Situácia v slovanskom svete sa pomaly ale isto priostruje. Tento prevzatý článok je pokračovanie v téme, ktorú by sme mohli nazvať „koniec ilúzií“. Ide o to, že dnes je naozaj potrebné rozlišovať medzi štátom a národom – nezabúdajme, že obyvateľstvo nie je národ. Štát je inštitút zostavený kresťanskou cirkvou, teda nám cudzie „životné prostredie“ (v agronómii by sme asi povedali „rastová kultúra“). V štáte žije obyvateľstvo, ktoré je pod kontrolou elity formou demokracie. Národ žil v Dŕžave, ktorá stojí na silných Rodinách. Rastlinka rastie len vtedy, ak je nasadená vo svojej kultúre, Národ sa rozvíja len vtedy, ak je vo svojej Kultúre. Inak ide nanajvýš o živorenie.
Máme v podstate šťastie vidieť zaujímavú hru v priamom prenose. Zábava to nie však je, pretože ide o hru o koniec našej existencie. Vo všetkých štátoch vládne elita, ktorá nemá so zvyškami národov, ktoré ovláda, nič spoločné. U nás napríklad rastie nespokojnosť s ficoizmom, aj s merkelizmom či napríklad amerikanizmom – čo je už celoeurópskym jav. V každom štáte čosi je. Popri tom nám servírujú – zdôrazňujeme, že podprahovo – že v Rusku to je inak. Ale omyl – aj tam je štát a štát riadia štátne záujmy. A to – v žiadnom prípade – nie sú národné záujmy. Veď aké národy žijú napríklad u nás? Žijeme na pôde národa Slovienov – sme dnes skôr menšina. Žije u nás národ Cigánov – a tých je viac ako 1 milión. Väčšinu zastupuje národ Kresťanov, ktorý sa násilne zmocnil našej zeme v minulosti skrz križiacke výpravy – teda ohňom a mečom. Ale ak by sme chceli vyšpecifikovať hlavného nepriateľa dneška, tak nemôžeme tak označiť žiaden národ, teda žiaden externý subjekt. Na úrovni systému Matrixu to je totiž náš „vnútorný hlas“, na úrovni životného prostredia sme zamenili slobodu za peniaze.
Matrix dosiahol, že nášho najväčšieho nepriateľa – ním obsluhovaný „náš vnútorný hlas“ – považujeme za samého seba. A všetko robíme podľa jeho „rád“. A tak v živote ide vždy o peniaze a obchodovanie, nie o Duchovný vývoj. Zaslúžime si teda to, kde sme. Porušujeme Kony Stvoriteľa.
KTO POVAŽUJE PENIAZE ZA VŠETKO, TEN BUDE ČOSKORO ROBIŤ VŠETKO PRE PENIAZE.
-Voltaire
Ako nám túto hru predvádzajú naši politici? Napríklad jezuitská strana sa vydáva za „proruskú“, hoci používa fašistickú symboliku (pochádzajúcu z USA) pod kódom „1488“. O akú proruskú líniu môže ísť, ak pod týmto kódom zabíjajú Rusov na Ukrajine? A čiasi národná strana národného záujmu (v zmysle ponímania Anglosasov) nakúpi 14 stíhačiek F16 ako prejav národného záujmu. Áno – ostáva tu tá istá kódová, kabbalistická symbolika: 14(ks)88(16 = 8 + 8). Teda – pre tých, ktorí symboliku ovládajú – ide o jedno a to isté pozadie – jezuitov. A vy, tupí Slovania si nabíjajte navzájom hlavy jeden druhému – jedni na strane jezuitskej strany, druhí na strane „národnej“ strany. A v pozadí sa majitelia peňazí pod kódom „1488“ veselo na všetkých nás zabávajú. Veď – ako hovorí kabbalistická prax – čo je dovolené pánovi, nie je dovolené psovi.
V ruskom štáte – presne ako v každom štáte – existuje elita, ktorá je odhodlaná robiť všetko pre peniaze. Kde je reč o peniazoch, tam Slavianstvo zomiera. Inými slovami, kto robí všetko pre peniaze, ten nie je Slavian.
Štátna moc v Rusku formou totálnej kontroly štátnych médií prezentuje putinizmus ako ideálny stav. A tu vzniká problém u našincov. Vzhľadom na to, že narastá nespokojnosť s merkelovsko-anglosaskou verziou sveta, mnohí ľudia upierajú zraky na Rusko. V značnej miere správnym smerom, ale tu akosi zabúdajú na to, že ide o presne ten istý model, ako máme doma. Veď aj tam je štát. Veď – ak používame zdravomyslie – je úplne jedno, či používajú priamo „1488“, alebo 14x(F)(8+8).
Takže tak. Rusi sú pokrvne najbližší príbuzní Slovienov, ale putinovci, merkelovci, ficovci, dankovci, obamovci, trumpovci, či vôbec všetci ďalší –ovci (t.j. ovečky v košiari) sú iba veveričky navzájom sa pretekajúce v kolotočoch pred zrakmi pánov – jezuitov. A tí hrajú svoju hru svoju hru podľa svojich pravidiel. Ovečko-veveričky zabúdajú na to, že sú a vždy ostanú ovečko-veveričky. Nedostanú sa medzi skutočnú elitu, ale vždy budú pred zrakmi všetkých veveričiek buď odmeňovaní (ak plnia príkazy pána) alebo potrestaní (ak príkazy neplnia). Pred samotným článkom si ešte raz pripomeňme Voltaireho:
NESÚHLASÍM S TÝM, ČO HOVORÍTE, ALE SOM NA SMRŤ ODHODLANÝ BRÁNIŤ VAŠE PRÁVO HOVORIŤ.
-Voltaire
Používať sociálne siete v Rusku sa už stáva nemenej nebezpečné ako chodiť na mítingy. Ak budete mať šťastie – skončíte s pokutou, ak nie – ocitnete sa vo väzení alebo na psychiatrii.
Putin chce na internete vidieť pozitívnych občanov. A kde dať nespokojných – to je známe ešte zo sovietskych čias.
Koláž © ROSBALT
Ako pamiatka na divé 90-te roky mi v mojej knihovničke ostala kniha o dejinách rusko-sovietskeho kriminálneho žargónu. Knižku ilustrovanú zobrazeniami vtipov rozdávali na prezentácii organizovanej priamo v petrohradských „Krížoch“.
Nedávno som si ju prelistovala. Okrem slov, ktoré sa už dávno stali hovorovými – ako sú „бухло“, „бабки“, „в натуре“ a im podobných, som tam našla dva zaujímavé. „ŠEPTÚN“ – šíriteľ negatívov o sovietskom zriadení. A „JAZYČNÍK“ – človek, ktorý utrpel kvôli svojmu „dlhému jazyku“, napríklad bol odsúdený za protisovietsky vtip. V zátvorkách je poznámka: anachronizmus, už sa nepoužíva. Nuž, zostavovatelia slovníka sa pomýlili – neprešlo ani tridsať rokov a v našej krajine znovu trestajú za vtipy s politickým podtextom.
Je pravdou, že petrohradčana Eduarda Nikitina vyšetrovatelia navrhujú poslať za vtip s volebnou tematikou a „čerešničku na hromade hovna“ do psychiatrickej liečebne a nie do väzenia, ale to na podstate nič nemení. Je to dokonca strašnejšie – pretože do nášho života sa navracia nie iba slovo „jazyčník“, ale aj nútená psychiatrická liečebňa.
Eduarda súdia podľa §282 – ktorý sa tak zapáčil mocipánom – a bradatý vtip experti ohodnotili nie inak, ako útok na štátny systém: hovoria, že „v zamaskovanej podobe obsahuje nedostatok dôvery v niektorého z poslancov volených hlasovaním, hlavu štátu, úradníkov, členov vládnych organizácií týkajúc sa pravdepodobnosti, že ktokoľvek z nich urobí v krajine pozitívne zmeny“.
Ide prakticky o parafrázu známej repliky Chručšova: „Iba blázon môže byť nespokojný s výdobytkami socializmu“. Touto replikou v ZSSR prakticky odštartovala prax trestnej psychiatrie, ktorú používali zďaleka nie iba voči disidentom. Išlo o úplne obyčajných ľudí, ktorí sa nijako nechystali bojovať so sovietskym režimom, ale sa iba pokúšali dovolať pravdy v rodnom meste, alebo sa chceli posťažovať na konkrétnych predstaviteľov moci, čím sa takto ľahko mohli dostať do kategórie duševne chorých. Je jasné, že takáto hrozba značne znižovala počet sťažovateľov, a tak o štátnej moci hovorili hlavne poza chrbát.
V našich časoch sa najlepšou komunikáciou „poza chrbát“ stali stránky v sociálnych sieťach, kde sa rozoberajú nie iba problémy výchovy detí, vykladajú fotky kocúrikov a selfy z dovoleniek, ale sa aj diskutuje o situácii v krajine. Akurát že počet negatívnych reakcií – ako nedávno poznamenal prezident – rastie. A to ho veľmi rozhorčuje.
Dalo by sa – samozrejme – čo-to zmeniť v samotnom štáte. Ale oveľa jednoduchšie je navodiť poriadok so situáciou „poza chrbát“, teda vyžadovať od obyvateľov „viac pozitivizmu“. Veď (pozdravujeme Chručšova) iba extrémista môže byť nespokojný s výdobytkami ruského kapitalizmu. A tak nárast počtu „extrémistických“ paragrafov, ako aj počtu podľa nich odsúdených ľudí je úplne logický proces.
Mnohí si myslia, že uväznenia za reposty a lajky už proste presilili policajných úradníkov, ktorí robia kariéru tak, že ani nevstávajú od počítačov. Dnes je taká situácia, že v podstate u každého používateľa – ak je taká objednávka – je možné nájsť taký obsah, ktorý sa dá poľahky navliecť na ten či onen trestný paragraf – ak už nie za extrémizmus, tak za urážku citov veriacich; keď nie za odmietanie zverstiev nacizmu, tak aspoň za vzbudzovanie nenávisti ku akejkoľvek sociálnej skupine.
Samozrejme, že pracovníci FSB, Vyšetrovací výbor RF a Polícia to hojne využívajú. Ale veď ich nadriadení im nedali príkaz zastaviť takýto druh diskreditácií. Práve naopak, vznikajú stále nové a nové iniciatívy s cieľom zakázať negativizmus v sociálnych sieťach.
Príkladom je návrh zákona o predbežnom blokovaní internetových stránok akože ospravedlňujúcich extrémizmus a terorizmus vypracovaný ministerstvom komunikácií, ktorého text ohromil aj vládnych expertov. Podľa ich predbežných odhadov na základe súčasnej, nejasnej verzie zákona môže dôjsť k zablokovaniu až 19 miliónov webových stránok, čo povedie k narušeniu fungovania internetu a ľubovoľná kritika našej reality môže byť označená za „extrémistickú“.
Alebo práve v prvom čítaní prijatý návrh zákona o boji proti šíreniu falošných a nezákonných informácií v sociálnych sieťach a messengeroch, ktorý zavádza pojem „majiteľ verejnej siete“. Teda každá osoba – ktorá má konto v sociálnych sieťach – je považovaná za organizátora šírenia informácií na internete. Ak takáto osoba odmietne odstrániť nedôveryhodné informácie diskreditujúce česť a dôstojnosť, ľahko môže dostať pokutu až do výšky 5 miliónov rubľov. Napríklad ak niekto napíše o situácii v parlamente, že „poslanci sa zbláznili“ – tak ho okamžite osobne kontaktujú v štýle: môžete predložiť odborné psychiatrické posudky o duševnom zdraví všetkých poslancov? Ó, nie? Tak potom rýchlo odstráňte tento váš názor, lebo inak vás už osobne navštívia príslušníci silových orgánov.
A už so súhlasom ministerstva spravodlivosti nastúpia dobrovoľní asistenti ministerstva vnútra ako pomocníci pri odhaľovaní zločinov zo sociálnych sietí, pre ktorých sa to proste stane remeslom so zlatým dnom. Obávam sa, že dievčatá študentky, na základe udania ktorých budú súdiť troch „repostníkov“, sú len prvé lastovičky tejto armády, ktorá je pripravená bojovať s ohováračmi-pesimistami pod sloganom „Viac pozitivizmu!“
Tak sme sa báli, že nám zablokujú Facebook s Twitterom, že sme si nepovšimli obchvatný manéver. Mnohí čoskoro sami pozatvárajú svoje kontá, aby ich nezničili, alebo aby sa neocitli za mrežami. Nuž a vtedy – určite – už v krajine nastane úplné požehnanie. Veď všetky problémy v nej sú len vďaka negatívnym repostom a zlým vtipom.
K téme ešte pridáme aj ďalší článok s aktuálnou tematikou:
PETERBURČANA BUDÚ SÚDIŤ ZA VTIP A KARIKATÚRU
© Фото Ильи Давлятчина, ИА «Росбалт»
Dňa 20. augusta v Petrohrade predstúpi pred súd Eduard Nikitin, obvinený podľa §282 Trestného zákona RF. V roku 2015 publikoval karikatúru a vtip.
Ako stránke ROSBALT vysvetlil advokát obvineného Maxim Kamakin, trestné stíhanie je vedené v súvislosti s politickým vtipom a grafickými zobrazeniami na jeho stránke v „ВКонтакте“.
„Pri analýze vtipu s obsahom pochybností ohľadom inštitútu volieb došiel expert k záveru z ktorého vyplýva, že ak pochybujete o inštitúte volieb, potom už ste extrémista“, – povedal pracovník právnej kancelárie.
Publikovaný obrázok údajne vzbudzuje nenávisť smerom k „nevedomým účastníkom“.
Podľa predbežných informácií, vyšetrovatelia majú v pláne navrhnúť pre obvineného povinnú liečbu. Na druhej strane jeho obhajoba na pondelkovom stretnutí požiada o uznanie niekoľkých dôkazov za neprijateľné.
Niekoľko ďalších článkov s podobnou tematikou:
http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/22/1726612.html
http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/23/1726685.html
http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/03/1722237.html
31.08.2018
