Sú niektoré veci, ktoré priťahujú pozornosť mnohých svojou nevšednosťou. Jednou z takých vecí je aj tzv. „kvet života“. V našom ponímaní sa jedná o Perúnovu hviezdu, ktorá je viacnásobne zopakovaná. O čo ide? Je po vlastne veľmi jednoduché. Celá štruktúra zobrazuje kompletnú energetickú štruktúru človeka. Stredová os je zostavená z troch nad sebou umiestnených Perúnových hviezd. To preto, lebo ide o tri Ríše Vedomia nad sebou: Zlatú, Medenú a Striebornú. Teda Ríšu Sily Razumu, Ríšu Sily Zmyslov a Ríšu Sily Živy.
Celkovo toto zobrazenie vyjadruje vzájomné pôsobenie – presnejšie dopĺňanie sa – energetických centier človeka vrátane jeho najbližšieho okolia. Ríše nie sú od seba „stroho“ oddelené, ba na niektorých miestach sa vzájomne prelínajú.
K celkovej štruktúre iba dopĺňame, že u človeka – z Tmavej matérie, vysokorozmernej Duše, bezrozmerného Ducha a Živatmy – sú všetky tri ríše rovnako veľké, čo zodpovedá Zlatému rezu. Toto však neplatí pre všetkých humanoidov.
Stredová energetická os človeka je zobrazená v strede tzv. Kvetu Života. „Prepojovacie“ body troch Ríši Vedomia sú podľa našej starej Tradície označované Runami. Ide o čakry/stohne Rodnik (Prameň), t.j. Runu Svarog; Jarlo (Lada); Choduľa (Mara) a Velesova Päta (Krišeň). „Geometrické“ centrá každej z Ríší majú vlastné označenia, na ktoré používame Bukvicu. Geometrické centrum Zlatej Ríše je stohňa Zariana, teda prepojenie na epifýzu. Epifýza zabezpečuje „napojenie“ na Jemnohmotný kanál. V prípade kabbalistického „stromu života“ ide o napojenie na podvedomie. Tu treba mať na pamäti, že „podvedomie“ je napojenie na Tmavú časť Javi aj Navi, ktoré je realizované v -6. dimenzii. Názov „podvedomie“ má teda rovnakú podstatu ako „podsvetie“. My používame radšej výraz „nevedomie“. Zarianu označujeme bukvou H-CHA (ћ).
„Geometrické“ centrum Medenej Ríše Vedomia (stred) je stohňa Istok, ktorú označujeme bukvou Duša (Psí – Ѱ). Jej plná funkcia ako geometrického centra Medenej Ríše (stredu) z pohľadu celostnej Jemnohmotnej štruktúry ako ju zobrazuje Kvet Života je nám zatiaľ neznáma. To nič nemení na veci, že „hlavným mestom“, a teda Silovým Centrom Medenej Ríše je Jarlo. Medená Ríša obsaje cca 80% sily človeka.
Hlavné mesto nie je automaticky geometrickým centrom ani vo Svete Javi.
Centrum Striebornej Ríše nám je (zatiaľ) neznáme, ale očakávame, že toto všetko sa už čoskoro dozvieme.
Hoci na označovanie šestnástich Lúčov Číslova tradične používame Slnečnú Karunu, tie isté Lúče/čakry/stohne môžeme označiť aj Bukvicou Slovienorusov-Rusínov. Karuna pochádza z Tartarie, Bukvica vznikla na území Karpatskej Rusi, t.j. na území Veneje (teda zemi Venetov/Venedov), ktorú po násilnom pokresťančení začali nazývať Európou.
Náš energetický systém Číslova je šestnástkový, t.j. má 16 hlavných bodov – Lúčov. Zatiaľ poznáme iba 10, ale zvyšných 6 si nám ešte treba osvojiť. Čo do energeticko-informačnej štruktúry sme „odrazom“ štruktúry Nebies, t.j. naša „konštrukcia“ je odrazom štruktúry Čertogov, ktorých je rovnako 16. Poznáme ich ako Kruholet Číslova (Koľadov Dar, t.j. Kalendár)
Rus-Veneja bola „dcérou“ Tartarie. Vplyvom viacerých udalostí (o nich podrobnejšie neskôr) prežila likvidáciu Tartarie za Uralom. Preto sa vtedy dohodli naše Rody, že zem našich Prѣdkov nesmieme nechať našim nepriateľom, či dokonca pustú. Mnohí sa preto rozhodli vrátiť na územie Tartarie. Pretože sme boli Rusi/Rusíni, tak tohto rodného názvu sme sa už nedokázali vzdať. To, že obyvateľstvo Ruska sa dodnes označuje za Rusov je následkom prastarej Tradície. Obývajú však Tartariu, nie Rus.
Nuž a aby okupanti ukryli pravú podstatu úbytku obyvateľstva v Európe, tak vymysleli bájku o morových pohromách…
O Tartarii existuje dostatok dôkazov. Od starých máp, ktoré sa už znova dostávajú na svetlo sveta až po rôzne ďalšie (neočakávané) predmety či nálezy:
A tu hneď doplníme aj nové fakty, ktoré nám zaslala naša čitateľka. Navštívila zrekonštruovaný kaštieľ v Halíči. Nuž a hľa, čo pri rekonštrukcii našli pod omietkou (pravdepodobne zo 17. storočia):
A vidíme tu ešte jednu zvláštnosť – akých je na našom území naozaj dosť. Dole je číslo, nie je to však rok v našom ponímaní dnes. Hoci „A“ na začiatku riadku by aj naznačovalo počiatok používania nového, kresťanského letopočtu (od Pána, t.j. Anno Domini), ale ďalšie znaky nie sú jednoznačné. Nasleduje akési „obojstranné“ J, za ktorým je Z, potom 7 a akýsi neznámy, alebo značne poškodený znak. Obojstranné J možno u nás nájsť na rôznych miestach. Napríklad už v Poprade sme našli dom, na ktorého fasáde je niečo podobné:
Takéto niečo môžete okrem iných miest nájsť aj v Smoleniciach či Hronskom Beňadiku.
Očividne akýmsi spôsobom „doplnili“ k letopočtu 1 000 rokov. Veď pôvodne počítali od niečoho (povedzme Ježiša) roky, ale potom sa „obojstranné J“ zamenilo za „1“ a nový letopočet bol na svete…
Možno že pozostatkom tohto javu je aj onen zvláštny názov pre „tisíc“ u Ilýrov (t.j. južných Slovanov, teda Juhoslovanov). Na Juhoslovanov sa Ilýri zmenili až nariadením vlády v Budapešti po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, teda niekedy okolo r. 1868.
A tu by bolo jasné, prečo „chiľadu“ nachádzame aj v preambule zákona Josefa II. z roku 1786 (prvotne písaného Bukvicou):
Nuž teda, existencia Tartarie je dokázaná aj nálezom na Sloviensku. Na premýšľanie je však toho oveľa viac…
23.05.2024
