Vojenské záležitosti
skcsenderu

separator

Na obrázku môžete vidieť momentku zachycujúcu príchod oddielov ruského Specnazu do Sýrie. Ich úlohou je hlavne plniť úlohy spojené s ochranou vojenského letiska, protilietadlových systémov a ďalších dôležitých vojenských objektov. Svoje úlohy – ako celá ruská posádka v Sýrii – si plnia na jednotku. A prečo práve činnosť ruskej armády v Sýrii je dôležitá? Pretože na jej pozadí dostalo NATO – na čele s USA – možnosť v priamom prenose vidieť bojové možnosti modernej ruskej armády. Pentagon zamrel v úžase prekvapenia – a projekt útoku na Rusko bol znovu odložený. Nie, netreba preceňovať výsledky volieb amerického prezidenta. Ten aj keby ako chcel meniť veci, nebude môcť – aspoň nie hneď – zmeniť kurz doktríny americkej vojenskej mašinérie, ktorú starostlivo „montovali“ a „mastili“ už od počiatku vzniku ZSSR. Ostatne, aj tento vznikol „vďaka“ nim.

Keďže tento článok píšeme na konci roka 2016 poohliadnime sa na niekoľko súvislostí, ktoré sa počas roka vynorili. Jednou z nich bola – a stále je – demonizácia ruského prezidenta Putina. Tejto špinavej kampane sa zúčastnili aj niekedy solídne časopisy. Nuž napríklad takto:

Ako sme už uviedli v inom článku, problém s likvidáciou civilného obyvateľstva je sotva problémom ruskej armády. Ale možno by nebolo od veci si trochu pospomínať. Napríklad na americko-britský útok na Irak r. 2003, ktorý sa ukázal absolútne neopodstatnený – okrem toho sa už objavujú správy o likvidácii viac ako milióna irackých obyvateľov. A prvý decembrový týždeň 2016 končiaci americký prezident Obama na svojom poslednom prejave k americkej armáde vo funkcii hlavného veliteľa ozbrojených síl uznal, že vznik ISIL je dôsledkom amerických chýb, ktorých sa dopustili pri útoku na Irak. Čo na tom zmení jeho snaha preniesť všetky chyby na Busha... množstvo ľudí už za ich „chybičky“ zaplatilo životmi.

Keď USA a Veľká Británia bez príčiny napadli Irak bol britským premiérom T. Bliar. Nie všetci obyvatelia Británie ho však zato chválili, čo neraz vyjadrovali aj pred budovou sídla britskej vlády, ale západným médiám to akosi nevadí.

Dnes je váženým členom spoločnosti, prednáša po univerzitách a aj priznáva, že to celé akosi nebolo v poriadku. Stovky tisíc zabitých civilov v Iraku – ale prečo západné časopisy nekreslia na svoje titulné stránky napríklad Bliara s krvavými lietadielkami v očiach? Veď chyby aj verejne priznal...

Nečudo, že pred voľbami amerického prezidenta sa objavili aj takéto obrázky:

Samotná kandidátka vyhlásila, že prvou vecou v Sýrii – ak vyhrá – bude vyhlásenie bezletovej zóny. V praxi by to znamenalo, že Američania začnú zostreľovať ruské vojenské lietadlá. Ruská armáda je samozrejme na takúto alternatívu pripravená, takže odvetou by bola likvidácia amerických lietadiel a techniky. Ako by to celé dopadlo? Jadrová vojna bola naozaj „za rohom“. Veď – a to už prebehlo v amerických médiách – práve ona dotlačila Obamu k útoku na Lýbiu. Aj tam to začalo vyhlásením bezletovej zóny. Dovtedy bol v krajine poriadok a o žiadnom ISIL nikto ani neslýchal...

V čase písania tohto článku je už väčšina územia mesta Aleppo v Sýrii v rukách sýrskej armády. V Iraku – v rámci volebnej kampane Demokratickej strany – prebieha spojenecký útok na Mosul. Prečo si inak „pozorné“ Západné médiá nevšímajú čo sa tam deje? Nuž aspoň niečo z toho, čo vidno na záberoch zo satelitov a ukázala to aspoň ruská armáda.

Na snímke vľavo je satelitný snímok školy v Al-Hadž Junus vo východnej časti Mosulu, ktorý bol urobený 7. septembra 2016. Na snímke vpravo je to isté miesto zosnímané 22. októbra 2016. Namiesto dvoch budov školského areálu vidno dva krátery po leteckých bombách o priemere 17 metrov.

Ďalšie satelitné snímky zachycujú civilnú štvrť mesta Chazna. Vľavo snímok z 25. septembra 2016. Druhý snímok je z 23. októbra 2016.

Skoro ráno o 03:35 25. októbra zaútočilo lietadlo amerického taktického letectva za použitia rakiet aj bômb na školu v meste Tel Kaif 14 km na sever od Mosulu. Znovu mŕtvi aj ranení...

USA jednostranne odstúpili od viacerých medzinárodných dohôd. Dôležitá je (bola) napríklad dohoda o protiraketovej obrane aj ďalšia dohoda s Ruskom o zničení obohateného plutónia. Takto prinútili Rusko vyvíjať útočné systémy, aby mohla byť dosiahnutá jadrová parita. Podľa zatiaľ platných medzinárodných dohôd musí jedna strana upovedomiť druhú o prebiehajúcom vývoji nových zbraní strategického určenia. Preto sa na internetovej stránke ruského štátneho raketového centra Akademika Makajeva pred časom objavilo zobrazenie perspektívneho raketového systému strategického určenia pod kódovým názvom RKSN SARMAT. NATO si ju zaviedlo do svojho systému identifikácie ako SATAN-2. Treba zdôrazniť, že toto je klasifikácia NATO, nie Ruska.

Raketa zaručene prekoná akúkoľvek dnes existujúcu protiraketovú obranu a na akékoľvek miesto na Zemi – aj cez severný alebo južný pól – dopraví delený jadrový náklad o hmotnosti 10 ton.

Sarmat je navyše určený ako nosič hyperzvukových bojových blokov pod kódovým označením 4202. Blok sa vo výške 100 km oddelí od nosiča a po „fantazijnej“ trajektórii pri rýchlosti 15 krát prevyšujúcej rýchlosť zvuku (7 km/s) pokračujú všetky časti bloku k svojim cieľom. Blok 4202 bol už navyše úspešne odskúšaný a je plne funkčný. Hoci zábery na youtube nie sú skutočné, je aj tak známe, že štart prebehol v Oremburgskej oblasti a zasiahnutý cieľ bol na Kamčatke. Tieto systémy sa už vyznačujú vlastnosťou, že v nich nie je ANI JEDINÝ importovaný komponent. Vďaka Západu za embargo... Na Rusko jednoducho ich pravidlá neplatia.

Situácia v oblasti vojenských technológií z pohľadu Západu „explodovala“ v okamihu, keď ruská Kaspická flotila odpálila na ciele v Sýrii 26 rakiet Kaliber. Prečo tento útok šokoval Pentagon?

Rakety preleteli nad Iránom a Irakom, vykonali niekoľko zákrut a zasiahli 11 cieľov na území Sýrie. Bolo to doslovne teatrálne použitie vysokopresnej zbrane na vzdialenosť niekoľko tisíc kilometrov. USA doteraz ani nebrali do úvahy, že niekto iný okrem Pentagonu môže ovládnuť vzdušný priestor. Ide totiž nie iba o prosté ovládnutie vzdušného priestoru, ale o schopnosť zasadiť údery teroristom kdekoľvek na Blízkom alebo Strednom Východe.

Súdiac podľa reakcie Západných médií útok Kalibrami vyvolal v USA reakciu blízku hystérii. Hneď dve komisie Kongresu oznámili, že zahajujú vyšetrovanie s cieľom vyjasniť, ako mohli americké spravodajské služby podceniť taký aktívny a agresívny vstup Ruska do chodu udalostí v Sýrii. Kritika kongresmanov sa koncentruje najmä na to, že USA má ohromnú špionážnu sieť, a teda informácie o tom, že Rusko koncentruje dostatočný vojenský potenciál na efektívny boj a ovplyvňovanie udalostí očividne išli na všetky inštancie, ale výsledkom bolo – ako tvrdia Washington Post a New York Times – že tieto správy buď niekto uložil do šuflíka, alebo boli zretušované do takej podoby, aby sa páčili politikom. A tak titulky Západnej tlače štýlu „To čo sa stalo je porážka NATO“ bolo ešte to najmiernejšie, čo sa počas celého nasledujúceho týždňa objavovalo.

V ten „osudový“ utorok 4 lode Kaspickej flotily dorazili zo severu na juh Kaspického mora na miesto určenia. Nasledovala krátka previerka systémov, spresnenie cieľov a na nočnej oblohe jasne zažiarilo 26 „hviezd“.

Video tohto odpalu už za prvé 4 dni nabralo na youtube vyše 5 miliónov prehliadnutí. 26 rakiet Kaliber, každá s bojovou hlavicou o hmotnosti okolo 0,5 tony vyštartovali na svoju cestu k bojovníkom a strategickým objektom ISIL do Sýrie. Odklon od cieľa v mieste zásahu neprevýšil 3 metre. Ruská armáda ukázala, že dokáže pracovať s presnosťou klenotníka.

Všetky ciele boli zasiahnuté, civilný objekt nebol zasiahnutý žiaden. Výsledný efekt potvrdil vysokú efektivitu Kalibrov na vzdialenosť nad 1 500 km. V Národnom centre obrany v Moskve o niečo neskôr podali novinárom podrobnejší opis útoku. Na obrovskom monitore ukázali podrobné trajektórie rakiet, cieľové body a správu doplnili aj satelitnými snímkami.

Dovtedy bol hlavným tajomstvom Kalibrov ich akčný rádius. Vo všetkých oficiálnych materiáloch sa uvádzala vzdialenosť 300 km. V skutočnosti všetky exportné varianty, ktoré Rusko predávalo do zahraničia aj mali takýto dostrel.

Americkí experti samozrejme predpokladali, že Rusi pre svoju vlastnú potrebu robia iný variant. V tých najodvážnejších štúdiách uvádzali ako možný akčný rádius „až“ dvojnásobok, t.j. 600 km. Presný zásah na 1 500 km sa pre všetkých stal absolútne neočakávaným.

Už na prvej tlačovej konferencii hovorcu amerického Ministerstva zahraničných vecí sa stalo jasným, že USA nielenže nemali ani poňatia o takejto technológii, ale dokonca neboli ani technicky v stave zaznamenať odpal rakiet a letovú dráhu na ciele – a to už je z vojenského pohľadu katastrofa. Otázkou ostáva, čo z týchto dvoch „ukážok“ je horšie.

A tu dokonca Kurdi, ktorí zo všetkých vysoko technologických prostriedkov sledovania mali k dispozícii iba svoje smartfóny dokázali nasnímať let Kalibrov na oblohe. A Američania s ich satelitmi a najväčším vojenským rozpočtom na svete NEZBADALI a NEVIDELI NIČ.

Svoju technologickú nekompetentnosť sa ako zvyčajne pokúsili presmerovať a prehlušiť informačnými zbraňami. Na CNN sa rýchlo objavila „novinka“, t.j. informácia, že 4 ruské rakety nedoleteli na ciele a spadli v Iráne.

V éteri CNN odznelo: „Nejaké 2 oficiálne subjekty z Pentagonu povedali CNN, že ruské rakety spadli“... Ale to už je dobre známa metóda. Ak sa v amerických médiách odvolávajú na oficiálne zdroje a neuvedú žiadne mená znamená to, že žiadne dôkazy proste NEEXISTUJÚ.

Netreba ani hovoriť o rozhorčenej reakcii iránskeho brigádneho generála Mussa Kamaliho, ktorý toto vyhlásenie nazval lžou a súčasťou psychologickej vojny. Podľa údajov iránskej armády všetky Kalibre bez problémov preleteli nad územím Iránu.

Zásadný efekt však Kalibre neurobili iba v Sýrii teroristom z ISIL, ale najmä medzi americkými politikmi. Napríklad americký internetový denník THE DAILY BEAST (thedailybeast.com) vyšiel s veľkými titulkami: „RUSKÁ RAKETA OTRIASLA SVETOM“. V článku sa okrem iného píše:

Rakety, ktoré v Pentagone označujú SS-N-30 boli do 7. októbra svetu v podstate neznáme. Dokonca aj expertom na vojenské možnosti Ruska. Z mnohých pohľadov to bolo posolstvo svetu, ale osobitne Amerike o tom, že kedysi napoly zničená ruská flotila je znovu funkčná a že putinovskí raketčíci teraz patria medzi najlepších na svete.

Americká tlač porovnala ruský Kaliber – ktorý má v klasifikácii NATO prezývku „Spopolňovač“ – s dobre známym Tomahawkom. Výsledok vyšiel v neprospech Tomahawku. Ruské raketové systémy zabezpečili zasiahnutie 11 cieľov 26 raketami, t.j. priemerná nálož je iba niečo málo nad 2 rakety na jeden cieľ. Američania štandardne uvažujú 3-4 rakety na jeden cieľ. To hovorí o tom, že ruské rakety sú čo do stupňa spoľahlivosti a presnosti zasiahnutia cieľa značne pred americkými.

Okrem toho v americkej flotile sú systémy rakiet takéhoto druhu inštalované na krížniky, torpédoborce a strategické ponorky s výtlakom nad 9 000 ton. Kalibre však Rusi odpálili z lodí, z ktorých niektoré nemali výtlak ani 1 000 ton. Znamená to, že dnes aj malé ruské lode – v podstate strážne člny – môžu ako rovný s rovným bojovať s americkou flotilou a zničiť ju. Zničiť mohutné lode za miliardy dolárov... Ruský vojenský rozpočet je niekde na úrovni okolo 10% amerického, ale Rusko používa princíp rozumnej dostatočnosti. Ciele sú však v potrebnej miere efektívnosti dosahované.

V danom okamihu je výsledok taký, že americká vojenská flotila sa zmenila na hromadu plávajúceho šrotu. Aspoň teda na nejaký čas, lebo určite budú robiť horúčkovité opatrenia a hľadať riešenia. Vyzerá to však tak, že vlak im akosi často v poslednej dobe uteká...

Dnes je jasné, že akčný rádius Kalibra nekončí ani pri 4 500 km. A to je absolútne logické, veď už jeho predchodca – raketa GRANAT – mala dosah ešte na začiatku 80-tych rokov 3 000 km. A prečo by mali ruskí konštruktéri 30 rokov spať? Presné údaje sú však tak či onak vojenským tajomstvom. Ale ak by Kalibre mali dosah „iba“ 4 000 km, tak niekoľko člnov na Kryme a Kaliningrade môže kontrolovať územie v podstate celej Európy a Stredného Východu.

Kaspická flotila už pokryje aj Blízky Východ a značnú časť Ázie. No a Tichooceánska flotila zabezpečí bezpečnosť východných hraníc Ruska.

Kaliber môže byť odpaľovaný z hladinových plavidiel, ponoriek a lietadiel, a to už dokonca zo stíhačov typu SU-35 a MIG-35. Raketa letí vo výške 5-10 metrov nad zemou a medzi kopcami, takže sa stáva v podstate nezachytiteľnou. Nezachytí ju ani americký NORAD, t.j. systém vzdušnej a kozmickej obrazy USA. Na vytvorenie tohto systému minuli v USA trilióny dolárov... ale Kalibre môžu niesť aj jadrové hlavice. Nuž hľa, čo povedal admirál William E. (Bill) Gortney, veliteľ NORAD, ktorý len v tomto roku odišiel do výslužby:

Rusi vyvíjajú riadené rakety, ktoré sú veľmi presné a majú veľmi veľký akčný rádius do takého stupňa, že ich strategické letectvo teraz nemusí opustiť ruský vzdušný priestor a môžu použiť bežné jadrové hlavice proti cieľom a kriticky dôležitej infraštruktúre v Kanade, USA aj na tichomorskom, Severozápadnom pobreží... to nás prinúti chytať šípy namiesto toho, aby sme chytali lukostrelcov...

Nuž aj preto šéf Pentagonu A. Carter nazval ruský postup hrozbou. A európske krajiny – členovia NATO – ktoré doteraz umožňujú Američanom na svojich územiach inštalovať vojenské komplexy zamerané proti Rusku by teraz mali začať naozaj rozmýšľať, či sa dokážu vyhnúť odvetnému úderu... ako ich doteraz ubezpečoval Washington.

Ale toto ešte nie je všetko. Na viac sa pozrieme v druhej časti.

08.12.2016

 https