Udalosti
skcsenderu

separator

 
drzava 01

Prinášame obnovený článok o DŔŽAVE, ktorý bol pôvodne uverejnený niekedy v roku 2009.

Dnes očividne oblasť Kultúry našich Predkov naberá popularitu, ale nie je všetko tak naivne jednoduché, ako by sa mnohým zdalo.

Ak sa chceme vrátiť tam, kde sme kedysi žili – do Dŕžavy – musíme presne vedieť, čo to znamená. Je to ten náš známy „bod B“. Každá cesta je púť z bodu A do bodu B. Z bodu „A“ (východisko) sa môžeme dostať do bodu „B“ jedine tak, že všetci (ktorí sa tam chceme dostať) budeme vedieť, čo to naozaj tá Dŕžava je. Inak každý „pocestuje“ tam, kde sa mu to zdá „in“ – akurát že každý bude mať „svoj bod in“, a teda niekde inde ako je pôvodný bod „B“ našich Predkov.

Všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. Odpovede na budúcnosť nájdeme v minulosti – ale v dejinách, nie histórii. Ak odnímeme aspekt času a priestoru – éter je Živel príčin a manifestácia Stvoriteľa – čas a priestor stratia kontrolu nad nami.

Aby sme nežili v naivite, že hocikto môže dnes len tak z brucha vymyslieť to „najsprávnejšie“ – pritiahnime uzdu našej fantázii. Predpokladáme, že každý čitateľ našej stránky pozná krátky klip „Aj ja, capko domáci“. A všimli ste si v ňom naozaj všetko? Nuž teda mrknime sa na jeden detail:

Za oknom miestnosti, kde je Obama je na stene nápis spomínajúci Žalm 23... Ale naozaj je podstata v žalme?

Priblížme si teda nápis na stene:

drzava 02

Oddeľme si nápis čiarou na hornú a spodnú časť (kvôli lepšej orientácii):

drzava 03

A dobre si všimnime, čo je v hornej časti naozaj napísané:

drzava 04

Nuž áno – odkaz na Donalda (Trumpa).

Zopakujme si, že autor klipu sám povedal, že o jeho vytvorení začal uvažovať niekedy okolo roku 2005. Klip ukončil v polovici roka 2012. Vtedy sa riešila otázka druhého funkčného obdobia Obamu – o nejakom Donaldovi Trumpovi ako ďalšom prezidentovi sme ani nechyrovali... ale oni už mali hotový plán.

Stačí to na pochopenie? Udalosti ktosi plánuje vopred a detailne. Všetko musí presne sedieť, inak to nemá šancu sa zrealizovať. „Náhoda“ je iba demoverzia pre naivných a nevedomých.

Nedajme sa teda obalamutiť – toto pravidlo je všeobecné. Ak chceme späť do Dŕžavy, jej Egregor tu stále je. Musíme však dodržať presný postup, pretože inak sa tam nedostaneme. Ona tá Dŕžava nie je iba taká akási, ako by každý chcel pre seba. Ona je konkrétna a pre všetkých, ale len do konkrétneho časopriestoru sa môžeme konkrétne dostať. Inak uviazneme niekde v Medzisvetí...

15.05.2018

Tak teda pôvodný článok:

ZRIADENIE ZALOŽENÉ NA POZNANÍ ENERGETICKO-INFORMAČNEJ ŠTRUKTÚRY ČLOVEKA

Civilizácia cieľavedome zmenila významy hodnôt aj zámenou alebo zmenou významov slov a názvov. Stalo sa tak do takej miery, že dnes už málokto naozaj rozlíši aj základné rozdiely, ktoré v dávnych časom boli zrejmé všetkým. Strata pôvodných hodnôt – Kultúry – bola nahradená systémom, ktorý presmeroval všetky toky energie v spoločnosti tak, že biele sa stalo čiernym a naopak. Ten kto pracuje nemá nič ale naopak, čím menej niekto tvorí hodnoty tým viac – na úkor tých čo tvoria hodnoty – materiálne dosiahne. No rok 7520 (2012 n. l.) prináša dve už neodvrátiteľné veci: naša slnečná sústava Jarila-Slnka presekáva hranicu medzi Temným a Bielym Svetom – vraciame sa domov – a nastáva nulový bod paralelných Vesmírov. Udalosti, ktoré budú nasledovať prinesú konečné a definitívne riešenie – v zmysle predpovedí Slovansko-Árijských Véd budú zničené Temné Sily.

Dŕžava je pôvodný systém zriadenia Slovanov a Árijcov, v ktorom žili naši Predkovia dlhé tisícročia. Dnes toto slovo ledva poznáme a už vôbec nevieme čo pôvodne znamenalo. Pred 1620 rokmi sa naša slnečná sústava dostala pod negatívne pôsobiace žiarenie súhvezdia Líšky, čo umožnilo Temným Silám dočasne ovládnuť Midgard-Zem. Ako sa to deje? Nie je potrebné uvádzať mnohé vojny, ktoré postavili proti sebe národy bielej rasy tak, aby sa čo najviac vzájomne vyvraždili. „Pomiešanie“ jazykov bola jedna z efektívnych metód prístupu rozdeľ a podrob si. Ingliizmus, naša pôvodná Viera učí tomu, že každý národ, nezávisle od farby kože, musí uchovávať svoju vlastnú, prastarú, prvopočiatočnú Vieru, samobytnú Kultúru a neopakovateľnú Tradíciu. Ak sa ľubovoľnému národu nanúti cudzia viera – zaniká. Dôkazov je nadostač. V zmysle Slovansko-Árijských Véd vieme, že biela rasa má spoločný pôvod, rovnako ako má aj svoju pôvodnú Vieru. Ak sa nezaujato pozriete na ľubovoľný štát, kde je štátotvorným národom akýkoľvek biely národ vidíte, že postupne vymiera. Počet obyvateľov Zeme však narastá. Prečo? Prečo bolo na rozhraní 19. a 20. storočia v cárskom Rusku 150 miliónov obyvateľov a v Číne 100 miliónov? Prečo je dnes, po cca 100 rokoch v Rusku opäť len cca 150 miliónov obyvateľov ale v Číne už 1,5 miliardy a za hranicou 400 miliónov? Nuž my Slovania sme „prevzali“ kresťanstvo, ktoré takto pôsobí. Číňania sa dôsledne vrátili k svojej starej Viere – lebo majoritný Taoizmus je Viera, a to v mnohých Bohov – teda doslovne „pohanstvo“. Okrem neho je v krajine rozšírený aj Budhizmus – opäť nemá nič spoločné s náboženstvom. Správny „návod na použitie“, ktorý je danej rase vlastný ju aj náležite zveľaďuje. Ďalej Japonsko (kresťanov je tam oficiálne cca 1%). Japonský cisár v 17. storočí vyhnal z krajiny všetkých kresťanským misionárov – katolíckych aj protestantských – a dnes ich je 150 miliónov. Šintoizmus – opäť „pohanská“ Viera a Zen Budhizmus. India? Majoritne hinduistická krajina s védickou kultúrou (ktorú im priniesli naši Predkovia, čo je zachytené vo Védach a čo hinduisti ani nepopierajú). Je ich 1,2 miliardy. Skúsite menovať čo i len jediný národ bielej rasy, ktorého počet členov narastá? Nenamáhajte sa, taký neexistuje. VYMIERAME!

Dnešná forma moci – štát – trpí množstvom veľmi ťažkých chorôb. Svojvôľa a nezodpovednosť úradníkov, ich nepretržitý a nekontrolovaný rast, korupcia, zhromažďovanie moci a bohatstva, materiálne a duchovné utláčanie ľudí stojacich na nižšom stupni sociálnej hierarchie, neopodstatnené a neefektívne výdaje finančných a iných zdrojov a ich vykrádanie, deštruktívny vzťah k Prírode, nepomerné náklady na zbrojenie atď. Toto všetko hovorí o tom, že súčasné zriadenie – štát – vchádza stále viac a viac do slepej uličky svojho vývoja. Samozrejme, že sa vynára otázka, dá sa vyjsť z tejto slepej ulice? Aby sme došli k odpovedi, musíme si povedať, aký rozdiel je medzi Dŕžavou a Štátom.

Slovania a Árijci žili veľmi dlhý čas vo forme spoločenského zriadenia dŕžavy. Prvotným zdrojom takéhoto poznania sú Slovansko-Árijské Védy. Podľa ich údajov, jestvujú dva systémy sociálnej organizácie ľudí: Dŕžava a štát. Ešte nie tak dávno sme žili v dŕžavnom systéme. Organizácia života ľudí v Dŕžave predpokladala harmóniu s Prírodou, pretože tá sa „držala“ nie na záujmoch konkrétnych ľudí (vlády a jej úradníkov a ďalších využívateľov), ale na Tradícii, Zápovediach Svetlých Bohov a Veľkých Predkov a Svedomí ľudí.

V Dŕžave neexistoval svetský vodca, ale jestvovala samovláda Rodov Slovanov a Árijcov. Moc Dŕžavy stála na moci Rodov a Duchovnosti ich predstaviteľov. Dŕžava riadila národ, ktorý pozostával z Rodov a stála na ich Duchovnosti. Ku každému človeku sa v Dŕžave správali ako k potomkovi Svetlých Bohov, pred ktorými si boli všetci rovní, a to nezávisle od postavenia v spoločnosti. V slovanskom a árijskom ponímaní „národ“ nie sú jednoducho obyvatelia obývajúci určitý priestor, ale súhrn Rodov a Kmeňov. Výraz „národ“ sa jednoducho významovo nerovná termínu „obyvateľstvo“, pretože obyvateľovo nemusí byť rodovo organizované, ale môže pozostávať z vyhnancov, cudzincov a cudzozemcov.

Duchovným základom Dŕžavy bola Stará Viera Prvopredkov, ktorá objasňovala a obsahovala všetky stránky života Rodov Slovanov a Árijcov. Z nej trvalo čerpali Starú Múdrosť a dostávali z nej veľkú Duchovnú silu na svoju existenciu a tvorenie. V Starej Viere Prvopredkov Slovania a Árijci nachádzali odpovede na všetky otázky, ktoré prinášal život. V prvom rade Viera nie je náboženstvo, ale súhrn Múdrosti a Poznania Prvopredkov, ktorý im bol daný v pradávnych časoch Svetlými Bohmi.

Rod bol sociálno-hospodárskym základom Dŕžavy. Pozostával z rozličných rodín, ktorých hlavnou povinnosťou bolo uchovanie a posilnenie Rodu. V Rode prebiehal hospodársky život i učenie a výchova detí. Rod sám si zabezpečoval ubytovanie, jedlo, odev, obuv, potreby pre domácnosť a ďalšie potrebné veci vrátame zbraní a výzbroje. Čo sa nedalo takto zabezpečiť to sa získavalo výmenou na trhoch. Dôležité je zdôrazniť, že vymieňalo, nie kupovalo za peniaze – to už je nástroj poroby. Základom života každého člena Rodu bola jeho práca, zameraná na blaho jeho rodiny a Rodu.

Výraz "MENA" je vôbec prastarý. Označuje "menu" vecí na jarmoku, nie peňažnú jednotku. Tento význam slovu mena zaprogramovala až civilizácia.

Rodová osada sa volala skýt alebo skuf. Rod viedla Hlava Rodu. Zložité otázky neriešil sám (okrem bežných problémov denného života), ale zastupoval Rod na Kruhu Dŕžavy, kde boli prijímané rozhodnutia, ktorým sa museli podriadiť všetci členovia Rodu.

Od desiateho tisícročia do roku 2000 n. l. sa začalo na severe Rassénie ochladzovanie. Prírodno-klimatické podmienky sa rýchlo zhoršovali a osídlenie Rodov na severe Rassénie sa skončilo. Teraz sa Rody Slovanov a Árijcov začali premiestňovať na západ, juh a východ. K ôsmemu tisícročiu do r. 2000 došlo na západe k osídleniu po dnešnú Volgu, na juhu po Hindukúš, Tibet a dnešnej rieky Chuanche. Osídlili ostrov Sachalin, Východné (Japonské) ostrovy a oblasť Ordos v dnešnej Číne. V tom čase zároveň dosiahlo Rodovo-Kmeňové zriadenie Rassénie vrchol svojho vývoja.

Sociálna organizácia Slovanskej Dŕžavy stála na vrodených vlastnostiach ľudí. Tieto vrodené vlastnosti sa ľahko rozpoznajú, ak sa pozrieme na informačno-energetickú štruktúru človeka, ktorá pozostáva z deviatich základných informačno-energetických centier, ktoré aj Indovia volajú čakry. Každé centrum rodí energetický víchor, ktorý žiari zodpovedajúcim svetlom. Deväť základných víchrov tvorí deväť tiel človeka vrátane fyzického tela, ktoré sú vložené jedno do druhého a vytvárajú osobitnú matriošku. Súhrn všetkých energetických žiarení vychádzajúcich zo všetkých centier vytvára „auru“ človeka, čo do tvaru a formy individuálnu.

Na tomto mieste doplňme, že aura nie je Duša. Duša nie je ani Egregor!

Na hlave človeka sa nachádza deviate, ôsme a siedme informačno-energetické centrum, ktoré majú zodpovedajúce názvy, farby žiarenia a určenie. Najvyššie, deviate centrum sa nazýva „Prameň“ (Žriedlo). Nachádza sa na vrchole lebečnej kosti hlavy a žiari striebristo-bielou farbou. Prijíma a vydáva Životné energie Svety Slavi.

Ôsme centrum, ktoré sa nachádza medzi očami sa nazýva „Čelo“ a žiari fialovou farbou. Čelo prijíma a predáva Obrazy Mysle, riadi intelektuálny a Duchovný vývoj. Siedme centrum sa nazýva „Ústie“ (Ústa). Nachádza sa v oblasti štítnej žľazy. Centrum Ústie zabezpečuje človeku príjem a odovzdávanie energie Zmyslových Obrazov a žiari belasou farbou. Takto platí, že do prvej kategórie patria ľudia, ktorých aura žiari striebristo-biele a fialovo-belasé farby. Ľudia tejto kategórie majú potenciálne schopnosti na Duchovný vývoj, k vzájomnému pôsobeniu so Svetmi Slavi a Pravi.

Tri ďalšie informačno-energetické centrá sa volajú „Leľa“, „Lada“ a „Prsia“ (Hruď, Jarlo). Šieste centrum, ktoré sa nazýva Leľa žiari modrým svetlom. Víchor, ktorý vytára sa krúti na úrovni pleca pravej ruky. Toto centrum zabezpečuje poznávanie Sveta Javi a intuitívnu tvorivosť v ňom (technické vynálezy a vedecké objavy). Piate centrum sa nazýva Lada žiari zelenou farbou. Víchor, ktorý vytvára sa krúti na úrovni ramena pravej ruky. Toto centrum vyžaruje energiu Ľúbosti. Štvrté centrum nazývané Prsia (Hruď) vyžaruje zlatú (žltú) farbu. Víchor, ktorý vytvára sa točí na úrovni slnečného pletenca. Prijíma a vylučuje energiu Tvorivého Budovania, otvára schopnosti na vytváranie predmetov Javného Vesmíru. Prsia riadia aj schopnosti nadobúdania a odovzdávania vojenských, výrobných a administratívno-riadiacich návykov, umenie tvorivo usporiadávať Životné Priestranstvo okolo seba. Toto centrum sa nazýva „Posúvačom“, alebo „Centrom Chara“. Ten, kto ovláda toto centrum sa nazýva „charakterníkom“. Takto do druhej kategórie patria ľudia, ktorých aura vyžaruje zeleno-modré a zlatisté farby. Ľudia tejto kategórie majú potenciálne schopnosti na budovanie a riadenie procesov vo Svete Javi, na administratívno-riadiacu a vojenskú činnosť.

Nasledujúce tri informačno-energetické centrá sú „Život“, „Zrod“ a „Zdroj“. Život je tretím centrom a žiari oranžovou farbouje to víchor, ktorý vytvára sa krúti v úrovni pupku človeka. Cez Život človek prijíma Životnú Silu a Múdrosť Rodu. Život riadi životnú a pracovnú činnosť človeka vrátane počatia jeho detí, ich narodenie a výchovu. Druhé centrum, Zrod žiari červeným svetlom. Víchor, ktorý vytvára sa krúti na úrovni lona tela. Zrod prijíma energiu od druhých živých bytostí a tiež vydáva, prijíma a vylučuje energiu rozmnožovania. Prvým centrom je Zdroj, ktorého farbu vnímame ako čiernu. Víchor, ktorý vytvára a krúti okolo kostrče. Zdroj vnáša Silu Zeme, zabezpečuje životné aktivity človeka. Do tretej kategórie patria ľudia, ktorých aura žiari oranžovo-červeno čiernym žiarením. Ľudia tejto kategórie majú maximálne potenciálne schopnosti na tvorbu potomstva a zvyčajnú prácu na Zemi.

Teda vrodené schopnosti ľudí delíme na tri kategórie. Je však treba povedať, že forma aury závisí aj od genetiky človeka. Preto žreci alebo volchvovia skúmajú nielen farbu, ale aj tvar aury. U Vedúnov má aura formu otočenej pyramídy, pretože maximálna intenzita vyžarovania sa nachádza vôkol hlavy. Forma aury Vladára alebo Obrancu pripomína hračku – bábiku uprostred rozšírenú. Vyžarovanie je maximálne v hrudnej časti tela. Pracovník má auru pripomínajúcu farbu pyramídy, kde maximálne vyžarovanie je koncentrované v spodnej časti tela.

Obraz pyramídy ponúka myšlienku odolnosti sociálneho systému. V skutočnosti sociálna štruktúra bude vtedy odolná, ak sa dosiahne správny pomer medzi Vedúnmi, Vladármi a Obrancami a Pracovníkmi. Čím je v spoločnosti viac Pracovníkov, tým je širší základ sociálnej pyramídy, tým odolnejšia je spoločnosť. Spoločenstvo sa neprimerane naruší, ak neadekvátne vyrastie počet Vladárov a Obrancov. Jednako pri nedostatočnom počte Vedúnov, Vladárov a Obrancov dôjde k neohraničenému nárastu Pracovníkov, čo môže priviesť k ich podriadeniu nepriateľskými silami alebo k vnútorným nepokojom, ktoré privedú ku krachu spoločnosti. Toto všetko je potrebné vedieť pri budovaní sociálnej štruktúry spoločnosti.

Vo Svete Javi sú ľudia na základe ich vrodených schopností rôzni čo do schopností duchovných, riadiaco-vojenských a pracovných. Ak by sme sa pozreli na správnu štruktúru všetkých členov spoločnosti, tak ľudí schopných duchovnej činnosti sa rodí všeobecne menej ako 1%, schopných zvládnuť riadiaco-vojenské činnosti okolo 12%, schopných činne pracovať okolo 85%. Okolo 2% ľudí sa rodí s neschopnosťou k akejkoľvek pozitívnej činnosti. Toto všetko sa v slovansko-árijskej spoločnosti bralo do úvahy.

Už pri narodení dieťaťa Vedúni zistili do akej skupiny činností patria jeho schopnosti. Potom tieto schopnosti dieťaťa rozvíjali pri výchove a učení. Rozhodujúce bolo nie postavenie rodiny, ale vrodené schopnosti dieťaťa.

Preto v slovansko-árijskej spoločnosti neexistovalo tvrdé delenie na kasty, ako je v Indii. Slovansko-Árijské Védy vysvetľujú pojem „kasta“ ako zväz ľudí toho alebo onoho druhu činností. Kasta je Duchovný Zväz spájajúcich ľudí, ktorí sa usilujú o realizáciu konkrétneho Duchovného cieľa. Na prvé miesto sa kladie úroveň Duchovného vývoja človeka, ktorá mu umožňuje sa priradiť k tej alebo onej kaste, vyjadriac tak druh spoločensky nenahraditeľnej činnosti.

Do kasty teda mohol vstúpiť akýkoľvek človek, ale len v tom prípade, ak mal zodpovedajúce schopnosti, pracoval na sebe a chcel sa stať takým, aké mal vrodené schopnosti a pochopenie nevyhnutnosti vykonávania tej alebo onej činnosti podľa potrieb Rodu a Dŕžavy.

Práve tento systém organizácie riadenia spoločnosti, založený na poznaní informačno-energetickej štruktúry človeka umožňoval zostaviť odolnú štruktúru spoločenského zriadenia. Preto v slovansko-árijskej spoločnosti boli tri základné kasty, ktoré sa ešte vnútri seba delili na niekoľko podkást.

Do prevej kasty patrili Vedúni. K nim patrili žreci a žrice, volchvovia a volchvkyne. Kudesnici a kudesnice.

Do druhej kasty patrili Vladári a Ochrancovia. Patrili tu kniežatá (cháni, konungovia), hlavy Rodov a Občín, hajtmani (atamani, vojvodcovia, kmeti), víťazi a vojaci.

Do tretej kasty patrili Pracovníci. Patrili tu: rybári, včelári, poľovníci, poľnohospodári, pastieri, remeselníci a trhovníci).

V dŕžave neboli dobré a zlé Rody, vyššie a nižšie kasty. Nebolo nevoľníkov, ktorí by slúžili vyšším kastám. V Dŕžave kastám nikto neslúžil. Jednako sa však v Rodoch objavili aj ľudia, ktorých hlavným cieľom bolo žiť pre seba, pre uspokojovanie svojich osobných chlipností a radovánok napriek Rodovým Ustojom a Zápovediam Vyšných Bohov a Veľkých Predkov. Týchto ľudí vyháňali z Rodov a stávali sa „izgojmi“ (vyhnancami).

Základ vojenskej moci Dŕžavy tvorili družiny. Družiny zostavovali Rody, Občiny a Žreci pri Kapištiach (takzvané chrámové stotiny). Boli zostavené z profesionálnych vojakov, ktorí dobrovoľne zasvätili svoje životy obrane Otčiny. Týchto vojakov v dávnych časoch volali Getmi (Hetmi) a teda družinu viedli getmani (hetmani, hajtmani). V prípade vzniku hrozby vojny sa družiny spájali a vytvárali vojsko, ktoré viedol knieža alebo najlepší z hajtmanov.

Názov "Geti" sa v niektorých slovanských jazykoch čítal ako "Heti". Dnes je toto rozhranie nejasné, preto netreba hneď skákať do predčasných uzáverov. Napríklad vieme, že cisár Marcus Aurelius napísal svoju knihu Meditácie na území Slovenska, ale v prekladoch tam nájdete rieku s názvom GRON. Netreba veľa špekulácií nato, aby sme pochopili, že ide o dnešný HRON.

Geti boli profesionálni vojaci, nie národ. Aj Herodotos spomína Masagetov, t.j. Veľkých Getov. Táto organizácia armády nebola dostatočne efektívna pri útoku Alexandra Macedónskeho. Žreci Tartarie preto vykonali reformu, na základe ktorej vznikla Hetská ÚNIA, čo dnes nazývajú HÚNI a mylne označujú za národ. Je to podobný omyl ako osadu SKÝT označiť za meno národa.

Keď sme už načali názvy, pridajme ešte čosi. Starosloviensky výraz KŇAZ sa skladá (ako v princípe všetky naše pôvodné slová) v tomto prípade z výrazov KON+AZЪ. Je to AZЪ, ktorý sa riadi podľa KONOV. Dnes nám namiesto neho "dali" slovo KNIEŽA. Akosi však pozabudli na druhý pôvodný výraz KŇAŽNÁ. Pri pokresťančovaní nášho územia sa popi rozhodli prevziať názov od zrejme nimi hlboko nenávidených KNIEŽAT (KŇAZOV), ktorí im očividne aj proti presile spôsobili veľa problémov pri podmaňovaní si nášho územia. Kňaz je teda Temné, Čierne Knieža - čo aj zodpovedá skutočnosti. Veď nie náhodou je ich pracovnou farbou čierna.

Druhým reliktom je výraz "otrok". V staroslovienčine znamenal "mládenec". Ukazuje na to, ako museli na popov (temné kniežatá) robotovať mládenci, že v našom kultúrnom prostredí nadobudol výraz "mládenec" dnešný význam "otrok" (t.j. rab).

Podotknime, že nielen v ruštine, ale aj jazykoch balkánskych Slovanov má výraz "kňaz" a "otrok" pôvodný, starý význam.

Pri potrebe obrany Dŕžavy sa zostavovala domobrana. Do nej vstupovali všetci muži-pracovníci Rodov a Občín, následkom čoho sa každý muž v Rode a Občine od detstva učil zaobchádzať so zbraňou a umeniu bojovať. V podstate v Dŕžave existovala všeobecná branná povinnosť, pretože obrana Otčiny bola svätou povinnosťou každého Slovana a Árijca. V prípade odrážania agresie vojsko zahŕňalo družiny zostavené z profesionálnych vojakov (getov) a domobranu, zostavenú z pracovníkov. Okrem družín a domobrany bola v Dŕžave organizovaná stála pohraničná služba z Rodov v pohraničí.

Slovania a Árijci dávno pred objavením sa štátu a druhých národov našej Zeme mali vysoko organizovaný, samoriadený spoločenský systém zabezpečený formou Dŕžavy. V Dŕžave nejestvovalo rabstvo, dokonca ani zajatí cudzí vojaci neboli rabmi v priamom zmysle slova. Žili v Rodoch a mali povinnosť odpracovať si tri roky ako náhradu za ujmy, ktoré spôsobili Rodu alebo Občine svojou účasťou na ozbrojenej agresii. Po uplynutí času dostával možnosť výberu: vrátiť sa domov alebo ostať v Dŕžave.

Vďaka svojej sociálnej organizácii a úrovni Duchovného vývoja členov Rodov a Občín Slovanská Dŕžava Rassénia prežila mnohé tisícročia. Svoju existenciu ukončila na základe rozhodnutia žrecov v polovici druhého tisícročia n. l. dobrovoľne, vstúpiac do Moskovskej Rusi, ktorá nadobúdala silu. Zároveň jej v transformovanej podobe odovzdala svoje dedičstvo. Toto dobrovoľné spojenie sa stalo príčinou premeny Moskovie na Rusko za Ivana Hrozného (v pôvodnom význame slova Búrkového)

Hlavné dôvody takéhoto zvratu udalostí boli nasledovné:

  • Za posledné tisícročia sa prírodno-klimatické podmienky značne zhoršili;
  • Za to isté obdobie bolo zároveň nutné viesť dlhé a ťažké vojny;
  • Po odchode na západ sa zrýchlil rozpad ordickej armády a duchovných a sociálnych základov Rassénie.

S narastajúcim počtom Rodov a vplyvom sťahovania sa na západ došlo k miešaniu Rodov na ďaleko menšom území. Bolo preto potrebné pristúpiť k inej forme riadenia takejto spoločnosti, a práve preto vzniklo Kopné právo (Kopná Pravda). Kopa vznikla zo skratky „Kruh Občiny Postanovil“, t.j. Kruh občiny stanovil. Najskôr Kruhu (Veče, Rade) predsedali hlavy jednotlivých Rodov, postupne, nebadane s pribúdaním množstva cudzozemcov sa začal princíp rozhodovania meniť. Cudzozemci privádzali naspäť aj im úslužných izgojov (vyhnancov) a postupne rozožierali prastaré základy organizácie slovanského zriadenia. Cudzozemci so sebou priniesli aj iné, značne zjednodušené viery, ktoré už boli náboženstvami. Ich obsah už nevychádzal za rámec snahy obohacovania seba a svojej rodiny. Už neobsahovali nijaké informácie o minulosti, alebo ju podávali v zmenenej podobe, a už vôbec neobsahovali informácie o Stavbe Vesmíru a vývoji života na našej Zemi. Takto postupne rozožrali z vnútra prastarý systém života Slovanov a Árijcov, čoho cieleným výsledkom bola fragmentácia pôvodnej spoločnosti špeciálne orientácia na tých ľudí nízkej mravnosti, ktorí inklinovali k bohatstvu a rozkoši.

Príkladmi tejto taktiky sú trhovo-remeselné občiny Pskova, Veľkého Novgorodu a Kyjeva. Práve tam dobre vidno utváranie sa nemeckej strany, v Kyjeve sú to zase kresťania a ich snahy odtrhnúť tieto mestá od Dŕžavy a podriadiť ich vládam baltických krajín a Byzancii. Alexander Nevský bol neraz nútený silou odrážať nájazdy cudzích, kresťanských križiackych armád a trestať predstaviteľov nemeckej strany. Sviatoslav po odchode z Bulharska tiež trestal predstaviteľov kresťanstva. Ale to isté prebiehalo aj v iných kniežatstvách, kniežatstvo Moravské – podľa nášho vlastného názvu Maličká Rus – nevynímajúc.

Následkom takýchto zmien v slovansko-árijskej spoločnosti spolu s rozpadom ordického vojska dozreli predpoklady na vytvorenie štátu. Prechod od Dŕžavnej organizácie spoločenského života k štátu a vláde je predovšetkým výsledkom duchovno-mravnej degradácie značnej časti Slovanov a Árijcov.

Rozdiel medzi Dŕžavou a štátom je podstatný. Kým Dŕžava funguje vďaka vodcovstvu žrecov, samoriadeniu Rodov, Občín a Kmeňov, ale tiež vďaka obrane kastami vladárov a profesionálnych vojakov, štát funguje vďaka tomu, že vláda je v súkromných rukách porovnateľne malej skupiny ľudí. V štáte vždy menšina ovláda väčšinu. Podstata vlády spočíva v reálnej možnosti a schopnosti vládnucich podriadiť si ovládaných.

Ak sa z tohto pohľadu pozriete na oficiálne podávané dejiny Veľkého kniežatstva Moravského uvidíte, že dnes nám podsúvajú iba históriu – teda vhodne „spracované“ dejiny. Knieža nie je následník trónu, je to úplne iná forma moci. V časoch, keď už sa jedná o dedičné následníctvo vladára a nie zvolenie najschopnejšieho vojenského vodcu musela byť Veľká Morava už hodne zmenená a spoločnosť zvnútra rozožratá. Čím viac na západ tým to prišlo skôr. Mohlo teda dôjsť k záverečnej fáze hry: vpustenie do krajiny križiakov, ktorí bez milosti vyhladili dospelé domáce obyvateľstvo už za spolupráce panovníka. V cirkevných záznamoch o tom informáciu nenájdete, lebo hoci cirkev hovorí o mieri a pokoji, práve ona vládla mečom a jedom, ktorými násilne šírila kresťanstvo a vyhladzovala našich Predkov.

2009

 https