaviteľné skutočnosti…

Ale tu nastupuje otázka, čo s človekmi, ktorí si osvojili chovanie sa parazitov, lebo to je výhodné. Teda klamali a okrádali iných človekov, zbedačovali ich a aj ich deti, spôsobili smrť či konali v podobných intenciách. Tu sú informácie z J/S tiež jednoznačné. Treba vedieť aj to, že ako môže byť človek zrodený dvakrát, trikrát, či štyrikrát, tak môže byť takto aj rozkódovaný. A to nielen ten, kto niečo také organizoval, ale aj rodinní príslušníci, pomocníci a podobne. Teda ak niekto vydá rozkaz niečo urobiť proti človeku v dnešných energiách – a to už platí – tak na rozkódovanie pôjde on/ona aj ten/tá, kto pomáhal, kto ničil vlastný Národ. Nepomôže to, že „dostal/a rozkaz“. Nech je toto varovaním pre všetkých. Už nemajú právo nič robiť proti človekom a už vôbec nie Národu, ale majú ešte moc. Varovanie je týmto zverejnené. Neznalosť neospravedlňuje.

Rozkódovanie Duše je v podstatne taký istý proces, ako horeuvedený opis rozkódovania astrálneho tela bytosti. Pri zúčtovaní so zradcami-človekmi však J/S bude pokračovať rozkódovaním Ducha. Inými slovami to znamená, že ešte „pár tisícročí“ takému snaživcovi-zradcovi pribudne. Znamená to ale aj to, že s rozkódovaním Ducha pôjde na likvidáciu celý jeho/jej Rod. Neostane ani jeden živý. J/S má na to dosť prostriedkov, nič naplneniu tohto varovania nemôže zabrániť. Už ide o veľa. Buď posluhovať parazitom a hrozná likvidácia Duše, Ducha aj celej rodiny, alebo konanie v prospech Národa. A rozkódovaná môže byť ešte aj Živatma.

Týmto sa napĺňa proroctvo Vangy: „… a nepomôžu im ani peniaze ani miesto na Zemi“. Pred týmto sa nedá nikde skryť.

Tieto veci sa ťažko píšu, ale bolo nevyhnutné túto výstrahu zverejniť. To nie je „ponuka“, toto je deklarácia Konu Všehomíru. Pravdou je, že ich plány sú grandiózne a majú moc, ale právo na takéto konanie už stratili. Vyberá si každý sám.

Ak sa nám zdá, že premeny sa materializujú akosi pomaly, treba nám pochopiť prečo. Tvoriť budúcnosť má právo iba človek so Živatmou – máme na to prístupy. Ak sa tak nedeje znamená to, že tí, ktorí pracujú na tvorení nových programov pre našu budúcnosť ešte nenahromadili kritické množstvo energie potrebnej na kvantový skok. Je to teda otázkou času a efektivity zhmotňovania programov v meditáciách a čistkách. Treba chápať aj to, že materializovať môžeme to, čo v J/S existuje. Teda nestavajme vzdušné zámky a jasne deklarujme naše požiadavky.

Znamená to však aj to, že veľa človekov verí tomu, čo im médiá a celá propaganda ponúkajú, a tým to premieňa na realitu. Teda ich mysle realizujú to, čo je v skutočnosti robené proti nám všetkým. Zatiaľ je ich viac ako nás, ale kvantita nie je jediný ukazovateľ. Ostatne, Schumannove vibrácie ukazujú, ako meditácie menia frekvencie Zeme:

O ďalších súvislostiach si povieme nabudúce.

06.03.2021

NAŠI PARTNERI: