Pri egregoroch ešte chvíľku ostaneme. Schému materializácie Predkov sme si už priniesli v inom článku. Ale treba nám vedieť ešte niečo viac. Kresťania zaviedli mechanizmus, pri ktorom si žena po vydaji zmení priezvisko na manželovo. Na jednej strane je jasné, že svojim spôsobom vstupuje do manželovho Rodu na Zemi, ale nad druhej strane jej nikto „nevymenil“ rodičov. Žena síce začne rodiť manželovi deti, ale pritom neprestáva byť zároveň dcérou svojich vlastných rodičov.
Keď si žena zmení priezvisko, tak sa zrieka svojho Rodového egregoru a vstupuje do cudzieho. Nezriedka sa stáva, že nový egregor ju jednoducho nikdy neprijme. Nejde vôbec o to že je zlá, ale je proste „inej frekvencie“. Veď ani medveď nie je los a podobne. Jej pôvodný egregor ju však odpojí. Pridá to na kvalite života? Odpoveď poznáme.
V minulosti priezviská neexistovali. Ak sa pozrieme ešte do nie tak dávnej minulosti – do obdobia okolo vlády kniežaťa Sviatoslava – môžeme si všimnúť zaujímavé detaily. M. V. Lomonosov vydal knihu s názvom ДРЕВНЯЯ РОССIЙСКАЯ ИСТОРIЯ. Lomonosov bol štátny radca, profesor chémie a člen Petrohradskej imperátorskej aj švédskej Kráľovskej akadémie vied. V knihe vymenováva kniežatá – počínajúc Rurikom. Ak prevezmeme mená, ktoré ako oficiálny štátny radca a člen akadémie vied podáva (aj s rokom nástupu na trón), tak situácia vyzerá takto: РУРИКЪ (862); ОЛЕГЪ (879); ИГОРЪ РУРИКОВИЧЪ (913); ОЛЬГА (964); СВЯТОСЛАВЪ ИГОРЕВИЧЪ (964); ЯРОПОЛКЪ СВЯТОСЛАВИЧЪ (973); ВЛАДИМИРЪ СВЯТОСЛАВИЧЪ (981).
Pri pozornejšom pohľade zistíme, že ešte pred cca 1 000 rokmi neboli priezviská známe. Deti nosili detské meno, obradom Menorečenia dostávali dospelé, občinné meno (aj tajné, večné) a okrem toho používali meno po otcovi (napr. Sviatoslav Igorievič) a okrem toho sa ešte používala informácia z akého je Rodu. V našich podmienkach sa priezviská povinne rozšírili na všetko obyvateľstvo až na základe zákona, ktorý vydal cisár Jozef II., syn Márie Terézie. Žena teda vstupovala na Zemi do Rodu muža tým, že spojením s ním mu zabezpečovala predĺženie jeho Rodu, ale svojho pôvodu zmenou „priezviska“ (pôvodne menom Rodu) sa nezriekala. Tým ostala napojená na svoj Rodový egregor, ale zároveň prepojila oba Rody v spoločných potomkoch, ktorých porodila. Zavrhnutím svojho Rodu – lebo to je zmena priezviska – sa totiž po smrti nemohla vrátiť do vlastného Rodového egregoru, ale musela postúpiť to Prechodového egregoru. Načo by niečo také rozumný človek robil?
Keď už sme použili mená kniežat Kyjevskej Rusi, niekoľko slov o Vladimírovi Krvavom, krstiteľovi Slovanov. Už máme k dispozícii informácie o jeho pôvode, ktoré pochádzajú z konkrétneho kozáckeho Rodu, nie oficiálnej verzie zavedenej kresťanskými vládcami v minulosti. Malka, matka Vladimíra nebola milenkou Sviatoslava, lebo tento s ňou nikdy nespával. Dostala sa na kyjevský dvor preto, lebo Sviatoslav po zničení Chazarskej ríše priniesol pod svoj dohľad – pre istotu – niekoľko členov býval kráľovskej rodiny Chazarie – bežná prax v minulosti. Malka prišla so svojim synom Vladimírom aj bratom Dobryňom, Vladimírovým strýkom. Po smrti Sviatoslava zavraždili jeho syna – Jaropolka – a dosadili Vladimíra. Fámu o tom, že Vladimír je Sviatoslavov syn rozšírili už z pozície moci.
Tým zaviedli na naše územie Západný systém, v ktorom sa pojmy ako Rod, národ a samozrejme vlasť ignorujú. Dnes nás dostali už do štádia „globálnej spoločnosti“, ktorá sa snaží rozvracať akúkoľvek suverenitu a akúkoľvek nezávislú vôľu národov. Je to s jasným a bohužiaľ už dosiahnutým cieľom, že vláda americkej veľmoci zo seba učinila vodcu Západnej civilizácie. Takto sa celá Európa dostala pod protektorát USA.
Západný druh civilizácie je prvá organizácia spoločnosti v dejinách, ktorá už nie je založená na duchovných princípoch, t.j. na transcendentných, nematerialistických hodnotách. A toto uskutočnila oveľa lepšie a dôkladnejšie ako Marx či dokonca Trocký kedykoľvek snívali. Cieľom komunizmu je vybudovať globálnu, kozmopolitickú civilizáciu, založenú výhradne na materializme a ekonomických vzťahoch. V tomto zmysle môžeme úplne korektne prehlásiť, že nie komunizmu, ale kapitalizmu Západnej civilizácie sa podarilo realizovať zásadné požiadavky marxizmu! V pokryteckom náboženstve „ľudských práv“ a v kulte demokracie našla Západná civilizácia iba fiktívnu duchovnú legitimitu.
Teda pamätajme, ak sa žena dobrovoľne odpojí od svojho Rodového egregoru, nič dobré tým nezíska.
A tak pokračujeme v hlavnej téme nášho článku – kradnutí energie. Teraz sa môžeme obrátiť za príkladom k známej filmovej trilógii Matrix. Začnime o Obrazom, ktorý sme použili v úvode minulého článku, ktorý sme trošku doplnili:
Obrázok pochádza z tretej časti trilógie, ktorá nesie názov Revolutions. Neo a Trinity letia na kozmickej lodi zviesť hlavný boj so svetom strojov. Po ceste k ich hlavnému mestu prelietavajú ponad tromi ohromnými rúrami, ktoré sú pod nimi zreteľne viditeľné. Čo nám týmto Obrazom povedali?
Už sme neraz písali, že hlavným „zlodejom“ našej energie sú emócie. Emócie – to už vieme – nie sú city, čo sa však v angličtine nedá rozlíšiť, preto pri analýze obsahu treba na tieto detaily dbať. V skutočnosti – a film to jasne zdôrazňuje – emócie nie sú jedinou zložkou potrebnou na kradnutie energie – hoci hlavnou. Aby mohlo dôjsť k úspešnému „prenosu“ našej energie k parazitom, musíme zodpovedajúco konať (činy) a myslieť (myšlienky). Teda kombinácia činy-myšlienky-emócie „zabezpečuje“ prenos našej energie – od nás ako zdroja – k cieľu, t.j. parazitom. A tieto tri zložky tečú v troch rúrach k centru strojovej moci. Znamená to, že Matrix napájame my sami z našich zdrojov. Inak by nemohol existovať.
Svet strojov je Obrazom dominancie ľavej police mozgu. Len táto umožnila vytvoriť Matrix, pričom tento stav napájajú všetci ľudia tým čo robia, ako myslia a emóciami, ktoré generujú. Snažíme sa hľadať Iluminátov, Slobodomurárov, Sionistov a kdekoho ďalšieho zapojeného do NWO – ale kým budeme zamestnávať seba a svoju myseľ takouto aktivitou iba tento systém napájame – a o to aj jeho tvorcom ide. Hľadáme mimo seba to, čo je v nás. Presne ako v starom prísloví: Na koni sedí a koňa hľadá.
Matrix nie je náhodou trilógia, aj keď verejnosť v podstate „odignorovala“ druhý a tretí diel. Prvý diel hovorí o tom, čo to je Matrix – systém totálnej kontroly mysle zavedením a neustálym posilňovaním dominancie ľavej polovice mozgu. Môžeme hovoriť o kulte egoizmu. Druhý diel – Reloaded – vysvetľuje, čo v Matrixe robíme a tretí – Revolutions – zase hovorí, ako z neho von. Môžeme však smelo – bohužiaľ – prehlásiť, že väčšina ľudí sa z tohto stavu vôbec nechce dostať.
Do boja proti triáde činy-myšlienky-emócie vstupuje analogická trojkombinácia činy-myšlienky-city, ktorú vo filme predstavujú:
Teda Neo, Morfeus a Trinity. Vari ani netreba zdôrazniť, že činy a myšlienky ústiace do citov nie sú také isté činy a myšlienky končiace pri emóciách.
Personifikácia dominancie ľavej polovice mozgu je vo filme personifikovaná takto:
Ak hovoríme o dominancii ľavej polovice mozgu, tak vo filme je samozrejme predstavená aj dominancia pravej polovice mozgu – personifikuje ju Orákulum:
Orákulum preto, lebo keď ju Neo prvý raz navštívi, nad dverami kuchyne – kde sa odohráva prvý rozhovor – uvidí citát, ktorý bol na chráme v Delfách, kde veštili Pýtie.
Vo filme sú samozrejme zastúpené aj Temné Sily:
A nakoniec personifikácia výkonnej, t.j. represívnej moci štátu:
Filmová trilógia je natoľko poučná, že by si zaslúžila aj samostatnú prednášku – je v nej množstvo dôležitých Obrazov. Pre náš účel môžeme zhrnúť aspoň niekoľko detailov. Neo priletel do centra strojovej moci na kozmickej lodi menom Logos, čo je grécky výraz pre Slovo. Slovo predstavuje Múdrosť. Aby sa vymanil spod strojového tlaku, musel vyletieť veľmi vysoko – a práve do výšky Múdrosti má viesť Slovo. Hoci však priletel z veľkej výšky, v strojovom prostredí pod tlakom útoku jeho loď havarovala. Ak Múdrosť narazí na strohú a nekompromisnú dominanciu ľavej polovice mozgu – materializmus a egoizmus – tak havaruje, zahynie. Múdrosť potrebuje aj pravú polovicu mozgu.
Stroje sa nakoniec s Neom dohodli, že spoločne zničia temnú moc – vírus, čo je aj pointa posledného boja trilógie. Neo v ňom síce hynie, ale tým, že sa dal zabiť vírusom, strojová časť mozgu dokázala lokalizovať miesto jeho výskytu a nakoniec ho zničila.
Je to proste tak, zbytočne budeme bojovať proti vonkajším nepriateľom – Iluminátom a im podobným NWO odtieňom – keď Matrix je v našom mozgu. Nemôžeme ich zabiť, lebo nemôžeme zlikvidovať ľavú polovicu vlastného mozgu. Cesta von je jedine v nájdení vyváženého vzťahu oboch inak potrebných polovíc, čím sa vytvorí nový človek, človek novej, Duchovnej kvality – Neo. A preto je vari najdôležitejším momentom posledný záber filmu, kde je ukázané zrkadlo, teda zobrazený ten, kto môže všetko zmeniť: KAŽDÝ Z NÁS.
A teraz nebude ťažko pochopiť podstatu temných technológií, ktoré kresťanský kult zaviedol na kradnutie energie: odpustenie a pokánie. Nič vo svete totiž nie je náhodné.
Prizrime sa prípadu energetického napadnutia okultistov na človeka. Napádajúcich nemôžeme zaradiť do kategórie Človek, pretože pečať ambícií predstavovaná egoistickým chovaním a porušovaním Konu Stavby Sveta je s kastou Človek NEZLUČITEĽNÉ. Spravidla to sú odvrhlíci našich Rodov, čo do kasty ľudinovia, teda Smerdi:
Pri napadnutí človeka – jedným ľudinom alebo aj skupinou – je na cieľ nasmerovaný energetický útok (čierna šípka). Táto temná energia priľne na biopole cieľa útoku. Na tento agresívny akt existujú dve možností reakcie.
Ak napadnutý síce útok zistí, ale nijako nereaguje, tak – v zmysle Odinovej Zápovede – narúša povinnosť recipročnej reakcie a umožňuje nepotrestanému zlu sa ďalej šíriť. Z tohto pohľadu sa stáva dobrovoľným spoluvinníkom. Keď sa vzdá adekvátnej odpovede – červená šípka – tak realizoval kresťanskú technológiu „odpustenia“. Čo sa však týmto stalo. Zhora, z úrovne Svetlej Hierarchie – Pravi – bolo zistené porušenie Konu, ktorý zakazuje napadnutie človeka bez dôvodu. Zároveň sa spúšťa proces sledovania adekvátnej reakcie – v zmysle kauzálnej reťaze príčiny a dôsledku. Ak odveta nepríde – napadnutý objekt realizoval odpustenie – tak Svetlá Hierarchia nenasmeruje odvetu na tých, ktorý Kon porušili (zelené šípky), ale – pretože akcia a reakcia sa musia vždy vyrovnať – odveta prichádza na toho, kto síce bol objektom útoku, ale odpustil a nerealizoval reakciu na zlo. Bude recipročná, t.j. znásobená za všetkých útočníkov. Takto útočníci zabezpečili presun zodpovednosti za svoje porušenia Konu na obeť ich útoku a predišli karmickej reakcii voči sebe. Ich vinu prevzala – dobrovoľným odpustením – samotná obeť. Obeť teda dostala negatívny energetický úder, ktorý postupne začína realizovať fyziologické zmeny na nej samotnej (nikto ho neanuloval) a odpustením zabezpečila, že na útočníka nepríde žiadna odveta – teda v tomto živote. Čierny kresťanský klérus sa takto môže spokojne venovať zarábaniu peňazí, vozeniu sa v nových autách, jachtách či lietadlách, plneniu svojich bankových kont a tri plné rúry energie mu prichádzajú priam preplnené. Karmickú reakciu si na základe dobrovoľného rozhodnutia lížu samotné obete.
Odpustenie je technológiou na znulovanie karmickej reakcie v prípade činu, ktorý bol realizovaný na samotnej obeti a za útočníka. Druhou technológiu dobrovoľného preberania karmickej zodpovednosti za Konom zakázané útoky je pokánie. To je technológia preberania karmickej energie za všetkých tých členov kresťanského kléru – t.j. ich činy – takých, ktorých nevedomá obeť nikdy predtým nestretla a ani nikdy nestretne. Je to jeden z dôležitých stavebných kameňov existencie Matrixu. Vari ani netreba zopakovať, že je napájaný životnou energiou všetkých obetí. Preto kresťanskí popi dávajú taký veľký dôraz na odpustenie a pokánie. Navyše, v kresťanskej omši účastník neraz „žiada“ od svojho boha štýlom „daj bože toto, daj bože tamto“ a podobne. V čiernej mágii – je to kompletne ich obrad – je to kódové slovo na odovzdávanie vlastnej energie do kresťanského egregoru. Teda kódovým slovom „daj“ dáva vyslovujúci príkaz svojmu podvedomiu dať, t.j. odovzdať svoju energiu kresťanskému egeregoru.
Možno ste si všimli, že tie najhorlivejšie babky demokratky sediace od rána do večera v kostoloch sú spravidla najchorľavejšie… odpoveď prečo už poznáte.
A ako by mala vyzerať správna reakcia? Proti nám vedený útok odraziť protiútokom, podľa možností zosilneným. Energetický útok nadpriemernej sily môžu realizovať iba takí, ktorí sú napojení na kanál zdroja takýchto možností. Útok prekročili Kon, a preto má protiútok konajúci právo im odobrať ich kanály a presmerovať ich na seba. Tieto však musí – samozrejme – preformátovať na seba, t.j. na pozitívnu polaritu. Výsledok je, že útočník dostane zaslúženú odpoveď a príde o možnosť ďalšej temnej energetickej aktivity, lebo jeho kanály mu boli odobrané. Zároveň naň príde ešte odveta za porušovanie Konu od Svetlej Hierarchie.
Kým nenadobudnete kontrolu nad svojim biopoľom – napríklad praktizovaním psychoenergolytiky – nezabúdajte, že nikdy netreba dobrovoľne odpúšťať neprávosť – najmä nie vedomým udelením odpustenia – lebo reakciu presúvame dobrovoľne na seba. Na všetky pokusy o vymáhanie odpustenia a pokánia treba jasne a zreteľne pre seba formulovať jedno veľké NIE! Tu začína cesta k ovládnutiu svojej energie.
Možno ste sa dnes nedozvedeli „príjemné“ veci, ale inej cesty ako Poznanie niet – ak chcete vystúpiť z Matrixu. Poznanie je samozrejme nutnou ale nedostatočnou podmienkou – musia nastúpiť aj činy. Nezabúdajme, že naši Predkovia nikdy nereagovali na útoky odpúšťaním. Útočník porušil Kon Stvoriteľa, tak nech si vybavuje odpustenie u Stvoriteľa. Odpustením a pokáním iba posilňujeme – na svoj účet – Zlo a nevyhnutne privolávame na seba aj reakciu Svetlých Síl. My sa chceme Duchovne vyvíjať, a preto nepotrebujeme na seba preberať negatívne dôsledky konania egoistov. Hľadajme cestu k životu v rytme TU a TERAZ.
26.04.2017
