Hoci na túto tému sme už napísali nejeden článok, čím viac človek vie, tým je bezpečnejší. Možno sa to zdá príliš zidealizované tvrdenie, ale v Jemnohmotnom svete proste platia také pravidlá. A o všetkých týchto pravidlách naši Prѣdkovia veľmi dobre vedeli. Pozrime sa na ďalšie – možno nečakané – súvislosti s modernou civilizáciou a spojitosťou jej obradov a rituálov s našim životom. Neraz ide o spojenia osudové.
Vonkajší vzhľad človeka vždy odráža kvalitu jeho Duše. Krása je termínom nielen materiálnym, ošklivosť rovnako. Každý predmet v Javnom svete má svoje energeticko-informačné riadiace pole. Ezoterika používa výraz astrálna matrica, čo je spojovací článok medzi materiálnou zložkou a Dušou. Duša nie je egregor – to je názor iba nevedomcov – a nie je ani aurou. Aura je vyžarovanie nášho tela, ktorého farba a štruktúra odráža vzájomný pomer Živlov v bunkách, t.j. ukazuje na naše zdravie, pretože závisí od stravy. A čo jeme, to aj sme.
Keďže energeticko-informačné pole okolo každej bytosti či predmetu je nevyhnutné – inak by žiaden predmet nemohol existovať v Javi – tak takéto polia majú aj rastliny, či dokonca aj minerálna ríša. Samozrejme, že ich štruktúra je úplne iná, ale znalí človekovia dokážu aj s nimi nadviazať komunikáciu. Ale to je už iná kapitola.
Majme vždy na pamäti, že vonkajší vzhľad človeka ho spravidla pripája k zodpovedajúcemu egregoru. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá a podobne.
Odborníci poznajú aj smutné prípady takýchto väzieb. Jeden príklad za všetky. Mama ráno vstala a odišla do roboty. Jej trinásťročná dcéra sa zobudila neskôr a na zrkadle uvidela mamine líčidlá a podobné „pomôcky“. Nelenila a vymaľovala sa podľa toho, čo videla inde. Použila vyzývavo čierne a červené odtiene a urobila si aj veľmi krátku sukničku – o sukni už nemohlo byť ani reči.
Akonáhle vytvorila Obraz dievčaťa ľahkých mravov, netrvalo dlho a začala sa aj tak chovať. Všetky takéto egregory sú totiž veľmi silné.
Mimoriadne silný je egregor zločineckého sveta. Berme do úvahy skutočnú frekvenciu tohto slovného spojenia: ZLO ČINIACI, t.j. zločinecký. „Zločinenie“ má v pôvodnej staroslovienčine oveľa širší dosah ako to, čo dnes kategorizujeme ako „zločin“. A podvedomie vždy reaguje na pôvodné, prvobytné významy frekvencií slov a zvukov. Spravidla na našu smolu a nešťastie.
Preto iba človekovia s mimoriadne silnou vôľou dokážu po odchode z väzenia nájsť svoju vlastnú osobnosť, vlastnú individualitu a šťastne žiť.
Väčšinu ľudí aj veľa človekov však zločinecký egregor – poľové monštrum – drží pevne ako na reťazi. Neviditeľne, „zvnútra“.
Dnes veľmi veľa človekov robí to, čo im diktuje móda – pretože to považujú za normu. Tým však zároveň strácajú svoju individualitu, vlastnú osobnosť. Móda však ľudí veľmi poškodzuje a privádza ich do nebezpečenstva. Jedným z takýchto prípadov je tetovanie.
Akú formu má telo človeka, taký druh energetiky sťahuje z Jemnohmotného sveta. Ak toto telo začneme akýmkoľvek spôsobom a kdekoľvek pokrývať umeleckými obrázkami, tak MÔŽEME ZMENIŤ SVOJ OSUD.
Keď dievča či žena nanesie na svoje telo tetovanie, tak sa hneď dostane pod vplyv zločineckého egregoru. V našej Kultúre boli všetky spojitosti a názory okolo tetovania spojené so zločineckým svetom. Taká je naša Tradícia, taká je Múdrosť našich Prѣdkov. Po našej zemi nikdy nechodili potetovaní človekovia.
My nie sme africké kmene – ľudia s inou prirodzenou genetikou a energetikou – v koho obyčajoch je zavedené tetovanie ako tradícia. Podľa neho rozlišovali príslušnosť ku konkrétnej skupine či rodu.
U nás tetovanie vždy znamenalo niečo úplne iné. Nesmieme svoje telo ničiť tetovaním, lebo si tak zmeníme svoj osud. Určite nás postihne nejaké nešťastie spojené so zločineckým svetom. Môže ísť o „náhodné“ vybavovanie účtov v našej bezprostrednej blízkosti s nami ako „vedľajším efektom“. Ak chceme normálne žiť, tak musíme viesť normálny spôsob života.
Ďalším „prínosom“ modernej civilizácie je piercing na pupku – ale neraz aj inde… V pupku je skoncentrovaných okolo 72 000 nervových zakončení, takže keď si dievča dá prepichnúť pupok, tak sa hneď napája na pohlavnú čakru. Takéto prepichovanie pupka bolo nie náhodou zavedené v háremoch sultánov na Blízkom Východe. Z dievčat takto robili „dievča do postele“, súložnicu.
Takto „opracovanej“ dievčine sa všetky myšlienky budú točiť len okolo sexuálneho styku. Bude mať zablokovanú logiku zdravého zmyslu – bude naozaj iba dievčaťom do postele. Naše mladé dievčatá by preto mali dobre vedieť, že netreba strácať svoju individualitu, svoju vlastnú osobnosť.
Dôležité je vedieť, že akékoľvek napodobňovanie takéhoto druhu západnej módy nie je nikdy niečo len tak, samé pre seba. Napríklad módne nízko spustené nohavice s takto umelo vytvoreným veľkým zadkom je skrytá propaganda homosexuality. Je to však dobre prešpekulovaný aktivizátor nevedomia, rituál založený na jeho ovládaní. Človekovia si neuvedomujú, ako na tieto veci reaguje naše telo, naše orgány.
Ďalším príkladom je nosenie módnych šálov či šálikov uviazaných ako slučka okolo hrdla. Slučka na krku – hrivna – znamená rabskú psychiku. KAŽDÝ symbol priťahuje sebe vlastnú energetiku, sebe vlastné rozpätie frekvencií. Keď si človek zaviaže okolo krku slučku, hneď sa stáva rabom, t.j. bude niekým externe riadený. A „módna“ čierna farba tiež pomáha zapínať externú kontrolu (mód biorobota). Človek takto sám seba dobrovoľne podsúva do rúk niekoho, toho, kto riadi jeho psychiku.
Ďalšou „módou“ je obvešiavanie sa lebkami. Lebka je vždy symbolom smrti, závisí iba od toho, v akom rituále či obrade a kde sa použije. Aj toto totiž môže začať približovať človeka k osudovému dňu, ku ktorému by inak nesmeroval/a. V nejaký deň môže prísť o život kvôli nejakej zbytočnosti.
Mali by sme vedieť, aké veci majú moc ovládať človekov.
Normálne telo človeka – ženské alebo mužské – je stavané podľa „zlatého rezu“ (Fibonacciho postupnosť), t.j. násobku 1,618. Takto sa telo – ale aj hocijaký predmet (dom v ktorom žijeme…) stáva harmonickým pre Svetlý Vesmír. Rovnako platí aj stará múdrosť našich Prѣdkov „Krása zachráni svet“. Človekovia sa nevedome pristavujú pri umeleckých dielach – sochách či obrazoch – na ktorých je zobrazené telo človeka v správnom, harmonickom reze. Priťahuje ich to. Pozorovaná krása totiž spúšťa prácu mozgu a ten začína vylučovať endorfíny. To sú neutralizátory stresu, hormóny spokojnosti. Človek je potom dlho v povznesenej nálade. Aká Duša – také telo. Prežratí muži s prevísajúcimi pupkami však už do zlatého rezu nezapadajú…
Netreba si kaziť vlastné telo rôznymi tetovaniami či piercingom, slučkami či lebkami, nohavicami s veľkým zadkom a množstvom ďalších módnych vecí. Je to len a len na vašom osobnom rozhodnutí, keďže žijeme na planéte slobodného rozhodovania. Jedno však platí v celom stvorenom Svete – každá akcia neodvratne VYVOLÁVA reakciu.
Existuje ideológia, ktorá by chcela všetkých obyvateľov Slovenska zaradiť do kasty Slovenov. My už vieme, že sloven je výraz v anglickom jazyku, ktorý síce dnes znamená niečo ako lenivec, ale ešte v stredoveku znamenal prostitútku, či presnejšie „radodajku“. Keďže toto slovo existuje v konkrétnom egregore, nesie aj konkrétnu energetiku svojho egregoru bez ohľadu na to, že o tom jeho užívateľ nemá ani potuchy. Ale reakcia neodvratne príde.
Všimnime si však, že v našom jazyku ostal výraz „Slovák“, ale žena je pre niečo „Slovenka“. Aký program nesú tieto výrazy? „sloven“ je prostitútka, „-ka“ je Runa (KA), ktorá keď je použitá na konci slova znamená „jedna/jeden z“. Sloven-ka teda znamená „jedna z prostitútok/radodajok“. Môže sa takéto niečo páčiť našim ženám? Bohužiaľ je dnes dosť takých, ktorým to nevadí…
A prečo vlastne súhlasíme s tým, že naša krajina má meno od ženskej, nie mužskej formy mena národa, ktorý na nej žije? Žeby úlohou žien bolo bojovať za svoju zem? Alebo sa máme – podľa úmyslu tvorcu tohto názvu – všetci v boji o vlastnú zem či identitu chovať ako ženy? Či skôr ako prostitútky?
Výraz „Slovák“ – pri pomoci Sanskritu – znamená, že ide o niekoho, kto sa zaoberá, podlieha určitej súčinnosti s tým čo predchádza prípone (t.j. „slov“). To vyjadruje prípona „–ak“. Rovnakú logiku poznáme napríklad v slovách voj-ak (spojitosť s vojom, t.j. vojakom), mani-ak (spojitosť s nejakou mániou či manipuláciou) a pod. Z rozboru názvu slova v Sanskrite vieme, že ide o názov, ktorý je nový – a je to tak. Predtým sme boli Slovieni – tu však už podstatu poznáme. Koreň „slovo“ je v oboch slovách, ale kým u názvu SLOVien znamená Slovo, t.j. Istinu, ktorá koluje až v žilách, tak u výrazu SLOV-ak ide o iné slovo, ale tiež nejde o slovo ako komponent reči, ale určitý súhrn nejakej múdrosti. A vieme aj čoho – je to Slovo kresťanské, t.j. evanjelium. Keďže kresťanstvo nie je pre nás pôvodný, t.j. prirodzený formát existencie, tak sa voláme až odvtedy, ako sme boli pokresťančení. Dovtedy sme boli hrdými Slovienmi.
Teraz je už jasné, prečo pre názov našej krajiny použili ženskú formu názvu – koreň – „SLOVEN“, t.j. (predajná) prostitútka/radodajka. Jeden muž je SLOVÁK, národ sme SLOVÁ(K)CI (správne odvodený od otcovskej podstaty), ale krajine dali frekvenciu predajnej prostitútky/radodajky – ako našim ženám. Opakovane zdôrazňujeme, že je to tak iba od pokresťančenia.
Prečo nás však napríklad Rusi volajú „словаки“ či Anglosasi „Slovaks“? A prečo je na Morave Slovácko? Moravania sú tiež Slovieni, ktorí sa mocenskými hrami v minulosti tiež dostali pod cudziu nadvládu. Znamená to však aj to, že oveľa správnejší výraz pre nás ako krajinu by bolo Slovácko – tento princíp je použitý ako v ruštine, tak aj v angličtine. Ale my máme SLOVEN-sko…
Staré Letopisy hovoria, že Česi a Poliaci pochádzajú od bratov Čecha a Lecha. Z Letopisov sa však dozvieme aj to, že kedysi žili aj iní dvaja bratia, od ktorých pochádzajú dva ďalšie – tiež bratské – národy: Rus a Slovien. A komusi to stále veľmi vadí…
Poďme však ďalej.
Použijeme jeden z príkladov, ktorý nám poskytli oni sami – vo filme Matrix. Podrobnejšie sme sa mu venovali na prednáške v Košiciach, ale jeden moment je vhodný aj v našej téme.
Morpheus vzal Nea do „tréningového“ programu, v ktorom boli naprogramované všetky veci, s ktorými sa bežne stretávame v Matrixe (v „bežnom“ živote). Hneď v úvode mu nasimuloval dva zo štyroch modulov vykrádania našej životnej energie, ktorý používa Matrix: moc-sex-peniaze-informácie..
V prvom príklade sa Neo ocitol na ulici, kde sa zjavil aj agent moci – donucovací nástroj štátu:
Keďže ide o jeho simuláciu (počítačový program), Morpheus ho dokáže poľahky zastaviť. Program v Matrixe však ovláda iný subjekt – ale na rovnakom princípe.
Na druhom obrázku sa zjaví sexuálne vyzývavá žena v červených šatách:
Zatiaľ čo prvý príklad (moc) je v podstate každému pochopiteľný, tento príklad väčšina tých, ktorým je adresovaný (mužov) vôbec nechápe. Možno by bolo dobré sa zamyslieť prečo…
Ako nám bolo ukázané vo filme Trináste podlažie, žijeme v naprogramovanom prostredí. Sme iba akási obdoba počítačovej animácie, určité ako keby elektronické obvody v kohosi počítači – presne ako nám známe počítačové hry. Prostredie bolo pôvodne vytvorené z úplne iného dôvodu, ale potom – pre tvorcov neočakávane – niektoré programové jednotky nadobudli okrem vedomia samoexistencie aj animálne duše (jemnohmotné bytosti). O dôvodoch prečo sme tu sa možno dočítať aj v Knihe Svetla, ale to nič nemení na veci, že medzi nami okrem človekov sú aj ľudia či neľudia (Kniha Genesis) – naprogramované jednotky s nadobudnutým vedomím vlastnej samoexistencie ale bez prítomnosti nesmrteľnej Živatmy pôsobiacej skrz Dušu (v našom ponímaní). Ba čo viac, takýchto programových jednotiek je oveľa viac ako nás.
Vyzývavá žena v tomto zábere je ukážka presne takejto programovej jednotky. Ale čo to má s nami? Priblížme si to na nasledovnom obrázku:
Tieto programové jednotky s vedomím vlastnej samoexistencie slúžia na odber životnej energie najčastejšie od mužov. Tí, ktorí vidia Jemnohmotný Svet hovoria, že to, čo animuje materiálne telo – jemnohmotné riadiace pole (duša) – je u takýchto bytostí úplne iné ako naše. V princípe ide o akýsi neforemný energetický zhluk, ktorý je síce nad takouto programovou jednotkou, ale – a toto je dôležité – bol pôvodne napojený na druhú, t.j. pohlavnú čakru. Keďže táto čakra je aktívna pri sexe (slúži na prenos energií v oboch smeroch), tak práve pri sexe od muža odoberajú jeho životnú energiu.
Čím viacej sexu, tým viac životnej energie tieto zberače odoberú. Časť použijú pre potreby svojej existencie, niečo uchmatnú rôzni energetickí paraziti v našich biopoliach, ale najviac odovzdávajú „vyššie“. Teda tam, do ich riadiacej sféry.
Preto je pre nich a spoločnosť, ktorú vytvorili, dôležitý „športový sex“ – akokoľvek, s kýmkoľvek, ale hlavne čo najviac. Práve nato bola táto „farma“, v ktorej žijeme (Matrix) vytvorená. Ale ani v našich farmách naši farmári nemajú zľutovanie so zvieratami, ktoré v nich chovajú…
Pre úplnosť dodajme, že takéto „odberové“ programové jednotky sú oboch pohlaví. Aj muži/zberači dokážu odoberať životnú energiu – a teda skracovať život – svojim „klientkám“. U žien je ešte aj to nebezpečenstvo, že ak majú svojich partnerov, či proste iných mužov – s ktorými sexuálne žijú – tak začnú odoberať aj ich životnú energiu – bez ich vedomia – a tú potom cez svoju sexuálnu činnosť odovzdávajú „zberačom“. Teda presnejšie otvárajú linky na odber aj ich životnej energie. Strašné čo i len pomyslieť…
Nech sú pohnútky pre sex akékoľvek – okrem spoločného života vyvolených partnerov s cieľom mať deti a cnostne ich vychovať – je to porušovanie Konov. Za takúto akciu – a to platí všeobecne – vždy prichádza nakoniec reakcia, t.j. trest. A potom sa divíme, že prečo máme v živote stále takú smolu… veď predsa nikomu nič nerobíme..?
Je to domyslené do najmenších – môžeme použiť slovo diabolských – detailov. Ak porušujeme Kony Stvoriteľa „športovým“ sexom, tak rovno za to platíme vlastnou životnou energiou, t.j. vlastným životom. Ale to nie je všetko.
Čím s viac partnermi spáva žena, tým slabšie dieťa na nakoniec narodí. Nejde totiž o to, s kým otehotnie, ale s kým každým predtým už spala. Kony Rita (Telegónia) nám odhaľujú o čo ide. Vedci to volajú aj jav prvého samca (ale aj samice). Ak sa žena vyspí (športovo) napríklad s piatimi mužmi (koľko dnes majú za „normálne“?), tak – ako kedysi na filmový materiál – 5x naexponuje na tú istú filmovú snímku. Znamená to, že keď neskôr bude chcieť mať deti, tak dieťa bude mať 5 „darcov“ orgánov. Srdce bude od jedného, pľúca od druhého, pečeň od tretieho, žalúdok od štvrtého… atď. Teda, ak ich bolo iba päť. Akú pevnú zdravotnú konštitúciu môže mať nakoniec takýto Frankeštain? Aké zdravie môže mať takýto národ? Máte pravdu, to už nie je národ, ale obyvateľstvo.
Záverom iba dodajme, že práve toto porušovanie Konov nás núti sa dlhodobo reinkarnovať v bludnom kruhu zrodení a smrtí – Samsáre. Dostávame síce ďalšie a ďalšie príležitosti, ale nič netrvá večne. Keď sa ukončí cyklus vymeraný pre danú rasu, nastúpi nová. A staré – lebo ostávajú iba nepodarky – bude jednoducho zničené. A práve takéto niečo dozrieva pred nami. Je to už bližšie, ako sa nám zdá.
Táto téma je natoľko dôležitá, že sa k nej ešte vrátime.
06.06.2018
