KRIŽIACKA VÝPRAVA V PRIAMOM PRENOSE

11. júna 2014 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), HĽADANIE, PROTI SVETLU


Veľahovoriaci transparent z kyjevského Majdanu

Ako býva zvykom, pred samotnou témou článku niekoľko poznámok. Naša stránka mala pôvodné predsavzatie priniesť ľuďom našej zeme možnosť spoznania Starej Viery v jej pôvodnej, neskreslenej podobe. Dlhú dobu sme prinášali nové informácie „rýchlosťou“ cca 1 článok týždenne, no ďalej to nemá význam. Základné poznatky, na ktorých môže každý, komu sa nelení budovať za pomoci zdravomyslia Múdrosť Predkov a už sa samostatne orientovať, sú k dispozícii. No a kto záujem nemá, pre toho je zbytočné už aj to, čo bolo doteraz zverejnené.

Množstvo nových článkov sa teda značne zníži a do budúcna už budeme mať iba novú stránku. Rovnako je možné, že zmeníme aj jej názov. Všetko bude včas oznámené a termín dostatočne vopred zverejnený. Hlavný dôvod je časová náročnosť, ktorá je skutočne veľká. Kvôli snahe priniesť čo najviac poznania sme dlho pripravovali aj vydanie ďalších kníh Véd. Prechádzame teda k módu, keď – po zhromaždení dostatočnej sumy – začneme postupne vydávať knihy Slovansko-Árijských Véd a ďalšej podobnej literatúry, vrátane pripravovanej učebnice Staroslovienskej Bukvice.

Čo sa týka kurzu Staroslovienskej Bukvice, všetci, ktorí ste už nahlásení budete načas informovaní o spustení kurzu. Pôvodne sme predpokladali prvé, počiatočné stretnutie niekde na júl alebo august, ale vzhľadom na záujem sa pokúsime spustiť cyklus niekedy už začiatkom júla. Nikto sa teda nemusí obávať, že začneme bez neho, ak sa už prihlásil a naozaj má vážny záujem. Náš problém bol a je iba jediný – čas. Neobávajte sa teda, bratia Slovieni, že by sme niekoho chceli vynechať či vylúčiť. Nie preto sme toto celé začali pred rokmi robiť.

Do budúcna teda pôjdeme skôr cestou priamych stretnutí na prednáškach, kurzoch, oslavách sviatkov a podobných udalostí. Neznamená to, že nebudú pribúdať články, no určite ich bude o hodne menej. Všetko má svoje hranice.

Dnešná téma je vysoko aktuálna – pred očami sa nám odvíjajú krvavé udalosti skutočnej križiackej výpravy na území Doneckej a Luganskej republiky, ako aj v ďalších regiónoch Juhovýchodu bývalej Ukrajiny. Okrem sprievodných javov fašistickej praxe – terorizovanie a likvidácia civilného obyvateľstva s prvkami genocídy – tu čoraz nástojčivejšie vystupuje ďalší rozmer celého konfliktu – prečo ešte stále nedošlo k vojenskému zásahu armády Ruskej federácie, ktorá je dnes na ďaleko vyššom stupni profesionality a osvojení moderných technológií – vrátane najmodernejších zbraňových systémov dnešného sveta – ako kedykoľvek v minulosti, no Rusko iba sa z opodiaľ prizerá, bez priameho zásahu? Žeby Putinovi naozaj stačil iba Krym a ostatné je iba prázdna rétorika? Alebo je situácia úplne niekde inde, Kremeľ má detailne vypracovaný plán, ktorý sa síce pomaly a nebadane, ale úspešne napĺňa? Dnes si na toto dáme odpoveď. Nie preto, lebo sa chceme preorientovať z pozície „teoretickej“ Starej Viery do akéhosi suplovania slobodného prístupu k informáciám – lebo dnešné médiá u nás systematicky klamú – ale preto, lebo to, čo je skutočná križiacka výprava – so všetkými jej vlastnými prvkami – sa s vysokou pravdepodobnosťou môže onedlho začať odohrávať aj u nás. Ako zvyčajne, naše riadky nie sú určené pre tých, ktorých mozgy sú zamenené za obrazovky televízorov a displeje tabletov a ani pre tých, ktorí si myslia, že ak oni nemajú záujem o vojnu, tak že ani vojna nebude „mať záujem“ o nich. Obyvateľstvo tejto krajiny si vybralo za prezidenta scientológa, ktorý sa už pred voľbami netajil tým, že je za registrované partnerstvo homosexuálov – to aby si mohli adoptovať deti – a za uznanie Kosova. Aspoň môžu tí, ktorí používajú rozum vidieť, ako fungujú bioroboti, teda drvivá väčšina biomasy Slovenska. Všetky kresťanské strany vyzývali voliť proti Ficovi, ale na volebné bilboardy si dali „reklamu na rodinné hodnoty“ –z toho vychádza iba to, že rodinné hodnoty kresťanov sú rodinné hodnoty homosexuálov. O tom, prečo slovenskí Maďari volili toho, kto im sľuboval, že urobí všetko preto, aby Slovensko uznalo Kosovo, si dokáže každý rozmýšľajúci človek urobiť názor sám. Pán prezident nájde kamarátov u väčšiny politikov Európy, či sveta, veď scientológovia ovládajú drvivú väčšinu týchto postov. No a pomaličky – podľa pokynov cez Facebook ako jeho kamoš Jaceňuk na Ukrajine – začne implementovať americkú politiku a záujmy v scientologickom šate na Slovensku…

Prečo hovoríme o križiackej výprave? Lebo takto to naozaj pred tisíc rokmi urobili. Tí, ktorí nám vyhadzujú na oči argumenty, že ak by naša Kultúra bola silnejšia ako kresťanská, tak by sme neboli pred 1 000 rokmi prehrali… Takže si zhrňme fakty tak, ako ich vidíme v priamom prenose na Ukrajine. Zároveň dostaneme odpoveď na to, čo sa stalo pred 1 000 rokmi… no dodnes neskončilo.

V prvom rade na Ukrajine dnes zomiera v občianskej vojne priemerne 1 000 (slovom tisíc) ľudí týždenne, no naše médiá si to ešte ani „nestihli“ všimnúť. Ale každý rozumný človek by si mal uvedomiť, že ak v nejakej krajine zomiera tisíc ľudí týždenne následkom vojenských operácií, tak srandy už dávno skončili… ale pštrosia politika hláv v piesku je pohodlnejšia. Nevadí, tvoria si svoj osud.

Za posledné dva týždne sa odohralo niekoľko dôležitých vecí. Proti civilnému obyvateľstvu Východných republík už bez akýchkoľvek ohľadov začala fašistická junta používať nielen obrnenú techniku, ťažké delostrelectvo – napríklad húfnice, raketové systémy Grad a najväčšie mínomety kalibru 240 mm na svete – ale aj vojenské letectvo. Pripomeňme si, že ak nejaká vláda použije proti svojmu vlastnému obyvateľstvu namiesto vyjednávania špeciálne vojenské jednotky, ťažkú vojenskú techniku a letectvo, tak podľa Ženevských konvencií spáchala VOJNOVÝ ZLOČIN. Ale keďže USA to požehnali, nič sa nedostane ani len do médií… teda väčšiny médií. Našťastie pravda už začína presakovať aj do západných médií – no naši reportéri sú „múdrejší“, u nich sa vlastný rozum neuplatní ani len náhodou.

Medzi míľniky posledných dvoch týždňov nesporne patrí fakt, že domobrana oslobodzovacieho hnutia v Slaviansku už zostreľuje okrem bojových vrtuľníkov aj viacero SU 25, ďalej lietadlo navádzania paľby, pričom zostrelila aj vrtuľník, na palube ktorého bol aj generál fašistickej Národnej gardy Ukrajiny. Nad Slavianskom si už dovolia lietať vojenské lietadlá fašistickej junty iba vo výške nad 3 km, no z tejto výšky nie sú schopní nič trafiť. Ukrajinskí vojaci, ktorí odopierajú bojovať proti spoluobčanom sú banderovcami strieľaní na poliach bez súdu a súcitu. Pred týždňom banderovci dočasne dobili časť Krásneho Limanu, na okraji ktorého je nemocnica. V nej bolo hospitalizovaných 35 ranených vojakov domobrany – všetkých do jedného na mieste postrieľali. Takéto niečo robili cez vojnu iba fašisti – a v ich metódach Ukrajinci pokračujú.

2. júna v Lugansku letecky zaútočili na park pred mestským úradom, pričom použili rakety s kazetovými hlavicami. Tieto sú zakázané všetkými medzinárodnými dohodami. Dôkazov bolo nájdených dosť. Len okrajovo – ale to nás už neprekvapí – rakety dopadli v parku na miesto, kde je postavené detské ihrisko. Útok teda priamo a vedome smeroval proti civilnému obyvateľstvu, presnejšie, voči tým najbezbrannejším – DEŤOM. V ten istý deň v Slaviansku už delostreleckú paľbu nasmerovali priamo na detskú škôlku, pričom stena, na ktorej deti nakreslili veľké slniečko bola pre nich vynikajúci navádzací bod – toto dosvedčuje nahratá komunikácia ukrajinských ozbrojených síl. Neobstojí teda tvrdenie, že „nevedia, kde strieľajú“. Okrem škôlky pália samozrejme po všetkých civilných objektoch. O dva dni neskôr – 3. júna – letecky zaútočili priamo na budovu mestského úradu. Raketa zasiahla okno na treťom poschodí. Na mieste zahynulo 8 ľudí, 4 z nich boli ženy. Ďalších 30 ľudí bolo prevezených do nemocnice, 8 z nich v ťažkom stave. Hoci kyjevské úrady sa snažili rozšíriť dezinformáciu, že to nebol letecký útok raketou na civilný objekt – mestský úrad – ale že to údajne sa povstalci snažili zostreliť lietadlo a ich vlastná raketa zasiahla ich vlastnú budovu. No majú smolu. Letecký útok na civilný objekt potvrdili aj inšpektori OBSE v Lugansku, ale ani to nie je všetko. V blízkosti sa nachádzal televízny štáb CNN, ktorí vzápätí vstúpil do budovy a všetko – teda dôkazy leteckého útoku – nahral a CNN to odvysielala. Takže ukrajinskú juntu „podrazili“ priamo Američania. Len okrajovo, údajná protilietadlová raketa, ktorou mali neodborne manipulovať bojovníci domobrany vybuchuje až vo výške 50 metrov… a tretie poschodie budovy tak vysoko ani zďaleka nie je.

A na čom najviac vidno paralelu s križiackymi výpravami spred tisíc rokov? Ozbrojenci fašistickej junty sa koncentrujú najmä na civilné obyvateľstvo, ktoré bez akýchkoľvek ohľadov zabíjajú. Od malých detí s matkami cez starých ľudí až po celé rodiny. Popri tom si ešte krátia chvíle takejto „zábavy“ aj ďalšími zverstvami – ale tieto detaily si môžete nájsť inde. Problém fašistov je ten, že tam, kde narazia na domobranu padajú v stovkách. Napríklad minulý týždeň v jednom z bojov v okolí mesta Krásny Liman narazil kozácky oddiel na oddiel nájomných zabijakov – v nich nie sú iba Američania, Poliaci, Gruzínci a iní cudzinci, ale najmä veľa ukrajinských amnestovaných vrahov a násilníkov. Vypukol boj, ktorom kazaci stratili 6 mužov… no na strane fašistov bolo cez 200 mŕtvych. Takéto sú reálne pomery v bojoch, kde sa zrazí slovanská domobrana s nájomnými zabijakmi. No a v tomto je oná paralela. Kým naši Predkovia porážali križiacke vojská – na tie časy tam bola identická zostava vojakov – oni sa koncentrovali na likvidáciou domáceho obyvateľstva. Naši nemohli byť všade, ale križiakov bolo ako múch. Hoci sme vojensky dominovali, nakoniec ostalo iba vojsko, ich rodiny boli zlikvidované a deti odvlečené do kláštorov na prevýchovu. Dospelí nakoniec zostarli a pomreli, nemal kto viac brániť zem. No vtedy Noc Svaroga iba začínala, a dnes práve naopak, začína Deň Svaroga.

A čo teda s vojenským zásahom Ruska? Prečo neprichádza, prečo nevyhlásia aspoň bezletovú zónu nad Juhovýchodom, aby fašisti nemali leteckú podporu? Odíďme teda od komentárov facebookových a podobných „odborníkov“ a pohliadnime na realitu.

Otázkou dneška je, či je Kremeľ pripravený riešiť také udalosti, ako sa odohrávajú na Ukrajine, alebo iba improvizuje? Aby sme nejako logicky vyštartovali, pozrime sa na materiál, ktorý sa objavil pred nejakými dvomi týždňami na známej stránke WIKILEAKS. Z materiálu je vidno, že Kremeľ Američanov už r. 2008 varoval pred scenárom, ktorý sa práve odohráva: „Experti tvrdia, že Rusko mimoriadne znepokojuje ostrý protiklad na Ukrajine vo veci jej vstupu do NATO, proti ktorému je väčšina komunity etnických Rusov, čo môže viesť k veľkému rozdeleniu vrátane násilia, dokonca občianskej vojne. V takom prípade sa Rusko bude musieť rozhodnúť či pristúpi k intervencii; je to rozhodnutie, ktorému Rusko nemá chuť čeliť.“ Logicky môžeme teda usúdiť, že pre Kremeľ nebol taký vývoj udalostí, aký máme pred očami, neočakávaný. Ide síce o nepríjemný, no viac menej detailne vypracovaný scenár. Aby sme pochopili plán, ktorý má Kremeľ, musíme si naformulovať jeho hlavné ciele:

  1. Nedovoliť vstup Ukrajiny do NATO;
  2. Nedovoliť zavedenie a stabilizáciu rusofóbneho režimu na Ukrajine;
  3. Nedopustiť genocídu ruského obyvateľstva Juhovýchodu.


Ideálny variant je realizácia všetkých troch cieľov, ale súčasne nepoškodiť ruskú ekonomiku v procese jej presmerovávania sa na Áziu, no zároveň nedať Američanom šancu oddialiť svoj ekonomický kolaps na náklady Európskej únie a jej obyvateľov. Ako sa dajú realizovať takéto ciele? Pozrime sa na zjednodušený scenár a jeho najdôležitejšie body:

Armáda Ruskej federácie vstúpi na územie Ukrajiny a za niekoľko dní je v Kyjeve. Obsadenie celej krajiny bude už iba otázkou niekoľkých dní navyše. Hoci tento variant je technicky jednoduchý, spôsobí prinajmenšom tieto problémy:

  • V EÚ dnes elity veľkého businessu nenápadne, ale systematicky tlačia na svojich politikov a pomaly spúšťajú brzdy procesu sankcií. Jednoznačne porážajú „Americkú Stranu Vojny“. Ak Rusko vstúpi na Ukrajinu, tak politici spustia maximálne možné sankcie s vážnymi dôsledkami predovšetkým na európske ekonomiky. Európa upadne do hlbokej recesie. Tu niet čo vyhrať. Toto využijú Američania, ktorí takto ľahko pretlačia podpísanie svojho variantu „The Transatlantic Trade and Investment Partnership“, čo je trhový pakt, ktorý zmení EÚ na lacný prívesok americkej ekonomiky. Rokovania o tomto pakte už prebiehajú a pre Američanov by bol vstup ruských vojsk na Ukrajinu ohromný darček. Sankcie proti Rusku ničia európsku ekonomiku, ale sňatie trhových bariér s USA by ju dorazilo. Aký môže byť výsledok? EÚ v stave ako v povojnových rokoch a USA radostne si podmaňujúce európske trhy, na ktorých už nebude viac konkurentov. Toto nemôže prospieť ani Rusku, no pre USA by to bolo veľké víťazstvo…


Okrem toho, Kremeľ urobí Washingtonu veľkú službu, poškodí samého seba:

  • Ak by sa vyrúbali maximálne sankcie proti Rusku predtým, ako by bol podpísaný megakontrakt na 30 rokov s Čínou, tak Čína by bola mohla diktovať podmienky kontraktu z pozície sily, vydierať;
  • Ak by boli plné sankcie proti Rusku uvalené predtým, ako podpíše ropný kontrakt s Iránom, cez ktorý Rosnefť môže kontrolovať ešte 500 000 barelov ropy denne, tak Irán sa môže dohadovať o cene z pozície sily;
  • Ak by boli sankcie uvalené pred podpísaním dohody o vytvorení Euroázijského ekonomického priestoru, tak ako Bielorusko tak aj Kazachstan by mohli stanovovať podmienky partnerstva nevýhodné pre Rusko;
  • Rusko by následne bolo prinútené vziať na seba oživenie ukrajinskej ekonomiky, denacifikáciu. Ďalej by muselo viesť vojnu s organizovanými, kompaktnými fašistickými skupinami, ktorých budú samozrejme podporovať zo zahraničia.


Zo všetkých horeuvedených bodov – pričom my ani zďaleka nemáme také informácie ako Kremeľ – je jasné, že víťazom by bolo USA. Rusko by síce nadobudlo silné mravné povedomie, no získalo by následné ekonomické problémy a budúce preklínanie od samotných Ukrajincov, ktorí budú nespokojní so „životom pod okupáciou“. Čo by bolo ďalej už poznáme veľmi dobre.

Ako vyzerajú horeuvedené body dnes?

  • Plynový kontrakt s Čínou bol podpísaný 21. mája;
  • Ropný kontrakt s Iránom sa pripravuje na leto, pričom práve kvôli tomuto kontraktu sňali USA z Iránu embargo – veď Rosnefť úzko spolupracuje s britským BP, ale veľmi málo s americkým Exxon Mobil. No a ropa pôjde do Číny;
  • Rovnako dôležité bolo nenarušiť voľby do Európskeho parlamentu. Každé zvýšenie vplyvu euroskeptikov v ňom je posilnenie vplyvu spojencov Ruska;
  • Rusko realizuje proces prechodu platieb za energetické nositele na národnú menu. Kontrakty na ropu a plyn sú dlhodobé, stavané na desiatky rokov. Nemožno len tak, uprostred kontraktu zmeniť podmienky kontraktov;
  • Prechod na kótovanie cien energetických nositeľov na domácich burzách v rubľoch. Je to veľmi zložitý proces, nič také ešte nikdy predtým nebolo urobené;
  • Vytvorenie a vybudovanie vlastného platobného systému. VISA a Mastercard sa ukázali v procese sankcií ako nespoľahlivé a – samozrejme – v službách americkej vlády;
  • Príprava nových, dlhodobých obchodných importných kontraktov s ázijskými dodávateľmi…


Ďalej môžeme spomenúť zaujímavé iniciatívy ruského Ministerstva zahraničných vecí. Viceminister Kasarin navštívil 6. mája Katar, kde sa stretol s hlavou štátu. Výsledky možno považovať doslovne za šokujúce. Podľa oznamu ruského ministerstva, katarský emir vyhlásil, že si cení „presvedčivú a dôslednú regionálnu politiku Ruskej federácie“, čo je veľmi neočakávané od krajiny, ktorá nie je iba spojencom USA, ale je to politická filiálka Exxon Mobil na Blízkom východe a 100% odporca Ruska v Sýrii. Tak prečo takýto obrat? Americké sny o tom, že zalejú celý svet svojim bridlicovým plynom sú pre Katar a jeho elitu rozsudkom smrti. Katar sa bez vysokých cien zemného plynu stane nielen že bezvýznamným kúskom zeme, stane sa doslovne mŕtvolou. Katar sa zorientoval rýchlo a prichádza so zaujímavým návrhom, zrýchliť práce na koordinácii príprav Fóra krajín exportérov plynu – GECF, ktorého nasledujúci summit bude práve v Katare. GECF je organizácia, ktorej členmi sú také krajiny ako Rusko, Katar, Irán, Venezuela, Bolívia a ďalšie. Tieto krajiny sa Kremeľ snažil dlho a neúspešne presvedčiť o premene organizácie na plynárenský OPEC. Nedá sa vylúčiť, že práve teraz nastal hviezdny čas neoficiálneho plynového kartelu. Rusko, Katar a Irán majú veľmi podobné záujmy a celkom reálne môžu začať spolu konať na rovnakej strane barikády, čím dostanú pod kontrolu tak celý trh SNŠ aj trh plynovodov. Takýto plynový kartel by aj v obmedzenom formáte – Rusko, Katar, Irán – kontroloval minimálne 55% svetových zásob zemného plynu, a teda by mal silnú pozíciu a možnosť zásadne ovplyvňovať energetické trhy EÚ a Ázie. Takýto projekt bude samozrejme tŕňom v oku mnohým, no rozhodne pôjde o víťazstvo nad USA.

Vidno teda, že ide naozaj o veľa. Vráťme sa teda k Ukrajine a poznamenajme, že ani realizácia všetkých dôležitých zahraničnopolitických projektov nepomôže zrealizovať denacifikáciu Kyjeva a zariadiť, aby ruské vojská spolu s povstaleckou armádou čakali ľudia s chlebom a soľou aspoň v centrálnych oblastiach. Prečo? Nuž, hoci vidíme, že Juhovýchod naozaj dobre bojuje, jeho armáda nemá dostatok vojakov, pretože ľuďom sa nechce bojovať. Ak je to takto v tejto oblasti, ako by to bolo v oveľa viac nazombiovanom, biorobotickom území? Dokonca ani baníci Donbasu sa nepripojili – len aby si uchránili svoje teplé miestečká. Nech bojujú iní, oni to iba odhlasovali v referende. Na obrazovkách neraz vidno, ako sa na násilie sťažujú otcovia rodín v civile, ako sa ukrývajú aj so svojimi deťmi a ženami v pivniciach pri útokoch fašistov. Načo sú dobré takéto hlavy rodín? Ak sedia utajení v pivniciach svojich domov s deťmi aj ženami to je samo osebe chvályhodné, no keď ich trafí delostrelecký granát či raketa zomrú všetci, ak ich nájdu banderovci, tak predtým ako otec zomrie ešte uvidí ako sa banderovci „zabávajú“ s jeho ženou a dcérami. Dobre sa môže takto umierať? Slovanský spôsob je pripojiť sa k armáde domobrany, vziať do ruky zbraň a bojovať za slobodu svojej zeme. To je jediná istota našej budúcnosti – o tomto sa dočítate aj vo Velesovej knihe. Ostatné je zbabelosť. A u nás to bude ešte oveľa žalostnejšie… zbabelosť triumfuje.

No chvalabohu v poslednej dobe vidno prebúdzanie sa a noví dobrovoľníci armáde domobrany pribúdajú – aj následkom toho zverstva, ktoré vidia na každom kroku. A okrem toho už začínajú aj prichádzať dobrovoľníci zo zahraničia. Už tam bojujú dobrovoľníci z Ruska a Poľska (!), aktuálne dorazili Taliani. Mimochodom, chystajú sa aj Maďari – aj keď nie tí, ktorí žijú u nás, na juhu. Ale od Slovákov-Slovenov-kresťanov to nikto nemôže čakať, tí akurát tak do kostola, pozrieť si niečo v „telke“ a čosi hrdinsky pokecať pri pive… no ani tu nie je isté, či dôležitejšie nie sú hokejové a futbalové témy, veď to, že vo vedľajšej krajine prebieha občianska vojna, že tam likvidujú Slovanov nie je predsa zaujímavé… Z televíznej obrazovky nám klamú, že predsa máme na hranici s Ukrajinou 1 500 policajtov, dobre vybavených – majú tam aj kamery. Super vec! Máme tam policajtov. Ale to je dostatočné ubezpečenie iba pre naivných laikov. Našich 1 500 policajtov robí na 4 smeny, teda celú hranicu pokrýva v každom čase iba štvrtina z nich. Ďalej, iba na prechode v Ubli je na jednom mieste v službe 60 policajtov… treba rátať ďalej? Naši policajti sú možno dobrí na chytanie pašerákov a podobných delikventov, ale ak proti ním pôjde povedzme 30-40 členná skupina po zuby ozbrojených a na všetko odhodlaných banderovcov, ktorí nemajú s nikým zľutovania a na nikoho neberú ohľad, tak môžeme dúfať, že aspoň zavolajú do Bratislavy. Ale keď raz budú musieť banderovci utekať, tak ich určite bude viac ako štyridsať. No a naša mohutná, 7 000 armáda má svojich vojakov roztrúsených po misiách po svete, veď doláriky sa im zídu. V skutočnosti šanca, že niečo zažijeme je veľmi vysoká. No a kto očakáva, že varovanie príde od vlády a demokratických médií… nech len sníva ďalej.

Na strane Juhovýchodu a Ruska možno čoskoro očakávať nástup dvoch silných spojencov – Plukovníka Hlad a špeciálnu jednotka Hyperka (hyperinflácia). No a títo rýchlo zmenia pomer síl… o čo ide? Ukrajinská ekonomika končí. Od novembra minulého roku majdanovci humpľujú krajinu, akosi im „ušiel“ jarný osev, navyše úrodu zeleniny spálil mráz. Nebolo žiadnych úverov na založenie úrody, sú tu problémy s plynom, nárast cien. Možno reálne predpokladať, že nebude čo jesť. Na poľnohospodárstvo peniaze MMF nedal, hoci čosi nasľuboval o nejakých 17 miliardách dolárov, čo by aj tak bola len polovica toho, čo Ukrajina reálne potrebuje. Ak Kyjev nemá pod kontrolou všetky regióny, nedostane ani cent. Hlad, zima a hyperinflácia začnú spoľahlivo a aktívne pracovať na oslabení junty a náprave mozgov Ukrajincov. Rusko tak či onak nebudú mať radi, ale to ani nebude potrebné. Postačí, keď na obdobie vlády Janukoviča začnú spomínať ako na sladký, nedostižný sen. Neodvrátiteľný chaos a úplná deštrukcia sociálnych štruktúr spolu s ťahajúcou sa občianskou vojnou garantujú, že Ukrajinu do NATO nevezmú, lebo inak Európa kľakne na kolená. Dokonca aj v samotných USA viac menej umiernení politici nedovolia urobiť krok, ktorý nakoniec neprivedie k víťazstvu USA, ale k ich zatiahnutiu do jadrovej vojny, čo sa tiež môže stať.

Ďalej, za takéhoto totálneho ekonomického krachu krajiny ani baníci, ani železiari a ďalší mudrlanti, ktorí sa doslovne prilepili na svoje pracovné miesta zo strachu, že ich stratia a v nádeji, že všetko prečkajú kdesi na záhrade alebo chate, už nebudú mať viac nádejí. Nakoniec sa budú musieť všetkého zúčastniť takým alebo onakým spôsobom, zapojiť sa do riešenia politických a ekonomických problémov Novoruska. Je málo pravdepodobné, že to bude bez zbraní v rukách…

Všetky tieto a ešte mnohé ďalšie faktory spolu otvárajú pre Kremeľ veľké možnosti na preformátovanie bývalej Ukrajiny na niečo, čo bude zodpovedať záujmom Ruska. A práve tomuto scenáru chcú predísť Spojené štáty a práve preto majú veľmi silné motívy sa ponáhľať tak, aby preniesli konflikt do horúcej fázy za použitia vojsk a krviprelievania veľkého rozsahu.

Ak by sme sa pozreli s chladnou hlavou na čas, potrebný na účinkovanie Hladu a čas, potrebný na riešenie zahraničnopolitických úloh v rovine práce s Čínou, Katarom, Iránom, na odpojenie sa od dolára, preštrukturalizovanie importnej politiky, tak je možné – veľmi nahrubo – dôjsť k uzáveru, že je potrebné počkať nejakých 5 až 9 mesiacov, t.j. prichádzame nikde k decembru 2014. Tento čas napomôže riešiť ako ukrajinské, tak aj ďalšie otázky s maximálnou prevahou Ruska. Na toto obdobie je potrebné uchovať na Ukrajine minimálne stav občianskej vojny, teda podporovať Doneckú národnú republiku, Luganskú národnú republiku, ale na Kyjev netlačiť veľmi rýchlo. Ideálnym stavom by bolo udržať občiansku vojnu a nadviazať rokovania vnútri Ukrajiny za účasti zahraničných pozorovateľov, napríklad vo formáte Porošenko, Carjov, Rusko, EÚ, OBSE, USA.

A čo s USA? Za posledné mesiace USA značne spomalili svoju „tlačiarničku na peniaze“, čo zmenšilo „príliv peňazí“ z 85 na 55 miliárd na mesiac. Mnohí očakávajú, že tlačiarničku úplne „vypnú“ koncom tohto roku – a opäť sme pri decembri 2014. Je to vynútené, lebo hoci je dolár základná medzinárodná valuta, očividne sa donekonečna tlačiť nedá. Podľa rôznych analýz, USA už použila všetky „rezervy pevnosti“ dolára, čo umožňovali balamutenie sveta tlačiarničkou. Okrem toho, podobný a neodvrátiteľný efekt takýchto trikov spočíva v znížení nákupu amerických obligácií, čo z jednej strany pomáha Washingtonu menej platiť za dlhy, no z druhej strany fakticky dusí celý americký dôchodkový a poisťovací systém, ktoré sú postavené na očakávaní úplne iných príjmov z obligácií svojich portfólií. Zhruba povedané, na konci roka bude mať USA na výber medzi tým, či pochová svoj sociálny systém, aby mohli ďalej tlačiť peniaze, alebo značne znížia svoj apetít, aby zachránili systém s akou takou šancou na stabilizáciu u seba doma. Súdiac podľa toho, že znížili tlač bankoviek, ktoré vkladajú do systému sa Washington rozhodol, že odvrátenia výbuchu u seba doma je dôležitejšie ako zahraničné ambície.

Ak si teda všetko zložíme, máme pred sebou takúto prognózu:

  • USA sa bude snažiť zo všetkých síl vyostriť situáciu na Ukrajine, aby oslabila Rusko a dostala pod svoju kontrolu celý európsky trh ešte predtým, ako bude musieť vypnúť svoju tlačiarničku;
  • Kremeľ sa bude snažiť preniesť krízu na Ukrajine z ostrej fázy do chronickej, t.j. občianska vojna + vlečúce sa rokovania, pričom v pozadí bude postupovať ekonomický kolaps Ukrajiny. Zároveň bude používať čas na to, aby vytvoril pre seba maximálne prijateľné podmienky na prechod do fázy ostrého konfliktu s USA: zanechanie dolára, práca s Čínou, Iránom, Katarom, upevnenie Euroázijského spoločenstva atď.;
  • Úplný koniec krízy možno očakávať v decembri 2014, ale môže nastať aj skôr, ak USA zastaví pokusy o jej vyostrenie;


A tu si musíme všetci uvedomiť, že ak USA neprestane a bude tvrdošijne pokračovať vo svojom kurze, tak máme pred sebou globálnu, najpravdepodobnejšie jadrovú vojnu. Nuž ale čo, koniec civilizácie príde tak či onak.

Pre tých, ktorí majú záujem o viac detailov priebehu bojov na Juhovýchode, teda v Doneckej a Luganskej republike, odporúčame sledovať stránku rusvesna.su, ktorú vedie Igor Strelkov, vojenský veliteľ Slavianska, alebo aj televízny kanál anna-news.info.

Udalosti ukrajinskej občianskej vojny by už mali rezonovať aj v hlavách obyvateľov Slovenska, ale očividne to drvivú väčšinu biomasy vôbec nezaujíma. Nuž, pre našich spoluobčanov, Slovákov-Slovenov-kresťanov sa určite hodí tento krátky, ale po stáročia aktuálny a výstižný citát od Jonáša Záborského:

Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.
Vyvolia si za poslanca, koho im rozkážu,
a keď majú ruky voľné, sami si ich zviažu.
Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?
Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády
!

A pre Slovienov zase citát od Sama Chalupku:

A ČO TAM I DUŠU DÁŠ V TOM BOJI DIVOKOM,
MOR TY LEN! A VOĽ NEBYŤ, AKO BYŤ OTROKOM!

NAŠI PARTNERI: