UPOZORNENIE!
Nemá význam čítať túto časť, ak ste predtým už neprečítali prvú a druhú.
Už sme preskúmali veľa pňov, ale tento je mimoriadny:
JEHO VRCH JE PLOCHÝ,
Čo znamená… že bol spílený.
A fantázia spúšťa obrazotvornosť a do rady sa stavajú otázky:
KTO SPÍLIL?
PREČO SPÍLIL?
ČÍM PÍLIL?
Chlapci a dievčatá, naše lietadlo je pripravené na štart.
Náš kurz… ale niet žiadneho kurzu! Proste obletíme planétu!
Pritiahnite si pásy, ale radšej sa pevne držte držadiel, lebo to, čo teraz uvidíte, navždy zmení vaše poznatky o horách a skalách!
AUSTRÁLIA
Počas letu si zahráme hru:
NÁJDI 10 ROZDIELOV!
Hoci rozdiely sú iba dva:
MATERIÁL A ROZMER!
KANADA
TALIANSKO
NAMÍBIA
CAPE TOWN
GRÓNSKO
ARGENTÍNA
USA
RUSKO
ETIÓPIA
VENEZUELA
Tieto pne trčia po celej Zemi. Sú ich stovky!
Vedci ich pokrstili na STOLOVÉ HORY, pretože vrcholy majú rovné ako stoly.
Nuž čo, pekné pníčky?
A teraz si spomínate, z čoho sme začínali náš rozhovor?
Vychádzali sme z predpokladu, že ste už videli lesy a prechádzali sa v nich. A čo tak ich výška 30 metrov? Vari existuje aj iná možnosť? A nám sa tak aj páčia, kocháme sa ich krásou, počas víkendov opekáme v nich šašlíky. Na takéto lesy sme si zvykli, iné nám ani netreba.
Potom sa ukázalo, že v USA sa uchoval starý les, o ktorom sa toľko hovorí v rozprávkach: gigantické, 100 metrové sekvoje. Práve takýchto obrov nám kreslí naša fantázia, keď počujeme slovné spojenie ROZPRÁVKOVÝ LES.
Za sekvojami v Kalifornii naša obrazotvornosť dáva bodku (prizma núti). V opačnom prípade by ochrancovia rozumu poplávali k hraniciam, keďže rozmer Diablovej Veže ukazuje na strom vysoký 6 km. Ale farby by sa začali zhusťovať a mohlo by sa vyjasniť, že Diablova Veža je iba mladý stromček oproti iným stromom, ktoré boli na planéte spílené:
Napríklad hora v Cape Towne (Afrika). Jej rozmery sú naozaj úctyhodné. Priemer plató (3 km) umocníme na 20 a dostanem výšku afrického stromu – 60 km! To je 10x vyššie ako Diablova veža, a preto náš rozum nijako neuvidí v Cape Towne peň. Viete si predstaviť, aké veľké museli byť čo i len vetvičky takéhoto stromu?
Iba na jedinej takej vetvičke by sa bez problémov dala umiestniť celá mestská štvrť aj s obchodnými centrami, školami a parkami. Ospravedlňujem sa za nevhodný príklad, ale nevidím iný spôsob ako naložiť súčasné myslenie na prastarý obraz sveta.
60 kilometrov! A kam ešte vyššie? Ale predstavte si, že ani toto nie je limit! Kto pozorne čítal predchádzajúci článok, ten si pamätá, že na ostrove Bujan rástol Dub nebývalých rozmerov, na skamenenom pni ktorého sa držala obloha. Tento Dub nedával pokoja Puškinovi, preto zo zaplietal do svojich „rozprávok“ pri každej vhodnej príležitosti. Nikto nevie, aký rozmer má tento peň, ale to, že dub mal výšku niekoľko stoviek kilometrov je isté – bol niekoľko ráz vyšší ako africký strom v Cape Towne. A Dub v Antarktíde bol tým najvyšším stromom na planéte!
Teraz už rozumiete, prečo nemôžeme nájsť 9 delfínov? Ale nezacyklujte svoju myseľ iba na delfínoch či pňoch, pozerajte širšie. Ja sa už niekoľko ráz pokúšam prebudiť vašu myseľ, aby myslela v planetárnom rozmere. Ak namiesto delfínov a pňov vidíme milencov a hory, tak si predstavte, akou gigantickou oponou je od nás oddelená skutočná podoba okolitého sveta!
Teraz už chápete, prečo sa APOKALYPSA doslovne prekladá ako ODHRNUTIE OPONY?
Vari je už jasné, prečo som na začiatku článku poukázal na matricou implementovanú prizmu, skrz ktorú nazeráme na svet a aj tak nič nevidíme? Uverte mojim slovám, všetko vôkol je ustrojené celkom inak a nemá nič spoločné s tým, čo vidíte. Ja by som nazval aktuálny stav spoločnosti naozaj skutočným snom, ale najsmutnejšie je to, že ani nie v prenesenom zmysle slova.
Nuž dobre teda… Bol to lyrický úlet, o ktorom môžeme napísať samostatnú kapitolu, ale my pokračujeme v našom lete.
[V ruštine je výraz „Drevo“ používaný aj na označenie starobylosti. Je to obdobie, kedy rástli „Drevá“. Keď hovoríme o starobylosti (Drevnosti), tak máme na mysli obdobie pred 7,5 tisíc rokmi a viac. Odstavec upravený kvôli zrozumiteľnosti v slovenskom jazyku]
Myslíte si, že je načase sa vrátiť k otázkam:
Kto spílil?
Načo spílil?
Akým nástrojom spílil?
Nie, ešte je skoro. Ak berieme do úvahy, že celý povrch planéty bol pokrytý gigantickým rastlinstvom, zadáme otázku.
A KDE SA PODEL CELÝ OSTATNÝ MEGA-LES?
Ide o to, že stolové hory sú len jednotlivé najlepšie stromy, ktoré boli vybrané na spílenie. Kľúčové slovo je: na spílenie! Všetok ostatný celostný les jednoducho zložili tlakovou vlnou.
Analyzovali sme stromy s rovnou plošinou, ale videl niekto nie spílené, ale zlomené stromy?
Pripomínam:
Pochopili ste narážku?
NIE?
Nuž čo, ak nie, tak pokračujme v hre
NÁJDI 10 ROZDIELOV!
Dúfam, že zmysel vám už je jasný. Teraz vám navrhujem sa triezvym pohľadom pozrieť na najvyššie pne Zeme, ktoré boli polámané nárazom tlakovej vlny.
Nuž hľa,
EVEREST:
Slovo SKALA pochádza od slova SKÁLAŤ
Dúfam, že ste pochopili zmysel. Navrhujem vám nazerať triezvym pohľadom na najvyššie pne Zeme, ktoré boli zlomené úderom tlakovej vlny:
Určite vám už došlo, že na Zemi niet skál. Sú to iba úlomky pňov. Môžete poprezerať hoci milión fotiek, ale okrem mŕtvol kremenného sveta nič iné neuvidíte. Ako vysvetľuje pôvod skál oficiálna veda vám už určite došlo tiež.
Teraz už vám je jasné, prečo nás tak očarovávajú skaly? Prečo tie najprestížnejšie nehnuteľnosti sú medzi skalami? Prečo ten najekologickejší materiál pre tých, čo stavajú domy sú skaly? Pretože hoci skaly aj umreli, aj tak pokračujú vyžarovať silnú energiu života, ktorá je pre nás, smrteľných predstaviteľov uhlíkovej éry spasiteľná. Kameň je proste most medzi kremennou a uhlíkovou formou života.
Prichádzame k dôležitému momentu. Musíme sa naučiť odlišovať skaly od hôr. Sú to absolútne rozdielne pojmy. Skala pozostáva z celostného kúska rozorvaného kameňa, ktorý je charakteristický k oblohe trčiacimi odlomkami vláken.
A hora je zaoblená hromada nasypaného sa odpadu, ktorý bol nahromadený gigantickými vyklápacími nákladnými vozidlami. Jej charakteristickým príznakom je v podstate ideálna konusovitý tvar, ktorý je vlastný nasypanej štruktúre. Niekedy v násypoch odpadu nastávajú reakcie medzi jednotlivými vrstvami odpadu, a vtedy sa hora rýchlo mení na vulkán, ktorý chrlí lávu. Túto idioti v okuliaroch hlučne priradzujú k ďalšiemu plástovému pňu, alebo vytvárajú ďalšie náučné teórie.
Takže žiadne vulkány, hory a skaly neexistujú. Pokojne ich môžete vyčiarknuť z lexikónu. Letíme ďalej.
Z paluby lietadla dobre vidíme, že absolútne všetky skaly našej planéty sú mŕtvoly kremenného sveta. A tu sa môžete opýtať: „To všetko sú padnuté stromy?“
Nie, nie všetky. Veľmi veľa skál patrí k skamenelým zvieratám a ľuďom. Milovníci Krymu prišli na to prví, ale táto téma je veľmi rozsiahla, preto si podrobnejšie povieme o skamenelej faune v inom článku.
Treba povedať, že nie všetky stromy majú bunkové šesťuholníkové vlákna, ako napríklad Diablova Veža alebo Chodník Obra. Mnohé skaly – o ktorých sme práve hovorili – majú vrstvovú alebo hubovitú, špongiovitú štruktúru podobnú našim hubám. Ako sa pečeň líši od pľúc, tak aj kremenný svet minulosti bol taký mnohoobrazný, že väčšinu druhov a poddruhov nie sme proste schopní identifikovať a predstaviť si.
Chlapci a dievčatá, naše lietadlo obletelo Zem a pristávame. Posádka lietadla vám ďakuje za to, že ste nezošaleli pri čítaní komentárov k inak dobre známym obrázkom. Po pristátí vás prevezú do útulného horského hotela medzi skalami, kde si pred večerou môžete odpočinúť. Po nej si zosumarizujeme celú informáciu, ktorú ste dnes dostali a zostavíme celostnú mozaiku.
Prajeme vám príjemný oddych! A teraz si pohodlne sadnite a porozprávam vám rozprávku.
Predstavte si prírodu filmu AVATAR, akurát vo svojej mnohorakosti značne pestrejšiu – asi tak miliónkrát. Všetko to kvitlo a voňalo až dovtedy, pokiaľ neprileteli chamtiví darebáci. Najskôr spílili niekoľko najlepších stromov (značku motorovej píly nepamätám), aby ich mohli použiť ako biologické palivo pre generátory meniace atmosférický tlak vnútri planéty.
To bolo začiatkom konca…
Hneď za zmenou klímy skamenela celá flóra na rozdiel od fauny, ktorá sa ešte ako-tak zachránila v rôznych úkrytoch. Takto rastlinstvo už nevykazovalo žiadnych znakov života a predtým, ako kremenné organizmy stratili elastičnosť, po planéte zrealizovali kobercové bombardovanie. Tlaková vlna zmietla všetko, čo malo korene. Pozrime sa na to cez príklad pre nás známeho uhlíkového stromu:
Ako vidíte, peň predstavuje 5-10% objemu dreva stromu, ktorý s rachotom padol vedľa.
Hľa, takto vyzerá zvalený les od ako keby Tunguzského meteoritu. Odhadnite objem dreva.
A teraz urobíme odhad padnutého dreva, napríklad 100 km vysokého. Predstavte si, koľko kameňa muselo ležať vedľa takýchto pníkov?
Takže kde sa to všetko podelo? A hľa, na túto otázku nám odpovedal Pavel Ulianov. Po výbuchu všetko živé popadalo, potom prišli veselí chlapci na šikovnej technike a doslovne zoškrabali zo všetkých kontinentov niekoľko stoviek metrov povrchového kamenného sloja.
Tvari – doslovne rakovinový nádor – požierali jeden kontinent za druhým pustošiac Zem, čím ju premenili na povrchovú baňu planetárneho rozsahu. Práve takto sa vytvorili všetky pustatiny. Práve v takúto barbarskú dobu sa objavil výraz „kariérny rast“.
Chobotnica na fotografii sa volá BAGGER 288 a je to dnes najväčší rotorový lyžicový exkavátor na svete. Ak my – primitívne poolopice – máme dnes takúto techniku, tak si len predstavte, akú úroveň techniky museli mať kozmickí prišelci, ktorí spracovávali stromy 100 km výšky.
Takto pracuje rotorový exkavátor. Lezie paralelne pozdĺž ťaženej steny. Ohromný disk s lyžicovými radlicami vyškrabáva horninu tak, že za sebou ponecháva ohnutú stenu z kameňa.
Geológov už od študentských čias hypnotizujú rozprávkami, že podobné pozostatky povrchovej ťažby sú divom prírody, ako napríklad tento útes v Austrálii.
Nuž hľa! Ak ešte neveríte v debilizmus posledného štádia, zagúglite si. Hľadajte vlnu z kameňa a oficiálne vysvetlenie jej vzniku…
Aby ste ma neobvinili z plagiátorstva (a nepriatelia čkajú iba na to), tak desiaty raz opakujem že témy povrchových baní (karierov), vulkánov a rotorových exkavátorov brilantne objasnil Pavel Ulianov (WakeUpHuman). Teraz jednoducho prichádzame k rozuzleniu tohto zvláštneho príbehu. Téma povrchových baní sa tak ako nikdy prepletá s mojou témou lesa, preto som proste nútený vás v skratke oboznámiť s princípom práce rotorových exkavátorov, inak by ste kulmináciu tohto článku nepochopili.
Pokračujeme.
Všetko čo padlo na povrch planéty bolo vyčistené megastrojmi, preto nám z kremennej doby ostali iba pozostatky kamenných pňov (skaly). Tvari sa mimoriadne usilovali v ÁRIjskej ZÓNE. Je to proste mimoriadne chutný kúsok vďaka nezvyčajnej štruktúre pôdy.
Zloženie týchto skál nie je z bežného dioxidu kremíka (SiO2), ale z polodrahokamov. Teraz už je jasné, prečo zorganizovali park skamenelých stromov, a nahádzali tam kmene s drahokamami? Aby odpútali pozornosť od skutočných artefaktov – gigantických pňov, ktoré sa dvíhajú v pozadí. A tu hľa vzniká otázka…
Prečo ich parazity nechali nedotknuté?
Priznám sa, nepoznám odpoveď. Prístup k tejto bunke informácií ostal z nejakého dôvodu zamietnutý. Použijeme teda logiku, čo je veľmi škodlivé pri písaní takýchto druhov materiálov. Je možné, že pne sú nezvyčajnou skúšobnou blokáciou nejakých energetických tokov, ktoré vytryskujú zo zeme, a ktoré parazity nemôžu otvárať. Pozrite sa na fotografiu: čo im bránili zrovnať pne? Veď technologicky je oveľa zložitejšie pne obtesávať zo všetkých strán – ale oni obtesávali.
Odpovedám na otázku, ktorú mi zadajú 500x po zverejnení toho článku:
Ako určiť, ktorý kameň bol živý a ktorý nie?
V KREMENNOM SVETE KAMENE VÔBEC NEEXISTOVALI!
Takže absolútne každý kamienok, ktorý na našej Zemi nájdete, je odoklaný kúsok nejakej živej bytosti kremennej éry!
Takže celú kremennú flóru aj faunu okupanti vzali, a tu vzniká otázka. Kde sa podela takáto ohromná masa kameňa?
Žeby ho vyviezli zo Zeme, ako niektorí predpokladajú. Nie vážení. Nikto nič neodvážal. Kameň potrebovali vnútri planéty na stavbu storočia. A čo sa dá postaviť z takéhoto množstva kameňa? Základne? Pevnosti? Mestá?
Zanechajme toto plytké myslenie, sú iba na úrovni ľudinu. Ak chcete pochopiť úmysly Bohov, tak aj myslieť treba ako Bohovia a ja už ďalší raz prosím o to, aby ste mysleli na úrovni planetárneho vedomia. Hoci to je zvláštne, v tomto nám môže pomôcť rozprávka Bochník (Колобок).
Nuž hľa, znovu sme sa dostali k rozprávkam. Ale kdeže sa dá pohnúť bez nich?
Nedávno bol objavený ešte jeden variant tejto rozprávky, ktorý sa viac podobá na pravdu, pretože vysvetľuje, kto to je ten Bochník.
Poprosil Tarch Perúnovič Dživu – urob bochník. A ona po Svarožím zákutiam poškrabala, po Čertožím sýpkam pokutrala a urobila bochník i položila ho na okno Čertoga Rady. I zažiaril bochník a pohol sa po Perúnovej Púti. Ale nedlho sa on hýbal, do Čertogu Diviaka sa dostal. Odhryzol Diviak bochníku bok, ale nie celý odhryzol, iba kôročku. Ide ďalej bochníček až došiel do Čertogu Labute. Labuť odštipla kúsoček a v Čertogu Havrana aj Havran odštipol kúsoček. V Čertogu Medveďa Medveď bochníku bok vzal.
Vlk vo svojom Čertogu skoro celú polovicu bochníka obhlodal a keď došiel bochník do Čertogu Líšky, táto ho zjedla.
Táto rozprávka je obrazným opísaním astronomického pozorovania Predkov pohybu Mesiaca po nebeskej klenbe od splnu po nov.
Ako ukazuje druhá verzia rozprávky, bochník je Mesiac. Je to natoľko presvedčivé a logické, že to určite nevyvoláva žiadne pochybnosti. Ale v tomto príbehu je jeden skrytý moment…
Neviem ako vy, ale mňa od detstva znepokojovala veta „po policiach vyškrabala“. Keď ju počujem, vždy mám taký pocit, ako keby ma škrabali hrabľami po chrbte. Intuícia hovorí, že to nie je len tak. A teraz otázka za miliardu:
„Po akýchto to policiach škrabala babka?
Neviete?
Akože nie?
Ruským jazykom a obrázkami vám to vysvetlil WakeUpHuman!
POROZJÍMAJTE NAD TÝM, AKÝMI NÁSTROJMI „BABKA“ DŽIVA VYŠKRABÁVALA POLICE!
A hľa to sú police (Karakum a Grand Canyon, Arizona, USA)– vyškrabané kontinenty našej planéty a nie to, čo by nám chceli nahovoriť!
Nuž hľa, gazdiná už chladí svoj bochník na okenici. Ale tu čosi neštimuje. Veď Mesiac je čo do rozmeru ako stredne veľké mesto a kameňa zoškrabali z celej Zeme! Kde sa podelo také ohromné množstvo kameňa?
V skutočnosti to je veľmi jednoduché. Neviete náhodou, z čoho sa robí sklo? Neuveríte, ale základom skla je dioxid kremíka! Áno, toho istého dioxidu kremíka –SiO2 – z ktorého pozostávajú skaly.
Na mieste Bohov by som ja pretavil skaly na sklo. Ale načo Bohom také gigantické množstvo skla? Aby postavili gigantickú škrupinu a nazvali ju:
KONIEC
Zdroj
