Keď pred nejakým časom vyšla Kniha Svetla z cyklu Slovansko-Árijských Véd, tak obsahovala texty Charatií Svetla, čo znamená, že text bol pôvodne napísaný na pergamene. Prvotný zdroj Charatií Svetla bol napísaný Triagami, t.j. Daárijským písmom. Pre toto vydanie však bol ako zdrojový text použitý preklad už prepísaný Chaárijskými Runami, ktorý bol preložený pred niečo viac ako 250 rokmi. Vydanie bolo vytlačené značne skrátené (vybodkované miesta), čo u čitateľov vzbudilo záujem, pretože všetci by radi spoznali pôvodný text daného traktátu. Preto po určitú hranicu – po ktorú je možné – v tomto článku dopĺňame niektoré informácie.
Ukázalo sa, že motívy Knihy Svetla možno nájsť v mnohých starých slovanských rukopisoch. Sú to napríklad Védy Sloviena vydané r. 1871 S. Verkovičom, ruské byliny, byliny volžských Bulharov, letopisy ruských kniežactiev, ba dokonca legendy moskovského Rádu Templárov. Informácie z Knihy Svetla sa čiastočne dostali k moskovským predstaviteľom tohto Rádu v čase, keď cárska polícia Romanovcov pri prehliadkach obydlí Starovercov na Sibíri konfiškovala všetky materiály, ktoré obsahovali informácie o Starej Viere. Takto sa tieto informácie dostali k ruským Templárom, pretože do tohto Rádu patrili aj členovia cárskej rodiny. Materiály boli následne spracované kresťanskou mašinériou a tak následne časti z týchto materiálov sa objavili ako súčasť ich legiend.
Keď sovietska štátna moc začala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia robiť poriadky s tajným rádmi, dokumenty ruských Templárov nájdené pri domových prehliadkach sa dostali do rúk orgánov štátnej moci. Po ich zabavení sa dostali do rúk žurnalistov, a tak boli v r. 2003 publikované. Vyšli v knihách A. L. Nikitina pod názvom RÁD RUSKÝCH TEMPLÁROV:
Aby sme ukázali, že u všetkých uvedených materiálov bol rovnaký zdroj, vykonáme malé porovnanie. V Knihe Svetla sa spomínajú bytosti stojace o stupeň vyššie ako ľudia, ktoré nazývame Legovia. Žijú v šestnásťrozmernom Svete a majú šestnásť zmyslov. V súčasnej kresťanskej literatúre ich funkcie zastávajú Anjeli, ale toto slovo je gréckeho pôvodu, a teda pred príchodom kresťanstva sa v našich zemiach nepoužívalo. Preto naše pôvodné Obrazové ponímanie naviazané na tieto bytosti mohutných schopností reaguje na názov LEGOVIA. Úlohy, ktoré tieto bytosti plnia sú orientované na pomoc ľuďom v ich Duchovnom raste. Z tohto dôvodu jestvujú rôzne kategórie Legov. Sú Legovia Ochrancovia (kresťanstvo ich nahradilo Anjelmi strážnymi), Legovia Sprevádzači (sprevádzajúci v iných Svetoch), Legovia Smrti (pomáhajú pri smrti oddeliť Dušu od tela), Legovia Svetla (osvecujúci Dušu človeka), Legovia Učitelia (niekedy sú nazývaní aj Vilovia) atď. A práve o Legoch Viloch a Vilvoch sa hovorí vo všetkých horeuvedených materiáloch. Pozrime sa na to.
Vilovia a Vilvovia u Slovienov
Vilovia (Sivillovia) je jedna z mnohých kategórií Legov. Oni pomáhali poníženým, liečili ľudí, predpovedali budúcnosť. Niekde ich nazývali aj Samovilovia, Samodivy a pod. Samotný koreň slova obsahujúci slabiku „vi“ pochádza od slova „viť“, t.j. táto bytosť ako keby priadla, vila kúdoľ a ťahala z nej strieborné nite dažďa. Vilovia sú niekedy považovaní aj za oznamovateľov proroctiev, ako napríklad Doľa a Nedoľa (Sreča a Nesreča). Títo duchovia sa vznášajú vo vzduchu v podobe okrídlených hadov a zosielajú na zem úrodné dažde. Každý Vilv – v západnej terminológii Egregor – ochraňuje nejakú krajinu alebo inú entitu či spoločenstvo ľudí. Pri ochrane svojich entít Vilvovia bojujú medzi sebou na Nebesiach. Z tohto boja vznikajú búrky, lejaky, dlhodobé dažde, alebo opačne – prichádza obdobie sucha.
Z hľadiska názvoslovia sme použili výraz „Vilovia“, ale pre úplnosť treba dodať, že v mnohých zdrojoch sa spomínajú ako „Víly“. Vzhľadom na skutočnosť, že tento výraz sa v dnešnej mágii používa na bytosti rýdzej manifestácie Živlu Vzduchu, radšej sme zvolili variant „Vilovia“. Rozdiel je tu zásadný. Víly – ale medzi nimi sú aj bytosti mužského pohlavia, hoci ako druh ich označujeme „Víly“ – ako predstavitelia Živlu Vzduchu žijú z nášho pohľadu nepredstaviteľne dlhú dobu, nie sú to nesmrteľné bytosti. Leg – ale aj človek – obsahuje časticu nesmrteľného Ducha, takže sú to bytosti – podobne ako my, ľudia – večné, pretože Duch je večný. Druhá vec je, že pre potreby púte po ceste Duchovného vývoja preberáme postupne rôzne telá – „vozidlá“.
Podanie o Viloch-Doľach u Bulharov Pomakov
Bulhari Pomaci vo svojich piesňach vzdávali Vilom česť ako Bohom, pretože v súlade s touto tradíciou sa predpokladalo, že zlietajú z Nebies ako poslovia Vyšných Bohov, aby učili ľudí o Védach aj priučili ich rôznym zručnostiam. Keď Vilovia zostupovali na Zem, tak počas dňa pristávali v horách. Potom po nociach chodievali po dedinách a mestách a učili ľudí. Jeden bulharský cár menom Kresnik – vo svojej dobe známy znachar – učil, že Vilovia-Víly-Dole boli o celú úroveň vyššie bytosti ako ľudia, a preto ich Bulhari zbožňovali. V bulharských piesňach sa nazývajú nie iba Vilami-Doľami, ale aj Védami-Samodivami. Okrem Vilov sa v bulharských piesňach spomínajú aj bytosti im podobné, ale nazývajú ich Hadmi (Vilvov sme už spomínali vyššie). Starí Slovania verili, že Vily-Dole, ale aj Hady-Dole neboli ľudia. Kedysi to však boli bezhriešne bytosti, ktoré s cieľom pomôcť človečenstvu zlietali z Nebies na Zem a stávali sa Ochrancami ľudí. Dokázali sa v nich aj usadiť, aby presvetlili ich telá, ale keď ľudia začali hrešiť, tak Vyšní Bohovia sa rozhnevali a prestali ich posielať na Zem. Tí, ktorí vtedy boli na Zemi ostali kvôli spoluúčasti na ľudských hriechoch pri ľuďoch, ale museli počas dňa ostávať v horách a len po nociach môžu chodiť medzi ľuďmi a presvetľovať ich.
Legenda o Viloch ruských Templárov
V tomto opise podávame voľné prerozprávanie legiend moskovských Templárov, ale za použitia slovanskej terminológie.
V rade kozmických bezkonečností jestvuje jedna v podobe gigantickej gule, ktorej povrch je aj hranicou tejto bezkonečnosti. V nejakých bodoch sa táto guľa dotýka ďalších bezkonečností, ktoré tiež majú podobu gúľ. V miestach medzi gigantickými guľami sa vytvorili kužeľovité priestory, v ktorých jestvujú Svety, ktoré tiež majú tvary podobné pyramídam a kužeľom. Ich tri strany a základňa vytvárajú ohnuté povrchy. V tejto bezkonečnosti na jednej zo Zemí žili ľudia. Viera, ktorá bola medzi ľuďmi rozšírená učila, že im je známa vôľa Najvyššieho Boha, a že všetky Gule-Zeme – vrátane tých, ktoré rotujú okolo gigantických Sĺnk – sú všetko bezkonečnosti naplnené všakovakými nebeskými telesami. Tieto všetky sa raz zlejú do jedného gigantického telesa, okolo ktorého nebudú ani planéty, ani kométy, ani kozmický prach.
Na tomto mohutnom, silným ohňom horiacim Slnku sa zídu všetci duchovia, akými sa stanú aj všetky bytosti doteraz žijúce na Zemiach vrátane ľudí. Oheň tohto Slnka bude atmosférou, potravou a pôdou pre všetkých duchov, ktorí sa na gigantickom Slnku zhromaždili. Keď bude spálené všetko temné, Oheň – majúci úplne iné vlastnosti ako sme navyknutí ponímať našimi telami – pretvorí týchto duchov na také dokonalé bytosti, ktorým už budú absolútne nepotrebné bezkonečnosti, ktoré opustili. Odídu do úplne inej bezkonečnosti, ktorá s našou a ani inými bezkonečnosťami nemá absolútne spoločné žiadne známe nám prostredie. Tam sa ich život rozvinie nevýslovne slávnostne a brilantne. Možno o takom živote povedať iba to, že proste niet takých slov, ktorými by sa takýto život dal vyjadriť.
Keď gigantické Slnko opustia všetci duchovia, ktorí sa na ňom zhromaždili, tak ono samotné zhorí a jeho popol sa rozpadne na energóny. Tieto budú utajene obsahovať ničto a na ničto sa premenia všetky energóny. A niečo sa objaví z ohňom očisteného ničta; znovu sa objavia svetlé neo-energóny, potom elektróny, atómy, bunky, telá. Na mieste zhynutého sveta bezkonečností sa vytvoria nové obývateľné priestory.
Povedľa ľudí žili Vilovia, rozmernosti ktorých materiálnych vecí sa začínali štvrtou a končili šestnástou rozmernosťou. Bola to úplne iná álnosť (re-álnosť, dnes nazývaná realita, t.j. paralelný Svet). Vilovia poznali vyššiu Vieru ako mali ľudia. Je to „ozvena“ tej, ktorá žiari z Vyšších Kozmosov. Viera Vilov učila, že po prejdení plného Kruhu v novom Svete – ktorý leží za gigantickým Slnkom – nastane potreba vystúpiť nahor do nového Sveta, ktorý prevyšuje tento. Potom znovu bude treba vykonať výstup nahor, a tak sa snažiť dosiahnuť nové ciele. Bude treba vystupovať stále vyššie a vyššie a nevýslovne prekrásny bude ten nový, giganticky výstup. Vilovia, ktorí prileteli a osídlili sa medzi ľuďmi, začali ľudí učiť svoju Múdrosť. Ich učenie hovorilo aj to, že skrz neznáme, ale v každom prípade ohromné časové obdobia elektróny – ktoré boli prenesené zo starého jestvovania do nového – sa dostali do situácie, ktorá je analogická tej, ktorá predtým bola v ich bezkonečnosti. Opäť sa vytvárajú telá, ktoré sú podobné tým, ktoré mali tieto bytosti v predchádzajúcom živote.
Vtedy prileteli k ľuďom Košteji na čele s Čiernobohom a Vilovia ustúpili, aby sa uchránili pred údermi ohňových mečov aj kopijí Koštejov. Vilovia sa vrátili do svojho Sveta a Košteji na čas ostali v krajine ľudí tak, že prebrali ich vzhľad. Začali medzi ľuďmi pôsobiť ako proroci. Ľudia dychtivo načúvali ich učeniu. Potom Košteji odleteli, pričom ľudia ostali po tisícročia žiť podľa ich učenia.
Vilvovia (Egregory) u Templárov
Vyšní Bohovia sa rozhodli zostúpiť do Svetov pod Riadiacimi Bohmi, pričom prevzali zodpovedajúcu podobu, ktorá je typická pre obyvateľov týchto Svetov, aby vykorenili Zlo, ktoré tam jestvuje. Vyšní Bohovia sa zjavili vo Svetoch Svetlých duchov, pričom prevzali na seba podobu týchto duchov, aby ich zastihli neočakávane.
Prebleskovalo u nich niečo ako spomienky, pričom sa im zdalo, že kedysi oni žili vo Svete Svetlých duchov a sami boli takí istí ako oni – teda ešte predtým, ako vystúpili do svojich výšok. Skúšali sa so Svetlými duchmi porozprávať, pričom sa ich snažili presvedčiť, aby do svojho Sveta nevpúšťali temné princípy, ale títo ich nepochopili. A vtedy Vyšní Bohovia pochopili, že dobrá vôľa nestačí nato, aby svoje priania odovzdali iným, pretože čo je jasné Vyšným, je zjavne nepochopiteľné Nižším. Pokúšali sa hovoriť v iných Kozmosoch, ale nič nedosiahli. Dlho sa radili, až sa nakoniec rozhodli poslať do ďalekých Svetov jednu z miliárd svojich Vlastností s tým, aby sa táto Vlastnosť stala samostatnou bytosťou. Takto vo Svetoch, ktoré ležia nižšie, dôjde k spojeniu do jedného celého všetkých, ktorí myslia rôzne. Potom ich to prinúti zariaďovať svoje životy na tých základoch, ktoré budú dané zhora. Vyšní Bohovia povedali: „Pošleme im našu vlastnosť spájať súcich do jedného celku. Spojením sa súci stanú silnejšími, takže sa im bude ľahšie bojovať so Zlom. Pošleme im tú našu vlastnosť, ktorá sa nazýva Vilvom (Egregorom), a ktorá môže byť od nás oddelene vložená nižšie. Takto sa ona sama stane oddelenou bytosťou, ktorá spája v nižších Svetoch súcich“.
Oddelili od seba Vyšní jednu zo svojich vlastností, a tak sa zjavili Vilvovia. Vo Vysokých Svetoch Vilvovia nehrajú veľkú rolu, pretože každý z obyvateľoch týchto Svetov je silnou a striktne oddelenou individuálnosťou. Ale na Zemiach, ktoré sú osídlené ľuďmi Vilvovia obsiahli celé národy, veľké aj malé, ktoré obsahujú veľké aj malé skupiny ľudí. Obsiahli rôzne politické a náboženské zoskupenia a spojili ich tak, že každé z nich predstavuje jeden celok. Vilvovia spájali všemožné zoskupenia ľudí, ale Vilv neraz zanechal jedno zoskupenie, ktoré sa takto začalo rozpadať a silne prepojil spojenia nejakej jednej časti rozpadajúcej sa masy.
Z takto prehliadnutých materiálov je možné zhrnúť, že ide o jeden druh informácií, ktorý bol východiskom všetkých týchto povestí. A teraz si pripomeňme základnú informáciu Knihy Svetla o tom, ako je zostavená naša reality a o boji Temného a Svetlého princípu, ktorá predstavuje hnaciu silu rozvoja Sveta.
Naša Reálnosť
Náš Svet je Svetom Žltých Sĺnk, iba pieskovisko Stavby Vesmíru. Jestvujú Slnká a celé systémy Sĺnk, ktoré hrajú všetkými farbami dúhy – Slnká fialové, ružové, zelené, jestvujú Slnká farieb, ktoré sme nikdy nevídali, infračervených farieb, ako aj farieb, o ktorých nemáme ani potuchy. Ich množstvo je nekonečné, bezhraničná je ich rôznorodosť, bez konca sú kozmické priestory, ktoré ich rozdeľujú. A všetky tieto Svety sú ničím v porovnaní s inými Svetmi, ktoré ležia mimo priestorov nášho Vesmíru, pričom ich rôznorodosť nemá hraníc. V našom Vesmíre jestvuje Zlatá Púť, pozdĺž ktorej sú rozpoložené harmonické Svety, pričom postupujú takto: Ľudia, Legovia, Arlegovia, Arani, Svety Žiarení, Svet Nirvány, Svety Počiatkov, Svet Duchovnej Sily, Svet Poznania, Svet Harmónie, Svet Duchovného Svetla, Svety Duchovného Bohatstva, Svet Konu, Svety Budovania, Svet Istiny, Svety Ochrancov a tak ďalej až po najvyššie Svety Pravi.
Najvyšší Bohovia v našom Vesmíre (Perún, Veles, Stribog a iní) vo svojej štedrosti zostúpili a rozpoložili svoje Kozmosy medzi Kozmosmi Arlegov a Aranov, aby rozložili svoje stany bližšie k tým, ktorí potrebujú pomoc. Kozmosy, ktoré sú rozpoložené pozdĺž Zlatej Púte sú náš Svet o troch rozmeroch priestoru a jednom času, Kozmos Legov má 16 rozmerností, Kozmos Arlegov 256, Kozmos Aranov 2 562 a tak ďalej. Jestvujú aj Kozmosy priebežné päť, sedem, dvanásť rozmerné ako aj s menším počtom rozmerností.
Ale okrem Kozmosov, ktoré sú rozpoložené pozdĺž Zlatej Púte, jestvujú aj Kozmosy pridružené: Času, Priestoru, Blúdiacich duchov, Meniacich sa Obrazov, Tieňov, Zvukov, Čísel, ako aj Svet Bezumia, do ktorého vstúpili tie najťažšie elementy Chaosu.
Kozmosy, ktoré ležia pozdĺž Zlatej Púte sú harmonickejšie, vo svojich prejavoch dokonalejšie ako Kozmosy priebežné. Je to preto, lebo hoci v Kozmose o piatich rozmeroch je viac možností pre vývoj duchov, kvôli jeho nezavŕšenosti v ňom často vybuchuje Chaos.
Príkladmi Vesmírov, ktoré majú menší počet rozmerností sú Svety Zvukov, Tieňov, Zrkadlových zobrazení, večne sa Meniacich Obrazov, v ktorom dochádza k neustálym metamorfózam. A všetky tieto Kozmosy nie sú rozpoložené oddelene, ale prenikajú jeden do druhého, takže tam, kde v jenom Kozmose bude more, v druhom vrie boj alebo šumí les. A bezkonečné priestranstvá, rozdeľujúce tieto Kozmosy, sú ako keby ulicami vo veľkom meste, kde sa vo svojom prirodzenom zjave môžu stretávať duchovia rozličných Svetov, pričom vstúpiac do cudzieho Kozmosu sa už musia podriaďovať jeho podmienkam.
Vzbura Čiernoboha
Pred miliardami a miliardami rokov došlo v Kozmose Arlegov k Asse (vojne). Arleg Čiernoboh sa vzoprel proti stanoveným pravidlám výstupu po Zlatej Púti a povedal: „Nech Arlegovia strhnú Pečať Mlčania zo svojho Kozmosu pre nižšie Kozmosy. A vtedy budú na základe pravidla nadväznej zodpovedajúcosti aj pre nás sňaté Pečate Mlčania z najvyšších Kozmosov a otvorí sa slobodná cesta po Zlatej Púti. Všetci duchovia vystúpia a zaujmú miesta vedľa Boha Svaroga“.
Ale postavil sa Bieloboh – ktorý ochraňuje Pečate – proti Čiernobohovi, a tak sa jeho pokus nepodaril. Po Kozmosoch sa vtedy rozozvučalo volanie Čiernoboha, ktorý volal Legov na pomoc. Prišli Temní Legovia, aj nepozvaní Košteji a Temní Arlegovia, skrátka celené Temné Kráľovstvo mu prišlo na pomoc.
Nedokázali Svetlí Arlegovia odolávať takým silám, a tak strhol Čiernoboh prvú Pečať Mlčania, Pečať Poznania a Poznanie sa naširoko rozlialo po Kozmosoch. Vtedy zase rozozvučali svoje trúby Svetlí Arlegovia, ktorí uvideli, že oni sami nedokážu ochrániť Pečate Mlčania a volali na pomoc Svetlé Sily.
Na volanie prišli Svetlí Legovia, ale Arani nechceli bojovať proti Čiernobohovi, pretože predpokladali, že má právo na takéto slobodné rozhodnutie. Na volanie Svetlých Arlegov odreagovali aj Počiatky. Obkolesili celý Kozmos Arlegov magickým kruhom mystických komét a v tomto Kozmose sa zastavil čas. Ale magický Kruh Počiatkov vlastnil aj inú vlastnosť – dokázal nevpúšťať do seba nič cudzie, a tak zrazu všetko také vypudzoval zo seba. Takto boli vyvrhnutí Temní Arlegovia, Košteji aj Temní Legovia a upadli oni do tmy.
Ale vyvrhnutí boli aj Svetlí Legovia, ktorí vpadli späť do svojho šestnásťrozmerného Kozmosu. Po jase, veľkoleposti a luxuse Kozmosu Arlegov sa im ich Svet už zdal neskutočne sivým a fádnym. Preto sa časť z ich rozhodla a pokúsila sa opustiť svoj Kozmos a znovu vystúpiť do Kozmosu Arlegov. Nespoliehali sa na svoje sily a pozvali si na pomoc Sily Živlov, spolu s ktorými zahájili mocný útok. Ale do cesty sa im postavil diamantový Kruh magických komét a Legovia boli odrazení. A teraz ich karma oťažela tým, že v boji Vyšších duchov medzi sebou oni použili Živelné Sily ako sily magické. Takto sa už nemohli udržať vo svojom Kozmose a upadli do osemrozmerného Kozmosu.
Ale v Kozmose Arlegov pokračovala Assa. Čiernoboh ostal na slobode a nikto mu nepovedal ani slovo výčitky, akurát ho Arlegovia odstavili od svojho mystického Poznania.
A teraz, ako sme si pripomenuli základné udalosti si ich môžeme porovnať s doplnenou informáciou.
Proces Tvorenia
Na počiatku bol Nepoznateľný Ra-M-Cha, ktorý bol všade a nebolo miesta, kde by Ho nebolo.
Zaželal si stvoriť niečo nové a zjavila sa realita. Potom sa vzdialil a vnikla pustota (Niečo), čím vytvorila radu bezkonečností. A rinuli sa od Neho do pustoty zväzky veľkých a malých lúčov, rozširovali sa zlatým hviezdnym dažďom, čím vytvárali sféru pre Kozmos Pravi a pokračovali ďalej.
Veľké lúče došli na hranice prvej bezkonečnosti a na jej hranici sa rozliali Briliantovo žiariacim Oceánom, ktorý vytvoril Nav. Veľmi zoslabené malé lúče došli do hraníc, boli už prerušované, blikali a hasli. Takto prešli oblasť prvých lúčov a rozliali sa Žiariacim Morom, čím vytvorili Jav. Vystúpila vtedy z Ramchu emanácia, ktorá naplnila Nav a Jav, ale časť Navi nevydržala a padla. Zadržala sa na hraniciach Priepasti (Nav sa delí na Svetlú a Temnú). Bezkonečnosti sa stávali viac a viac nedokonalými, v závislosti od ich vzdialenosti od Ramchu. Vzdialenosť vytvára nedokonalosť, a nedokonalosťou je všetko, čo nie je Prvotným Zdrojom. Všetko čo vyšlo z Ramchu nesie v sebe Život – tak vznikli v Pravi Vyšní Bohovia. A keď k nim došlo volanie Ramchu, tak vždy postupovali po pároch a tam v bezkonečnosti tvorili Vesmíry.
Tvoriac náš Vesmír Nebeský Stvoriteľ Svarog vyžiaril emanáciu najčistejších Duší Vyšných. Bohyňa Lada (Lokálnosť DÁvajúca) vytvorila materiálny Chaus. A Vyšné Duše sa začali spúšťať do Chaosu, ktorý čakal na svoje oplodnenie. Duše splnili vôľu Tvorcov a zmenili druh Chaosu tak, že ho rozložili na:
- Absolútne Svetlo, čisté s vrstvičkami prostého;
- Svetlo obyčajné;
- Oheň;
- Vodu;
- Vzduch;
- Zem;
- Priestor;
- Čas;
- Tmu… atď.
Vo vrchnej časti Vesmíru, kde ja prejavil Prav za objavili Vyšní Bohovia oblečení do absolútne čistého Svetla. Z Vyšného Sveta Pravi sa odrazil jeho Počiatok – tak sa nahromadil Svet Slavi. Do odrazeného Počiatku padli semená Svaroga a zjavili sa neporaziteľní Arani (Bohovia Obrancovia hraníc medzi Svetmi Pravi a Slavi). Vo prostom Svete Slavi sa objavili Arlegovia a Legovia. Štyri základné Živly spolu s ďalšími Počiatkami vytvorili Zeme Sveta Javi, na ktorých našli útulok materializujúci sa duchovia ľudí. V ďalších vytvorených Počiatkoch vyrástli zo semien Svaroga duchovia Času, Príčinnosti a ďalší. V hmle sa objavili besi. Aj do absolútnej Tmy aj prostej tmy padli semená Svaroga a vznikli tam neobyčajne mocní duchovia, ktorí hneď začali strašný boj s Hmlou a Tmou, pretože nechceli ostať v tom Počiatku, ktorý sa nazýva Hmlou a Tmou. Preto sa snažili vystúpiť a zaujať miesto vedľa Boha Roda. Boli to Temní Arlegovia, Košteji a Temní Legovia. Vystúpili veľmi rýchlo, ale na svojej púti sa nenaučili rozlišovať medzi Dobrom a Zlom, keďže nesú v sebe elementy Chaosu. Stúpali dovtedy, kým nenarazili na Aranov, ktorí prisahali, že neprepustia do vyšších Kozmosov nič, čo má v sebe elementy Chaosu. Niektorí Vyšní Bohovia, ktorí sa nachádzajú vo Svetoch Pravi premiestnili svoje stany poniže Kozmosu Aranov, teraz za Arlegmi, čím sú bližšie k tým, ktorí potrebujú pomoc. Čiernoboh a Temní Arlegovia – ktorých Arani neprepustili – vyhlásili všetkým vojnu, ale kvôli nemožnosti postaviť sa proti Aranom túto vojnu zamenili za vojnu proti nižším Dušiam a ľuďom, ktorým bránia v ich výstupe nahor. Predpokladajú, že tým prinútia Aranov k ústupkom. Pokusy prebiť sa nahor robili neraz, ale vždy neúspešne. Až potom skrz svojich besov začali obsadzovať Zeme, ktoré obývajú ľudia.
Ďaleko od nás sa nachádza zjednotenie zvláštnych bezkonečností, ktoré nie sú nášho druhu. Za týmito bezkonečnosťami, ktoré oddeľujú mimoriadne pustatiny, sa rozmiestnili nové vysoké Svety. Jeden z takýchto Svetov je obývaný Nirvánami. Tieto bytosti mohli na základe vlastného želania dosahovať neskutočnú výšku, neraz aj do polovice bezkonečnosti. Mohli sa aj zmenšovať do takých neskutočne malých rozmerov, pre ktoré je elektrón gigantickým Slnkom. Dvíhali sa a rástli do ohromných rozmerov a vzlietali na svojich mohutných, neviditeľných krídlach, prenikali cez bezkonečnosti, ktoré sú rozmiestnené nad nimi, čím sa stávali nesmiernymi gigantmi, ale menili sa aj do neskutočne malých rozmerov. Nakoniec Nirváni ustali od svojej činnosti a prešli do nečinnosti. Nič nerobia, snažia sa ani nerozmýšľať, prežívajú svoj časy.
22.05.2018
