Pohyblivé obrázky patria medzi najefektívnejšie metódy programovania ľudského podvedomia. Mnohí sa pod ich vplyvom tak vžijú do filmového deja, že prestanú rozlišovať medzi skutočnosťou a snom. A v tom to práve je – najčastejšie je úlohou programovania podvedomia naviesť a udržiavať stádo v stave virtuálnej reality bez toho, aby to samotné stádo tušilo. A najzábavnejšie je, ak sa členovia stáda snažia nástrojmi, ktoré im dáva do rúk virtuálna realita ovplyvniť svoju realitu… Tam niekde sa to potom celé uzavrie: správcovia Matrixu vytvoria požiadavku – ktorá by zdravomysliaceho človeka žijúceho v realite ani vo sne nenapadla – a potom im ju ešte aj predávajú. Na kom teda vlastne zarábajú? No veď predsa stále na tom istom stáde.
Živel nevedomosti postupne slabne, a teda stále viac a viac sa ľuďom začínajú rysovať kontúry reality vystupujúce z pôvodne veľmi hustej hmly. Ale tu je ďalší problém – ak sme celý život šli v hustej hmle, ako vieme kde máme ísť, keď zrazu z nej na akomsi neznámom mieste vyjdeme? A tu prichádza ďalšia metóda – poskytujú nám obrovské množstvo „smerovacích tabúľ“. Problémom však je, že každá z nich ukazuje iným smerom. Nevedomému človeku mnoho odporúčaní do rôznych smerov naraz sotva pomôže nadobudnúť schopnosť orientácie. A tak máme dnes množstvo informovaných ľudí, len Múdrosť akosi nevidno… a my už vieme, že múdry a informovaný človek nie je to isté.
Všade vôkol valcuje naše mozgy anglosaská kultúra. Keď sa postupne začínajú k nám dostávať diela ruskej kinematografie, tak mnohí ich začínajú nekriticky preberať. Ale potom kde ostáva ZDRAVOMYSLIE? Vari si niekto myslí, že LOŽ sa nedá vyjadriť v ruskom jazyku?
Energie vôkol nás sa dlhodobo menia výrazným spôsobom – je to už všeobecne pozorovateľný jav. Kresťanské cirkvi – presnejšie ich vedenie – veľmi dobre ovládajú spôsoby masového riadenia stáda. Ale rovnako vedia dobre aj to, komu v skutočnosti slúžia. Je naivné si myslieť, že v Rusku je situácia v tomto smere iná, či presnejšie dokonca lepšia. RPC – ako ostatne žiadna cirkev žiadneho náboženstva – nehodlá prísť o svoje ovečky, ktoré poskytujú taký obrovský a neodolateľný zdroj blahobytu. Pre nich – ako ostatne aj pre ich „výtvor“, štát – je potrebné mať do Systému napojených čo najviac cirkevných a sociálnych zvierat. Rozhodne ich však znepokojuje fakt, že Biblický projekt má už mnoho dier ako Titanik a začína naberať veľa vody. A voda ťahá toto diabolské monštrum ku dnu. Je vari náhoda, že Obraz VODY v Staroslovienskej Bukvici vyjadruje VEDENIE (POZNANIE)? Nie však povrchné, ale hlboké – pretože Voda naozaj symbolizuje ohromné hlbiny. Poznanie je to, čo jediné umožní odchod z postu cirkevného alebo sociálneho zvieraťa. Všetko ostatné je iba ilúzia – vo védickej terminológii Maya.
Najskôr si letmo zopakujme niekoľko faktov, ktoré by však už nemali byť pre našich čitateľov novinkou. Osoba, ktorú kresťanské cirkvi označujú menom JEŽIŠ KRISTUS je „kreatívne“ spojenie dvoch nezávislých osobností minulosti. Preto – napriek všetkým „starostlivým“ úpravám – je dodnes možné nájsť v biednych torzách kedysi obsiahleho diela – voláme ho Nový Zákon – aj čriepky Pravdy. V čom bolo obsiahlejšie? Nuž v prvom rade vieme, že každý z APOŠTOLOV zanechal svoje Evanjelium a samotný Kristus svoje tiež. Dnes však tzv. „Nový Zákon“ obsahuje iba DVE evanjeliá. Vidíte dobre – iba DVE. Prečo nie štyri? Nuž preto, lebo slovo „APOŠTOL“ doslovne znamená „ŽIAK UČITEĽA“. A iba Ján a Matúš boli učeníkmi Učiteľa, t.j. Krista. Marek a Lukáš boli žiakmi Pavla – ktorý už sám NIKDY Krista osobne nestretol. Koluje síce demoverzia, že sa mu zjavil a následkom toho oslepol, ale dobre si premyslite čo vlastne „opisuje“ a zamyslite sa, či by ste takémuto „svedectvu“ dnes verili ak by sa niečo také odohralo vo vašom okolí vám známemu človeku. Viac komentárov netreba.
Pavol bol študovaným Židom, ktorý patrí do kategórie, ktorú Kristus v evanjeliách tak často pranieruje – označme ju v súlade s evanjeliovým svedectvom „ZÁKONNÍCI A FARIZEJI“. Netreba byť detailne oboznámený so všetkými evanjeliami aby bolo človeku jasné, že ani zákonníci, ani farizeji nie sú Kristom „preferovaní“.
V súvislosti so Starým Zákonom poznáme kategóriu Tora – Päť kníh Mojžišových – a Tanach, t.j. Prorokov, teda knihy o prorokoch a ich životoch či skutkoch. Tora je Zákon, ktorý obsahuje PÄŤ KNÍH MOJŽIŠOVÝCH. Pre pravoverných Židov – a Judaizmus je ich náboženstvo – je Zákon jedine a výlučne TORA.
V čase života Krista sa pod slovom „Zákon“ ponímala Tora, teda päť kníh Mojžišových. O „Novom Zákone“ vtedy ešte nikto ani len nechyroval. Ak teda Kristus – alebo ak chcete Ježiš Kristus – kritizuje „zákonníkov a farizejov“, tak kritizuje vyštudovaných odborníkov – voláme ich teológovia – v Zákone, teda tých, ktorí sa držia výlučne postoja Tory.
O čom je vlastne reč? V Zákone – v zmysle horeuvedeného – sa totiž DIABOL nespomína ANI RAZ. Vari nemusíme opakovať, že ak niečo také nájdete v niektorom dnešnom preklade to ešte neznamená, že to je aj v pôvodnom aramejskom texte. Zato sa tam však často spomína BOH. Ale kto je ten Boh, o ktorom pojednáva Zákon?
Aby sme si vyjasnili tento bod – je totiž smerodajným v otázke zorientovania sa v kresťanstve – citujme z jedného z dvoch existujúcich evanjelií, ktoré napísal apoštol (žiak Učiteľa) – Ján. Našim zdrojom je hlava 8 evanjelia podľa Jána. Táto kapitola opisuje hádku Ježiša Krista s farizejmi a zákonníkmi, teda vykladačmi Zákona (Tory):
„42Ježiš im povedal: Keby Boh bol vašim Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. 44Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. 45Ale pretože ja pravdu hovorím, neveríte mi. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? 47Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha“.
Teda vyjasnime si, čo Ježiš Kristus otvoreným textom hovorí. Boh spomínaný v Zákone je DIABOL! Preto ho netreba spomínať – celý tzv. „starozákonný Boh“ je Diabol. Zároveň v textu vyplýva, že Boh, ktorý poslal Krista je iný, ako Boh opisovaný v Tore. A od Diabla sa Kristus jasne dištancuje.
A kde v skutočnosti by v tom čase sedel Pavol? Predsa medzi tými istými „zákonníkmi a farizejmi“. On nebol nevedomý laik, on bol vyštudovaný profesionál.
Boh Tory je Diabol, hovorí to samotný Kristus priamou rečou. Teda k tomu učeniu, ktoré on priniesol, NEMOŽNO „pripájať“ aj učenie o druhom, t.j. inom Bohu (Diablovi) – hlavnej entite Tory.
Ak ste boli v nejakom kresťanskom kostole a v ňom sa čítajú aj texty STARÉHO ZÁKONA, čítajú sa tam texty z KNIHY DIABLA. Kto to povedal? Predsa Kristus.
Komu môže slúžiť a patriť cirkev, v ktorej sa čítajú texty z knihy Diabla? Potrebujete nápovedu?
Teraz sa môžeme z celkom iného uhla pozrieť napríklad na cára Nikolaja I., ktorý dal spáliť celé nové vytlačené vydanie STARÉHO ZÁKONA v peciach petrohradskej tehelne. Bola to taká dôrazná akcia, že počas jeho vlády sa zákonníci už nikdy neodvážili tlačiť Starý Zákon ešte raz. Podľa neho sa má v kresťanskom kostole čítať iba Nový Zákon. Odvolávanie sa na Starý Zákon je odvolávaním sa na knihu Diabla. Žeby dnes v kostoloch nečítali zo Starého Zákona?
A teraz späť k filmom. RPC financuje natáčanie filmov, ktoré podávajú „správnu“ verziu minulosti, teda správne naformátovanú históriu. Netreba preto hneď predpokladať, že každý ruský film je dobrý film. Film korektný z pohľadu RPC je spravidla lžou z nášho pohľadu. Uveďme si niekoľko príkladov.
Film VIKING z roku 2016. O tomto filme sa veľmi ťažko píše, lebo už len prezrieť celú túto starostlivo naformátovanú virtuálnu realitu chce naozaj veľmi veľa sebazaprenia.
Čo do obsahu to je film o „DOBROM“ kniežati Vladimírovi, ktorého môžeme smelo nazývať Vladimír Krvavý. Je to kresťanský svätý, nám dobre známy masový vrah.
RPC systematicky šíri verziu, že Vladimír bol nevlastným synom veľkého kniežaťa Sviatoslava Chrabrého. Pravdou je, že spočiatku sme túto informáciu uvádzali aj my. Nezodpovedá však skutočnosti.
Sviatoslav bol VÉDICKÝ PANOVNÍK. Mal len jednu chybu – bol to vojak a nie politik. Zničil Chazarskú ríšu, ale neznalosťou politických intríg sa dal zatiahnuť Byzanciou do série vojen, v ktorých nakoniec zahubil nielen seba, ale aj svoje vojsko. Bohužiaľ, v tomto vojsku bolo aj mnoho našich Predkov, Slovienov, ktorí prišli na volanie a pozvanie Sviatoslava o pomoc. Práve títo nám chýbali, keď v roku 991 zomrelo posledné knieža našej Dŕžavy Vševlad. Onedlho – v r. 999 – nastúpil na trón poľský kráľ Boleslav Chrabrý a viedol križiacku výpravu proti našim Predkom. Kyjevská Rus nám už pomôcť nemohla – práve tento Vladimír Krvavý vyvraždil tri štvrtiny jej obyvateľstva a zaviedol tam grécke náboženstvo – dnes volané kresťanstvo.
Vladimír bol synom Malky, ale s ňou Sviatoslav nikdy nespával. Po zničení Chazarskej ríše bola medzi charazskou šľachtou, ktorých Sviatoslav pre každý prípad priviedol na svoj dvor ako rukojemníkov. Malka prišla aj so svojim bratom – strýkom Vladimíra – „bohatierom“ Dobryňom. Po smrti Sviatoslava zorganizovali dobre pripravené sprisahanie, v ktorom prevzali kompletne všetku moc v Kyjevskej Rusi. Popri tom zavraždili aj Sviatoslavových synov.
V tomto sprisahaní hrali byzantskí POPI kľúčovú úlohu. Nie je preto prekvapením, že RPC musí pôsobiť na ovečky takýmto spôsobom. Vlastizradcov a cudzincov, ktorí za pomoci kresťanských popov násilne prevzali moc „premaľovala“ na buď neviditeľných alebo dobrých. Mýtus o Vladimírovi ako Sviatoslavovom ľavobočkovi bol v tých časoch nevyhnutný, lebo inak by nebol žiaden právny nárok na to, aby Vladimír usadol na trón.
Ak budete mať žalúdok na sledovanie tohto filmu uvidíte hlavné body celého virtuálneho príbehu. Jazyčníci sú zlí – preto bolo správne pozabíjať Sviatoslavových synov. Veď to ich predsa v dobrom pozabíjal ich nevlastný brat.
Na pomoc si vo filme Vladimír zavolal Vikingov. Scenár „skromne“ neukazuje, ako cudzinci, byzantskí popi organizovali zákerný prevrat. Veď RPC je byzantská cirkev.
Teda kruté mravy jazyčníkov „napravil“ Vladimír, ktorý nakoniec prijal kresťanstvo a všetci sa dobrovoľne a húfne ponáhľali do vody, aby sa mohli dať pokrstiť.
My len poznamenajme, že jazyčník nie je pohan.
Z celkovo podanej porcie krutosti a násilia vari len toľko, že minimálne takto nejako vyzeralo pokresťančovanie našich Predkov.
Poznamenajme ešte, že film bol v podstate v Rusku niečo ako prepadák. Našťastie je tam už veľa ľudí, ktorí sú gramotní ohľadom vlastnej minulosti. Príbeh je ideologicky upravený v prospech celkového výsledku: kresťanstvo je to najlepšie, čo mohlo Slovanov postihnúť… nečudo, veď vznikol na objednávku RPC…
Ďalším filmom podobnej podstaty ale oveľa efektnejšie natočeným je LEGENDA O KOLOVRATOVI.
Má vynikajúcu výpravu, uvidíte v ňom nádherné detaily výzbroje a výzbroje našich Predkov – akurát to je celé veľký nezmysel. Dej sa totiž odohráva v časoch, keď zlí „Mongoli“ napadali dobrú, kresťanskú Rus. Dnes už naozaj iba naivní nevedomci veria tomu, že nejakí Mongoli tu pred 800 rokmi boli. Navyše Džingischán je vo filme nie tak Mongol, ako skôr černoch… A tvrdenie, že Mongoli kedysi prešli 7 000 km na koňoch až k nám a ešte nás všetkých aj rovno z behu posekali už nie je udržateľné ani vo vedeckých kruhoch. Cirkevné zviera však zožerie všetko…
Krásne pohyblivé obrázky – akurát že kresťanskej virtuálnej reality.
Prečo RPC vyhovuje tento variant? Pretože programovo ukážu, že iba a jedine kresťanstvo spojilo a nakoniec zachránilo Slovanov…
V neposlednom rade si ešte spomeňme seriál DRUŽINA.
Aj v tomto filme všetci „dobrí“ bývajú tam, kde vidno pravoslávny, kresťanský kríž.
Témou v pozadí je nájdenie a zachránenie mladého kňažiča – Alexandra Nevského. Tu ide iba o ďalšiu hrubú falzifikáciu. Alexander Nevský nebol kresťanom – ale do svojho panteónu ho RPC pre istotu dávno zapísala. V skutočnosti on je ten známy „Batu chán“, t.j. otec armády, ktorá vstúpila aj na Slovensko a zásadným spôsobom umožnila prežite našich Predkov, ktorí by inak boli nahradení poslušnejšími, kresťanskými Nemcami. Tí však nakoniec u nás kolonizovali územie vyprázdnené pokresťančovaním aj tak.
Pekná výprava, pútavý dej a množstvo bojových scén. Len akosi stále tá istá pointa – dobrí kresťania a zlí nekresťania.
Samozrejme, že nikomu nezakazujeme si tieto filmy pozrieť. Nemáme na to moc a už vôbec nie záujem. Za použitia zdravomyslia v nich nájdete množstvo informácii, ktoré sa naozaj viažu k našej minulosti. Veď aj Kolovrat – ako názov – je pohanský. Tento výraz však nemal nikdy nič do činenia s kresťanstvom. Prečo ho tu „domontovali“? Je to veľmi jednoduché – cirkevné a sociálne zvieratá to budú považovať za súčasť kresťanského dedičstva. Na takéto niečo stačí málo – stačí nevedieť kto sme a odkiaľ pochádzame. Potom to už ide všetko ako po masle.
Za povšimnutie stojí, prečo keď sú prekladané filmy zasahujúce pohanskú minulosť Slovanov, tak naši „odborníci“ odabujú a ponúknu nám napríklad film Viking. Komu vyhovuje táto negatívna kinematografia? Žeby všetko len tak, samé od seba?
Záverom však aj niečo pozitívne. V Rusku vznikajú aj vynikajúce filmy a my si niekoľko takýchto príkladov rozoberieme v krátkej budúcnosti. Nie všetko totiž má pod kontrolou RPC – časy sa nezadržateľne menia.
09.03.2018
