Čas výziev je aj časom zodpovednosti. Zodpovednosti za to, ako sa s výzvou vysporiadať. No práve v takomto čase žijeme.
Jedna z dôležitých výziev dnes je uvedomiť si, kým vlastne sme. Je to súčasťou tej vôbec najpálčivejšej otázky dneška, ktorá však má v podstate tri zložky: „Kto som, prečo som prišiel/a na tento svet a čo bude so mnou po smrti“. V tomto čase je už pomerne neskoro hľadať odpoveď ešte iba na prvú časť otázky, ale ako hovorí príslovie: „Lepšie neskoro ako nikdy“.
Sme Národ, ktorého minulosť je opísaná v Povesti Vriemennych Liet (PVL), ktorú zvyčajne označujú ako Letopis, ktorý – akože – s nami nemá nič spoločné. O tejto otázke sme už neraz hovorili, máme k nej aj záznam z prednášky, preto iba stručne. Sme Slovienorusi Rusíni. Totiž práve tieto tri etnonymy spomína PVL. A keďže v dnešnom Rusku sú v podstate všetky tieto tri etnonymy neznáme, tak tento opis sa nemôže týkať Ruska. Zato však v našej Kultúre sú všetky tri dodnes zachované. Toto však nie všetci vidia radi.
V roku 2019 organizovala Prešovská Univerzita v Divadle Jonáša Záborského v Prešove „zaujímavé“ stretnutie. Pozvánku dostali aj mnohí štátni úradníci. Predmetom stretnutia bola otázka Rusínov a Goralov vo svetle samostatnosti. Inými slovami, išlo o otvorenú propagáciu vytvorenia samostatného štátu všetkých Rusínov a v podstate aj Goralov. Aby bolo jasno, Rusíni dnes žijú okrem Slovenska aj v Poľsku a na Ukrajine, Gorali na Slovensku aj v Poľsku. Jedno aj druhé etnikum spolu tvorí pôvodných Slovienov najpriamočiarejšie.
Netreba vari ani hovoriť, že organizátori rozoberali otázku rozbitia Slovenska – a v podstate aj okolitých štátov. Ale najzarážajúcejší bol fakt, že kompetentní – organizátormi pozvaní – štátni zamestnanci poslali varovné hlásenia na ministerstvo do Bratislavy – ale ich hlásenia boli absolútne odignorované.
Celú situáciu podčiarkuje fakt, že na stretnutí boli prítomní aj zamestnanci Britského veľvyslanectva na Slovensku. Žeby jedna z náhod?
Udalosti, ktoré dala do pohybu táto vládnuca mašinéria však podozrivo potvrdzujú, že všetko beží podľa čiehosi plánu. Čím viac sa rozdrobia slovanské krajiny predtým, než si naivní občania v tomto dôležitom období uvedomia o čo ide, tým pre KOHOSI lepšie.
Lenže pre koho?
V rámci odpovede si pomôžme hnojkovským seriálom o „Slovanoch“, ktorý však s nami nemá absolútne nič spoločné. Je to ich program na nás o tom, čo by oni chceli, aby sme si my o sebe mali myslieť. Ale veľmi teší najmä to, že našinci im už na túto provokáciu jednoducho neskočili.
V rámci „slovanských bohov“ tam zakomponovali aj akúsi „bohyňu Mokoš“. Treba im za túto úprimnosť skutočne poďakovať, pretože ide o jasnú linku ku hore spomínanému KOMUSI. Že ako?
Nuž, pred nejakým časom sme začali postupne zverejňovať informácie o Číslove Slovienorusov-Rusínov. Táto problematika nie je pochopiteľná bez zvládnutia základov Staroslovienskej Bukvice, ale to najmä z pohľadu štrukturálnej lingvistiky.
Áno, štrukturálnej lingvistiky. Inak je totiž tento systém Obrazovej písomnosti nepochopiteľný. Nečudo.
Moderná veda pozná a uznáva štrukturálne väzby najmä v lingvistike a mytológii. Jednotlivé mytologické prvky – mytologémy – možno pochopiť iba tak, že nebudeme venovať pozornosť ich doslovnému podaniu, ale prenesieme pozornosť na štrukturálne prepojené symboly. Veď aj preto dnes moderná veda hovorí o tom, že mýty nie sú žiadne výmysly, ale koncentrovaná minulosť.
V podstate to už nie je nič neznáme. Ak vidíme zložitý zápis matematického výrazu, tak nám tiež na riešenie nepostačí iba sčítanie a odčítanie, či násobenie a delenie. Symboly musíme rozpoznať a štrukturálne prepojiť so špecifikáciami, a až potom môžeme začať riešiť aj najzložitejší matematický problém, či hoci aj sústavy parciálnych diferenciálnych rovníc.
Analýza textov písaných Staroslovienskou Bukvicou si tiež vyžaduje štrukturálny prístup. Len si spomeňte, koľko „odborníkov“ nás už stihlo „dobromyseľne“ informovať, že Obrazy v Bukvici sú akési vymysleniny.
A keďže tieto „dobromyseľné“ rady nesmerovali aj do okruhu vstúpencov Kabbaly, tak môžeme jasne vidieť odkiaľ vietor fúka. Kabbala je totiž vari najznámejším – a navyše celosvetovo uznávaným a nijako nespochybňovaným – príkladom štrukturálnej lingvistiky. Ostáva iba údiv nad tým, prečo kabbalisti nemajú toľko „poradcov“. Tí sa akosi koncentrujú iba tam, kde to „zaváňa Slovienmi“.
Jednou z najpoužívanejších techník Kabbaly je obdoba toho, čo v Staroslovienskej Bukvici nazývame „údelná váha slova“. V princípe ide o určovanie číselných ekvivalentov – môžeme povedať akejsi frekvencie“ – každého slova. Teda aj z pohľadu Kabbaly sú výrazy „Slovien“ a „sloven“ dve úplne rozdielne entity – majú odlišnú údelnú váhu. Napríklad slová „Santa“ a „Satan“ sú zase úplne – vibračne – identické, pretože majú identickú údelnú váhu. Ale pre maniakov žiadne argumenty neplatia. Nechajme ich teda spať.
Naši čitatelia už poznajú erb Bielovodia, jednej z provincií Tartarie:
Nad dvojhlavou orlicou (aj keď v skutočnosti to je trochu zložitejšie) vidno deväťcípu Hviezdu Inglie obkolesenú šestnástimi žiariacimi bodmi, nad ktorými žiari – podľa slovanskej mytológie – súhvezdie Kravy Zimun.
Deväťcípa Hviezda Inglie symbolizuje Mikrokozmos, t.j. Človeka, ktorý pozostáva z hmotného Tela, Duše, Ducha a Živatmy. Nie tzv. Svätého Ducha – ten je iba ipostázou Savaofa, t.j. v podstate Satana z -9. čakrálnej aj priestorovej Rozmernosti. Šestnásť žiariacich bodov vôkol Človeka znázorňuje jeho Živatmu v šestnástej Rozmernosti, t.j. na šestnástej Čakre. Človek s Vedomím v šestnástej Rozmernosti (t.j. so Živatmou tam umiestnenou) je v našej Kultúre „As“ („Az“).
Celý Mikro- aj Makrokosmos symbolizuje Všehomír, ktorý je utkaný z Tmavej Hmoty Jediného Roda Makošou (Zlatou Priadkou našej mytológie).
Meno Makoš je – podľa tradície – zložením slov Matka Kovša. Kovš je v staroslovienčine aj dnešnej ruštine naberačka (najčastejšie na vodu), t.j. „žufana“.
Teda či použijeme „Malý Voz“, alebo „Matka Kovša“ – ide o označenie identického subjektu. No a ten je umiestený v Krave Zimun, ktorá patrí Makoši.
Makoš je tá mohutná Energia, ktorá utkala celý náš Všehomír. Ale môže toto potvrdiť aj nejaký iný zdroj? A veru môže – Kabbala!
V Kabbale existujú tri hieroglyfy, ktoré tvoria skupinu „Troch materí“: ﬡטש (Alef, Mem a Šin). Ide o hieroglyfy, ktoré sú dnes známe ako hebrejská abeceda. Angličan Edmund Fry ju v knihe PANTOGRAFIA (1799) označuje za chaldejskú abecedu, ktorú si Izraeliti osvojili počas pobytu v Babylone (v Chaldejskej ríši). Pravdepodobne to bude tak.
Chaldejci boli belosti, nie Semiti, teda ide o písomný systém Kabbaly, ktorý tak či onak pochádza z „našej dielne“.
V štrukturálnej lingvistike pracujeme s viacerými symbolickými interpretáciami. Jeden zo zahrnutých systémov je sústava Živlov, pretože hmotný (Hrubo- aj Jemno-) Svet je zostavený kombináciou Živlov. Preto hovoríme o Svete Javi a Navi. Hmotný Svet zodpovedá kabbalistickému materiálnemu svetu, pričom Astrálny a Mentálny Svet sú iba rozličné Rozmernostné štruktúry v Navi. Svet Pravi je v Kabbale NEDOSIAHNUTEĽNÝ.
Ak sa pozriete do tabuľky plagátu Bukvice Rána Svaroga tak uvidíte, že niektoré bukvice sú umiestnené vo farebných poliach. Bukvica „M“ je umiestnená v zelenom poli, „A“ v belasom a „Ш“ v červenom. „M“ je najvyššou úrovňou (vesmírnou) Živlu Vody, „A“ Vzduchu a „Ш“ Ohňa.
Každý z týchto Živlov má po 4 bukvice, ktoré zodpovedajú všetkým úrovniam prejavenia (ipostáz) Živlov. Tu vymenované „Matere“ sú najvyššie. Zodpovedajúca tabuľka je na druhej strane plagátu – na strane Číslova.
Meno Makoš vyjadruje Energiu, ktorá vyformovala zo Živlov celý Všehomír, preto ju Bukvicou zapisujeme ako МАКWШЬ. Ak sa pozrieme iba na spätné čítanie – riadenie Obrazov – tak vidíme hierarchiu, ktorou „Zlatá Priadka“ utkala Všehomír. Použila Oheň a za pôsobenia Konov Všehomíra doplnila Vzduch a Vodu. My už vieme, že Živel Zem je kombináciou všetkých ostatných, teda nie je potrebné ho prvopočiatočne dopĺňať.
A teraz to môžeme kvalifikovane porovnať. Makoš je prvobytná Energia, ktorá je súčasťou Číslova, t.j. vytvorila Priestor (=Číslo), do ktorého umiestnila Múdrosť (=Slovo). A až potom Savaof prevzal už hotový Priestor a domontoval doň svoju Múdrosť, t.j. už iné, nám cudzie Slovo. Preto aj Kniha Genesis začína známym „Na počiatku bolo Slovo“. Priestor a naše Slovo už dávno predtým jestvovali. Je to opis vnútenia Biblického projektu Slovienom a Árijcom. Nie náhodou je prvé písmeno knihy Genesis práve „Bet“ (s číselnou hodnotou 2) a nie „Alef“ (číselná hodnota 1). Ani neklamú, že neboli prvými.
Súčasťou Biblického projektu je Mojžiš, preto môžete aj na internete nájsť kabbalistické Stromy Života, v ktorých je zakomponovaná deväťrozmerná bohyňa MOkoš, teda nejde o našu MAter, ale o ich MOjžiša. Nuž, komu vyhovuje Mojžiš a nie naša Makoš, ten používa tvar Mokoš. Ide však – a to je jasne vysvetliteľné aj nástrojmi Kabbaly – o úplne inú Entitu a teda aj Energiu. Presne ako u slovenomaniakov. Energia Mokoše nepresahuje ±9. rozmernostnú a čakrálnu štruktúru.
Nuž teda už vieme dokázať, kto stojí za projektom Mokoše. Bukvice M-A-Š môžete používať aj v pôvodnom, hieroglyfickom tvare. Veď tí, ktorí prevzali chaldejské písmo sa takto nestali Slovanmi, presne tak, ako slovenská poverená rezidentka neslovanskej národnosti sa používaním slovenčiny ešte nestáva Slovankou.
Projekt našej likvidácie bol spustený ešte pred touto vládou, takže si nerobme ilúzie o „dobrom Ficovi“. Žiadna súkromná firma nedovolí zamestnancom, aby si volili za riaditeľa koho chcú. Preto je úplne jedno, kto tam ťahá pílku, už to aj tak dlho nepotrvá a „prví sa stanú poslednými a poslední prvými“. Presne opačne ako pred 150 rokmi.
Na túto tému si povieme viac v pokračovaní.
18.05.2021