Ovplyvňovanie
skcsenderu

separator

Prvý deň marca 2019 zomrel v Petrohrade akademik Ž. I. Alfiorov, nositeľ Nobelovej ceny z roku 2000 za práce v oblasti polovodičových heteroštruktúr a vytvorenie rýchlych opto a mikroelektronických komponentov. Okrem čestných postov – ktoré zastával v ZSSR a neskôr aj v Ruskej Federácii – bol aj zahraničným členom Národnej akadémie vied USA a Národnej akadémie inžinierov USA, členom Kórejskej akadémie vied, Čínskej akadémie vied, Poľskej akadémie vied, Azerbajdžanskej akadémie vied a čestný člen Národnej akadémie vied Arménska.

Okrem iného je aj spoluautorom otvoreného listu desiatich ruských akademikov adresovaného V. Putinovi, v ktorom tieto vedecké kapacity protestovali proti vládnucemu klerikalizmu v Rusku.

Týmto vzdávame česť pamiatke tohto velikána vedy. Zároveň však uvádzame a oceňujeme jeho postoj ku „kapitalistickej“ vláde dnešného Ruska. Ale ani to nie je všetko, čo sme týmto chceli povedať. Tento citát (čírou náhodou?) PLATÍ V PLNEJ MIERE AJ PRE SLOVENSKO...

V súvislosti s touto kapitalisticko-nadčasovou diagnózou slovenskej vlády aj parlamentu si povedzme niečo viac o KORUPCII.

Korupcia je zámena spoločných, národných či štátnych záujmov záujmami osobnými alebo úzkej vyvolenej skupiny. Boj s korupciou bol dobre že nie hlavnou témou argumentácie v prevratovej revolúcii v r. 1989.

Boj proti korupcii formálne vedie vláda, ale ani vláda, ani opozícia doteraz nepredložila žiadny návrh reálneho mechanizmu vykorenenia korupcie.

Na boj proti korupcii nestačí kárajúce pôsobenie na samotných skorumpovaných úradníkov vtedy, keď sa na verejnosti prevalí ďalší (a ďalší) škandál. Ak je korupcia systémovým javom, tak odstránením nejakého skorumpovaného štátneho úradníka sa neodvratne uvoľní priestor pre ďalšieho (ešte viac) skorumpovaného štátneho úradníka. Preto na likvidáciu korupcie nestačí iba odstraňovať skorumpovaných úradníkov, ale najdôležitejšie je odstrániť príčiny, ktoré ju rodia.

Koľko druhov korupcie existuje? Aké sú príčiny korupcie?

Pri prechode od modelu systémového národného plánovania hospodárstva – kde prevažoval národný majetok – k modelu voľného trhu, t.j. bez plánovania hospodárstva, došlo k vytvoreniu triedy ľudí, ktorá má značné finančné prostriedky a uzákonený imperatív obohacovania sa na úkor národa. Štátny majetok (nie tak dávno predtým ešte národný) prešiel privatizáciou do rúk súkromných osôb. Tento proces NEMÔŽE prebehnúť bez korupcie. Aby bolo možné či už v sociálne spravodlivom systéme alebo v národne tradičnej spoločnosti vytvoriť triedu „kapitalistov“, tak okrem zoštátnenia národného a následne ROZKRADNUTIA štátneho majetku za dominantnej pomoci korupcie sa nič iné vymyslieť nedá.

Za normálnych okolností sa proces prvopočiatočného nahromadenia kapitálu rozkladá na desaťročia, v niektorých krajinách dokonca na stáročia. Za „privatizačných“ okolností sa proces nahromadenia kapitálu v súkromných rukách realizuje urýchlenými tempami, čo sa však – na základe skúseností zo všetkých postsocialistických krajín – nikdy nezaobišlo bez kriminálnych aktivít, ale najmä a vždy za silnej KORUPCIE.

Štandard prvopočiatočného nahromadenia kapitálu ustanovený ako princíp vytvárania nového spoločenského systému – po likvidácii predošlého národného majetku rozkradnutím – bude TRVALO zabezpečovať existenciu korupcie, pričom táto bude postupom času neodvratne, systémovo zvyšovať korupčnú záťaž na celú spoločnosť. Preto nám každá nová vláda prináša viac a viac nákladov bez ohľadu na to, aké sú v parlamente strany, koalície či opozície.

VLÁDA JE VŽDY NA NÁKLADY TÝCH, KTORÝM VLÁDNE A V NESPROSPECH TÝCH, KTORÝM VLÁDNE

Manuál rádu Nindžov

Narastanie korupcie na Slovensku je podmienené aj rozšírením spotrebiteľskej subkultúry, nárastom egoizmu a kultom peňazí. Ako meradlo úspešnosti človeka bol zavedený jeho finančný úspech. Ale ak pre ľudskú organizáciu je nadôležitejší zisk, tak potom prostriedky na jeho získanie nie sú rozhodujúce. Takto sa korupcia stala priamym následkom hodnotovej zámeny, ktorá nahradila hodnoty predchádzajúcej spoločnosti postavenej na princípe sociálnej spravodlivosti.

KAŽDÁ ZRADA JE IBA OTÁZKOU VÝŠKY SUMY

kardinál Richeliueu

Jediný spôsob efektívneho boja s korupciou je zastaviť a zrevidovať proces nahromadenia prvopočiatočného, štartovacieho kapitálu. V tomto procese je kľúčovým bodom zrušenie veľkorozmernej privatizácie, teda presnejšie samotnej filozofie pretekania národných zdrojov do súkromných rúk. Systémovo je možné tento proces realizovať zmenou relatívneho kapitalistického modelu na sytémový model sociálnej spravodlivosti. Uvedomenie si neoddeliteľného vývojového prepojenia kapitalizmu a korupcie nás privádza k uzáveru, že bez takejto transformácie je zabezpečenie systémového víťazstva nad korupciou už principiálne nemožné.

V realizácii protikorupčnej politiky je dôležité sformovanie antropologického typu – v našom ponímaní Človeka – pre ktorého je korupcia hodnotovo neprijateľná. Proti konzumnému, spotrebiteľskému typu ľudinu musí stáť vysoko mravný Človek. Pre Človeka sú materiálne pôžitky na podriadenej, kontrolovanej úrovni, pričom ich nadobudnutie je viazané výlučne na prácu a tvorivosť.

Charakterizovať súhrn hodnôt Človeka s mravnými zásadami znamená charakterizovať ideológiu, ktorou sa riadi. Po vyšpecifikovaní ideológie už možno na jej základe zostaviť Koncepciu Svetoponímania.

Akú ideológiu (súhrn hodnôt) možno vyšpecifikovať pre akutálne vládnucu triedu skorumpovaných štátnych úradníkov? Akou z nej vychádzajúcou Koncepciou sa riadia takýto ľudia?

Nie je možné vytvoriť Dŕžavu s koncepčne korupčne orientovanými ľuďmi pri moci, teda s ľuďmi principiálne odlišnej ideológie. Takýto druh systémovej transformácie však predpokladá návrat Dŕžavy, pretože štát s parazitickou demokraciou nie je schopný fungovať bez korupcie. Korupcia bola totiž jedným z jeho rodičov – a genetická väzba na rodičov sa po narodení už NIKDY nedá zmeniť bez ohľadu na vek „dieťaťa“.

Ak by sme sa chceli porovnať s inými krajinami, tak vynikajúcim príkladom je Južná Kórea. Pred nejakým časom prebehli svetom informácie o odsúdení a uväznení dnes už bývalého prezidenta Južnej Kórei a aj dediča gigantu SAMSUNG – okrem ďalších, „menších“ rýb. Dôvodom bolo dokázanie úplatku!

Dnes už bývalý juhokórejský prezident Lee Myung-bak bol odsúdený za prijatie úplatku od firmy Samsung na 15 rokov väzenia. A teraz si zafantazírujte ako by to isté dopadlo na Slovensku.

korupcia 07     korupcia 06

Ako funguje slovenská demokracia? Nuž, prezident nemá problém s nadobudnutím cudzieho pozemku, minister nemá problém drancovať slovenskú Prírodu, atď., atď., atď...

Korupcia v našich vládnych kruhoch je notoricky známy jav. Nebudeme sa zaoberať tými korupčnými „hviezdami“, ktoré už aj tak boli neraz medializované – ale inak sa im nikdy nič nestalo. V princípe cez svoje vybudované a osvedčené linky pokračujú vo svoje robote s úsmevom ďalej. Nám určite juhokórejský model „nehrozí“...

Napriek tomu však musíme vedieť, že odsúhlasenie zla (pasivita) je porušenie Konu a voľba aj menšieho zla je vždy voľbou zla. Princíp Spravodlivosti žijúci v Človeku nepripúšťa prehliadanie žiadnej korupcie bez poukázania na to, že o tom vie, keď viac urobiť nemôže. Ľudinovi je to jedno. Ale štát bez korupcie existovať nedokáže, veď bez rodiča" by sa nikdy nezrodil. Kto ostane v štáte a kto prejde do Dŕžavy je teraz už vecou osobného rozhodnutia a činov. Priblížme si teda jeden z našich žiarivých, čítankových „príkladov“.

Ako príklad nám môže poslúžiť minister Žiga. Brať plat vo vysokej štátnej funkcii a zároveň mať firmy, ktoré ťažia z toho, aké postavenie má ich majiteľ či spolumajiteľ je všade vo svete chápané ako korupcia... očividne okrem Slovenska.

Ak si vložíte do okienka vyhľadávača na stránke Obchodného registra SR meno a priezvisko pána ministra, tak dostanete tento výsledok (je to verejne prístupný zdroj informácií):

korupcia 02

Vyberte si povedzme prvú firmu pána ministra a uvidíte takýto rozsah činností firmy:

korupcia 05

V časti „Predmet činnosti“ pod heslom „obchodná činnosť“ nájdete v druhom riadku aj takúto nenápadnú zmienku: „drevo“. Na prvý pohľad nič dôležité... akési „drevo“.

Prvá Ficova vláda pred koncom svojho pôsobenia zrušila Ministerstvo životného prostredia. Jeho kompetencie vtedy prebrali iné ministerstvá, ale najväčšou a nenahraditeľnou škodou je, že prepustili skutočných odborníkov na životné prostredie, ktorí tam dovtedy pracovali. Okrem iného následkom tohto rozhodnutia bolo vymenené aj vedenie (vtedy nepohodlné) TANAP-u. Nové vedenie už bez problémov povolilo stavbu hotela Kempinski na Štrbskom plese a ešte veľa ďalších „hrdinských činov“.

Neskôr bolo ministerstvo znovu inštalované, ale už s úplne inými a v podstate profilovo politickými „kádrami“. Ako nazvať ministra životného prostredia, ktorý má najväčšie firmy na ťažbu dreva na Slovensku a zároveň zavedie prax vydávania výnimiek na ťažbu „na požiadanie“ komu sa len nelení? Štátne lesy síce len tak hocikto drancovať nemôže, to musia byť len „naši ľudia“, ale nemajú na mysli národ. Na rozhlasovej stanici Expres odznela koncom novembra/ začiatkom decembra 2017 relácia, kde si redaktor prizval „odborníka“ z Ministerstva životného prostredia na tému drancovania slovenských lesov. Onen „odborník“ sa okrem iného na ťažbu dreva v Národným parkoch vyjadril: „... a kto povedal, že v národných parkoch sa ťažiť nemôže?“. Nato redaktor reagoval argumentom, že minimálne ak ľudia idú za oddychom na túru do Národného parku tak tam očakávajú nájsť stromy a nie rúbanisko“. Odborník odpovedal: „...“. Výstižne.

Ilustrujme si výsledok takejto „odbornej“ politky obrazne. Snímok len z jednej časti Národného parku Slovenský raj (celková situácia je oveľa horšia):

korupcia 03

Holé plochy v Národnom parku sú DOHOLA vyrúbané lesy. Dohola a bez milosti. Takéto niečo za socializmu neexistovalo.

Práve zriadenie Národných parkov bolo zrealizované za („strašného“) socializmu. Národný majetok nemohol vtedy nikto drancovať – kým to bol národný majetok.

Národný majetok – dedičstvo práce našich Predkov – preklasifikovali na štátny a tak subjektom aj ako je firma pána ministra už nič nebráni, aby toto dedičstvo vyrezali a vyviezli napríklad do Poľska.

Národu to nevadí? A žije tu ešte vôbec nejaký národ, teda majiteľ národného majetku? Alebo už iba obyvateľstvo poslušne vykonávajúce cirkevné (jezuitské) príkazy a platiace dane?

Rozhodnutie je na národe.

Ak navštívite nejaký slovenský supermarket, naskytne sa vám napríklad takáto „idylka“:

korupcia 08

korupcia 09

Toho „vyrobené v Poľsku“ máme plné regály... ale odkiaľ berú Poliaci toľko dreva? Žeby drancovali svoje lesy? A majú vôbec Poliaci toľko lesov?

Alebo napríklad obchod s nábytkom (sú aj priamo poľské):

korupcia 10

Aby sme si to upresnili – papier aj nábytok predávaný po celom Slovensku je vyrobený v Poľsku ZO SLOVENSKÉHO DREVA, teda z NAŠICH STROMOV. Ako sa dostávajú do Poľska? Nuž drevo vyvážajú firmy napríklad pána ministra. Je známe, že naše lesy rúbe a vyváža do Poľska človek, ktorý sa nijako nezaslúžil na ich vysadení a vyrastení. Poliaci teda profitujú na výrobe, zamestnanosti a predaji výrobkov zo slovenského dreva na Slovensku, ale pravdepodobne aj v iných krajinách.

Keby aspoň boli spracované na Slovensku, aby tu dostali prácu a príležitosti Slováci. Ale od ministra hospodárstva predsa nemôžeme očakávať podporu rozvoja priemyslu. To by sme naozaj chceli za štátny plat veľa...

Národnú rétoriku používa aj koaličná strana F16. Jej kapitán Slovenska síce rád hovorí v Štátnej Dume Ruskej Federácie, ale keď príde na skutočnú slovanskú vzájomnosť, tak nekúpi ani len európske, ale rovno americké lietadlá. Je to riešenie, ktoré stojí Slovákov najviac, ale sú z toho aj najväčšie provízie. Možno že z nich strana F16 zafinancuje zníženie cien liekov, alebo pomôcky v základných školách dostanú zadarmo aj slovenské deti, nie iba cigánske... stojí pred nami veľká otázka – kto je vlastne v našej krajine diskriminovaný?

Nedá nám to, aby sme sa znova neobrátili na určite neslovanskú Južnú Kóreu. Slovensko-slovanský kapitán vypráva v Ruskej Dume, potom nakúpi americké F16, pričom štandardný provízny výsledok takéhoto obchodu je každému odborníkovi jasný. Kórejci (neslovanská krajina) na znak spokojnosti s obchodnou spoluprácou s Ruskou federáciou (slovanskou krajinou) postavia vo svojom hlavnom meste sochu Puškina a nazvú tak aj obchodné centrum. Treba zdôrazniť, že namiesto provízií.

korupcia 11

korupcia 12     korupcia 13

Kórejská hlava hlava štátu aj najvyšší funkcionári nevynechajú žiaden štátny sviatok bez toho, aby sa neobliekli a neukázali na verejnosti v národných krojoch. Žiaden obchod v Kórei nesmie mať iné ako kórejské nápisy – jediná výnimka je, že nápis v inom jazyku môže uvádzať to, čo tam je už napísané kórejsky.

Ak by sme to porovnali, tak naša strana Drevorubačov aj so stranou F16 nevynechajú žiadny sviatok bez toho, aby sa ukázali v drahých oblekoch a kravatách. Rovnako nápisy na našich obchodoch radi podporujú v národnom jazyku... ale ktorého národa?

Oba nami použité príklady korupcie nie sú pre našu verejnosť žiadnou novinkou. Môžeme dokonca povedať, že sú predmetom „verejného tajomstva“. Ide len o dva z mnohých – bohužiaľ.

Môžeme si však na nich priblížiť rozdiel medzi autoritou a hierarchiou. Žiaden Človek nemôže súhlasiť s takouto nespravodlivosťou. Nesúhlas je potrebné jasne vyjadriť, teda dištancovať sa od takéhoto spôsobu chovania sa a riadenia spoločnosti, ktorej základy budovali naši Predkovia. V takomto prípade ostáva JEDINOU AUTORITOU sám Človek. Ľudina zaujme stanovisko „aj tak s tým nič neurobíme“, teda vzdá sa SLOBODNEJ VÔLE. Porušil KON Stavby Sveta a tak je plným právom podriadený Temným Silám. Vstúpil do módu pasívneho vyčkávania zmeny, ktorá mu – myslí si že sama od seba – prinesie nejaký prospech. Medzitým plne rozvíja egoizmus a chová sa spotrebiteľsky.

Na druhej strane nemôžeme v danej situácii s tým nič urobiť – majú v rukách kompletný silový aparát a ešte si poprijímali (nie iba na Slovensku) – aj zákony o boji proti extrémizmu. Je predsa extrémizmom narúšať ich blahobyt to je všeobecný postoj otrokárov. Teda v zmysle spoločenskej štruktúry rešpektujeme ich hierarchickú nadradenosť – dali sme im ju predsa sami našou pasivitou a účasťou vo voľbch. Neorganizujte preto žiadnu revolúciu či násilný prevrat. Buďte však pripravení aj na takýto vývoj udalostí. Pripravenosť predpokladá konanie podliehajúce rozhodnutiu autority, nie pasívne vyčkávanie nezaslúžených výhod.

Tí, ktorí už pochopili tento rozdiel a vidia nespravodlivosť už sú hodní Dŕžavy zajtrajška.

08.03.2019

 

 https