Predkladáme vám skôr námet na organizáciu stretnutí v kruhu rodín a známych počas nadchádzajúceho voľného víkendu – teda stretnutia slovanských Občín na pamätný a veľký deň výročia oslavy porážky a zničenia judského kráľovstva Chazarov. Veľké kyjevské knieža Sviatoslav Chrabrý, rola ktorého je v našich krajinách akosi (čírou náhodou?) neznáma, dňa 3. júla r. 964 zničil Chazarský kaganát v rozhodujúcej bitke. Ak by nebolo Sviatoslava, dnes by ste určite nečítali tento článok, a ani by ho nemal kto napísať.
Je to vynikajúca príležitosť na stretnutia v Prírode, na zdravom vzduchu, v kruhu RODných, priateľov a známych, teda v kruhu svojich, v kruhu Slovanov.
Núka sa príležitosť pobesedovať o svojich názoroch, myšlienkach a cieľoch, spolu rozobrať ako ich dosiahnuť, spoznať sa lepšie s priateľmi a ich rodinami a naladiť osobný kontakt so svojimi vlastnými.
Existuje množstvo horúcich a zaujímavých tém, napríklad niečo z nasledujúcich, ktorými sa tradične zaoberali na spoločných stretnutiach naši slovanskí Predkovia:
Národ a vláda;
Kopa a Veče (Slovanské Právo);
Slovanské ponímanie kupectva;
Vzájomná pomoc a podpora;
Organizácia oddielov sebaobrany, cvičenie bojových umení;
Zabezpečenie autonómnosti v dnešných podmienkach;
Odolanie otrockému svetonázoru;
Čistota RODu
Určite sa nájde ešte množstvo ďalších, aktuálnych tém. V každom prípade svieži vzduch, stretávanie sa so svojimi vlastnými, konštruktívne besedy a živé fóra, riešenie problémov a vzájomná pomoc, ľudové, slovanské piesne a povesti starých čias.
Pre tých, ktorí sú hlbšie v téme – už nastal čas podávať Múdrosť Predkov pri horiacich vatrách. Každý z nás nech vyslovuje čo najčastejšie a medzi svojimi – SOM SLOVAN! Musíme sa učiť pracovať v občinných spoločenstvách, organizovať spoločné stretnutia, alebo ich informačne podporovať a preposielať takéto a podobné pozvania svojim priateľom. Toto sú veci, ktoré sa musíme sami naučiť, pretože nikto nám v tom nepomôže. Ak sa vám zdá takéto niečo veľmi ďaleko od dnešných možností či všedného života – aspoň vidíte, ako sme ďaleko od našich Predkov. A cesta vpred – teda cesta nazad k našim Predkom – to nie je cesta „každý za seba“, nejakou „špeciálnou meditáciou“, to je spoločná cesta.
Teda stretávajme sa a upevňujme vzťahy a priateľstvá, SVARGAňujme kašu (starosloviensky výraz), spolu aj s deťmi ju jedzme, spievajme piesne. Naše Piesne. Hrajme hry – a toto všetko na čistom vzduchu.
Na stretnutiach však musíme dodržiavať KON (t.j. pravidlá), v našom prípade napríklad vyjadrený nasledovnými bodmi:
Žiadny alkohol;
Žiadne drogy;
Žiadne nelegálne zbrane;
Ak fajčíte – dajte si záväzok vydržať, alebo ak sa nedá, tak fajčite opodiaľ, ale nezabudnite dobre uhasiť špaky a neodhadzujte ich v prírode;
Odneste svoje odpadky, udržiavajte rozumný a ochranný postoj voči Prírode;
Žiadne bitky a nepriateľstvá so svojimi;
Vítajú sa všetky aspekty Slovanského životného štýlu a kultúry;
Pestujme uvážlivé a konštruktívne chovanie ku svojim – Slovanom;
Vítané sú najmä rodiny s deťmi: RODina je základ RODu;
Vítaní sú aj odborníci – od pedagógov po trénerov či inštruktorov.
Ak sa nám zdá takéto niečo veľmi vzdialené – aspoň vidíme, ako sme vzdialení od jednoty Slovanov, ktorá nemôže byť iná, ako založená na osobných stretnutiach a udržiavaní pravidelných kontaktov.
Pridajme si ešte niekoľko obrázkov z pamätníkov Veľkému kniežaťu, nášmu Predkovi, Sviatoslavovi Chrabrému. Sú z Ruska a Ukrajiny:
Nuž a aké pamätníky máme my? Sviatoslava sotva u nás nájdete, zato tých, ktorí boli na „školení“ u Chazarov, aby vedeli ako šíriť „pravú vieru“ pred ich cestou na Veľkú Moravu nájdete prebytok… o koho asi môže ísť?
