Tento článok je pomerne neštandardný a do značnej miery nezáživne odborný, ale poskytne vám práve odborný uhol pohľadu na spôsob práce s údajmi, podľa ktorých nás riadia. Z tohto pohľadu už je ľahké vyvodiť, že celé „korona údaje“ sú viac než otázne. Ale na týchto údajoch stavajú všakovaké obmedzenia a komplikácie pre nás všetkých.
Výber tohto názvu ani kniha ukázaná na titulnom obrázku nie sú náhodné. Vládna mašinéria nás opätovne plánovane a systematicky natláča do všakovakých obmedzení, ba majú nachystané aj oveľa drastickejšie opatrenia. Všetko – samozrejme – nevieme, ale tie programy, ktoré nachystala „just for us“ Čierna matka Slovenska v J/S vidno a hovoria dosť. Vždy a stále platí, že materializovať v Javi sa môže iba to, čo bolo nabité dostatočnou energiou v Jemnohmotnom Svete. Ale zmeniť či realizovať plány môže iba človek, teda iba a výlučne tí, ktorí majú Živatmy. A preto systematicky udržiavajú propagandu na maximálnej úrovni, aby ju čo najviac človekov dostalo do mysle a tým – svojou pozornosťou ich plánom – aj ich plány proti nám realizovali za použitia našej životnej energie (stačí pozornosť).
Na všetko treba dosiahnuť kritickú úroveň energie, po ktorej prekročení sa programy môžu realizovať. A tu sa – práve teraz – ukáže, ako my sami v J/S pracujeme. Sú skupiny, ktoré systematicky pracujú, ale sú aj hyeny medzi nami, ktoré zaujíma iba to, ako poškodiť iným človekom, či proste kujú svoje ambiciózne plány na úkor ostatných. A keď to suma sumárum sčítame, vôbec nie je isté, či sa nám naozaj podarilo neutralizovať všetky ich programy proti nám.
Efektivitu už môžeme „overiť“ veľmi skoro. Ale potom nezabúdajme, že hyeny sú – nech sú aj človekovia – nepriatelia Národa. Ide o neschopnosť sa vymaniť z priestorov delenej časti 12-rozmernej Hry (oblasť JA) a vystúpiť nahor do nedelenej časti (čakry 10-12), v ktorej je kľúčové slovo MY.
Vôkol nás už znovu rozbehli numerickú propagandu. Zaplavujú nás návalom čísel o tom, ako strašne Covid znovu vyčíňa. No ak „vyčíňa“ všade tak, ako napríklad v Poprade, tak sa neobávajte. Prezentované čísla sú oproti skutočnosti RÁDOVO zmanipulované smerom nahor. Je zaujímavé ako po ceste do Bratislavy neraz vzrastú aj viac ako 10 násobne…
Žijeme v informačnom Veku, teda sa pozrime na celú problematiku zberu, spracovania a manipulácie s koronovými číslami cez profesionálny filter. Tento „filter“ nám už dosť dávno zostavil známy matematik Gauss, po ktorom dostala meno aj tzv. Gaussova krivka. Táto metodika je v podstate nosným pilierom metodiky Six Sigma, podľa ktorej sú dnes riadené tie najefektívnejšie firmy sveta. Okrem VŠETKÝCH automobiliek sa procesným riadením – ktoré je založené práve na dosahovaní predvídateľných, t.j. spôsobilých procesov – zaoberajú aj také firmy ako je napr. korporácia Whirlpool.
Takže – a to zdôrazňujeme – na proces „dodávania čísel“ na vyfarbovanie želaných (objednaných) farieb sa pozrieme cez matematický aparát, ktorý predstavuje dnes najefektívnejšie riadenie procesov vo svete. Veď aj covidový výskyt je proste proces. Ak to neriadia umelo, tak musí sa vyvíjať podľa náhodného rozdelenia, ktoré opísal ešte pán Gauss. Teda znovu nič nového pod slnkom.
Túto problematiku možno nájsť aj na Wikipedii. Nechávame článok v angličtine, aby si ho mohli prečítať aj tí mladí „odborníci“ ktorí nám dodávajú covidové čísla a ktorí inštrukcie dostávajú očividne v angličtine.
Johann Carl Friedrich Gauss, nemecký matematik a fyzik sa narodil 30. apríla 1777 a zomrel 23. februára 1855. Všeobecne jeho dielo znamená veľký prínos v mnohých oblastiach matematiky a vedy. A kindermanagement sa akosi k nemu ešte nestihol dopracovať…
Hoci žijeme v už spomenutom informačnom Veku, numerická naivita – aspoň teda tých, čo veria oficiálnym číslam – je neuveriteľná.
A tak nás cez médiá kŕmia informáciami, že čísla sa zlepšujú, že čísla sa zhoršujú. My však vieme, že informácia je náhodná a rôznorodá, ale znalosti sú zoradené a kumulatívne. Preto to, čím nás kŕmia sa nedá nazvať inak, ako už spomenutá numerická naivita. Ale to nie je zlyhanie aritmetiky, je to zlyhanie znalosti ako používať základné aritmetické nástroje a rozumieť číselným údajom.
Našťastie je liečenie informačnej naivity pomerne jednoduché. Jej princípy sú jednoduché na pochopenie a techniky ľahko implementovateľné. A práve tu je vhodným zdrojom kniha Understanding Variation – The Key to Managing Chaos od renomovaného amerického autora menom Donald J. Wheeler.
Ak umiestnime naše vládne čísla do grafu, budeme ho nazývať „Diagram správania sa procesu“. Proces, ktorý sa prirodzene (bez umelých zásahov) vyvíja nazveme „predvídateľný proces“. Proces, v ktorom sú očividne umelé zásahy budeme volať „nepredvídateľný proces“.
Poďme teda ďalej.
Žiadne porovnanie medzi dvomi hodnotami nemôže byť globálne. Jednoduché porovnanie medzi aktuálnymi číslami a nejakými predchádzajúcimi hodnotami nie je schopné plne obsiahnuť a sprostredkovať správanie sa jednej ani druhej sady čísel.
Riadenie akéhokoľvek procesu na základe údajov z minulého mesiaca je ako snažiť sa riadiť auto sledovaním stredovej čiary v spätnom zrkadle.
Tento princíp nájdete na 4. strane knihy horeuvedenej knihy:
Vedeli by ste takto naozaj riadiť auto? No vidíte – a naša vláda to dokáže. Akí sú to odborníci, keď nás riadia pozeraním do spätného zrkadla?
Predtým, ako sa podrobnejšie pozrieme na profesionálnu (nie naivistickú) prácu s číslami – ako výsledkami skutočných a neovplyvňovaných meraní (t.j. procesu zberu a vyhodnocovania dát) – mrkneme na niekoľko stránok, ktoré predstavujú svetový etalón vo vyhodnocovaní globálnej úmrtnosti.
Prečo úmrtnosti? Pretože podľa nám predkladaných informácií Covid zabíja v takom rozsahu, že sa u nás – oproti bežnej úmrtnosti – značne zvýšil celkový počet mŕtvych, teda – ako každoročne vyhodnocuje CIA pre všetky krajiny sveta – „Death Rate“.
Najskôr nazrime na už spomenutú stránku CIA, ktorá za každý rok prináša aktuálny rating úmrtnosti pre všetky krajiny sveta. Slovensko nájdete na 34. pozícii s predpokladaným kvalifikovaným odhadom úmrtnosti za rok 2021 na úrovni 10,08%.
Podobné štatistiky – v zásade však všetky vychádzajú z údajov americkej CIA – poskytujú aj iné stránky. Inak zoradenú tabuľku, ale v podstate s tými istými číslami používa aj Wikipedia. Tu nájdete Slovensko na 158. pozícii.
Ďalej si môžete pozrieť aj stránku, kde sú zobrazené údaje pre všetky krajiny sveta aj s údajmi z minulých rokov. Stránka americkej CIA totiž poskytuje iba údaje za aktuálny rok. Ak si ich zabudnete zapísať, tak máte smolu… a táto stránka používa rovnaký zdroj – CIA – akurát s údajmi aj z minulých rokov. Teda mrknime na Slovensko a vývoj úmrtnosti za posledných 20 rokov (rating úmrtnosti sa udáva na 1 000 obyvateľov skúmanej krajiny):
Teraz niekoľko slov k dávno overenej a vyskúšanej metodike práce s predpoveďami založenými na nameraných údajoch. Každá nameraná a dodaná dávka čísel predstavuje konkrétnu informáciu o stave meraného procesu, ale množina nameraných čísel vždy obsahuje informačný obsah aj informačný šum. Je to proste tak, ideálne stavy v reálnom svete proste neexistujú. Každé číslo totiž niekto nameral, niekto zaznamenal, niekto spracoval… a v každom kroku mohlo nastať nejaké skreslenie. Toto označujeme ako informačný šum a práve tento musíme – ak chceme pracovať s realitou a nie s dojmami či ilúziami – odfiltrovať. A to ešte hovoríme iba o tom, že čísla sú reálne, nie účelovo vymyslené…
Na celom svete pri takejto práci – vyhodnocovaní a analyzovaní zozbieraných údajov – pracujú profesionáli s programom Minitab. Je to špeciálny štatistický software, ktorý dnes predstavuje štandard v oblasti vyhodnocovania procesov. Inými slovami, kto s ním nepracuje – a predhadzuje nám kdejaké údaje – s tým nie je všetko v poriadku. Jedna vec je totiž predkladať všakovaké excelovké tabuľky, a niečo úplne iné je s číslami profesionálne pracovať (t.j. vyhodnocovať chovanie sa procesu v ktorom boli namerané, teda jeho vlastnosti) na základe celosvetovo uznávaných pravidiel v štatistike.
Tento software profesionálov však iba zautomatizoval zdĺhavé, manuálne výpočty, ktoré sú podrobne opísané v nami odporúčanej knihe.
Či chceme alebo nie, ak akýkoľvek proces vyhodnocujeme spôsobom jeho merania a analýzy nameraných výsledkov, tak skupina nameraných výsledkov je analyzovaná na základe vlastností daného procesu, a tie používa matematická štatistika. Medzi základné údaje o chovaní sa každého procesu (ktorý sa dá merať) vždy patrí celkový rozptyl všetkých nameraných údajov (rozsah údajov, t.j. najmenšie a najväčšie číslo), priemerná hodnota – t.j. stred rozloženia – a tzv. smerodajná odchýlka. Túto nebudeme vysvetľovať, keďže toto nie je štatistická učebnica, ale záujemcovia si môžu viac detailov naštudovať na internete. Pre naše účely postačí vedieť, že také niečo existuje.
Opakujeme, že používame metodiku Six Sigma, ktorú v roku 1986 vyvinula firma Motorola, ale značnú časť matematických nástrojov zaviedol ešte Dr. Edwards Deming (on je aj autorom citátu „Meniť sa nie je potrebné, prežitie nie je povinné“). Dnes je to celosvetovo zavedený štandard najúspešnejších firiem sveta… očividne okrem firmy SR, s.r.o.
Zjednodušene povedané, proces je predpovedateľný vtedy, ak v rozsahu šiestich smerodajných odchýlok (±3) je umiestnených 99,99966% všetkých nameraných údajov. Teda všetky namerané údaje sa vkladajú do grafu, a ak je proces spôsobilý, tak je aj predpovedateľný. To zároveň znamená, že ak je spôsobilý (predpovedateľný), tak výsledný graf nameraných hodnôt vytvára Gaussovu krivku, tzv. prirodzené rozdelenie. Gaussova krivka opisuje také javy, ktoré sú prirodzené (náhodné), t.j. poznáme ich charakter.
Metodika spočíva v overovaní toho, či meraný proces je alebo nie je spôsobilý (t.j. na či jeho vývoj pôsobia iba prirodzené, t.j. náhodné vplyvy). Ak je spôsobilý, tak napríklad v prípade výrobného procesu netreba kontrolovať 100% všetky výrobky, iba malé percento z nich. Tento princíp používa aj preberacia metodika americkej armády a je zhrnutá v služobnej príručke Military Standards.
Ak proces nie je spôsobilý, tak v ňom pôsobia tzv. špeciálne príčiny, ktoré menia jeho podstatu. Špeciálne príčiny (ich prítomnosť) – napríklad v prípade údajov o vývoji nákazy Covid môžu dokazovať, že čísla proste niekto „vymýšľa“ – sa vždy dajú zistiť. Pretože túto metodiku spravidla politici neovládajú, tak sa opierajú o „matematikov“ a ich excelovské tabuľky. Ide však o to, aké rozloženie vykazujú zverejňované údaje.
Pozrime sa teda najskôr na priebeh úmrtnosti na Slovensku, keďže podľa vládnych, parlamentných a prezidentských tvrdení sa úmrtnosť u nás – vďaka Covidu – drasticky zvýšila. Ešte raz opakujeme, že na analýzu používame oficiálne údaje CIA. Nech niekto skúsi dokázať, že nie sú pravdivé…
Použijeme tabuľku stránky Index Mundi (tabuľka hore), akurát tam pridáme interpoláciu CIA – teda aj údaj – pre rok 2021. Ale pretože nie je známy „referenčný“ (správny, platný…) rozsah, tak celkové rozpätie všetkých údajov za posledných 25 rokov zistíme programom Minitab, a to pomocou histogramu:
Rozsah úmrtí na Slovensku za posledných 21 rokov sa pohybuje od 9,48 po 10,08 úmrtí na 1 000 obyvateľov. A teraz analyzujme spôsobilosť procesu týchto úmrtí:
Určili sme (jazykom profesionálov) spôsobilosť procesu vývoja úmrtnosti na Slovensku. Teda zisťujeme, či naozaj nastal katastrofický vývoj ako nám tvrdí vláda jednej strany (lebo túto tému nikdy nenapadla ani „opozícia“). Čo tam vidíme?
V tomto bode musíme doplniť – kvôli zrozumiteľnému vyhodnoteniu – ešte jeden zásadný faktor, a to je tzv. „index spôsobilosti procesu“. Podľa hodnoty tohto indexu vieme, či proces má prirodzený vývoj (v danom rozmedzí hodnôt), alebo ho má „špeciálny“, čo môže znamenať aj „zmanipulovaný“.
Proces je spôsobilý (náhodný, prirodzený) vtedy, ak index jeho spôsobilosti dosahuje minimálne 1,33 a viac. Všetko pod touto hodnotou znamená, že na jeho priebeh vplýva akási (pozorovateľovi neznáma) špeciálna príčina.
Na poslednom grafe vidíme, že CPK = 1,18 a PPK = 0,64. Index CPK opisuje daný analyzovaný úsek (t.j. konkrétne roky 2000-2021) a koeficient PPK zase dlhodobý, potenciálny vývoj aj za hranice vybraného intervalu. Ak by sme to pripodobnili (pre lepšie pochopenie) napr. fabrike na výrobu cukríkov, tak prvý index CPK hovorí o tom, či konkrétne kontrolovaný balíček cukríkov spĺňa požadovanú normu (teda počet cukríkov v jednom balíčku) a index PPK zase predstavuje predpoklad pre celú výrobnú dávku (teda pre všetky vyrobené balíčky cukríkov) a potenciál, v akom stave sa dostali či môžu dostať k zákazníkovi.
Teda vývoj kontrolovaného časového výseku (2000-2021) nie je prirodzený, počet mŕtvych rastie nie prirodzeným spôsobom (prečo asi?).
V každom prípade však takýto vývoj nemožno považovať za katastrofický – veď ak by šlo o naozajstnú pandémiu v pôvodnom zmysle slova, tak nárast úmrtí z roku 2019 na 2020 by mal minimálne zdvojnásobiť výsledok. Teda v roku 2019 bolo 9,98 úmrtí na 1 000 obyvateľov a v r. 2020 zase (všetko údaje CIA) 10,05. Teda inými slovami, zvýšenie úmrtnosti o 0,07 je doslovne štatisticky zanedbateľné. Ak Slovensko oficiálne reportovalo akési strašné zvýšenie v oblasti úmrtí na Covid, tak to znamená, že boli iba preklasifikované iné úmrtia, ale rozhodne nedošlo (na základe údajov CIA) ku katastrofickému zvýšeniu úmrtí.
Ak by sme použili dlhodobý vývoj obyvateľstva na Slovensku, tak rozdiel 0,07 mŕtvych znamená, že napríklad za rok 2020 zomrelo o 382 (!) viac. Ale kde potom je tých viac ako 11 tisíc avizovaných mŕtvych na Covid? Nieto iného vysvetlenia ako to, že buď Korona spôsobila iba 382 úmrtí (tak aká to je „pandémia“), alebo iba premenovali výsledky iných príčin.
Ale nezastavme na polceste. Na jednej z oficiálnych vládnych stránok sme k 29.03.2021 našli (vtedy) aktuálny excelovský súbor pod názvom korona.gov.sk v cvs formáte. Obsahuje celý vývoj Korony od 6.3.2020 po už spomenutý 29.03.2021. My sme pre výpočet použili stĺpec údajov „Počet potvrdených PCR testami“:
Interval „nameraných“ hodnôt sme stanovili – keďže iné údaje nie sú k dispozícii – od 3 706 v marci 2020 po 9 827 834 pozitívnych výsledkov testov v marci 2021 (presnejšie po 29.03.2021). Viac údajov sa nám nepodarilo získať.
A teraz všetko vidíme úplne jasne – zo zorného uhla štatistiky. Krátkodobá spôsobilosť procesu CPK je 1,16 – teda proces nie je náhodný, ale riadi ho akási (verejnosti neznáma) príčina. Celková (dlhodobá, potenciálna) „spôsobilosť“ PPK (preto v úvodzovkách, lebo sa nedá hovoriť o ŽIADNEJ SPÔSOBILOSTI) je 0,24.
Teda tak, proces „Korona“ – teda skôr asi bude realite zodpovedať výraz „projekt Korona“ – riadia akési príčiny, ktoré v žiadnom prípade nie sú náhodné, ani prirodzené, no v každom prípade verejnosti nedostupné. Nech je to čokoľvek, je to nespôsobilý, t.j. nepredvídateľný proces. A to si ani nedali námahu ošetriť tento (štatistický) uhol pohľadu. Nuž, príkazy treba plniť a dobytok aj tak na nič nepríde… to je očividne ich mód myslenia smerom k nám.
Každé opatrenie – do ktorého nás tlačí vláda v súvislosti s koronou – je postavené na „zlých číslach“. Veď z nich vytvorili aj akési farebné semafory či automaty. Ale nech je „farba“ akákoľvek, vždy musí byť podložená akýmsi dôvodom, ktorý – a to už tradične – sa odvoláva na „zlé čísla“.
Ak teda čísla, tak nie je treba byť filozofom, aby človek pochopil, že všetky opatrenia vychádzajú z „nameraných“ údajov. A tu sa znovu obráťme na našu knihu – tentoraz na stranu 12. V tejto oblasti – t.j. zberu a vyhodnocovania nameraných údajov s cieľom vykonať na ich báze nejaké rozhodnutie – veľmi veľa urobil pred rokmi Dr. Walter Shewhart. Odborníkom sú známe aj po ňom pomenované pravidlá na prezentáciu údajov. Jedno Shewhartovo pravidlo hovorí:
Údaje by mali byť prezentované takým spôsobom, aby uchovávali dôkaz v nich uložený pre všetky predpovede, ktoré by sa z týchto údajov mohli vyvodiť.
Toto pravidlo hovorí o niekoľkých dôležitých aspektoch. Predovšetkým obsah aj pôvod predkladaných údajov by mal byť ÚPLNE vysvetlený. Toto vysvetlenie by malo obsahovať aj odpovede na takéto otázky:
- Kto zozbieral údaje?
- Ako boli údaje zozbierané?
- Kedy boli údaje zozbierané?
- Čo tieto údaje predstavujú?
- Ak predkladané údaje boli nejakým spôsobom vypočítané, tak musíme vedieť ako boli výsledky vypočítané a aké boli vstupné hodnoty! Nenastala počas procesu vyhodnocovania nejaká zmena vo vzorci použitom na výpočet?
A už sme „doma“. Údaje predkladané našimi štátnymi úradníkmi nespĺňajú ani jedinú štandardnú požiadavku. Odkiaľ ich teda majú?
Tu môžeme smelo uzavrieť, že používajú metódu W. Churchilla:
Verím len tým štatistikám, ktoré som sám sfalšoval.
A tu už netreba nič dodať, vari okrem citátu rímskeho cisára Marca Aurelia:
Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci.
Vo svete profesionálneho procesného riadenia je známe, že ak „vrchnosť“ tlačí na dosahovanie určitých výsledkov, tak celý podriadený personál reaguje jedným z troch možných spôsobov:
- Zlepšia existujúci proces;
- Skreslia systém;
- Skreslia predkladané údaje.
Kde sa nachádzame my si určite každý náš čitateľ dokáže hravo vyhodnotiť sám. Správne údaje sa nedajú dosiahnuť žiadnou náhodou. Musia byť zozbierané podľa dôkladného plánu. Má niekto v našich vládnych štruktúrach taký plán? A ak predsa len má, kde je zverejnený?
23.09.2021
