PRENOS VEDOMIA

28. septembra 2014 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), OBRAZY RODNEJ VIERY, ZÁKLADY

Je veľa vecí, ktorými sa ľudia civilizácie nechcú zapodievať. Teraz máme na mysli civilizáciu ako technokratickú kategóriu, ktorá stojí proti Kultúre. Jednou z takto „populárne“ ignorovaných vecí je SMRŤ.

Ako všetky staré národy, aj my Slovania, máme svoj pohľad na to, čo sa deje vo svetoch nami nevnímaných no určite jestvujúcich. V tejto súvislosti spomeňme naše články o Kruhu Absolútna či Smrti v knihe púte. Naša Kultúra má Knihu púte, ktorej sme sa už venovali.

Poďme teda ďalej. Z nášho pohľadu neexistujú žiadne náhody, nuž a najmenšia „náhoda“ môžu byť slová, ktoré dennodenne používame. Ako všetky staré slová, aj slovo SMRŤ je tvorené so skratiek, ktoré sú nášmu Podvedomiu ZROZUMITEĽNÉ, lebo sú to slová prajazyku Zeme. A to všetko bez ohľadu na to, že dnešné moderné, ale zámerne škodlivé, t.j. vírusové jazyky majú úplne iné výklady. My už vieme, že bez Zdravomyslia to nikam nedotiahneme, ale na túto tému sme už uverejnili nejeden článok.

Teda späť k téme. Slovo Smrť je zloženinou staroslovienskych slov SMena meRnosti jesŤ, t.j. v našom súčasnom jazyku to nie je ešte až tak nepochopiteľné, lebo by išlo o skrátenie SMena rozMeRnosti jesT. Nehovoriac o tom, že v nárečiach Východného Slovenska sa stále používa tvar s „E“, t.j. niečo ako smErť. Slovo čo do obsahu nám teda podáva informáciu, že pri Smrti dochádza k prenosu našej existencie do inej, vyššej rozmernosti, t.j. do Vyššieho, harmonického Vesmíru Slavi. Stále len pre zopakovanie, Duša je jedným z tiel, z ktorých sa skladá naša existencia, a je šestnásťrozmerná. To preto, lebo najbližší vyšší harmonický Vesmír Svargy je Svet Legov, ktorý je práve šestnásťrozmerný. Duša sa síce populárne považuje za nesmrteľnú, ale my vieme, že to tak nemusí byť. Ona rastie mravne silnými činmi človeka, pričom v opačnom prípade sa zmenšuje. Keď človek trpí, t.j. je napríklad mučený, týraný, či jednoducho žije v ťažkých životných podmienkach, tak sa jej jemná hmota mení na tzv. gavach, ktorým sa živia nízke bytosti. Doslovne nás teda jedia – ak im to dovolíme. Ako zvyčajne, musíme im to dovoliť, lebo inak by to nemohli robiť. Druhá vec je, že im to dovoľujeme nevedome, z nevedomosti. No a práve preto – ako sme už neraz zdôrazňovali – je nevedomosť v našom učení najväčší hriech, lebo je zdrojom všetkých ďalších nesprávnych činov.

Ak je Duša úplne „zožratá“, tak takýto človek (v dnešnom, nie Védickom ponímaní), nemá na výber a musí sa znovu evolučne vrátiť – pravidlá Karmy – aj do nižších existenčných ríš. Evolúcia pokračovať musí, ale opakovanie nie je nikdy príjemné.

V zmysle našej Rodnej Védickej tradície na to, aby sme si vypestovali dostatočne silnú Dušu, ktorá sa môže dostať po smrti priamo do Vyššieho Vesmíru, potrebujeme ako „štandard“ prežiť jeden Kruh Života, t.j. 144 Liet, či po dnešnom rokov. No a to vieme, že bolo za dávnych čias iba minimum. Dnes takto dlho nežijeme, ale to najmä preto, lebo robíme veci, ktoré nás zabíjajú. Ako zvyčajne, z nevedomosti.

Tu si pripomeňme citát ruského vedca, Dr. Pavlova, ktorý povedal, že každá smrť pred dosiahnutím 130 rokov sa musí považovať za násilnú. Nie náhodou je tento vedec aj jeho dielo tak ochotne prehliadané civilizáciou.

Tento fakt je podložený aj „konštrukciou“ nášho Koľadovho Daru, t.j. prastarého Slovanského Kalendára. Len v skratke si pripomeňme, že ráta so 16 Slnečnými Runami, t.j. Čertogmi Vyšných Bohov, pričom prechádza 9 Živlami. 16 x 9 tvorí presne 144.

Dnes sú „populárne“ jednoduchšie, v dávnej dobe odvodené od nášho – veď iné neboli – Kalendára, ktoré rátajú s obmedzeným počtom prvkov. Napríklad tak populárny Čínsky, alebo presnejšie Východný kalendár ráta s 5 živlami a 12 znakmi Zodiaka. 12 x 5 tvorí 60, čo je zároveň perióda cyklu, po ktorej sa čínsky kalendár opakuje. Treba ešte povedať, že číslo 12 je prevzaté z periódy rotácie Zeme Perúna, t.j. dnešného Jupitera, ktorej obeh okolo Slnka je približne 12 rokov. Toto číslo – lebo Zem Perúna je dôležitá – používame v zostavovaní slovanských „horoskopov“ aj my. Horoskopy sú preto v úvodzovkách, lebo náš prastarý výraz je „Hviezdočítanie“.

Kresťanský kalendár, teda ten, ktorý používa civilizácia je rovnako založený na cykle Zeme Perúna, ale je pôvodom grécky.

Netreba ani hovoriť, že ani jeden ani druhý kalendár nemôže plne zodpovedať životným cyklom bielych ľudí, preto všetky astrologické výpočty vyrobené podľa takýchto vstupných údajov sú pre bieleho človeka iba približné, prípadne úplne mimo. Náš životný cyklus vždy bol 144 rokov, ale slovanská astrológia je nateraz iná téma.

Aby sme postúpili o krok ďalej, rýchlo si zopakujme, že Stará Viera je najstarší systém Poznania na Midgard-Zemi. Akékoľvek náboženstvo, teda relígia, je iba projekciou Viery do daného priestoru a času. Používa sa buď vtedy, keď nie je vôľa povedať Pravdu, alebo ak ide o podanie poznania primitívnejším ľuďom. Druhý prípad nastal príchodom našich Predkov, Árijcov, pod vedením kniežaťa Ramu do starej Indie – ale o tom sme tiež už písali. V každom prípade – odhliadnuc od ďalších súvislostí – ľudia tam žijúci neboli schopní poňať Starú Vieru. Preto im „vymysleli“ náboženstvo, ktoré dnes poznáme ako hinduizmus. No hneď treba doplniť, že súvislostí tu je oveľa viac, nevynímajúc ani reformu vykonanú Ašokom. V každom prípade v dnešnej Indii dodnes jestvuje kastový systém, ktorý umožnil prežiť potomkom pôvodných Árijcov, ktorých je v Indii dodnes 100 miliónov. Staré poznanie je spoľahlivo ukryté a prístup k nemu majú iba členovia najvyššej kasty. Už len doplňme, že kolonizácia Európy kniežaťom Odinom, alebo aj kolonizácia Číny bola – na rozdiel od Indie – vedená iba vojenskými veliteľmi, t.j. kniežatami, nie žrecmi ako v Indii. Títo síce dosiahli rýchle a veľké vojenské víťazstvá, no boli aj rýchlo asimilovaní majoritným obyvateľstvom a poznanie upadlo – na malé výnimky – do zabudnutia.

Po ceste do Indie bolo staré poznanie odovzdané aj Tibeťanom, ktorí časť z neho dochovali dodnes. Slovo dochovali je veľmi dôležité, lebo vzhľadom na neprístupnosť Tibetu prežilo v podstate bez zmien. Aj budhizmus sa dnes často podáva ako náboženstvo, no tibetský budhizmus môže byť naozaj ľuďmi na nízkom stupni evolučného vývoja považovaný za náboženstvo. Viac – a najmä súvislostí s Obrazným myslením – je pre nich nedostupné.

Pre nás je dôležité to, že toto učenie prečkalo v izolácii v podstate nezmenené. Považujeme ho tiež za súčasť Véd, pričom veľmi dôležitú súčasť. Tibetský Budhizmus je v podstate „špecialista“ na techniky Prenosu Vedomia. Nič viac a nič menej.

Tibetský budhizmus si dodnes zachoval techniky prenosu Vedomia, aj keď tieto veci určite nezvládne len tak každý a len preto, lebo si niečo prečíta. My už vieme, že takéto texty treba čítať obrazovo, lebo je v nich ukrytá hlbinná informácia. No a okrem toho za použitia textu zodpovedajúcich, správnych zvukov, nastane otvorenie kanálov a do vedomia vstúpi potrebná informácia. No to ani zďaleka nie každému. Nechceme to do nemoty opakovať, ale ide o dedičstvo našich Múdrych Predkov. Komu je jedno, či číta SLOVIEN, alebo akýsi Sloven, Slovän – teda Slovák – ten sa zbytočne chvastá poznaním indických Véd. Nemá ani najmenšieho poňatia o čo ide a ostáva iba v materiálnej sfére. Ale vyzerá to tak, že takýmto ľuďom ani o viac nejde.

Samozrejme, že jestvuje viacero stupňov takýchto techník, pričom tie najhlbšie nemôže ani zďaleka robiť každý. Ale tak to už chodí, tréning na Facebooku a vstup do internetového slovanského chrámu cez prihlasovacie meno a heslo nemá nič spoločné so starou Kultúrou, a teda nezabezpečí potrebnú kvalifikáciu na takéto techniky.

Ide aj o to, že ak neznalý človek by aj vykonal takúto techniku, tak to bude znamenať samovraždu, lebo sa nevie orientovať v astrálnom svete. Pri spáchaní samovraždy už takáto bytosť nemá inú možnosť ako nasledovať karmu, pričom je tu nebezpečenstvo, že jeho životnej energie sa zmocní nejaká temná bytosť. Ale o toto nám nejde.

Naši Predkovia presne vedeli, kde sa po smrti dostanú, lebo takéto techniky cvičili celý život. Máme – podľa základného učenia ako u matriošky – deväť tiel, teda samozrejme, že musia jestvovať spôsoby, ako na jednotlivé telá prepínať vedomie. Ak sa naučíme – praktizovaním bezpečných techník – prenášať vedomie do iných tiel, tak dosiahneme skúsenosť toho, čo bude s nami po smrti. V skutočnosti tiel je viac, ale nezabúdajme, že jestvuje aj ohromné množstvo paralelných Vesmírov. No a znalý človek sa vie v tom pohybovať. Pre koho ostáva smrť nechcenou, a teda neznámou kategóriou, ten bude mať pri jej nastaní problém. Nič viac a nič menej. Poznanie je vo Védach, ale nie v médiách civilizácie, hoci malé čriepky tam samozrejme sú. Celok je však v nedohľadne.

Priblížime si niektoré konkrétne fakty tejto oblasti, lebo každý rozumný človek vie, že ignorovanie smrti je ako pchanie hlavy do piesku. Ale príprava na smrť neznamená jej privolávanie, práve naopak. Znalý človek nie je manipulovateľný okolím, je to už As.

Ale poďme poporiadku, pozrime sa na proces zomierania z pohľadu Starého učenia. Ak máme na mysli umieranie, tak nemáme na mysli tých, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa. Vieme, že títo iba „putovali“ po svojom energetickom kanále nahor, k najvyššej čakre, t.j. k Bielemu Svetlu, ale neprekročili Kalinov Most, t.j. nedostali sa k Bohyni Mare. Kto sa tam dostane, ten sa už vrátiť nemôže.

Smrť vo všeobecnosti nastáva z dvoch príčin. Buď z vyčerpania životnej energie, alebo násilne, t.j. predčasne. Treba ešte dodať, že ľudia dostávajú výstrahy o tom, že sa chystá pre nich smrť. Sú to často fyzické znaky, ktoré prichádzajú roky alebo mesiace vopred, iné zasa týždne či dni. Ide napríklad o sny alebo rôzne obrazy na oblohe, rôzne tvary mračien a podobné veci, ale dnešní ľudia úplne ignorujú Prírodu. Väčšina ľudí civilizácie už roky nevidela obyčajnú hviezdnu oblohu ba nešla ani do Prírody, nemôže teda ani vidieť znaky, ktoré sa pre nich na oblohe vytvárajú. Treba len dodať, že čítanie takýchto znakov v detailoch je celá veda, v ktorej napríklad vyškolení tibetskí lámovia sú experti. No nie iba oni to dokážu. Tieto znaky okrem iných ľudí vidia aj zvieratá – proces varovnej informácie o hrozbe blízkej smrti prichádza pre všetky bytosti – a teda ak nejaký človek má vybudovaný úzky vzťah so zvieratami – tým nemyslíme, že ich žerie – tak aj zvieratá mu rovnako začnú svojim správaním dávať výstrahu.

Jestvujú zvyky praktizovania techník dlhého života v budhistických či hinduistických krajinách, ktoré sú zamerané na životnú energiu z prvkov Vesmíru skrz meditáciu a vizualizáciu. Keď má človek slabú a nevyváženú energiu, tak takéto techniky dlhého života ju posilňujú a koordinujú, čo sa prejaví na predĺžení života. Okrem takýchto techník jestvujú aj ďalšie, na ktoré nie je potrebná špeciálna príprava a učenie. Jedna z efektívnych je zachraňovanie životov zvierat, ktoré majú ísť na porážku. Ľudia ich kupujú a púšťajú na slobodu. Táto prax je populárna najmä v Tibete a himalájskom regióne celkovo. Tam ľudia napríklad často chodia na rybie trhy, kupujú ryby a potom ich púšťajú na slobodu. Takéto činy sú založené na prirodzenej karmickej logike, že oboranie života inej bytosti poškodzuje toho, kto to robí skrátením jeho života, ale darovanie života ho zase predlžuje.

Samotný proces zomierania je často opisovaný v mnohých védických zdrojoch, dnes sú populárne najmä tibetské texty. Proces principiálne možno opísať ako vonkajšia a vnútorná smrť. Vonkajšia smrť sa prejavuje odumieraním zmyslov a elementov, vnútorná silnými a jemnými stavmi mysle a emócií. Detailné, v prípade tibetských učení tantrické ponímanie stavby ľudského tela a mysle je odlišné od civilizačných ilúzií. Vždy však takéto opisy treba – a to už dobre vieme – chápať ako Obrazy. A obrazy majú množstvo hrán.

V tantrickej tradícii sa telo opisuje ako psychofyzikálny systém, ktorý pozostáva z dynamickej siete jemných kanálov a kanálikov, „víchrov“, alebo inak aj vnútorného vzduchu a esencií. Tieto zložky sa v samskrite nazývajú nadi, prana a bindu. Čínska tradícia používa obdobný opisný systém, kde vystupujú meridiány a „či“ energia.

Cez kanáliky prúdi prana, pričom jestvuje päť základných koreňov a päť základných vetiev, každá predstavuje jeden z piatich základných elementov, z ktorých je vytvorený človek, z ktorých každý je zodpovedný za svoju funkciu v ľudskom tele. Prana vo vetve umožňuje takto fungovanie zmyslov.

Okrem tejto siete kanálov jestvuje jeden hlavný a dva vedľajšie veľké kanály. Pravý a ľavý kanál obtáčajú centrálny, pričom vytvárajú akési energetické uzly, kanálové kolesá, ktoré nazývame čakry. My už vieme, že slovo ČA-K-RA je vytvorené podľa princípov tzv. slabikového písma, teda je to slovo, ktoré vzniklo zložením samostatných významov, pričom všetky sú prastaré. „ČA“ znamená druh koncentrácie energie. Tento slovesný koreň dodnes existuje napríklad v slove Čaša – ako materiálny predmet umožňuje koncentráciu obsahu. K je kolo, koleso, kruh a RA určite už nemusíme vysvetľovať. Ide teda o koncentráciu energie v kruhovej podobe, ktorá môže prúdiť oboma smermi, t.j. dnu aj von.

Podľa tradičného, obrazného opisu teda v kanáloch prúdia víchre, t.j. prana. Víchre, ktoré prúdia v množstve kanálov tela sa podľa tradície považujú za nečisté a aktivujú negatívny, dualistický proces myslenia. Iba víchre hlavného, centrálneho energetického kanálu sa nazývajú „víchre múdrosti“.

Vnútri kanálov sú „esencie“. Principiálne sú biele a červené. Sídlom bielej esencie je vrchol hlavy, sídlom červenej esencie oblasť čakry Život.

Proces vnútornej smrti je principiálne opačný, reverzný procesu počatia. Pri zjednotení spermie a vajíčka rodičov sa „vtiahne“ – hnané karmou – naše vedomie. Počas prenatálneho vývoja jadro od nášho otca, opisované ako „biele a žiariace“, prebýva v oblasti deviatej čakry, ktorú nazývame Rodnik (vrchol hlavy). Esencia od matky, t.j. jadro, ktoré sa opisuje ako „horúce a červené“ prebýva v oblasti už spomínanej čakry Život. „Priestor“ medzi nimi je vyplnený karmickým víchrom, ktorý počas celého nášho života tento vzájomný odstup udržiava.

Pri zániku víchra zostúpi biela esencia otca centrálnym kanálom nadol, do čakry Srdce. Červená esencia matky zase vystúpi nahor, pričom v čakre Srdce sa spoja. Keď sa biela a červená esencia v srdci spoja, tak medzi sebou uzavrú naše vedomie. Dôležité je vedieť, že cesta, ktorou naše vedomie opustí telo určuje naše nové narodenie, t.j. budúcu existenciu. Principiálne ho môže totiž opustiť len skrz existujúce telesné otvory. Je to teda konečník, pohlavný orgán, ústa, nos, pupok, uši, oči, alebo – čo je našim cieľom – skrz vrchol hlavy. Podľa toho ktorým otvorom vedomie opustilo telo sa v zmysle budhistickej tradície aj človek novonarodí. Napríklad pri odchode vedomia skrz dnes populárne pohlavné orgány sa človek rodí v ríši zvierat. Toto spravidla neznamená narodenie ako skutočné zviera, ale skôr stav psychiky, ktorý v novom živote nadobudne. Jeho myseľ bude štruktúrovaná ako myseľ zvieraťa. A aké orgány to vlastne plnia mysle dnešných ľudí..? Z takejto mysle sa sotva dostane počas ako zviera vedeného spôsobu života nahor po duchovnej ceste. Najskôr to bude znamenať minimálne tisícky rokov spomalenie evolúcie, t.j. kým sa postupne narodí v takom stave mysle, že bude schopný chápať duchovné hodnoty. No vybral si sám… Samozrejme, že nie je vylúčené ani narodenie sa v skutočnom tele zvieraťa pri plnom vedomí a úrovni vnímania okolitého sveta ako mal v ľudskom tele. Stáva sa to najmä v tých prípadoch, keď sa napríklad kruto k zvieratám choval. Narodí sa teda ako zviera a plne si „vychutná“ jatky a možno aj porciovanie za živa od takých mäsiarov, akým bol sám. V tibetskej Knihe mŕtvych sa hovorí, že ten, kto týral zvieratá bude preciťovať to isté utrpenie, ktoré spôsoboval im sedemnásobne intenzívnejšie. Možno sa bude toľkokrát rodiť vo zvieracom tele… alebo sedemkrát sedem? Netreba zabudnúť ani to, že zodpovední za túto beštialitu nie sú iba mäsiari. Sú to všetci tí, ktorí mäso kupujú a jedia. Ale tak už je raz „skonštruovaná“ civilizácia.

Správny odchod vedomia teda nezabezpečí nijaký pop na temnom pohrebnom obrade, je to iba klam. Človek by mal mať poznanie toho, čo sa deje po smrti. Ak ho nemá, tak sa točí do nemoty v „zbytočných“ inkarnáciách – čo sa nazýva v samskrite samsára – pričom poskytuje množstvo svojej životnej energie parazitom – ale práve o to im aj ide.

Predstavte si človeka – vychovaného dnešnou civilizáciou – ktorý nemá žiadne poňatie o Svedomí, Cti, povinnosti voči Rodu a podobných „anachronizmoch“. Namiesto výchovy samého seba v cnostnom živote, t.j. Duchovnom napredovaní a kontrole emócií a myšlienok – ide najmä o to, ako vznikajú a čo znamenajú – sa „tvrdo“ trénuje v priestore internetu, pričom sebadisciplína či Príroda sú preň cudzie slová. Učí sa pritom najčastejšie deštruktívny, anglický jazyk, v ktorom najčastejšie uvažuje formou „I want it now“ a „I can’t wait“. Nehovoriac o kompletnom zameraní poznávania na materiálny svet, t.j. telo a všetko čo „potrebuje“. Čo sa stane s takouto bytosťou, keď sa dostane do „priestoru“, kde fyzické, materiálne telo už neexistuje? Hrozné si to čo i len predstaviť. Všetky jeho túžby sú zamerané na materiálne telo a jeho orgány a zmysly, ale ono neexistuje. Skutočnou a nateraz nepredstaviteľnou silou sa stanú „iba“ myšlienky, ale s tými nevie pracovať, ono myslenie v podstate nikdy nebolo jeho „hobby“. A teraz si predstavte, že v tomto novom stave – chaose či hrôze z nového, neznámeho, ale už neodvratne reálneho prostredia – musí skoncentrovať svoju myseľ a dostať vedomie von z tela skrz čakru na vrchole hlavy. Do toho ešte prídu kvíliaci pozostalí, sugescie kresťanského popa a podobné veci. Aké sú šance, že sa mu to podarí? Máte pravdu – ŽIADNE. No za všetko, čo ho bude čakať si môže iba sám svojou nevedomosťou a ľahostajnosťou.

Techniky koncentrácie mysle s cieľom zvládnuť prenos vedomia po smrti sú pre védickú Kultúru tradičné a typické. Mali by sa cvičiť počas života. Napríklad v praxi Kazakov je v rámci Veľkého Spasu táto metodika úplne bežná. Niektorí ste možno počuli, že kazaci vo vojskách, ktoré na vojenských pochodoch boli spravidla veľmi ďaleko od svojich domovov, si nosili so sebou vrecúško s hrsťou Rodnej zeme. Všetci ovládali techniky koncentrácie vedomia s cieľom jeho smerovania v prípade smrti skrz čakru Rodnik, lebo to je jediná cesta ako sa dostať do Vyšších Svetov, do Svetov Veľkých Predkov, na Perúnovu Hviezdu, teda skrátka postúpiť na Duchovnej Púti po Svarge nahor. Aj preto mali napríklad Anti, t.j. Záporožskí Kazaci na hlave „chochle“, ako to vidno aj na dobových zobrazeniach kniežaťa Sviatoslava. Práve za tento chochol boli „vytiahnutý“ nahor. Lenže v boji pri zranení spravidla „pribudli“ telesné otvory. Aby sa na ne myseľ nekoncentrovala pri procese umierania, tak rany zatvárali tak, že na ne kládli rodnú zem. Potom už ostali iba tie otvory, na ktoré boli rokmi meditačnej praxe navyknutí.

Techniky prenosu vedomia sú rôzne. Niektoré nemôže neskúsený človek vôbec použiť – teda najmä nie na cvičenie bez dohľadu žreca – lebo môže pri nich zomrieť, čo je samovražda. No sú aj také, ktoré sú pomerne neškodné a možno ich praktikovať aj každý deň. Môžu sa používať aj pre iné zomierajúce bytosti, od príbuzných a priateľov na pohreboch až po zvieratá pozabíjané na cestách. Metód je množstvo a my si niečo jednoduché ale praktické ako príklad uvedieme.

Najjednoduchšia metóda na cvičenia prenosu vedomia je prístupná v podstate pre každého. Problém však väčšinou nebýva v metódach, ale v ochote niečo so sebou urobiť. Ľudia dneška si už až veľmi zvykli na technokratický prístup – nemusím robiť nič, len v potrebnom okamihu zapnem vypínač. Ale toto je prístup, ktorý je vlastný Temných silám. Oni vyvíjajú akési technické „barly“ na všetko, čo človek má schopnosť zrealizovať silou svojej predstavivosti a vôle, alebo inak prirodzenými vlastnosťami. Ale zatiaľ čo pre technokratickú civilizáciu je takéto niečo prirodzené, pre človeka to je v podstate totálne zlyhanie. Namiesto toho, aby sa evolučne vyvíjal si kupuje barličky – na výrobu ktorých bolo potrebné zničiť časť Prírody.

Nuž, začnime so sebou pracovať na vyvinutí schopnosti prenášať vedomie. Cvičiť je dobre začať niekde v pohodlí tak, aby nás nič nevyrušovalo. Na začiatok si povedzme, že týmto cvičením pripravujete prechod do vyššej reality nielen seba, ale môžete takto v budúcnosti pomôcť aj iným ľuďom či zvieratám. Nikto by nemal zomierať sám, ale to sa nikdy nedá zaručiť.

Uvoľnite nielen telo ale aj myseľ. Metód je množstvo, jednou z nich je napríklad jednoduchá meditácia používaná v Aikido – koncentrácia na 1 bod.

Pri cvičení si predstavujete stelesnenie nejakej Vyššej, Svetlej sily, napríklad konkrétneho Vyššieho Boha Pravi. Pokiaľ si ho máte problém predstaviť, použite žiariacu, zlatú guľu. Dôležité je, aby z nej vyžarovalo svetlo. Žiariacu Vyššiu Silu umiestnite na oblohu pred sebou. Dôležité je, aby vaša vizualizácia prítomnosti Vyššej Sily bola personifikáciou Pravdy, Múdrosti a súcitu. Nie je problém, ak si spočiatku s vizualizáciou neviete veľmi poradiť. Dôležité je, aby bolo vaše srdce naplnené jej prítomnosťou.

Potom sústreďte svoje srdce a myseľ na vizualizovanú, prítomnú Vyššiu Silu a predneste k nej nejakú svoju modlitbu či pravslávenie. Ak budete v budúcnosti robiť tento prenos za inú zomrelú bytosť, tak je dobre sa v modlitbe obrátiť s prosbou o evolúciu danej bytosti. Vhodné je zomrelého, za ktorého sa modlíme označovať ako šľachetnú bytosť – aj ak ide o zviera.

Teraz si predstavte, že Vyššie Svetlo, ktoré vzývate je dotknuté vašou modlitbou a reaguje s úsmevom, súcitom a láskou a vyžiari prúd lúčov z jeho či jej srdca. Tieto sa dotknú a preniknú vás, vyčistia vašu karmu a odstránia deštruktívne emócie. Jednoducho sa úplne ponoríte do tohto svetla.

Teraz ste vďaka žiariacemu Svetlu v stave úplnej čistoty a dokonalého zdravia. Predstavujte si, že vaše telo sa úplne rozpustí do prichádzajúceho svetla. Stávate sa sami žiariacou svetelnou guľou. Dvíhate sa nahor k oblohe a spájate sa so Svetlom tam hore. V tomto stave mysle ostaňte tak dlho, ako sa len dá.

Podľa toho, ako sa vám darí vizualizácia, môžete postupovať aj trochu inak. Pri opise zomierania sme skončili s tým, že po zastavení víchrov v energetickom stĺpe sa biela esencia po našom otcovi a červená po našej mame spoja do žiariacej, zlatej gule v našom srdci, pričom medzi sebou uzavrú vedomie. Môžeme si teda predstaviť, že táto zlatá guľa vychádza nahor cez deviatu čakru, vystúpi na oblohu a spojí sa so Svetlou guľou na oblohe.

Môžete si vytvoriť akúkoľvek podobnú vizualizáciu, len je potrebné dodržať základné zásady. Vaše vedomie ako žiariaca guľa sa zjednocuje s Vyšným Bohom či Bohyňou, pričom vhodná je predstava žiariacej gule. Vaša myseľ vám dá vašu konkrétnu predstavu. Dôležité je to, aby  vás žiariaca guľa na oblohe prijala do svojej náruče či rúk. Ak budete takúto prípravu robiť počas svojho života, tak v okamihu smrti bude všetko jednoduchšie.

Túto techniku môžete v principiálnej podobe použiť aj ako pomoc iným bytostiam. Môže nastať aj situácia, že sa vám počas spánku zjaví nejaká bytosť, s ktorou ste mali dobrý vzťah, aj keď nie ste momentálne v kontakte. Touto bytosťou môže byť aj zviera, ktoré si vám obľúbilo. Ak ide napríklad o známeho človeka, ktorý už zomrel, ale ešte nie je pochovaný, tak je to veľmi často žiadosť o pomoc na pohrebe. Ak pomáhate iným pri odchode napríklad na pohrebe – vieme, že zomrelý na pohrebe vždy je – tak môžete trošku zmeniť vizualizáciu. Svetlú bytosť, ku ktorej sa obraciate si predstave v malej výške nad zomrelým, či jeho rakvou.

Zvieratá sa tiež bezprostredne po smrti môžu nachádzať v stave akéhosi prekvapenia, teda pomoc im môže tiež prísť vhod. Samozrejme, ťažko takéto niečo komunikovať s človekom, ktorý obľubuje zvieratá iba na tanieri. A čo sa týka zomrelých ľudí, ich situácia sa značne zhoršuje v okamihu, ak jeho jediným sprievodcom po smrti je kresťanský pop. Tento – ako vieme – posiela bezradnú a dezorientovanú bytosť do Neba, t.j. tam, kde N(i)E(t)BO(ha). Preto nenechávajme nič na náhodu – riadený prenos vedomia odchodom cez deviatu čakru nás dostáva do NEBIES, t.j. tam, kde N(i)E(t)BESA. A vaša pomoc sa môže veľmi hodiť aj zomrelým známym a priateľom.

NAŠI PARTNERI: