Ovplyvňovanie
skcsenderu

separator

ako z 01

Chodíme do škôl, aby sme získavali nové a nové poznatky – ale to hlavné nás žiadna škola nenaučí. Ako žiť je v skutočnosti jedna z najpálčivejších otázok vôbec. Mnohí chodia na náboženstvo a do kostolov – ale akosi stále sami nevedia, ako majú žiť. Iní čítajú rôzne názory rôznych vedcov – samozrejme, že najčastejšie amerických – ale aj tak stále nevedia, ako na to. A tak či onak, rozmýšľajúci človek nakoniec aj tak zistí, že napriek všetkým radám, médiám, vzdelaniu a kurzom aj tak presne nevie, ako by mal žiť.

Stačí na zdravý život konzumácia vitamínov a látok, ktoré nám odporúčajú v školách a vedci? Stačí na správny život chodiť do kostola? A je správne v kostole hovoriť o jednom a v reálnom živote konať po druhom? Nie je to náhodu ono evanjeliové zákonníctvo a farizejstvo? Možno sa venovať športovému sexu, potom sa vyspovedať a všetko je naozaj čisté a odpustené? A môže vôbec pop v spovedi odpustiť škodu spôsobenú Stvoriteľovi? Je to kompetentná inštancia? Môže vôbec niekto iný – okrem nás – byť zodpovedný za naše činy? Je normálne zabíjať zvieratá a jesť mäso – veď všetci tak robia – hoci to neschvaľuje ani védizmus ale ani Biblia? Prečo potom – keď žijeme podľa konkrétnej doktríny – na nás dopadajú rany osudu? Prečo sa zdravo stravujeme a žijeme podľa pokynov odborníkov a máme zdravotné problémy a kráti sa nám život? Je pitie alkoholu naozaj neškodné? Nevadí, ak pre svoj prospech oklameme či okradneme iných ak to urobíme tak, že na to nikto nepríde? Je Duchovný vývoj jedno a obchodovanie druhé? Môžeme zradiť či udať vlastných príbuzných ak to sú (zlí) pohania a nechodia do kostola a my (dobrí) chodíme? Je naozaj krv menej ako cudzie náboženstvo? Je síce pekné počúvať rečičky o Slovanstve, ale keď príde na lámanie chleba tak sa kľudne vyspíme so super babou či oklameme toho, kto nám veril – keď usúdime, že to je slovanský sektár? Môžeme v politike sledovať iba svoje koristnícke ciele a potom si ani nespomenúť na tých, ktorí nás tam zvolili? Je normálne jedno hovoriť a druhé robiť?

Takýchto a podobných otázok si môžeme dávať nekonečné množstvo. Neustále sa točíme v kruhu a väčšina si ani nevie nič iné ako tento kruh predstaviť. Je vôbec nejaké východisko?

A tu je vhodné miesto sa zastaviť a preskúmať svoje vnútro, svoje pohnútky, či náhodou nečakáme, že za to, akí sme dobrí niekto ledva čaká, aby nás odmenil... nejaký Pán. Nie, nemusíme hneď hovoriť o kresťanskej entite, ale iba o niekom, kto pozorne sleduje naše kroky a len čaká na to, kedy nás odmení – veď predsa všetko dodržiavame tak, ako sa má...

V tomto bode radšej prestaneme pokračovať v ilúziách a zamerajme sa na to, ako to vlastne s tým našim životom a zodpovednosťou zaň naozaj je. Ako vlastne môžeme zistiť ako žiť tak, aby sme naozaj žili, smerovali nahor po stupienkoch evolúcie a vyvíjali sa podľa plánu Stvoriteľa.

Začnime trilógiou Matrix – presnejšie tretím dielom pod názvom Matrix Revolutions. Už sme to síce písali, ale zopakujme si, že postava Francúza personifikuje Diabla. Aký vlastne Diabol je? Nepriateľ („dobrej“) kresťanskej Cirkvi? Ale to už nie je úroveň uvažovania nášho čitateľa. Proste veci sa nemajú tak jednoducho „čierno-bielo“. A film aj podáva jasnú odpoveď. Diabol nie je ničí nepriateľ, on je iba určitá forma – Ipostáza – Stvoriteľa, ktorá „technicky“ realizuje trest za nedodržiavanie Pravidiel, ktoré pri vzniku Vesmíru stanovil On sám – Stvoriteľ. My ich voláme Kony, ale iní ich môžu volať aj inak. Teraz ide o podstatu, nie názov, pretože dnes sa frekvencie zmenili, a aj v minulosti preprogramované názvy nadobúdajú takú energetickú hladinu, akú si predstavujú tí, ktorí ich používajú. Ak – pravdaže – nevedia o podstate viac. Vtedy platia iné merítka.

Scéna sa odohráva v bare, do ktorého prišla naša skupinka pri hľadaní Nea. Rozhovor začína Francúz (Diabol) tým, že podá dostatočne jasné vysvetlenie podstaty toho, čo je jeho úloha. Môžeme tam počuť jasné formulácie: „neexistuje akcia bez reakcie“; „ak niečo vezmete odo mňa – zaplatíte za to“. Pre Diabla je všetko napojené na obchod – „ja mám to, čo chcete vy, vy máte to, čo chcem ja“; „kde niekto vidí náhodu, ja vidím dôsledok“; „kde iní vidia príležitosť, ja vidím cenu (t.j. čo za to)“.

Možno jasnejšie vyjadriť skutočnosť, že všetko – ÚPLNE VŠETKO – okolo nás je jedna nespočetnekrát opakovaná reťaz príčin a dôsledkov? Nikto sa z tejto reťaze nemôže vymaniť bez toho, aby nekonal vedome správnym spôsobom. A už vôbec nie tak, že o nej nevie alebo ju jednoducho ignoruje a robí to, čo robí aj stádo navôkol. Nevedomosť je nie pre náhodu najväčším hriechom.

ako z 02

Je Diabol zato zlý? Odpoveď je určite našim čitateľom jasná. A že existuje – aký problém pre človeka žijúceho aktívne prakticky podľa našich „štandardov“, ktoré nazývame SVEDOMIE a ČESŤ? Veď aj starí Rimania hovorievali:

CASTIS OMNIA CASTA

Kasta je teda nie náhodou Kasta... a čistému je všetko čisté.

Za zmienku stojí aj poznámka „ak niečo vezmete odo mňa – zaplatíte za to“. Iste, Diabol má svoju Temnú štruktúru, teda sebe podriadené entity. Tu patria aj rozličné entity, ktoré mnohí chamtivci evokujú, t.j. vyvolávajú s tým, že im dávajú úlohy, ako škodiť iným ľuďom, teda konať v ich prospech. Tu je síce viac spôsobov, ako môžu konať, začína to už znalou manipuláciou so Živlami (viac neskôr). To len na pripomenutie – tí, ktorí používajú čiernu aj červenú mágiu vo svoj prospech zaplatia absolútnu cenu. Bez ohľadu na to, že teraz im tieto bytosti slúžia. Veď oni nechcú veľa – iba životnú energiu alebo Dušu. O nič iné im nejde. Teda preto takéto nízke Duše zažijú už iba jednu inkarnáciu, v ktorej budú musieť okúsiť všetko to, čo spôsobovali iným. A potom príde rozkódovanie Duše... všetka v nej zhromaždená energia pôjde tomu, komu slúžili... presne podľa dohody, ktorú s nimi dobrovoľne uzavreli a ako dôsledok ich činov. Bez zaplatenia sa to proste nezaobíde.

Je to možno prekvapivé, ale princíp „obchodovania“ je nástrojom Diabla. Nech už uzatvárame akékoľvek obchody, ak sa životným cieľom stáva hromadenie majetku – nie prosté, normálne prežitie – tak slúžime Temnej hierarchii.

Ak cieľom človeka v Javi je Duchovný vývoj, tak ak potrebuje pre tento účel nadmerný majetok, tak mu bude poskytnutý. Pamätajme – už sme o tom neraz hovorili – hlavné udalosti nášho života boli predprogramované a schválené (aj nami) ešte pred našim narodením. Dôležité nie sú ani tak konkrétne udalosti, ktoré nás v živote postretnú, ale náš postoj k nim.

Nezabúdajme, že aj náš osudový životný partner sa s nami dohodol o spoločnom živote ešte pred narodením. A taký či taká je iba JEDEN či JEDNA. Športový sex je hrubým porušením Konu Stvoriteľa – ale o tom viac neskôr. Majme neustále na pamäti, že za KAŽDÉ porušenie Konu prichádza trest, t.j. obyčajná kauzálna reakcia. Všetko, čo nás postretne sú IBA reakcie na naše akcie.

A že pri jednom životnom partnerovi nemôže ísť o obchodovanie? Ba veru hej. Veľa partnerstiev je založených na „obchodnej“ dohode štýlu „ty máš to, čo potrebujem ja, ja mám to, čo potrebuješ ty, dohodnime sa“...

GP nás efektívnou manipuláciou – na základe nášho súhlasu – dostal tam, kde teraz sme. Mohol tak učiniť iba a výlučne preto – pokiaľ nejde o karmickú väzbu – pretože sme porušili Kony. Inak by na to nemal právo. Ak by totiž prekročil svoje právomoci, reakciou by bola jeho likvidácia, aj keď nemožno – samozrejme – hovoriť o jednej osobe. Majme teda na mysli GP ako Obraz z mnohými hranami.

Ešte pred tým, ako sa detailnejšie pustíme do horeuvedených oblastí, prizrime sa bližšie aktuálnym udalostiam. Správne rozhodovanie sa v každej sekunde nášho života je nesmierne dôležité, lebo vo Vesmíre všetko záleží od každého jeho komponentu – vrátane nás. Tento článok píšeme v predvečer možnej konfrontácie arogantnej mašinérie Anglosasov za uchovanie ich globálnej kontroly sveta a slovanského Ruska, ktoré už nemôže ustúpiť. O dôvodoch sme písali už neraz. Ak sa v takejto situácii nevieme správne rozhodnúť – aj to je čin, hoci sotva pozitívny. Aj zaň príde reakcia, ako ostatne za všetko.

Celá situácia s hegemóniou jednej skupiny je však dostatočne názorná, aby sme sa z nej poučili. Nezabúdajme, že ak sa dokážeme poučiť na chybách iných, tak máme nahromadenú Múdrosť, ktorá nám to umožnila. Nič neprichádza len tak, samo od seba – tak to vidia iba tí, ktorí vedia veľmi málo. A preto sú aj ideálnymi objektami na externé riadenie, strihanie a rezanie. Presne ako dobytok.

Všetky svetové, demokratické médiá nás valcujú informáciami o tom, aká je Amerika – spolu s Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a pod. – dobrá, a aké je Rusko (neraz spolu s Čínou) zlé. My však vieme, že všetko vôkol nás slúži aj tomu, aby nám poskytlo možnosť Duchovného vývoja. S čím sa – hoci aj iba myšlienkami – stotožníme, tam sa aj zaradíme (viac neskôr). Aj s „príslušenstvom“ celého deja. Veď nikto nás k ničomu nenúti. Vyberáme si sami.

Súčasťou celej mediálnej hry je postulát – nijako nedokázaný – že USA je technologicky najvyvinutejšia krajina, ktorá je špičkou aj v zbraňových systémoch. Veď kto by nevedel, že oni vynašli – ako prví na svete – aj jadrovú bombu. A nielen vynašli, oni ju neváhali ani použiť. Hľa, pre pripomenutie:

ako z 03

Hirošima

ako z 04

Bomba zhodená na Hirošimu

Pripomeňme si aj Nagasaki:

ako z 05

ako z 06

ako z 07

Nuž teda áno, Američania naozaj prví – a zatiaľ jediní – v dnešnom svete použili jadrovú bombu. To hovorí o fakte, že nemajú žiaden problém tak urobiť aj kedykoľvek inokedy, ak by usúdili, že ide o ich „národný záujem“.

A generál J. Hyten nebude váhať – podľa vlastných slov – ak dostane „správny“ rozkaz od Trumpa.

ako z 08

Minulý mesiac však práve on pred špeciálnou komisiou Kongresu potvrdil, že Rusko má zbrane, proti ktorým USA nemá protizbraň. Všetko teda vsadia na jadrový protiúder. Nezabúdajme na túto poznámku – oni už takúto prax majú. Takže k tomu smerujú: zaútočia kedy chcú – napríklad na Sýriu – a ak nedokážu dosiahnuť čo chcú – pretože armáda Ruska ich dokáže poraziť aj bez jadrových zbraní (uznal to náčelník strategického plánovania armády USA) tak zahája jadrový útok. Takto vyzerá pravá tvár DEMOKRACIE.

Vôbec otázka zbrojenia vo svete je z pohľadu USA veľmi jednoduchá – veď oni naozaj sú za odzbrojenie:

ako z 09

Teraz sa však presuňme k pointe – USA nevyvinuli a nevyrobili prvú atómovú bombu na svete. Tá vznikla ešte v hitlerovskom Nemecku – svedčia o tom archívne materiály, ktoré Rusko odtajnilo. Nič to však nemení na veci, že oni ju prví použili. Okrem toho USA ako prvé vyrobili aj ponorku na jadrový pohon. ZSSR postavili prvú jadrovú elektráreň na svete a prvý ľadoborec na jadrový pohon. Kto nevidí rozdiel medzi jadrovou bombou a jej použitím a atómovou ponorkou na jednej strane a jadrovou elektrárňou a ľadoborcom na druhej strane ten naozaj vidieť nechce.

Možno sa zdá zvláštne, že prečo Hitler – ak mal jadrovú bombu – ju nepoužil vo vojne v čase, keď už aj tak prehrával? Situácia je totiž o niečo zložitejšia.

Podľa svedectva Adolfa Euleho nacistické Nemecko začalo s prácami na vývoji jadrovej zbrane ešte v roku 1938. Vedúci projektu – Himler osobne – dal rozkaz uchovať najvyšší stupeň utajenia na celý projekt ako taký. Práve preto sa práce na vývoji realizovali vo viacerých menších laboratóriách namiesto jednej ohromnej centrály pod jednou strechou ako v USA. Boli v tom aj výhody – Nemci nemuseli stavať jeden obrovský inštitút, ktorého existenciu by aj tak neutajili. Západné tajné služby však čosi – hoci nejasne – začali šípiť, preto už v roku 1939 zo všetkých odborných nemeckých časopisov zmizli dovtedy hojné príspevky nemeckých teoretických fyzikov o nových poznatkoch z vývoja.

Bezpečnosť projektu zabezpečovala špeciálna skupina gestapákov, ktorej velil Norbert Alke. Práve on vymyslel aj „zachránenie“ Nielsa Bohra a použitie firmy Norvegian Hydro ako odpútavajúcu návnadu. Anglické tajné služby po každom „úspešnom bombardovaní“ upadli do dočasnej eufórie, čo vždy Nemcom umožnilo spokojne pokračovať.

Prvý jadrový reaktor bol postavený v roku 1940. Jeho testy prebehli úspešne v roku 1941. Vtedy sa im podarilo do programu zapojiť aj Frederika Joliot-Currie. Nemci mu nahovorili, že pri náletoch spojencov na Paríž hrozí, že mesto ostane bez dodávok elektriky – teda v chlade a temnote – čo môže zachrániť jadrový reaktor. Currie bol v skutočnosti aj prvý, kto uveril rozprávke o mierovom využití atómu. V skutočnosti túto strašnú, ničivú silu použili na mierové účely iba Rusi. Francúz začal pracovať na nemeckej jadrovej bombe.

My však vieme aj to, že v nemeckej armáde bojovalo proti ZSSR približne 900 000 Francúzov, pričom v odboji ich bolo sotva 120 000, a aj to prevažne potomkovia ruských emigrantov – bielogvardejcov... ako sa vlastne ocitli medzi víťaznými mocnosťami?

Himler mal k dispozícii neohraničenú moc a zdroje, takže práce postupovali veľmi rýchlo. A tak koncom roku 1943 už mohli fyzici predstaviť Himlerovi prvú funkčnú verziu nemeckej atómovej bomby.

Teraz vystala otázka, kde ju vyskúšať. Ideálnym miestom bola Severná Afrika, ale tam už vtom čase vládli Angličania. Eule napísal 22. novembra 1943 Himlerovi detailnú správu, kde okrem iného píše:

V súčasnej dobe je objekt Loki pripravený k testom. Tieto testy je možné vykonať v nasledovných oblastiach:

  1. Nórsko, Severné more. Tieto oblasti sú dostatočne pusté, ale dosť blízko Británie. Okrem toho by bolo zložité ohodnotiť ničivú silu objektu na vodnej hladine, preto je vhodnejšia tvrdá súš.
  2. Alpy. V tejto oblasti sa nachádza dosť málo osídlených bodov. Ale skúšky v horskej oblasti, sprevádzané veľkou explóziou energie, môžu vyvolať vážne tektonické pohyby. Toto by následne mohlo spôsobiť zničenie komunikácií v Alpách, čo by bolo krajne nevhodné.
  3. Východ. Tu existujú značné priestory bez ľudí, pokryté lesmi, čo sa ideálne hodí pre skúšky. Treba však brať do úvahy nepriateľstvo miestneho obyvateľstva a možnosť, že zbraň by sa mohla dostať do rúk partizánom. Preto je potrebné pre skúšky zabezpečiť zosilnenú ochranu.

Himler na základe dlhého váhania v decembri 1943 rozhodol, že skúšky budú realizované v západnej časti ZSSR, ktorá bola okupovaná Nemcami – v Bielorusku.

Na očistenie oblasti od partizánov boli do priestoru Gomel presunuté tri divízie SS, ktoré počas januára-februára v podstate úlohu splnili. Miestne obyvateľstvo deportovali do Nemecka, tých partizánov, ktorých nezlikvidovali na mieste previezli do iných oblastí Bieloruska. 3. marca 1943 bol objekt „Loki“ (atómová bomba) dopravený na miesto testov. Výbušný mechanizmus inštalovali v pustých, močaristých húštinách. Poblíž umiestnili niekoľko automobilov, zvierat, ale aj budovu s politickými väzňami. Okrem toho ženisti priviezli niekoľko železobetónových bariér rozličnej hrúbky. Okolo epicentra rozostavili niekoľko tankov – vrátane Panterov a Tigrov. V blízkosti mali stanovisko aj fyzici, vývojári atómovej bomby, vedenie Ahnenerbe, ba dokonca aj samotný Himler. Títo všetci boli v špeciálne postavenom bunkri desiatky kilometrov od bomby. Všetci stáli pred riadiacim pultom, do ktorého prichádzali všetky informácie z množstva všakovakých snímačov.

Bombu odpálili o 11:00 berlínskeho času. Opis Euleho, ktorý bol na mieste výbuchu nasledujúci deň:

Neviem s čím by sa tento les dal porovnať. Došlo tu k zrazeniu sa dvoch živlov: ľadu a ohňa. Ďaleko pred epicentrom už leží po zemi čierna, zapáchajúca spálenina; potom sneh mizne úplne a zo spustošenej zeme trčia kostry stromov – polámané, vetvy zdvihnuté k oblohe, doslovne v agónii. Sú tu iba dve farby: čierna zem a biela obloha. Pôda je ešte stále teplá, padajúci sneh sa okamžite topí a mení na čierne mláky. Zo všetkých obrázkov pekla, ktoré som vo svojom živote videl, je tento ten najdôveryhodnejší.

Samozrejme že esesáci a vedci nešli do centra výbuchu. Tam poslali zajatcov a väzňov, ktorým sľúbil slobodu. Potom ako sa vrátili s obrázkami a fotografiami ich okamžite postrieľali a zahrabali v masových hroboch priamo tam.

V roku 1986 došlo v tej istej oblasti Gomel k havárii atómovej elektrárne Černobyľ. Vietor odvial rádioaktívny prach do Európy. Vedci v tejto súvislosti vykonávali merania radiačného pozadia, pričom objavili zvláštnu anomáliu: spolu s novým žiarením spozorovali staré, zostatkové, ako keby z dávneho výbuchu. Nikto však tejto informácii nevenoval pozornosť.

Veď kde by sa vzal jadrový výbuch v prvej polovici štyridsiatych rokov! Nemohlo to byť – a teda ani nebolo. Nepripomína vám to niečo?

Prvé atómové bomby začali prichádzať do výzbroje 244. bataliónu začiatkom roku 1945. Prvá bomba bola vyrobená už v decembri 1944. V januári dve, dve vo februári, štyri v marci a už iba jedna v apríli. Nemecká armáda dostala 10 spolu jadrových bômb.

Borman ich však už vtedy neplánoval použiť, ale vyviezť do Antarktídy. Tento plán sa mu však celkom nepodaril – sčasti mu ho prekazil Himler. Nie je celkom jasné, prečo Hitler nedal príkaz na použitie atómových bômb proti Američanom. Himler ho presvedčil nejakými argumentami, alebo proste nejako skomplikoval celý proces – bol na to v dostatočne silnej pozícii. Pravda je aj to, že atómová bomba sa ukázala veľmi málo efektívna proti pancierovanej technike – bolo jasné, že jej nasadenie nedokáže zastaviť ruské tankové armády v ich ceste na Berlín. Vysoko efektívna však bola na živé bytosti – mestá s civilnými obyvateľmi. Jej hlavnou úlohou je teda likvidácia živej sily – obyvateľstva.

Bomby sa nachádzali v Ruhre, mieste dislokovania 244. bataliónu. Práve preto sa ho Američania tak mocno snažili začiatkom roku 1945 obsadiť. Práve preto sa ich zmocnila taká panika, keď ich Nemci v Ardenách protiútokom zastavili. Značne sa im uľavilo až po tom, ako v máji-apríli 1945 nakoniec Nemcov obkľúčili. Vtedy im do rúk padli aj nemecké atómové bomby.

Himler začal zrádzať Hitlera ešte v roku 1943, keď začal tajne rokovať s Američanmi – udalosť je zachytená napríklad v seriály Sedemnásť zastavení jari.

Himler bol pripravený zachrániť svoju kožu a Anglosasom nevadilo, že jedna z najväčších nacistických beštií s nimi rokuje – len aby dostali to, čo chceli. A Himler očividne mal s čím obchodovať.

Nevedno ako konkrétne znela dohoda medzi Himlerom a Američanmi, ale Himler nemohol dopustiť, aby Borman odniesol všetkých 10 atómových bômb do Antarktídy. Podarilo sa mu troch zmocniť a odovzdať ich Američanom.

V spojitosti s touto udalosťou treba spomenúť zvláštnu smrť feldmaršála Modela, ktorý ako keby spáchal samovraždu.

ako z 10

ako z 11

Samovraždu spáchal z akéhosi dôvodu vtedy, keď Američania obkľúčili Ruhre. Model bol energický, nemilosrdný človek, ktorý bol kvôli víťazstvu ochotný urobiť čokoľvek. Ak by aj zahynul, tak najpravdepodobnejšie so zbraňou v rukách. Model očividne prekážal esesákom a buď pomáhal Bormanovi, alebo sa jednoducho rozhodol použiť atómovú bombu proti Američanom. Ani jedno ani druhé nebolo pre Himlera prijateľné.

Američania sa tak dostali k trom bombám – jednu použili na testy a dve zhodili na Japonsko. Hoci sa čoskoro začali vyhrážať ZSSR jadrovou vojnou, atómovú bombu už nemali. Ale aj ZSSR začal – pod tlakom americkej hrozby – vyvíjať vlastné atómové zbrane. A Američania už do vývoja zapojili všetkých zajatých nacistických vedcov – aj keď väčšina kdesi zmizla... my vieme, že do Antarktídy. Tak sa stalo, že keď USA konečne mali atómovú bombu vlastnej výroby a začali ju sériovo vyrábať, už ju samostatne vyvinuli a vyrobili aj v ZSSR. Takže žiadny hrdinský vývoj – ako obyčajne iba zákulisné intrigy a krádež.

Nezabudnime aj na to, že Churchill osobne nástojčivo prosil Stalina, aby ZSSR rozhodným útokom na východnom fronte odpútali Nemcov a tak pomohol Američanom v Ardenách – čomu Stalin aj vyhovel. Očividne nemal vtedy ešte potuchy, prečo vlastne Američania a Angličania tak úporne bojujú práve tam...

Nuž teda takto to je s americkými vojenskými supertechnológiami. Po rozpade Východného bloku a rozbití ZSSR americké tajné služby začali po svete šíriť propagandu, že Rusko nie je samo osebe ničoho schopné, že jeho zbrane sú dobré akurát tak do šrotu a podobne. Prešli roky a nastúpila nová, facebooková generácia virtuálnych spravodajcov, ku ktorým sa okľukou vrátilo to, čo pred rokmi po svete zasiali a rozšírili ich predchodcovia. A tu urobili osudovú chybu – uverili tomu, čo sami vymysleli. Ak k tomu pridáme hojné hollywoodske „diela“ s takýmito námetmi niet sa čomu diviť. Uzavreli sami seba do pasce, ktorú vymysleli.

Ďalšou západnou fantazmagóriou je, že kto neinvestuje do zbrojenia toľko ako Američania a Západ vôbec, tak nijakovsky nemôže poraziť Američanov. Ale tu už poznáme odpoveď – jedna americká lietadlová loď stojí 5 až 10 miliárd dolárov, jedna ruská hyperzvuková raketa – ktorú Američania nedokážu zostreliť (podľa slov generála Hytena) – stojí okolo 1 milióna dolárov. Áno – z obchodného pohľadu „väčšia berie“ – ale žeby to bolo také ľahké? Žeby Rusko nenašlo 12 miliónov dolárov na 12 hyperzvukových rakiet a nezničilo 12 amerických lietadlových lodí? Nepredstaviteľné? Určite ťažko – ale pre natovčíkov smutná realita, ktorej môžu čoskoro sami čeliť. Vrátane národného kapitána Slovákov, ktorý už kalkuluje dohodnuté aktíva z pripravovaného nákupu 16 amerických stíhačiek F16 pre Slovensko. Veď americký národ je tiež národ – a aj on je národný...

Sila americkej armády je určite ohromná – hľa, Šiesta flotila:

ako z 12

Žijeme však v časoch veľkých zmien. Všetko je inak, ako nás učili a stále sa snažia presviedčať.

Ako to celé teraz dopadne je hovoriť predčasné – ale veriť tomu, že hegemónia USA bude pokračovať je veľmi naivné. Časy sa menia. Teda žiť tak, aby s nami boli spokojní Anglosasi už prestáva byť dlhodobo „ziskové“. Aj preto dnes všakovaké národné, mostové, smerové, ale aj jezuitské a im podobné záujmové skupiny začínajú vyťahovať slovanskú kartu. Od toho, koľko našich ľudí sa zobudí dnes závisí, ako dlho ešte budú ovládať a drancovať naše lesy a našu krajinu vôbec.

V započatej téme budeme pokračovať.

13.04.2018

 https