Pred tým, ako si povieme niečo k téme púte Duše, si musíme niečo ozrejmiť. Materiály uverejňované na našej stránke nie sú vymyslené autormi tejto stránky, ale ani nepochádzajú z jediného zdroja. Napriek našej maximálnej snahe sa stáva, že do textov sa dostávajú chyby, ale vzhľadom na dnešnú situáciu a naše reálne možnosti dávame prednosť tomu, aby sa k vám dostalo čo najviac informácií, čo neraz znamená, že v textoch nájdete rôzne chyby. A takto to chodí aj v živote. Nie všetko dopadne ideálne napriek tým najlepším úmyslom na začiatku, alebo naopak, niekto plánuje niečo zlé, ale výsledok je, že veci sa obrátili na dobré.
Existuje však aj druhý moment, ktorý môže vniesť určitú mieru zdanlivých rozporov v podávaných materiáloch. Jestvuje totiž množstvo našich Rodov, a teda aj množstvo variantov podávania Tradície Predkov. Nie je to preto, lebo by naši Predkovia chceli úmyselne niekoho miasť, je to preto, lebo každý má svoje chápanie sveta v ktorom žije.
Okrem toho, keď naše Rody v dávnej minulosti odchádzali z Bielovodia do Európy, tak každý Rod si bral to, čo považoval za najdôležitejšie, resp. tú časť poznania, ktorá mu bola najbližšia. Takto sa vlastne formovalo Rodnoverie. Iba Staroverci si uchovali plnú Tradíciu zahŕňajúcu všetky obrady, rituály, poznanie, povesti, byliny, umenie boja i umenie zdravovedy.
S nástupom Noci Svaroga sa poznatky v maximálnej miere utajovali pred tvarmi, takže za tisícročie došlo k určitým „posuvom“ v podávaní tradície. A teraz, keď možno vychádzať s našou kultúrou opäť na Svetlo, nie sú všetky podania úplne „identické“. Musíme však chápať, že sa väčšinou – lebo stretávame sa aj s dezinformáciami – odlišujú v podaní, ale nie v obsahu. Ďalej musíme chápať, že našim „prototypom“ – ak môžeme použiť takéto slovo – je neveriaci Tomáš, ktorý uverí až vtedy, keď sa presvedčí na osobnej skúsenosti. Nech sa ku mne dostáva čokoľvek, kým to „neprežujem“, nemal by som tomu ani veriť a ani to šíriť ďalej. Čo samozrejme neznamená, že ak niečo podám ďalej, tak sa to bude všetkým páčiť… to by bola naivita.
Teda v prvom rade neverte ničomu, čo ste si neoverili na osobnej skúsenosti – vrátane informácií z našej stránky. Podobný prístup používa aj tibetský budhizmus: Neverte ničomu aj ak tomu ostatní veria po tisícročia. Na začiatku duchovnej cesty zavrhnite všetko a začnite od nuly. Čo riskujete? Ak to, čomu ste doteraz verili či hovoria ostatní je naozaj „absolútna pravda“, tak ste o nič neprišli, lebo na skutočne Duchovnej ceste sa musíte k nej tak či inak dostať – veď preto je „absolútna“. A keď sa k nej opätovne dostanete, tak už to bude Pravda vaša, overená na vašej osobnej skúsenosti. A preto vykročenie na tzv. duchovnú cestu hľadania pravdy nemožno ísť tak, že si najskôr stanovíme cieľ: Pravda je napr. Kristus. Takýto prístup sa nazýva Duchovný materializmus – lebo som si vopred povedal, čo na Duchovnej ceste nájdem, čo sa v skutočnosti nedá.
Duchovnú cestu máme vo Védach opísanú takto:
Choď tam
Nevedno kam
Poznaj to
Nevedno čo.
Ak prekročím „krížny kameň“ pod čakrou Prsia a vykročím vpred, do sféry Ducha, vykračujem do neznáma. Tí, ktorí majú takéto skúsenosti potvrdia, že spoznajú veci, ktoré sa NEDAJÚ opísať našim nedokonalým jazykom. Nadobudli vlastnú skúsenosť, ale niet výrazov, ktorými by ju plne opísali ostatným ľuďom. A tí, čo tam nájdu „presne to“ čo učia ich náboženstvá… nechajme ich, nech si spokojne idú svojou cestou.
Človek, ktorý „nesie svoj kríž“ už zasahuje za hranice Sveta JAVI. Aktivácia vyššieho Sveta výstupom do sféry Sveta SLAVI, t.j. 3 najvyšších čakier je preto charakterizovateľný zmenou runy Man na runu Mann.
Ešte pred tým, ako si priblížime podstatu toho, čo chceme povedať si uveďme jeden príbeh z Véd:
Za dávnych čias žil žrec, ktorý vykonával obrady v chráme. Mal malého synčeka, ktorého hneď, ako to bolo možné začal brávať do chrámu, aby sa učil a mohol jedného dňa prebrať túto povinnosť od neho. Synček sedával bokom a všetko pozorne sledoval.
Okrem syna mával so sebou tento žrec aj obľúbeného kocúrika, ktorý však bol veľmi neposedný. Svojou neposednosťou preto často rušil výkon obradu, nuž žrec sa rozhodol ho priväzovať počas obradu za motúzik k stĺpu oltára.
Jedného dňa starý žrec zomrel a syn prebral vykonávanie obradov za svojho otca. Kocúrika stále priväzoval k stĺpu oltára. Jedného dňa však zomrel aj staručký kocúrik. Syn šiel na jarmok a kúpil nového kocúrika, ktorého – ako to videl u svojho nebohého otca – začal priväzovať k stĺpu počas výkonu obradu…
A tu vidíme „nevinné“ skreslenie. Syn stratil racionálne jadro a myslel si, že nejaký kocúrik musí byť takouto súčasťou obradu. A predstavme si, že niekto úmyselne chce skresliť obrad.
Na „obranu“ pred takýmto niečím máme nám známy princíp zdravomyslia. Svoju osobnú skúsenosť „konzultujem“ s kompetentnou osobu a ešte aj s odkazom Predkov – v našom prípade s Védami.
Kresťania by určite mali mať prečítanú celú Bibliu – veď sa považujú za služobníkov „jediného Boha“ – a potom je to kniha ich Pôvodu, t.j. dedičstvo odovzdávané im ich „vlastnými“ Predkami… veď aj preto je výstižnejšie ich nazvať židokresťania.
Takže si to zhrňme. Rozličné pohľady na tie isté veci – ak vylúčime dezinformácie – sú výsledkom tradícií rozličných škôl. Ako hovoria Tibeťania: na horu vedie množstvo rôznych cestičiek, ale po výstupe na vrchol máme ten istý výhľad. Nuž a toto sa týka aj informácií z našej stránky. Takto musíme hľadieť na otázku významu farieb, názvov rún a podobné veci. Musíme hľadať racionálne jadro a nie nového „kocúrika“. Do tejto kategórie sčasti patria aj rôzne pokusy o čítanie rún. Vieme, že jeden znak sanskritu má do 50 významov – a runa ich má až 144. Správne čítanie rún a výklad ich významov sa NEMÔŽE naučiť samouk. Ak na toto uplatníme zásadu zdravomyslia, tak pri najlepšej vôli hovoríme o osobnej skúsenosti – a kde sú ďalšie dve zložky?
Vráťme sa k téme nášho článku. Zopakujeme si, že máme 9 tiel, ale použijeme obrázok už z nášho skôr uverejneného článku (pozri tu). Teraz však použijeme trochu odlišný spôsob členenia, ktorý viac vyhovuje pochopeniu toho, čo chceme ukázať. Je to prax inej školy, ale nie iný význam poznania.
Prvé 3 telá slúžia na existenciu v Javi:
1. Obranné telo (aura)
2. Javné telo (fyzické)
3. Merné telo (éterické)
Telá pre existenciu v Navi:
1. Hviezdne telo (astrálne)
2. Obrazné telo (mentálne)
3. Telo obrazného vzájomného spojenia so všetkými žijúcimi štruktúrami (karmické, príčinné)
Telá pre existenciu v Pravi:
1. Telo Duše (to, čo napája Dušu)
2. Telo vyššej formy
3. Telo Ducha
Inými slovami, telá 1 až 3 predstavujú fyzické Telo človeka, telá 4 až 6 Dušu a telá 7 až 9 Ducha.
Kruh Absolútna je učenie o Púti Duše všetkých foriem energií vo Večnosti. Táto Púť je pohyb, t.j. premiestňovanie Duše z východiskového bodu cez priestory-rozmernosti, jej vývoj a návrat do východiskového bodu.
Bohyňa Deva Živa (Dživa) je Vesmírna Duša, ktorá tvorí VŠETKY formy Života rôznych časových úrovní vo forme tzv. „energoinformačných matríc“. Budeme používať výraz „matrica“, namiesto „spisovného“ matica, ale nejde o odvodeninu od amerického filmu Matrix. Práve naopak, toto je pôvodná slovanská forma – pochádza z bázového významu názvu matrioška. „Mat“ znamená matéria a „r“ je aj v dnešnej slovenčine stále vyjadriteľné – riecť. Keďže spomíname Bohyňu, tak si vysvetlime pojem Bohovia z energoinformačného pohľadu:
BOHOVIA – Informácia a Energetika a tie ich Toky, ktoré majú bezprostredný vzťah k objaveniu sa kohokoľvek z RASY tu v Javi, t.j. fyzickom svete. Všetci Bohovia majú svoje algoritmy a spôsoby pohybu v rôznych formách – ak by sme to zjednodušili, tak ich mená sú vždy Obrazom základnej „špecializácie“. PERÚN pochádza z Obrazov Bukvice ПЕРУНЪ, kde ПЕР: prerúnica, blesk; УНa: poznanie;, t.j. dostávame význam ako „Ohňoved“, t.j. Boh Vesmírneho rozmeru. Keď sa meno Boha prepíše runami, tak obsahuje celú informáciu o ňom. Toto platí aj u Človeka, ktorý prešiel obradom menorečenia a má „tajné meno“, čo je v súlade s KONom: „ako hore, tak aj dole“. Runy sú (Rečiace UNy = poznanie), obrazne povedané, „matkou Jazykov“, megaalgoritmom Rozumu a Jazyka, akými „knižnicami“ či „úložiskami obrazov“. A aby sa toto všetko dalo pochopiť, je nevyhnutné začať z jednoduchého uvedomovania si obrazov Bukvice a Hlaholiky a schopnosti ich vykladať.
Pokračujme ďalej. Dušu si môžeme predstaviť ako štyri „bunky“, čo je runami graficky zložito zobrazené ako „ROD“.
„РОДЪ“ je dvojkoreňové slovo, ktoré môžeme obrazovo, t.j. sprava doľava vyložiť ako: tvorivé (Ъ) množenie (Д) energetických foriem/ štruktúr (ОР). Obraznú štruktúru matrice Duše si vieme predstaviť vo forme štvorca rozdeleného na 4 časti:
Raz materializované, t.j. nové Duše majú dve horné bunky 1 a 2 zaplnené Dživou a Rodom-Poroditeľom. Je to, obrazne povedané „dodávka úlohy na narodenie“. Duše, ako vieme, môžu byť čo do času existencie rôzne – môžu mať vek od miliárd rokov po „odvčera“. Keď sa Duša ide vteliť do Rodu, ktorý si uchoval pamäť o svojich Predkoch a Tradíciách, tak horné bunky obsadzujú Dživa a Rodový PraŠčur – Zakladateľ daného Rodu. Ak sa Duša ide materializovať do Rodu, ktorý si seba nepamätá, tak bunku zapĺňa Boh Rod-Prarodič. V oboch prípadoch však nedávajú Svedomie, ale matricu priväzbenia Duše k tomu Svetu, v ktorom sa Duša rozhodla materializovať. Svedomie sa dáva výlučne Vertikálnym kanálom, ktorý ide z Nebies od RODa.
Treba povedať, že na vtelenie je možnosť si vybrať „tiché miestečko“, na nejakej „kúpeľnej, oddychovej“ planéte – ale nie, mnohí sa ženú na materializáciu v „pohraničí“ – práve tak, ako aj my všetci tu – hoci vedia, čo tu hrozí. Idú, resp. išli sme za neoceniteľnou skúsenosťou Života na pohraničných Zemiach so smrťou pred výstupom na Svetlo. Len si predstavme, koľko „ocenení“ môžeme nazbierať, ak sa všetko podarí tak, ako sme si predsavzali. Žijeme večne, aj zhmotnení môžeme mať množstvo, ale na „pohraničné“ Zeme podobné nášmu Midgardu sa môžeme dostať iba raz za obrat našej Galaxie, ktorý trvá 250 miliónov rokov. A veru nie každá Duša vydrží každú skúšku, nie všetci sú „supermani“. Veď Siví sa naučili naozaj profesionálne rezať do živého tela RASY. Život je tu neľahký už od narodenia, často niet ani kedy hlavu zdvihnúť k Nebesiam, a už vôbec nie spomínať: „načo som to tu vlastne prišiel?“ Tu začína úrodná pôda pre úniky, pády, samovraždy, alebo aspoň spasenia a vykúpenia, ale je to však vždy odstúpenie od Cieľa, pre ktorý som tu prišiel. Nuž, následok bude opakované „preskúšanie“, ale je to vždy rozhodnutie vlastné, v našom výbere nás nikto neohraničoval a ani neohraničí… ale ani v našej zodpovednosti.
Do prvej bunky sa ukladá štandardný blok informácií, t.j. poznatky o živote na obývateľných Zemiach; poznatky o rozmernosti priestoru; špecifický výber zmyslov a ukážke Púte, ktorá vedie k zdokonaľovaniu danej Bytosti – Duše. Každá Duša vie, ako má postupovať. Bola jej vybratá trasa pohybu k Cieľu zhmotnenia, ale či sa ňou bude riadiť je už iná otázka, pretože pri prvom vstupe sa táto vedomosť maže a objaví sa neuvedomenie, t.j. Sloboda.
Duša prechádza cez priestory na svetlo a riadi sa informáciou, ktorú dostala. Vyberá si slnečnú sústavu, t.j. Hviezdu Vládcu, v ktorej sa nachádza Zem (planéta), na ktorej podmienky života zodpovedajú programu, ktorý do nej vložila Dživa. V prúde svetla sa objavuje vo fyzickom svete, pričom vopred dostala od Boha-Ochrancu zodpovedajúcu informáciu o Rodoch, ktoré tu žijú; je to obsah druhej bunky: súlad Duše po matke s fyzickým telom; súlad obrazov Ducha a Krvi po otcovi; súlad obrazov a významov okolitého sveta, t.j. duchovno-sociálneho systému s duchovným ponímaním Duše a súlad s informáciami prvej bunky s poznaním, ktoré si tu má osvojiť.
V tretej bunke sa ukladá informácia, ktorá sa má odovzdať budúcemu potomstvu. Štvrtá bunka ostáva prázdna, až pokiaľ sa do nej nezačne zapisovať informácia o skúsenostiach, ktoré Duša začne zbierať ako následok svojej práce.
Niekoľko poznámok o tom, ako prebieha vtelenie duše a čo na to vplýva:
Genetika rodičov. Duša je 16-ková energoinformačná matrica, a preto sa nemôže materializovať na úrovniach, ktoré majú menší počet energokanálov (napr. 6, 9, 10, 12, 13…), keď genetika rodičov už prešla proces metisizácie. Je to niečo podobné, ako keď staré československé mince nepasujú do dnešných nákupných košíkov na eurá. Duša s nižším počtom energokanálov sa však materializovať v tele príslušníka RASy môže!
Úroveň Duchovného vývoja rodičov. Ak v okamihu počatia prežívajú hlboké a silné pocity, tak ich ľúbosť vytvorí mocný záblesk kladných emócií, ktoré pritiahnu Dušu vysokej úrovne vývoja. Ak existuje iba fyziologické prežívanie, rozvrat, znásilnenie, prípadne ďalšie škodlivé faktory (alkohol, drogy), tak prebehne materializácia Duše nízkej úrovne, čo spôsobí narodenie neplnocenného dieťaťa. Práve preto existujú techniky, ktorými ženy „roztáčajú“ víchry (čakry) muža. Čím silnejší víchor, tým silnejšia Duša sa materializuje. Spravidla to býva tak, že najsilnejšie vášne sa prežívajú pri prvom dieťati, čo máva za následok, že sa materializuje najsilnejšia Duša. Práve preto boli prvorodenci takí dôležití, a preto aj boli predmetom koncentrovaného ničenia zo strany tvarov proti nám.
Geografická poloha miesta počatia.
Poloha hviezd a planét v okamihu počatia.
Emocionálny stav rodičov.
Prípadná prítomnosť rôznych jedov v telách rodičov v moment počatia.
Keď muž zbavuje ženu panenstva, tak formátuje „prípravok“ jej budúcich detí, odovzdávaním toho istého Obrazu krvi a Ducha, alebo inak aj priestorový hologram („výkres“) budúceho organizmu. Práve preto naši Predkovia tak chránili panenstvo svojich dcér až do vydaja.
Potrat znamená násilné zbavenie Duše jej Cieľa príchodu na danú Zem, pretože bez fyzického tela stráca pobývanie takejto Duše v Javi akýkoľvek zmysel. Ale pri potrate nielen žena, ale aj lekár, ktorý zákrok vykonáva zaťažujú bremenom budúcnosť svojich Duší. Môžeme si zopakovať Zápoveď Boha Perúna:
„Nech nebude zabité dieťa v lone matky, lebo kto zabije dieťa v lone, ten privoláva na seba hnev Boha Stvoriteľa.“
Priebeh života v tele matky je tiež aktívny, ale v zásade môžeme povedať, že dieťa si „sťahuje“ potrebné informácie samo všetkými svojimi 256 „duševnými“ kanálmi (frekvenciami). V tomto období ono lepšie chápe svoju matku ako ona sama, pretože ona už je determinovaná svojou osobnosťou a vlastnými myšlienkami.
Prichádza pôrod… a všetko, čo dieťa vedelo sa v tom istom okamihu zabúda – čo je šok. Odrazu nevie o Cieli, o Podstate… nič. Duša síce vie, ale človek už nie.
Všetky potrebné dostupné informácie, t.j. bunky 1 až 3 sa do 22 minút od okamihu narodenia vkladajú. Dieťatko sa narodilo, zakričalo a zmĺklo – Leg Ochranca mu dal na ústa pečať, pretože svoju informáciu už dostalo. Obmedzenie objemu prijatej informácie – čo sa deje následkom vmiešavania sa lekárov – má za následok skracovanie dĺžky života dieťaťa, pretože čím menej poznatkov, tým kratší čas života. Tí, ktorí nedostanú nijakú informáciu zomierajú do 4 až 7 dní. Ak dieťa po pôrode nezakričalo znamená to, že lúč, ktorý nesie informáciu od Hviezdy Vládcu bol prekrytý Dušou násilne zomrelého. V takomto prípade sa dieťa vyvíja do 12 rokov, a potom takáto Duša dovypĺňa to, čo v predchádzajúcom živote nestihla a odchádza. Ak došlo k plnému podsadeniu Dušou násilne zomrelého, tak to voláme reinkarnácia. Existuje ešte jav inkarnácia, t.j. podsadenie Duše do človeka s oslabeným obranný telom. Vtedy dochádza k „rozdvojeniu osobnosti“, kvôli tomu, že v ňom žijú dve Duše. Podsadená, inkarnovaná Duša dovyplní svoj program o odíde ďalej, pričom lekári sa neraz neprestávajú čudovať…
Treba povedať, že človek počas svojho života neostáva ponechaný napospas samému sebe, čo je analógia javu starostlivých rodičov. Cez informačné pole (Ducha Rasy) mu dochádza od Bohov-Ochrancov v každom úseku liet dávkovaná informácia. Ide o tieto úseky rokov: 12, 16, 21, 32, 39, 41, 45, 48, 50, 55, 64, 72, 77, 80, 82, 88, 90, 96, 108, 112, 123, 133 a 144 rokov, a potom odznova, po miere prechodu druhým Kruhom Života v takých istých životných intervaloch (144, 156, 160…). Podstata informácie je vo vývoji a postupnej príprave človeka na prechod na vyššiu úroveň v porovnaní s javnou úrovňou vedomia; schopnosť prechádzania z jednej rozmernosti do nasledujúcej, ktoré charakterizujú životnú štruktúru na toku rieky času.
12: Dostáva meno (tajné aj občinné); dáva sa rozšírená informácia, vychádzajúc z obrazu mena, ako sa stať plnohodnotným človekom.
16, 21: Informácia o vytvorení deťmi obdarenej rodiny.
32: Dáva sa informácia o prisúdení rozsahu hľadania Duchovnej Púte.
39: Dáva sa možnosť ozmyslenia (premyslenia) prežitého života.
41: Prichádza stanovenie vnútorných životných princípov na základe rodových Ustojov. Začína sa Duchovný vývoj, človek si uvedomuje, že nadmerné materiálne blahá zaťažujú jeho Dušu a nedávajú mu možnosť následne sa narodiť vo viacrozmernom svete.
Po prežití 40/ 41 liet ten SVET, ktorý človek začal vytvárať od raného detstva sa reproduktívne začína materializovať v Navi. Tento stav myšlienok človeka začína žiť samostatný život, vyvíjať sa podľa kozmických zákonov. Dokonca aj keď človek na to nemyslí. Človek sa v tomto veku stáva potencionálne Bohom-Tvorcom svojho vlastného Sveta. Obrovský význam preto v tomto svetle nadobúda čistota činov a úmyslov.
45: Ozmyslenie Duchovnej Púte, jej obnovenie, človek ožíva, rozkvitá, pravdivé systémy uvedomovania na úrovni zmyslov (Duch, Duša), odtiaľ pochádzajú aj zmätky a trvalý boj, čo sa odráža na zdraví.
48: Od „Ducha Rasy“ dostáva poznanie radcovstva a vnukom odovzdávať svoju skúsenosť.
50: Dostáva ďalšie poznanie na to, aby ich odovzdával učeníkom z druhých Rodov.
55: „Čas užívania plodov“, ktoré človek priniesol svojmu Rodu.
64: Dostáva nevyhnutné poznanie na obnovenie okolitého sveta; náklonnosť k zemi.
72: Polkruh Života. Dostáva informáciu a začína účinkovať systém napojenia človeka na nasledujúci Svet Slavi. On ako keby sa „dostával do detstva“, čo je učenie sa prijímania 16 rozmerného Sveta skrz hru, lebo na tej úrovni je ako dieťa. To, čo ho obklopuje začína v takomto stave vnímať čisto, objemne, obrazne. O takýchto ľuďoch sa neraz vyjadrujeme, že hovoria „nevedno čo“ a ani nevieme, čo hovoríme. „Nevedno“ je zo staroslovienskeho „невесть“, t.j. nie nášho Bytia (z)vesť, ale z druhého Sveta. Zato však deti do 5 až 7 rokov ho rozumejú vynikajúco, a preto on môže odovzdávať svojim vnukom a pravnukom základ svojho chápania iného Sveta.
77: Človek je už 5 rokov v očakávaní stýkania sa s druhým Svetom; môže sa stať „duchovidcom“, t.j. „vidiacim Duchov iných Svetov“, vidiac vzájomnú existenciu, nie ako stojaci oddelený jav, ale ako plavne pretekajúcu jednu do druhej.
80: Dostáva Múdrosť (вѣдение) a obnovenie svojho vedomia (o takých ľuďoch sa hovorí, že žijú viac v Slavi ako Javi, t.j. že nie sú z „nášho Sveta“). Človek začína rozumieť na úrovni podvedomia jazyk zvierat, hovorí obraznými významami, ktoré však okolití ľudia chápu doslovne.
82, 84: Roky (časové charakteristiky odovzdávajúce existenciu), keď sa v človeku objavuje zvláštna schopnosť porozumenia rastlinnej Prírode skrz ruky. Cíti rukami prírodnú silu rastlín a nie je náhoda, že najlepšie lieky a odvary z byliniek robia ľudia v tomto veku.
88 (ženy), 90 (muži): Obdobie realizácie prvých sumarizácií. V tomto veku začína človek cítiť silové línie Zeme, čo sa na existenčnej úrovni odzrkadľuje ako snaha uložiť každú vec na svoje vopred určené miesto, t.j. presne do jej energetickej bunky.
96: Pridáva sa ďalší kanál na prijímanie Prastarej Múdrosti. V minulosti sa to prejavovalo snahou rozprávať staré príbehy či povesti. Bajani (zvyčajne ľudia vyššieho veku) pomocou huslí vytvárali efekt zvukovej vlny a so zavretými očami, aby ich nerušila okolitá informácia, začínali podávať načúvajúcim prastarú informáciu, ktorú dostávali cez „Ducha Rasy“. Pritom zanechávali dojem, ako keby načúvajúci boli priamo účastníkmi pradávnych udalostí.
108: Obdobie Božskej premeny. V tomto veku si človek už nielenže uvedomil životné základy či zápovede Sveta Javi, on už vyskúšal, pochopil ich podstatu, čo mu dáva možnosť myslieť v úplne iných kategóriách. Napríklad, hoci sa nachádza v pozemskom tele, môže opisovať detaily iných Svetov.
112: Začína odovzdávať najmladším členom svojho Rodu posvätné kľúče, t.j. chápanie Stavby Sveta, čo dvíha Rod na nový stupeň vývoja (dnes je tento proces odovzdávania vyšších poznatkov kvôli malej dĺžke života v podstate pretrhnutý).
123: Upadá do stavu mlčania (začína dostávať informáciu o živote v druhých mnohorozmerných Svetoch, vidí svoju ďalšiu Púť po odchode z Midgardu, dostáva to všetko zmysel, ale aby neodovzdával tieto poznatky nepripraveným, tak mlčí a hovorí s nimi iba o bežných veciach života.
133: Končí obdobie mlčania, pretože plne spoznal „Knihu Púte“ (u iných národov sa nazýva Kniha mŕtvych). Začína hovoriť o odchode z tohto Sveta: dáva členom Rodu svoje pokyny ohľadom krody (posmrtná vatra), odevu a pod. Ak si človek v tomto veku ešte čosi neosvojil, tak pokračuje v živote v druhom Kruhu v danom Javnom Svete, ale už so skúsenosťou, ktorú nadobudol za prvých 144 rokov.
Človek, ktorý dostal túto informáciu je človekom s uvedomením si toho, čo ho očakáva a spokojne prekračuje Hranicu, čo určite nemôžeme povedať o množstve našich súčasníkov, ktorí majú iný problém – žijú v nevedomosti o smrtnej Hranici.
Človek Rasy môže súčasne prijímať 16 informačných tokov, 16 rozmerov priestoru a 16 časových tokov už v našom 4 rozmernom Svete, t.j. môže poznávať nasledujúci 16 rozmerný Kozmos Legov. Akonáhle tam prejdeme, tak prebehne vyrovnanie (16×16=256). Keď sa nachádzame v 16 rozmernom Svete, tak máme možnosť spoznávať nasledujúci harmonický Svet Arlegov (256 rozmerný) na báze vnútorných precítení. Toto je všeobecný evolučný princíp vložený do bytosti.
Pred vnímavým čitateľom však vystupuje dôležitá otázka ako so správnou výchovou? Musíme poznať ten systém, ktorý používali naši Predkovia a tie Kony, ktoré boli vložené do jeho základu s cieľom poskytnutia podpory prejavujúcej sa Duši pomocou súboru Skúseností Tvorivej Budovateľskej Práce v danom materiálnom Svete. Základom systému je opis, ktorý môžeme v skratke opísať ako informáciu, ktorá pochádza od Starovercov (určite nie kresťanov). V ostatných slovanských Rodoch sa mohla odlišovať v prevedení, ale nie v samotnej Podstate, ktoré je systémová, a je vyjadrená takto: „Sväto ctiť Bohov a Predkov Našich, vždy Žiť vo Svedomí a v Lade s Prírodou“.
Narodenie sa dieťaťa u Pravoslávnych Starovercov prebieha vždy za dodržiavania špecifických Obradov a Rituálov Prastarej Viery. Starostlivosť o budúcnosť dieťatka sa v Rodoch Veľkej Rasy začína dlho pred jeho objavením sa na Božom Svete. Tehotnú ženu všakovako obraňujú a ochraňujú pred rôznymi nebezpečenstvami, ako javnými, tak aj navnými. Kvôli tomu je žena počas dňa opásaná opaskom starostlivého a ľúbiaceho partnera, počas noci sa zakrýva jeho halenou alebo plášťom, aby „mužská sila“ ochránila dieťa v lone matky počas spánku.
Narodenie sa ako aj smrť je prechod cez neviditeľnú hranicu, ktorá oddeľuje Svety Javi a Navi. Preto až dovtedy, kým dieťa nemá 1 rok ho nemôže vidieť nikto okrem Rodičov a Žrecov Prastarej Viery a tiež jeho rodných dedkov a babičiek. Dieťatko do 1 roka sa nachádza pod ochranou starostlivého Otca a ľúbiacej Matky, Bohov Ochrancov oboch Rodov a Vyššieho Boha-Roda Nebeského.
Po okúpaní sa v kúpeli, v ktorej sa dieťa narodilo, ho spočiatku prikladajú k materinskej hrudi, aby spoznalo prvý zdroj Sily Života. Keď vychádza Jarilo-Slnko, Otec slávnostne vynáša dieťa, ukazuje ho všetkým Nebeským Bohom, vychádzajúcemu Slnku a Matke Prírode, aby spoznalo druhé zdroje Sily Života. Po „predstavení“ dieťatka živlom života ho odnášajú na miesto, kde „predstavujú“ dieťatko Kummirom Prastarých Rodových Bohov, Svätému Ohňu domáceho Kozubu a Domovému (pomocnému duchovi – „vojakovi domova“), aby ochraňovali a obraňovali nového člena Rodu. Aby ochrana Bohov a aj Živlov bola úplná, tak kolíska pre dieťatko sa vešia do stredu miestnosti a nachádza sa, ako keby, uprostred medzi Nebesami a Zemou.
Výchova dieťatka v Ľúbosti (Ľúbosť k prvopočiatočnej Viere a Bohom – Predkom; Ľúbosť k Rodu; Ľúbosť k Matke Prírode; Ľúbosť k Zemi Predkov) pomáhajú vytvárať z dieťatka harmonického Človeka, budúceho pokračovateľa Prastarého Slovano-Árijského Rodu, pomáhajú mu vyvíjať a zdokonaľovať sa v ďalšom živote, napĺňajúc svoje štyri zložky: Telo, Dušu, Ducha a Svedomie Božským Svetlom Ľúbosti.
Zoznamovanie dieťaťa Rasy s Obraznými symbolmi svojho Rodu a Viery sa začína od detstva poznávaním oberegových, t.j. ochranných znakov a ornamentov, ktoré sú na košieľke a kolíske, používaním drevených a hlinených hračiek, v ktorých žijú Prastaré Obrazy a Podania. Naši Predkovia nepoužívali pri výchove negatívne Formy a Obrazy, ale riadili sa princípom: „Nie zakazovať, ale vysvetľovať!“ Priťahovanie detí k Prvopočiatočnej Viere Predkov, k osvojeniu si návykov tvorivej budovateľskej Práce prichádza vo veku 3 až 7 rokov, lebo v tomto veku majú deti veľmi silno vyvinuté Občinné myslenie.
V Slovanských a Árijských Rodoch malé deti do 12 rokov nedelia podľa pohlavia, ale vychovávajú všetkých rovnako, lebo Predkovia hovorili: Dieťa Božie Dobré Ono je. Každého chlapčeka a každé dievčatko vždy vychovávajú v úcte k druhému pohlaviu. Ako sme už hovorili, deti sa neodievali do nového odevu, ale do košieľ prešitých z odevu rodičov zodpovedajúco podľa pohlavia dieťaťa.
Od 7-9 rokov začína učenie detí vo všetkých prvopočiatočných základoch Viery a všeobecnej gramotnosti (štyri druhy písomnosti Rasy), počítaniu a výpočtom, písaniu, všeobecným zásadám chovania sa, t.j. podávajú sa im poznatky o Živote a Stavbe Sveta.
Výchovou detí – ako Duchovnou, tak aj Fyzickou sa zaoberajú muži, t.j. Otcovia a Dedovia.
Na tretí deň po narodení dostáva každé dieťa od otca svoje prvé Meno, ktoré je určené v súlade s prastarým Rodovým Zákonom Ľubomíra. Keď deti zo Slovanských a Árijských Rodov dovŕšia 12 rokov (108 mesiacov) a dosiahli výšku 7 piadí v čele (124 cm), tak sa im začína nová etapa ich života. Celé dorastajúce pokolenie prechádza Obradom Dospelosti a Obradom Menorečenia, počas ktorého je Žrecom rečený tajným Menom (ukazovateľom Púte), ktoré bude vedieť iba on, a tiež rodovým (občinným) Menom, ktorým bude volaný v Rode-Občine. Tento obrad je čo do podstaty priama a nesprostredkovaná aktivácia mozgu, t.j. samotných 97% génov, obsiahnutých ale nepoužívaných neurónmi hlavného mozgu v procese životných udalostí (samozrejme, že nie všetkých naraz a okamžite).
Mládenci vo veku 12 rokov dostávali 2 meče, čo znamenalo, že do 9 rokov sú povinní dokonale zvládnuť bojové techniky ovládania meča a stať sa vojakmi, Bohmi-Obrancami svojho Rodu, svojej Prastarej Viery a svojej Rodnej Zeme, bez ohľadu na to, akú majú vybratú životnú Púť a Kastu, do ktorej prináležia.
Ale na to, aby niekto mal právo vychovávať, musí byť najskôr sám vychovaný, musí pochopiť a uvedomiť si tú informáciu, ktorá prichádza od Bohov. Ak rodičia vychovávajú svoje dietky svojim osobným príkladom, tak to je prehĺbená výchova – a odovzdávanie Obraznej Múdrosti mládeži skrz slovo robievali žreci, volchvovia, vedúni a pod. skrz učenie na báze informácií, ktoré sú obsiahnuté vo Viere, t.j. V(i)Edení RA. Vždy platí zásada, že iba vedieť nestačí:
KNIHA MÚDROSTI PERÚNA:
MYSLIA SI MNOHÍ ĽUDIA,
ŽE TÍ, KTORÍ POZNAJÚ VÉDY SÚ BEZ HRIECHU,
DOKONCA AK AJ KONAJÚ ZLÉ…
NO ANI HYMNY Z MÚDROSTI POZNANIA SVETOV,
ANI CITÁTY Z MÚDROSTI SVETA ŽIARENÍ,
ANI ZAKLÍNANIA Z MÚDROSTI ŽIVOTA…
NESPASIA TVORIACICH ZLÉ ČINY…
A KAŽDÝ ZODPOVIE ZA SVOJU NEZÁKONNOSŤ…
Zatiaľ čo Biblia tvrdí, že človek je hriešny už od prvopočiatku, tak ponímanie „hriechu“, t.j. vytváranie rozdelenia, skazenie svojej Púte, je u Slovanov zviazané výlučne s osobným konaním človeka na základe jeho slobodnej vôle.
Nabudúce si povieme viac o momente ODCHODU z Javného Sveta, t.j. SMRTI.
