Miesta Sily je téma, ktorá dnes nadobúda zjavnú popularitu. Nech už je to tak či onak, nech si tí, ktorí ich hľadajú sľubujú od nich čokoľvek, je to reálny fakt.
Kedysi bola celá naša Zem jediným ohromným Miestom Sily. Ale v závislosti od toho, ako sa časť Človečenstva začala spúšťať vo svojej Hre nadol – do nižších Rozmernostných Štruktúr – tak celá naša Zem ako aj časť Človečenstva tiež začali strácať svoju Svietivosť aj časť svojej Sily. Miesta Sily na Zemi ostali iba ako pramene na zamrznutej rieke, teda je to obdoba takých prameňov, ktoré nikdy – ani v zime – nezamŕzajú. My očisťujeme seba aj Zem od negatívu, a tak celá Zem sa opäť stane jedným mohutným Miestom Sily.
V tejto súvislosti si ešte pripomeňme, že žijeme – z pohľadu názvoslovia Metafyziky Slovienov – v 12-rozmernej Hre. Túto istú realitu naša staroverecká Tradícia nazýva Perúnovo Vajce, naša Hra bola vytvorená z Pätnásťrozmerného priestoru. Podľa Konu Všehomíra je možné vytvoriť akúkoľvek reálnosť o tri rozmernosti nižšiu než je tá, v ktorej sa tvorca nachádza, t.j. 15-3=12. Takto bola vytvorená aj Dvanásťrozmerná Hra, v ktorej teraz žijeme. Systém vyčísľovania vnútri Hry je určený jej rozmernosťou, preto v súčasnosti je na Zemi „aktuálny“ dvanástkový systém: 12 hodín, 12 mesiacov v roku atď. Predtým, keď sme boli v Šestnásťrozmernej Hre, sme mali šestnástkový číselný systém. Niekde sa zachovali aj chrámy so šestnástkovými číselníkmi, ktoré potvrdzujú, že predtým sme žili v Hre vyššej rozmernosti. Je známe, že na Spaskej veži Moskovského Kremľa boli do r. 1704 hodiny so sedemnástkovým číselníkom. My sme prišli do tejto Hry hrať nie z 15-rozmerného, ale 16-rozmerného priestoru, odkiaľ k nám prišlo aj všetko znanie. Dvanástkový systém nám zaviedli preto, aby našu Hru-vajce izolovali od vysokorozmerných energií.
Tiež nezabúdajme, že Az je Človek (teda bytosť, ktorá má Telo, Dušu, Ducha a Živatmu), ktorého myseľ je umiestnená v 16-tej rozmernosti, teda nad (mimo) 12-rozmernej Hry. Bohovia sú entity, ktoré existujú – o tom niet žiadnych pochybností – ale ktoré žijú v 9-tej rozmernosti. Ak sa sami „vmontujeme“ do kresťanstva, tak naša myseľ je umiestnená v rozmernostiach 1-2-3 (teda po 3. čakru), čo je žalostne málo, ale zato výhodné pre tých, ktorí pôsobia na 6. rozmernosti a sú sluhami bohov (Bohov) z 9. rozmernosti. „Sluhami“ znamená aj zdrojom životnej energie (potravou).
Ak si prinavrátime svoju vlastnú mohutnosť Asa, tak bohovia sú ďaleko pod nami, t.j. my sme v pre nich absolútne nedostupnom priestore a majú povinnosť – ak nechcú podliehať likvidácii zo stany Konov Všehomíra – sa podriadiť našej Vôli.
Ak sa sami prispôsobíme energiám emócií (1-3 rozmernosť), vrátane strachu, tak – podľa Konov Všehomíra – sa musíme podriadiť vôli tých, ktorí sú na vyšších rozmernostiach (4-6). Je to naša slobodné rozhodnutie. Rabi (1-3 rozmernosť a čakrálna štruktúra) nemajú právo vystúpiť do Zlatého Veku.
Tradičné Slavianstvo prebýva v priestoroch Svetlej Navi aj Javi napravo, teda pod kontrolou Svetlých Bohov. Ale – nech už to znie akokoľvek nepríjemne – tí tam sú tiež potravou (hoci Svetlých) Bohov. Je to lepšie ako podliehať kontrole Temných Bohov (Temná Jav aj Nav naľavo od Strednej Cesty Duchovného Výstupu), preto to bol nevyhnutný kompromis na prežite Noci Svaroga. Svitlo však už Ráno! Slnko Ra už vychádza spoza horizontu, v Jemnohmotnom Svete ho už vidno. Rabi však vidia iba svojich pánov.
Zlatý Vek – pre zopakovanie – sú Kolektívne Rozmernosti 10-12 (My Slovieni, nie Ja s ambíciami). Preto tí, ktorí sú nastavení na „sám mám málo“ – hoci nech aj prežili klinickú smrť a majú iné videnie – v kolektívnych rozmernostiach MY nevidia nič, resp. iba Tmu. Pri prípadoch zážitku klinickej smrti vždy dochádza ku zmene chovania sa toho, kto ju zažil. Dôležité je však vždy vedieť z akej rozmernosti pochádza kanál, cez ktorý takto preživší dostáva znanie. Prístup vždy závisí od minulých inkarnácií, teda je individuálny. Preto je potrebné oboznámiť sa s našou tradíciou – opisom štruktúry Stavby Jemnohmotného Sveta (Astrálu) – inak možno ľahko podľahnúť cudzím programom a obmedzenému vnímaniu. Astrál tak funguje – čo prehlásim, to aj SOM. Kto sa trvalo prejavuje do „Ja sám“, ten proste nemôže vidieť Vyššie Rozmernosti (10-12) „MY sme“. Ale my Slovieni a Árijci sme vždy žili v Dŕžave a Občinách. Je to proste jeden z Konov Všehomíra, teda prejavenie Vôle Jediného Stvoriteľa Všetkých Svetov a Vesmírov. Tu niet čo „opravovať“, to je Vôľa Kozmosu. Kdekto dnes šíri „vlastné“ názory, ale budúcnosť tvoria Činy, nie Názory. Armáda, kde je každý generál so svojim názorom je vopred odsúdená na porážku a zánik.
Už sme si opísali, ako Temní vytvárali egregory. Zopakujme, že egregor Slavianstva bol vytvorený kedysi našimi žrecmi z 10. rozmernosti bez krvavých obetí, ale Temní majú prístup maximálne (a to iba bohovia) po 9. rozmernosť. Preto museli kruto mučiť našich Prҍdkov a v posledných sekundách života od nich vymáhať súhlas – poslednú vôľu – na použitie ich životnej energie a ostatných štruktúr pre vytvorenie egregoru. Takto dosiahli, že my – vysokorozmerné bytosti – sme na ich pokyn „pre nás“ vytvorili egregory a všetky egregoriálne štruktúry (matrice a pod.). Znamená to aj to, že na mnohých Miestach Sily sú ešte stále uväznené Živatmy našich Prҍdkov. Egregor je živá bytosť, ktorá dokáže vytvárať myšlienky (človek ich iba preberá zo svojho Kanálu Výstupu do Jemnohmotného Sveta alebo z náhrady – egregoru, ktorý však riadia bohovia).
Ak sa pozornejšie prizriete dobovým obrázkom mučenia, tak všade uvidíte niekoho, kto – spravidla jezuita – vymáha s krížom v ruke poslednú vôľu kruto mučeného. Potom – samozrejme – musí čo najskôr zomrieť, aby svoju poslednú vôľu nemohol odvolať.
Naše tradičné sviatky sa organizovali na Miestach Sily. Sú spojené s určitými obradmi aj vedením chorovodov. O chorovodoch treba vedieť niečo viac. V prvom rade koreň slov je od „chór“, nie od „chorý“. Kým sa formuje, tak má „chvost“. Kým chvost existuje, tak sa k nemu môžu pripájať ďalší. Ak príde niekto nový, tak nemá vstupovať hocikde – iba do „chvostu“. Keď sa raz chorovod uzavrie, už doň nesmie vstúpiť nik ďalší. Kruh energie sa uzavrel, v strede sa začína koncentrovať a začína sa s ňou pracovať. Chorovod vedie vodiaci alebo vodiaca, ktorá tento proces kontroluje. Všetci sa tomuto vodiacemu musia podriadiť.
V chorovode sa nesmie hovoriť, rozoberať rodinné a iné spoločenské problémy, hovoriť vtipy, ohovárať a podobné veci. Všetko sa totiž začína prenášať na ostatných. A hlavným cieľom práce s energiami je pozitívne formátovať (programovať) existujúci stav (t.j. kam sa chceme dostať), nie potvrdzovať či šíriť aktuálny.
Premiestňovať sa nemožno len tak hocijako, ale vždy podľa pokynov vodiaceho. Chorovod je kolektívna práca, individualisti nie sú dobrí na nič okrem vlastného prospechárstva a ambícií. Často sa nájdu takí, ktorí sa pripájajú iba nato, aby si načerpali energiu a potom si išli po svojich záujmoch. Energiu možno v chorovode dostávať, ale treba vedieť, že to nie je „len tak“. Zároveň sa vytvára povinnosť niečo zato oddať, niečo vykonať v prospech všetkých, nie iba pre seba a svoje zisky.
Preto sa musia všetci zladiť spolu do jedného celku, aby spolu pracovali v prospech Národa, v prospech príchodu Zlatého Veku, v prospech nástupu MY NÁROD (t.j. ide o kolektívne rozmernosti 10-12).
Energia chorovodu sa šíri po celej lúke, nie iba po jeho účastníkoch. Do chorovodu však vstupujú iba Človekovia, iba všetci zdraví! V chorovode nesmú byť chorí, chromí – teda akokoľvek postihnutí,– cudzinci a podobne. Chorí môžu čerpať energiu tak, že budú stáť vedľa. Ak sú v chorovode nie iba zdraví a s jasnou mysľou, tak tí, ktorí sú tam „vmontovaní“ kradnú energiu zdravým. Tomuto sa treba kategoricky vyhnúť.
Všetci účastníci chorovodu vyžarujú svoje emanácie, ktoré sa stávajú spoločné pre celý chorovod. Emanácie chorých a akokoľvek postihnutých či trpiacich sa prenášajú tiež na ostatných, dovtedy zdravých a v úplnom poriadku. Takto sa „trpiacemu“ môže uľaviť, ale na úkor ostatných – a to je obyčajný parazitizmus. To nemá s našimi tradíciami vôbec nič spoločné.
Požiadavka zdravého a nepostihnutého Človeka platí samozrejme aj na toho, kto vedie celý obrad osláv.
Chorovod je sakrálna činnosť. Okrem toho je dôležité aj tempo, t.j. takt. Všetci musia dodržiavať rovnaký takt.
Sme pred sviatkom Letného Dňa Perúna. Buďte ostražití v tom, koho do svojich osláv pripúšťate. Už sa zaviedla prax, že všakovakí „liečitelia“ prinášajú svojich „adeptov“, ktorí najčastejšie o Slovanstve nemajú ani potuchy, ale zato – podľa pokynov svojich „terapeutov“ – sa zapájajú do osláv a okrádajú nič netušiacich účastníkov o ich životnú energiu. Čas naivity už prešiel – kráčajme pevne v tradíciách našich Prҍdkov. Ráno Svaroga je už tu.
V tejto súvislosti ešte niekoľko poznámok k pripravovaným seminárom vedmy Nadeždy u nás. Vedma Nadežda NIE je liečiteľka. Teda presnejšie, môže takto pôsobiť, ale jej úloha je v niečom úplne inom. Je opísaná v Knihe Múdrosti Perúna.
Našou úlohou je prevziať kontrolu nad našou vlastnou zemou a odstrániť parazitov, ktorí nás vyciciavajú. Treba pracovať na sebe, odstraňovať negatív a v meditáciách tvoriť nový – teda tradičný – náš Svet, teda život v Zlatom Veku a v Dŕžave. Kto prichádza len nato, aby sa „dal očistiť“ a načerpať sa (našou) energiou, ale inak nechce pre spoločnú budúcnosť Národa Slovienov nič vykonať, ten k nám chodí omylom. Je dosť iných, ktorí si z čistenia negatívu vytvorili business. Ale odstraňovať stiahnutý negatív je jeden z najväčších problémov dneška. Všakovakí šamani ho iba sťahujú z klientov, aby ho potom všetok naložili na toho klienta, ktorý im je nesympatický či najmenej zaplatil.
Ak sa neprebudíme ako národ, tak zomrieme v spánku. My sme Rus minulosti, my sme tí, ktorých prebudenia sa boja. Misia Vedmy a Beregíň Prvého Kruhu je viesť národ k prebudeniu, nie k individuálnym pôžitkom. Na seminároch vždy Vysoké energie Školy Jemnohmotného Sveta pracujú pre Národ, na ktorého území sa seminár vedie a výsledky závisia od tých, ktorí sa seminára zúčastňujú a v stupujú do formovania Vysokých Energií.
Je to presne ako v starom prísloví. Keď dáme hladnému rybu, nasýtime ho na jeden deň. Ak ho naučíme loviť ryby, tak ho nasýtime na celý život. Sibírska Vedma Nadežda nás učí loviť ryby. Učme sa teda sami a nehľadajme iba jednorazové nasýtenie. Čas už veľmi pokročil.
Ak „lovíme“ sami, lovíme pre nás, pre náš Národ. Pripomeňme si, ako to robia tí, ktorí nás zotročili. V evanjeliovom opise Ježiš prišiel k prvozvanému apoštolovi – Andrejovi – a povedal mu, že aby už nelovil ryby, že on ho naučí loviť Duše. A kresťanstvo (jezuiti) to dodnes aj robí. Ale lovia naše Duše!
Prichádzajme na naše Miesta Sily, meditujme, odstraňujme negatív, pracujme pre Národ Slovienov. Za nás to nikto neučiní, im vyhovuje náš stav rabstva. My sme pánmi našej Zeme!
29.07.2020
