Sviatky
skcsenderu

separator

 
 
 
V tomto Lete 7520 pripadá Sviatok Boha Chorsa na 23.-24. júna. Podľa nášho kalendára ide o 33. Vejliet, ale pretože náš deň začína o 18:00 a trvá do 18:00 nasledujúceho dňa, tak Sviatok začína 23. júna o 18:00 a trvá do 24. júna do 18:00. Kresťanská mašinéria sa všemožne snažila, aby tento sviatok upadol do zabudnutia, no nepodarilo sa. Čo sa však podarilo – a my už vieme, že ide o ich rutinnú prax – zmenili podstatu sviatku a tak nám ostali iba akési nejasné odkazy na jánske ohne či Letný slnovrat. Letný Slnovrat síce je astronomickým prejavom tohto sviatku, ale slnovrat je sám osebe iba astronomický jav – akých je vo vesmíre neúrekom. Našim Predkom nikdy nešlo o bezduché verklíkovanie akýchsi fráz – v našej tradícii totiž vždy ide o druh energie, ktorá sa s tým či oným dátumom viaže. A v našej tradícii vždy išlo a ide o Deň Boha Chorsa.
Boh Chors je Bohom Ochrancom dobrého počasia a darcom na chlieb bohatej Úrody. Je zároveň ochrancom trhovníctva a výmeny. Je zároveň Bohom Ochrancom Zeme Chorsa, t.j. Merkúra.
Kresťania nám vymenili Boha Chorsa za Jána Krstiteľa – veď je z ich Rodu – hoci nikdy na Slovensku nebol. Neskôr tento sviatok premenovali na Vajano. Takže môžeme povedať, že kresťania Slováci slávia Vajana Krstiteľa. Dobré je len to, že sviatok ostal. Ale tento stav nás už neprekvapí – veď to už nie sú Slovieni.
Treba si uvedomiť aj to, že to, čo dnes voláme meniny podľa kalendára, je zoznam kresťanských svätých. Bol to jeden z nástrojov ako ničiť našu kultúru. Je dostatočne známe, že po prvej vlne krvavej privatizácie Slovenska – podľa údajov Maura Orbiniho mohla nastať až po smrti posledného védického vládcu v našej zemi, kniežaťa Sveulada r. 991 – kresťania zakázali používať cca 90% tradičných slovanských mien. Dnes nám síce v kresťanskom kalendári pribúdajú nové mená, ale keď sa pozriete aké hneď zistíte, že okolo slovanských ani len nešli. Akú energiu dávajú rodičia svojim sotva čo narodeným dietkam s menami, ktoré nemajú k našej rodnej zemi žiadnu energetickú rezonanciu? Okrem toho ich ešte krstom násilne „vsunú“ do košiara Jahveho.

Zaujímavým poznatkom je, že ak sa pozriete do kalendára napr. v USA zistíte, že tam používajú kalendár bez zoznamu svätých... Američania majú jednoducho kalendár bez mien kresťanských svätých – a to si naši bioroboti zatiaľ ani neuvedomili, hoci inak je pre nich Amerika vzorom všetkého...

 
 
Boh Chors je slnečný Boh, v rozličných národoch majúci viacero slovným podôb: Chors (Chars, Chur), Horse, Chers, Chorus, Hor či Horus. Boh Chors vedie kruhový pohyb nášho svietiaceho telesa, a preto je na jeho počesť pomenovaný aj chorovod (rovnako kruhový pohyb), ale je považovaný aj za ochrancu dobytka, no osobitne je známy ako ochranca koní. Chors v podobe Sokola je aj pánom vlkov. Je Svetelným Božstvom, brat Boha Koľadu. V povesti „Slovo o Igorovom pluku“ na mieste, kde sa hovorí o kniežati Vseslavovi sa píše, že knieža v noci sliedil ako vlk, prebehol z Kyjeva do Tmutarakane skôr pred Chorsom. Chors je nebeské oko, ktoré všetko vie, všetko dáva a je všetkého blaho. Meno Chors je árijského pôvodu a pochádza zo slova „choro“, „koro“, t.j. kolo, čo vo význame kruh používame dodnes. Chors je okrúhlym zdrojom bieleho svetla. Od tohto koreňa pochádzajú slová chorovod či chorom (chrám). Chrám bol pôvodne vždy kruhová budova, v ktorej sme slávili Bohov. Pravé uhly nie sú našou pôvodnou kultúrou a treba si uvedomiť jednu vec. Ostré rohy – kúty moderných budov – doslovne „kradnú“ energiu z tých, čo v takýchto priestoroch žijú, alebo sa v nich zdržiavajú. A kde táto energia odchádza..? Ďalej je tento slovný základ aj v slovách „kolovrat“, „okolo“ a iných. Chors býva často zobrazovaný buď ako jagavý Biely Kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako Slnečný Pes. Veľmi často ho však zobrazovali aj ako múdreho starca, ktorý je obklopený bielymi psami alebo vlkmi.
 
Rovnako dnešný Sevastopoľ sa za starých čias nazýval Chersones Taurický a bolo to miesto kultu Boha Chorsa. Takéto kulty boli aj v meste Chorezma (t.j. Slnečného mesta) na brehoch Amudary v Strednej Ázii, na slnečnom ostrove Chortina na Dnepre atď. Bohovi Chorsovi je zasvätený jeden veľký sviatok – je to deň letného slnovratu v mesiaci jún. Neoddeliteľnou súčasťou slávenia tohto sviatku bolo spúšťanie horiaceho kolesa – znaku Slnka – z hory k rieke. Tento zvyk sa napríklad na Slovensku zachovával ešte donedávna.
Chorsovi je zasvätených niekoľko legiend. Uveďme si jednu z nich:
Raz Otec Svarog zhromaždil všetkých Bohov a povedal: Sviatobor, Boh lesov a jeho žena Zevana, Bohyňa lovu mi prinášajú žaloby. Pred nedávnom sa vodcom vlkov stal hrdzavý vlčisko Čubars (niektoré zdroje používajú tvar Čubajs) a jeho podriadení sa vymanili spod povinnosti počúvať Bohov. Vlci hubia zver bezhranične a bezdôvodne, bezohľadne zabíjajú dobytok, všetci vo svorke sa vrhajú aj na ľudí. Týmto porušujú prastarý, večný zákon rovnováhy divých síl. Sviatobog a Zevana si nedokážu sami s týmito smutnými udalosťami pomôcť, a preto vyzvali mňa, Svaroga. Bohovia a Bohyne, pripomeňte, kto z vás sa vie premieňať na vlka? Tu pred všetkých vystúpil Chors, Boh lunného svetla. Ja, Otče náš, Svarog – prehovoril Chors – ja sa môžem premeniť na Bieleho Vlka. Takže ti prikazujem navrátiť pred príchodom polnoci boží poriadok medzi vlkmi, nariadil mu Svarog.

Hrdzavého vlka Čubarsa, obklopeného množstvom zlostných, krutých spoločníkov zastihol Chors na poľane zaliatej mesačným svetlom počas hodovania. Vlci žrali pozabíjané zvieratá. Biely Vlk sa postavil pred Čubarsa: V mene Boha Bohov Svaroga sa ťa pýtam, vodca, prečo hubíš zbytočne a bez potreby zvieratá? Pre akú potrebu bezohľadne zabíjaš dobytok? Z akého dôvodu napádaš dokonca ľudí? Pretože my, vlci a vlčice sa musíme stať pánmi Prírody a zaviesť tu svoje zvyky – povedal Čubars, žuvajúc šťavnatý kúsok jeleniny. A všetkých, ktorí sa odvážia postaviť sa nám do cesty budeme hrýzť. Večne hrýzť, hrýzť a hrýzť! A vtedy sa Biely Vlk premenil na Boha mesačného svetla a povedal: Nech tak bude. Tvoje želanie sa naplní. Odteraz budeš večne hrýzť, ale nie živé mäso, ale mŕtvu Lunu. Na pokyn ruky Chorsa sa od Luny smerom k Zemi natiahla úzka, biela cestička. Chors ľahučko udrel svojim čarovným žezlom s ôsmymi hviezdami hrdzavého vlka Čubarsa. Tento sa zježil ako prašivý pes, žalostne zavil a vstúpil na mesačnú cestičku. Táto sa začala sťahovať nazad a odniesla smutného vlka do nebeských výšin. Potom Chors určil nového vodcu, sivého Puťata a čoskoro sa v lesoch víťazne udomácnil pradávny a večný poriadok. Ale od tých čias za svetlých nocí vlci často vyjú na Mesiac. Vidia na ňom zo Zeme vyhnaného hrdzavého vlka Čubarsa, ako večne hryzie mesačné kamene a večne smutne vyje.

 
Chors je jedným z rodových Bohov Kazakov, na počesť ktorého nazvali aj svoju vojenskú základňu, ostrov Chortica či Chortina. Kozáci dodnes na jeho počesť nazývajú psov „chortami“, a tí najelitnejší Kazaci – charakterníci – sa dokážu meniť na chortov.
Určite ste už počuli hovoriť legendy o šaolinskych mníchoch, o tom, ako vedia levitovať a podobné veci. Oproti schopnostiam našich charakterníkov to sú len usilovní amatéri.
O týchto veciach sa hovorí v povesti, ktorá je podobne ako Velesova kniha napísaná na bukových doštičkách. V našej dobe ich zverejnil J. Miroľubový. V týchto textoch sa priamo poukazuje na božské Rodoslovie Kazakov: „Kedysi, za pradávnych čias, porodil Otecko, Baťka s matkou Dažzemou počas nočnej búrky ľud Kazakov. V ruštine Baťka – všimnite si dobre tento názov; Baťa, Baťka, Baťuška je typické vyjadrenie blízkeho vzťahu k Otcovi. Ale v prenesenom význame sa používa aj na „otca vlasti“, t.j. prenášal sa napríklad aj na cára. Preto Baťka či jednoducho Baťa Chán je typický názov pre vládcu Tartarie – a to, že niektorí ho nazvali Batu chán a „priradili“ k Mongolom je – síce úmyselná – ale iba mystifikácia. Baťka Koľada je synom Tarcha Dažboga a Zlatogorky, t.j. vnuk Boha Perúna. Boh Koľada dal Kazakom zem od severu po juh, od mora po more, od východu po západ, od Dunaja po Don. A prikázal svojmu ľudu neodchádzať z tejto zeme nikde a nikomu ju nedávať a dal svojho brata Chorsa na stráž tomuto charakternému Kazactvu, aby mohlo svoju zem brániť dňom aj nocou. A aby vedeli dobre bojovať, tak im všetkým poskytol svoje kazacke umenie a majstrovstvo z Nebies, aby skrz Kazačí Kruh jeho požehnanie dostávali, a aby vedeli v čom je ich kazačia sila. Aby z poverenia svojho Baťku boli strážami Svetla, ale keď uvidia čiernu bezhraničnú nenávisť a nepravdu, tak ju nesmú vedome dopustiť na svojich druhov, ale na nepriateľa v boji ľúti musia byť. A od svojej Matky Zeme búrkovú neudržateľnú ľúbosť k ľuďom Zeme majú mať – takú červenú až šarlátovú, ako nebeský alarm.
Chors je považovaný aj za starostlivého pomocníka poľnohospodárom. Na Rusi sa zachovali aj ľudové piesne s touto tematikou – zatiaľ čo Slováci sa už iba ježiškujú a márijujú...
Na prvý pohľad to vyzerá, že z nejakého nejasného dôvodu mali naši Predkovia troch Bohov Slnka: Dažboga, Chorsa a Jarila. Ako všetko, čo robili naši Predkovia malo svoj dôvod, tak aj toto má logický podklad. O Jarile-Slnku sa niet čo sporiť, takže sa pozrime na Dažboga a Chorsa.
Dažbog stojí proti svetu Tmy, proti Temnej Navi. Zosobňuje Nebeské Svetlo, ktoré sa vylieva na Midgard-Zem, na Svet Javi. On je prítomný vždy, dokonca aj v najdaždivejší deň, keď je obloha úplne zatiahnutá mrakmi. Toto je to Biele Svetlo, podľa ktorého nazvali náš svet, a preto aj v minulosti hovorievali: „Prejsť celým Bielym Svetom“. Úplne iná situácia nastáva, keď zasvieti Slnko. Človek na Duši hneď pookreje a aj život sa stane krajším.
Chors nikdy nechodieva sám, vždy je v spoločnosti iných Bohov. Napríklad, Slnko nemôže byť bez denného svetla, a preto Dažbog a Chors sú vždy jeden vedľa druhého. A iba slnečné svetlo nestačí na to, aby bola dobrá úroda, potrebný je aj dážď – a to je už záležitosťou ďalších Bohov. Pripája sa Stribog, nadháňa Perúnove mračná, ten zahrmí, zaseje blesky a na pole sa vyleje nebeská vlaha. A iba vtedy bude dobrá úroda.
 
 
 
Slávenie sviatku začína pravslávením Boha Chorsa a prinesením nekrvavých obiet (najčastejšie okrúhlych koláčikov). Po tomto obrade sa vytvárajú chorovody a tancujú chorovodné tance. Sú to pomaly sa pohybujúce tance sprevádzané spevom chorovodnej, ťahavej piesne. Chorovody sú zároveň hlavnou súčasťou osláv zasvätených Bohovi Chorsovi. Oslavy Dňa Boha Chorsa jednoducho nemôžu prebiehať bez chorovodov, dokonca sa u nás piekli špeciálne tejto príležitosti zasvätené, rituálne koláče, „chorošule“ – čo je v staroslovienčine – ktorú sme my, Slovieni v minulosti tiež používali. Ostatne – ako vieme – aj samotné slovo „koláč“ pochádza od mena Boha Koľadu, t.j. kolo, okrúhly na podobu okrúhleho Slnka. Na tomto videu si môžete pozrieť priebeh časti takejto oslavy z jednej Rodovej občiny v Rusku. Pevnou súčasťou tohto sviatku je spúšťanie veľkého, horiaceho kolesa, ktoré symbolizuje solárny znak Slnka.
 
Pri tejto príležitosti si pripomeňme vynikajúci slovenský film Rodná Zem. Hoci v poslednej dobe by ho mnohí radi zatratili ako politicky motivovaný, bol, je a ostane najlepším slovenským filmom (okrem iného prvým slovenským farebným filmom) z prostredia našej ľudovej kultúry a svojho času zožal v kinách obrovský divácky úspech. Na tomto obrázku napríklad pekne vidno, že prastará tradícia chorovodov sa pretransformovala na východe Slovenska aj do rýchlejších tancov – ale základom je stále chorovod: 
 
 
 
Rovnako pekne tu vidno prastarú tradíciu slobodných dievčat – jeden vrkoč na chrbtici. Scéna z obrázku je však jedna z najunikátnejších v našej kinematografii z pohľadu prastarej kultúry. Ak si pozriete film tak poľahky zistíte, že práve táto scéna je v podstate to, čo už dnes prežilo iba v Rusku ako častušky. Čo to je? Naši Predkovia sa tiež radovali zo života a zabávali, ale tieto zábavy mali úplne iný podklad ako dnes. Jeden zo zábavných spôsobov, ktorý však zároveň zásadným spôsobom budoval „intelektuálny potenciál“ zúčastnených sú častušky. Podstata spočíva v tom, že pri tancovačke – kde bola zhromaždená vari celá dedina, mladí aj starí, sa na známu melódiu ľudia navzájom „prekárali“. Ako otázky, tak aj odpovede museli byť spievané na všetkým známu melódiu. Predstavte si, že musíte pred ostatnými ľuďmi nielen dávať rôzne otázky, ale ich aj dostávať a trefne odpovedať. A aby to nebolo také jednoduché, tak v rýmoch a spevom. Nie každý by takéto niečo dnes dokázal.
V prastarej ľudovej kultúre dodnes vidno zvyky nášho ľudu. Podobne ako u Kazakov dodnes, tance neslúžili iba na zábavu. Pôvodné mužské tance obsahovali prvky bojových umení, pretože každý muž zo slovanských a áriských Rodov bol aj bojovník.
 
 
Bojová sekera bola tradičnou súčasťou našej výzbroje – aj keď valaška ostala skôr ako symbol – ale umožňoval cvičiť a zdokonaľovať sa v zaobchádzaní s ňou:
 

Tanečníci na snímku skáču ponad valašky. Rovnako dobre je vidno prastarý zvyk prenášania nevesty cez prah do Rodu manžela. Tento čin symbolizuje „narodenie sa“ ženy do mužovho Rodu. Ako keď tehotná žena vchádza do miestnosti, kde bude rodiť sama a vyjdú z nej už dvaja – s maličkým, novonarodeným dieťatkom, tak aj ona bola do manželovho domu prenesená cez prah a keď z neho bude kedykoľvek neskôr vychádzať, už je „novonarodená“ do mužovho Rodu:

 
A nakoniec si všimnime, že na kolíske – darčeku pre novomanželov – je na čele štylizovaná Perúnova Hviezda:
 
ch_9.jpg
 
 
Letný Slnovrat je samozrejme taký mimoriadny deň, že nemohol uniknúť pozornosti našich Predkov. Z našej kultúry najväčší význam venovali tomuto dňu lesní žreci – Druidi. Aj mnohí vedci hovoria, že letný slnovrat sa silne odráža na všetkom živom. Najčastejšie uvádzajú ako príklad svet flóry: do toho dňa sa snaží väčšina rastlín dosiahnuť maximálny nárast, lebo neskôr už používajú takto nazhromaždenú silu. Ale ak vysejete rastlinky až 21. júna, tak tieto rastlinky už buď nevzídu, alebo budú slabé či neprinesú normálne plody, a to dokonca ak by sa aj preniesli do zatepleného skleníka a vytvoril by sa pre nich režim dlhých a svetlých dní. Našich zelených priateľov jednoducho neoklameme, oni dobre vedia, že sa blíži čas zimného spánku. A na jesennú rovnodennosť prevezme temná časť dňa prevahu nad svetlou časťou. Samozrejme, že dnes je aj dostatok rozlične geneticky zmanipulovaných rastliniek...
Už nasledujúci deň po slnovrate bude o niekoľko sekúnd kratší a noc dlhšia, t.j. obrazne „noc víťazí“. Existuje dosť teórií o tom, že v noc letného slnovratu začína temná sila nadobúdať mimoriadnu moc, a preto je potrebné zachovať mimoriadnu bdelosť, aby sme neupadli do pazúrov tmy. Práve preto sa od pradávna v nasledujúci dni po letnom slnovrate zachovávala ešte väčšia ostražitosť. Predpokladalo sa, že v tento deň sa začína prejavovať aj sila Hada, ktorý bojuje proti Svetlu Chorsa a v období Noci Svaroga aj neraz víťazí. V skutočnosti z dejín poznáme aj niekoľko takýchto udalostí, pri ktorých sotva išlo o náhody. Napríklad 22. júna 1812 Napoleon poslal vojská do provokácie, po ktorej obvinil Rusko z narušenia Tilsitskej dohody a vypovedal mu vojnu. Rovnako 22. júna 1941 napadli hitlerovské vojská Sovietsky Zväz.
Napriek tomu letný slnovrat nasycuje priestor mohutnou, slnečnou energiou a v tento deň sa človek môže naplno cítiť mágom. Deň slnovratu a nasledujúci deň sú vhodné na pozitívne programovanie budúcnosti, na realizáciu svojich najsvetlejších mét.
Ak si uvedomíme, že silná tradícia slávenia sviatkov dvoch bratov, Boha Koľadu a Boha Chorsa (Vianoce a Vajano Krstiteľ) dodnes prežíva najmä u Kazakov, a že v Kazackyvh Védach sa hovorí, že územie medzi Donom a Dunajom je pravlasťou Kazakov a darom od Otecka (Baťku) Koľadu, tak hned zistíme, prečo sa na našom území nedali len tak "vygumovať". Jednoducho museli dať prastarým sviatkom nový význam. U Koľadu a Vianociach nám je to v podstate známe už dávno, ale u Chorsa a Letnom Slnovrate to urobili rafinovanejšie. Najskôr Chorsa vymenili za Jána Krstiteľa a Jánske ohne, potom Jána zmenili na Vajana, a až potom začali bojovať proti "pohanskému" sviatku. Jeden z ich vykonštruovaných argumentov boli neviazané sexuálne hry... Uvážte sami, môže národ, ktorý žije podľa Svedomia a v Rytme Zákonov Vesmíru (Rita) niečo také niekedy robiť? To môžu iba tí, ktorí si síce všetko dovolia, ale potom sa zo všetkého vyspovedajú. A ak sa to dialo na oslavách Vajana (Krstiteľa zo "skromnosti" neuvádzajú), tak my vieme, že to už nebol náš sviatok. Ale vieme aj to, že na Karmu ani spovede, ani iné rozpávky neplatia. Tá je nemenná a neúplatná.
 
SLÁVA CHORSOVI!

web site hosting

web hosting comparison services

woocommerce web site hosting

worpress web site hosting

web site hosting

joomla site hosting

magento site hosting

drupal site web hosting

prestashop web site hosting