Tento článok patrí k témam, o ktorých sa píše veľmi ťažko. Nie preto, lebo by bolo ťažké nájsť dosť podkladov dokonca na internete, ale preto, lebo ukazuje smutné fakty, ako sa zaoberajú naše štátne orgány toľko proklamovanou ochranou Prírody. Predtým než prejdeme k detailom si môžeme zhrnúť hlavné body.
Cirkev u nás vlastní viac ako 30% všetkej pôdy Slovenskej republiky. Dostala ju na základe zákona o reštitúciách, na ktoré nemá právny nárok. Toľko proklamovaní „strašní komunisti“ im totiž nič neznárodnili. Majetky im – oprávnene – vzal ešte syn Márie Terézie, cisár rakúsko-Uhorskej monarchie Jozef II. a nevrátila im ich ani prvá Československá republika. Hlavný dôvod bol ten, že ich vôbec nepoužívali na svoju „zaregistrovanú činnosť“, teda na duchovnú službu ľuďom, ale iba na vlastný materiálny prospech. Namiesto toho však dal postaviť veľké množstvo kostolov – aj v „nelukratívnych zónach“, kde popom „nehrozil zisk“ – aby každý jeho poddaný sa mohol bez problémov každú nedeľu dostaviť do kostola, ak chcel. Aj popi začali dostávať platy zo štátneho rozpočtu. Ale o tom sme už písali.
A aká je situácia dnes? Majú viac ako 30% všetkej pôdy, ktorú tam, kde bolo lesy menia na (s)púšť. Drancujú a ani sa nestarajú o obnovu lesov. Okrem toho majú samozrejme píly a ďalšie podnikateľské aktivity, ktoré NEMAJÚ NIČ DO ČINENIA s dušpastierstvom, ale NEPLATIA ŠTÁTU ŽIADNE DANE. Komu sa nelení si môže všimnúť, že oní „svätí“ drancovači slovenských lesov – ktorí „obsluhujú“ cirkevné lesy – začínali kedysi jazdiť na škodovkách a dnes popri vyrúbaných lesoch možno vidieť parkovať autá triedy BMW X5. Stavajú si chaty v národných parkoch a vôbec, drancovanie Národných parkov je ich dennodenná rutina.
Štát im daroval obrovské majetky, všetky, aj vyložene komerčné aktivity im premenil na „bezdaňový raj“, kupuje im dokonca stromčeky ako sadenice – lebo oni na to „nemajú“ (hoci rúbu lesy dohola bez ustania) – a my všetci sa skladáme na dane, z ktorých sú financovaní. Okrem milióna Cigánov, ďalšieho milióna dôchodcov, armády nezamestnaných, študentov, štátneho aparátu ešte všetci financujeme kresťanské cirkvi, ktoré drancujú našu Prírodu a neplatia VÔBEC nič. Naopak, ešte aj to je im očividne málo. No a „dobrí kresťania“ štátni úradníci, okrem toho, že sa postarali dostať k štátnym válovom celé svoje rodiny, potom budú zvyšovať dôchodkový vek, zvyšovať dane a vôbec robiť všetko preto, aby nás drali viac a viac, lebo oni sa chcú mať lepšie a lepšie. Naozaj „lákavá“ budúcnosť…
Obrázok však nie je ani zďaleka úplný, lebo kresťanské aktivity – sú to naozaj ako chobotnica pracujúca piata kolóna – majú oveľa širší záber. Keď už nič iné, tak inkvizičné procesy minulosti môžeme považovať za zverstvo a zločiny proti ľudskosti – genocídu nevynímajúc – takže máme do činenia s teroristickou organizáciou s dokázateľne zločineckou organizáciou, ktorá namiesto toho, aby bola zakázaná – veď je stáročia tá istá, ako napríklad ju kopírujúce fašistické organizácie Tretej ríše – je ešte štátom štedro dotovaná. Tu sa môžeme na okamih zamyslieť. Nacisti napáchali po svete zverstvá – aj u nás pozabíjali státisíce ľudí – no „dnešní“ Nemci sú dnes „čistí“. To boli predsa oni, tí „včerajší“, fašisti. Angličania a Španieli vyvraždili milióny Indiánov, Austrálčanov, kresťanských Búrov – ale tí „dnešní“ sú čistí. No Rusov by aj dnes všetci chceli stále vidieť ako oných „zákerných boľševikov“. Prečo sa to „niekde dá“ a inde zase „nedá“?
Názorne si to celé môžeme priblížiť na príklade „charizmatického“ popa z podtatranskej dediny Žakovce. Začínalo to vtedy, keď väčšina obyčajných, naivných ľudí „otváralo koridory“ na námestiach, ale kresťanská piata kolóna už systematicky konala. Veľmi rýchlo po prevrate si dala katolícka cirkev vyškoliť do Poľska „rýchlopopov“, mladých chlapcov (slovo „kňaz“ je v staroslovienčine „knieža“, teda popom nijako nepatrí a frekvencia zvuku je dôležitá), pričom rozšírila „cover story“, že študovali tajne počas socializmu. Hlavnou úlohou týchto rýchlopopov bolo nie iba slúžiť ako klasickí popi, ale najmä systematicky pracovať s novými úradníkmi na štátnych úradoch, aby chránili záujmy cirkvi. Verejnosti málo známym faktom je, že najväčšiu a najnemilosrdnejšiu čistku urobili na úradoch práve vtedy kresťania. Vtedy obsadili vyše 90% všetkých postov, pričom muselo odísť veľa ľudí. Potom síce boli ešte nejaké personálne zmeny na štátnych úradoch – napríklad po nástupe Mečiara – ale tieto sa obmedzili iba na riadiace funkcie, čo je logické. Takto sa stalo, že dodnes je na štátnych úradoch cca 80% „spoľahlivých“ kresťanov. Spoľahlivých preto, lebo oní rýchlopopi si začali veľmi rýchlo vytvárať aktívne kontakty na štátnu správu tak, aby mali podchytenú celú organizáciu. Spomedzi im oddaných „dobre veriacich“ úradníkov si vybrali „najlepších veriacich“ ktorých si vytipovali na extra úlohy. A ako to využívajú?
Nami vybraný príklad popa zo Žakoviec sa „neštandardne“ pohol iným smerom, ale aký to je smer? Predstavte si, že žijete na malej dedinke mimo mesta. Jedného dňa tam príde cudzí pop a s ním 200 bezdomovcov. Bez akýchkoľvek výčitiek Svedomia začnú načierno na vašom území stavať, pričom pop vedome poruší všetky súvisiace zákony. Keď obec začne konať a chce poslať tých „hrdinských bezdomovcov“ tam, odkiaľ prišli, urobí pop „super ťah“. Všetkým prikáže sa prihlásiť na trvalý pobyt v obci a na voľbách už s prevahou prevalcujú v prospech dediny konajúcu starostku a zvolia si „dobre veriacu“ osobu. Veď nič iné, ako branie toho, čo jej nepatrí kresťanská cirkev po stáročia ani nerobí. No a pop kde príde, tam na úrade všetko vybaví, lebo všade sú „dobrí kresťania“. Inému človeku by zbúrali stavbu, popovi všetko priklepnú a ešte z neho urobia mediálnu hviezdu.
Ale toto ešte nie je všetko. V neďalekej dedinke si v rámci zákona o náprave škôd „chudáka“ cirkvi požiadala katolícka cirkev aj o nehnuteľnosti, ktoré nikdy predtým nevlastnila. Ako to dopadlo? Hádate správne, „dobrí kresťania“ na úradoch im ich „bez výhrady Svedomia“ priklepli – hoci protizákonne. Ale vrana vrane, teda kresťanský úradník kresťanskému úradníkovi „oko nevykole“, teda nikomu nič nevadí. Obec sa nakoniec musela uhájiť – chvalabohu úspešne – na súde.
No podľa „Manuálu kresťanov“, teda ich vlastnej Biblie – už spomínaný List Rimanom, 13: 1-2 – sa má kresťan podriaďovať svetskej moci, lebo táto je od (ich) boha. No a náš „charizmatický“ žakovský pop každému potvrdí, že zákony štátu sú preňho ničím… Teda môžeme sumarizovať. Cirkev oberie národ o viac ako 30% celkovej pôdy štátu, rúbe stromy a podniká v čom chce v daňovom raji, teda neplatí žiadne dane. Okrem toho si ešte kde chce „nebude rešpektovať“ zákony krajiny, ktorá ju financuje a brať si ešte navyše – svetské zákony ju nezaujímajú. Ale to ešte nie je všetko…
Naši čitatelia nás upozornili na prípad drancovania lesov Národného parku Veľká Fatra. Predtým, ako sa pozrieme na detaily len toľko, že holoruby v Národnom parku robia Rakúšania. Kúpili si slovenskú firmu a na ňu – predstavte si – kúpili lesy od Cirkevných lesov a časť dokonca dostali aj darovacou zmluvou – vidíte dobre, darom. Teda cirkev nechce lesy a rozdáva ich cudzincom? Tá cirkev, ktorú financujú domáci veriaci, či vlastne my všetci z daní? Náš zákon síce zakazuje cudzincom ťažiť a vyvážať drevo, ale ak si partia Rakúšanov kúpi slovenskú firmu a dostane čo chce od cirkvi, tak to je taká „rafinovaná“ vec, že sa to nedá zistiť a ani zakročiť… aspoň dobre vidno za čo nás naši ministri a vláda majú. A teraz si predstavte, že by si partia Slovákov kúpila firmu v Rakúsku, Nemecku či Švajčiarsku, k tomu by im pridarovali tamojšie cirkvi časť Národného parku, potom by im Ministerstvo životného prostredia Rakúskej či Nemeckej republiky dali povolenie na ťažbu v ich Národnom parku metódou holorubov… viete si to predstaviť? To už ani nie sú praktiky banánovej republiky, to musí byť minimálne banánovo-stromčeková republika. Čo to je „banánová republika“ si poľahky nájdete vo Wikipédii, no a „stromčeková“ preto, lebo stromčeky mohli vyrásť vďaka „strašnému socializmu“, ktorý vytvoril sústavu Národných parkov a naozaj Prírodu chránil, teda nedovoľoval ju drancovať. Túto socialistickú „netaktnosť“ operatívne zmenili demokrati, ktorí začali tento stav veľmi rýchlo „naprávať“. Môžeme sa o tom presvedčiť, keď kupujeme napríklad nábytky alebo papier s nápisom „Made in Austria“ či „Made in Poland“, ktoré sú zo slovenských stromov. Takto naše strany a vlády podporujú domáci priemysel – ak by to bolo iba o ťažbe…
A na um prichádza hneď niekoľko ďalších súvislostí – po vyťatí 50% lesov nastane stav, že sa o 50% „premnoží“ zver – vrátane napríklad medveďov – ktorú bude treba postrieľať. Ona sa bude ešte adekvátne „premnožovať“ dovtedy, dokiaľ budú ubúdať ďalšie a ďalšie lesy, až nakoniec nebude v banánovo-stromčekovej republike ani stromov ani zvierat…
U bežného človeka vznikne otázka – a čo na to naše ministerstvá? Prečo nič nerobia? Žeby o ničom nevedeli? No nemôžu robiť nič, lebo sami sú tiež hodne zamestnaní drancovaným našich lesov. A my im to všetko dovolíme a financujeme. Pre našu lenivosť a ľahostajnosť.
Pozrime sa teda na tento prípad podrobnejšie, ale nie preto, lebo je jediný u nás, skôr preto, lebo v plnej kráse ukazuje, za čo nás naše vlády a strany majú. Zároveň aj preto, lebo naši čitatelia nielen dali tento podnet, ale aj spolupracovali na zbere informácií. Všetkým im týmto ďakujeme a sme iba radi, že nie každému to je jedno.
Tieto informácie si môžete ľahko overiť sami na internete. Drancovanie lesov Veľkej Fatry prebieha na území, ktoré je zapísané na Liste vlastníctva 604 katastrálneho územia Necpaly, obec Necpaly, okres Martin. Poľahky si na Katasterportáli zistíte, že pozemky patria firme „Via Slovakia“, pričom na Obchodnom registri hneď zistíte, že všetci majitelia sú Rakúšania. Ďalej tam zistíte, že pozemky získali od Cirkevných lesov jednak kúpou, jednak darovaním. Naozaj príkladná „Slovenská cesta“… hodná Slovenov na obohatenie sa Rakúšanov. Ale možno ani nejde celkom o obohacovanie, ich dôvody sú pravdepodobne úplne iné. Ale o tom viac ďalej.
Naivný domorodec by sa mohol opýtať: „Ako to, že dostali na výrub Národného parku povolenie?“ Nuž, nič jednoduchšie. Hoci aktuálne sa situácia zmenila, donedávna vydávali povolenie na výrub Krajské úrady životného prostredia. Hoci tieto sú akože nezávislé, prednosta Krajského úradu životného prostredia bol nominantom ministra ŽP. Preto aj firmy pána ministra rúbu kde sa im len zachce, pán minister ich má totiž na takúto podnikateľskú aktivitu zaregistrovaných hneď niekoľko. Opäť stačí zájsť na stránku Ministerstva ŽP, zistiť si – ak to neviete – meno pána ministra a potom si zistiť, v koľkých firmách je uvedený ako spolumajiteľ na stránke Obchodného registra SR. A teraz si predstavte, že by minister, ktorý podniká v oblasti, za ochranu ktorej akože zodpovedá, mal toto zaregistrované v už spomínanom Rakúsku, Nemecku, či Švajčiarsku… ale u nás stačí, že nie je konateľom firmy, ktorú vlastní. Dojemná ochrana vlastníckych práv.
No hneď musíme dodať, že toto nie je namierené proti vláde terajšieho premiéra. Všetci sú rovnakí, bez ohľadu na to, kto tam sedí. Ale ohľadom ochrany Prírody môžeme pokračovať ďalším príkladom. Dnes máme vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese nový, honosný hotel. Myšlienka o jeho stavbe trvala dosť dlho, ale „žraloci“ sa dlho nemohli dostať cez vtedajšiu správnu TANAP-u. Išlo naozaj o drastický zásah do Prírody. A ako sa stalo, že dnes hotel stojí? Na návrh prvej Ficovej vlády bolo Ministerstvo životného prostredia zrušené zákonom č. 37/2010 Z. z. Národnej rady z 20.1.2010 s účinnosťou od 1.7.2010. V tomto období prebehla generálna čistka v správe TANAP-u tak, že nová garnitúra odrazu nič proti výstavbe nového hotela v TANAP-e nemala. Keďže však máme voči EÚ záväzky, ktoré musíme plniť, tak Ministerstvo ŽP muselo byť znovu vytvorené. Vzniklo opäť na návrh Radičovej vlády zákonom č. 372/2010 Z. z. Národnej rady 7.9.2010 s účinnosťou od 1.11.2010. No a kompetencie MŽP v čase od 1.7.2010 do 31.10.2010 malo Ministerstvo pôdohospodárstva. Po znovuvytvorení MŽP tam už však nepracujú tí odborníci, ktorí tam boli predtým…
Na margo systému ochrany Prírody vari toľko, že dnes máme na Slovensku tri nezávislé systémy jej ochrany. Systém Národných parkov je najstarším a najdokonalejším systémom, ktorý vznikol ešte za socializmu. Je to zároveň systém najprísnejšej ochrany. Bol by aj postačujúci, ale nič nepomôže, keď ho nerešpektuje už ministerstvo.
Druhým systémom je Natura 2000, čo je systém ochrany Prírody na podklade systému platnom v Západnej Európe. Vyzerá to tak, že bruselskí úradníci za určitých „okolností“ dovolia ťažiť kde kto chce. No a posledný systém ochrany je ochrana rôznych prírodných pamiatok zapísaných v zozname pod záštitou OSN.
Nejasnosť okolo tohto členenia neraz využívajú úradníci, ktorí sa otázku z oblasti jedeného systému ochrany neraz odpovedajú skutočnosťami z druhého systému ochrany. To iba ukazuje na to, ako zneužívajú existujúci stav a nemajú o skutočnú ochranu Prírody žiadny záujem. Navyše, už dlho sa snažia, aby verejnosť nemala prístup na miesta, kde kruto drancujú Prírodu. Preto sústavne vychádzajú so snahami o nové a nové zákony, ktoré by mali ľuďom zakázať vstup do lesov.
Priblížme si tieto veci aj obrázkami. V našom článku na túto problematiku sme uviedli príklady drancovania Prírody, pričom na jednej fotke bolo vidno vyrúbané stromy priamo pod znakom, ktorý ukazoval, že ide o územie Národného parku Slovenský raj s Piatym (najvyšším!) stupňom ochrany. Ako to je dnes? Odstránili už aj značku, pričom stopy po ťažbe tam nájdete hocikedy:
Pri ceste zo Spišského Štiavnika smerom do Hranovnice sa vám naskytne zúfalý pohľad na holé, kresťanmi vykosené kopce. Hoci časť z nich „ľahla“ vďaka smršti r. 2004 a cirkevníci ich vyťažili, nové stromčeky nenasadili:
Obrázok nie je síce veľmi zreteľný, ale na vlastné oči sa môžete presvedčiť ľahko a kedykoľvek na mieste. Ak pôjdete ďalej po ceste medzi Hranovnicou cez Vernár smerom na Telgárt, obraz „ohavného pustošenia“ iba narastie (je to ich „interná“ formulácia):
Hoci na kopcoch rastie iba to, o čo sa Príroda postarala sama, novo vyťažené stromy tam nájdete prakticky vždy. Viac alebo menej podľa toho, čo už stihli naložiť a odviesť.
Ale Prírodu dnes likviduje každý, nikto nemá úctu napríklad k stromom. Tu je príklad z mesta Kežmarok, ktoré každoročne usporadúva EĽRO. Aj pred posledným „padli“ ďalšie stromy… Takto to však prebieha prakticky vo všetkých mestách.
Ale vráťme sa k hlavnej téme. Náš spolupracovník nafotil Veľkú Fatru v čase, keď tam napadal sneh. Môže to budiť dojem, že to nie je až také zlé. Ale nedajme sa pomýliť. Holoruby sa len tak množia:
Ak sa na stránke Ministerstva ŽP preklikáte napríklad cez program Natura 2000 do sekcie, kde sú umiestnené naše Národné parky poľahky zistíte, kam Veľká Fatra patrí. Všetky parcely menované na LV 604 patria jednak do systému ochrany Národného Parku Veľká Fatra, jednak do systému Natura 2000:
Pre informáciu, túto problematiku rieši Nariadenie Národnej rady SR zo 6. marca 2002, ktorým sa vyhlasuje Národný park Veľká Fatra, ktorý bol zverejnený v Z. z. č. 140/2002. Platí aj Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR zo 16. apríla 2010, ktorou bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Veľká Fatra, čo je zverejnené v Z. z. 194/2010. Priblížme si ale jednu absurditu, ktorá dobre ukáže, ako sa naozaj naši úradníci chcú starať o ochranu Prírody. Chránené vtáčie územia spadajú spravidla pod najprísnejší stupeň ochrany, t.j. pod 5. stupeň. Ale na to, aby bolo takéto územie vyhlásené, musí niekto presne nahlásiť, kde konkrétne sa nachádza hniezdo chráneného páriku vtákov. Samozrejme, že ľuďom, ktorí sa snažia drancovať Prírodu takíto vtáci nevyhovujú, tak sa jednoducho tam vyberú a presne podľa oznámených koordinát tieto stromy nachádzajú a hniezda ničia. Potom už iba prídu na patričný úrad, vyhlásia, že to je chybná informácia, o ktorej sa možno presvedčiť a žiadajú výnimky na ťažbu…
Podľa informácií od miestnych obyvateľov, Necpaly nie je jediný prípad. Holoruby prebiehajú aj v Kláštore pod Znievom či Valčianskej doline. Zo Slovianskej doly odchádza 30 drevom naložených kamiónov denne. V Kláštore pod Znievom kamióny jazdia aj v noci, domácim obyvateľom praskajú steny na domoch. Za peniaze z fondov EÚ si vybudovali vyasfaltované cesty na drancovanie lesov a vo Valčianskej doline postavili rampu tak, že nevpúšťajú do revíru ani miestnych poľovníkov.
Je to iba náhoda, že Rakúšania drancujú túto oblasť, alebo ide o dobre premyslenú akciu, ktorá môže mať oveľa dôležitejšie pozadie a súvislosti? Podľa pamätníkov Slovenského Národného Povstania, Nemci začali ťažiť v oblasti Veľkej Fatry už za vlády svojich klérofašistických kamošov-kresťanov, teda ešte za Slovenského štátu. Udalosti vtedajšej doby – najmä SNP – im však ťažbu prekazili. No nešlo iba o takú „hocijakú“ ťažbu. Išlo o oveľa viac. Ale pre odpoveď sa musíme najskôr pozrieť do minulosti, aj keď niektoré súvislosti už nebudú pre nás prekvapením. Teda vykročme. Je to príbeh jednej z najzáhadnejších fašistických organizácií – ale nemôžeme povedať že iba minulosti. Veď ani samotný maršal Žukov neveril, že Hitler naozaj spáchal samovraždu. Ide o organizáciu Ahnenerbe.
Bola to jedna z organizácií Tretej ríše, ktorá po celom svete a s nepredstaviteľnými prostriedkami hľadala pozostatky „bájnej“ civilizácie Hyperborejcov. Ale o túto cenu sa rozbehli v 20. storočí doslovne „preteky“. Legendy súvisiace s prapôvodným zdrojom všetkého poznania dnešnej civilizácie sú súčasťou doktrín všetkých tajných spoločností. Ďalšou súčasťou tejto „hry“ je, že v podstate všetky staré legendy smerujú najmä k oblastiam dnešného severu Ruska, lebo o tejto lokalite hovoria ako o pravlasti ľudstva.
Už r. 1922 viedol jednu z takto zameraných expedícií na sever sovietsky psychiater Alexander Barčenko. Bol to filozof a mystik, ktorý dôverne poznal všetky staré traktáty. No sú to také opisy javov zo starých textov, ktoré nepozná ešte ani dnešná oficiálna veda.
Barčenka zaujímali skutočné schopnosti človeka. V ZSSR pracoval v Inštitúte mozgu pod vedením akademika Bechtereva a špecializoval sa na fenomény telepatie, jasnovidectva a hypnózy. Bol špiritualistom, slobodomurárom a členom ešte ďalších, verejnosti neznámych tajných spoločností a organizácií. V skutočnosti sú všetky tajné organizácie zamerané na to, aby sa dostali k tajným poznatkom dávnych čias, ktoré nám – podľa ich ponímania – boli dané prišelcami z Vesmíru a ktoré dostali od Starých Bohov. Bechterev však veril, že všetky tieto tajné poznatky je možné sprístupniť skrz psychologické otvorenie vnútra človeka.
Cieľ jeho trasy bola stredná Karelia a Kolský polostrov ako taký. Najmä ho zaujímali zvláštne psychické stavy, do ktorých upadajú miestni obyvatelia. V takomto stave šaman predpovedá budúcnosť či hovorí neznámymi jazykmi. Takýto človek môže vykonávať rôzne vydané rozkazy alebo sa napríklad stať zbraňou nezraniteľný. Expedícia bola – vzhľadom na svoje zameranie – ostro sledovaná tajnou službou (Čekou). Čo do dôležitosti bolo hľadanie pozostatkov starých civilizácií až ich druhotným cieľom.
Treba si uvedomiť – hoci táto oblasť je nie náhodou podsúvaná najčastejšie do oblasti „konšpiračných teórií“ – že hľadanie Hyerborejcov bolo cieľom nielen sovietskej rozviedky, pretože touto cestou spravodajské služby hľadali prístup k technológiám výroby superzbrane.
O tom, že nejde o nijaké fantazírovanie svedčí aj fakt, že správy a dokumenty tejto výpravy sú dodnes utajené. No zameranie obsahu expedície sa dá vykonštruovať z memoárov publikovaných niektorými jej účastníkmi. Z nich vieme, že naozaj našli prastaré artefakty umelého pôvodu, ako aj záhadné podzemné chodby. Taktiež viacero pozostatkov prastarej civilizácie a aj ezoterické miesta sily.
Barčenko po svojom návrate pokračoval vo výskume extrasenzoriky pod vedením akademika Bechtereva. Je však známe, že r. 1935 sa laboratóriu Barčenka podaril akýsi prevratný vedecký objav, ktorý musel byť očividne veľmi dôležitý. O dva roky neskôr bol on aj všetci jeho spolupracovníci, účastníci tohto objavu, postrieľaní.
Čo to mohli nájsť na severe? Kde viedli oné tajomné chodby? Kolský polostrov je jedna z oblastí, na ktorú sa zameralo už veľa expedícií. No nebola to len NKVD, boli to aj Nemci z tajuplnej Ahnenerbe.
75 rokov po expedícii Barčenka sa na sever vydala expedícia „Hyperborea 97“, ktorú viedol moskovský vedec, doktor filozofických vied, Valerij Ďomin. Podarilo sa mu sfotografovať niektoré nálezy sovietskych výskumníkov, no bola spustená zosmiešňovacia kampaň s cieľom zdiskreditovať všetky jeho nálezy. O niekoľko rokov neskôr sa na miesto vrátili vedci Ruskej geografickej spoločnosti. Jedna z účastníčok expedície, vedecká pracovníčka Lýdia Jefimová hovorí, že na Kolskom polostrove objavila zvláštny labyrint. Po mnohých tisícročiach boli staré artefakty poškodené časom alebo ľuďmi, ale aj tak sa ich v odľahlých regiónoch niekoľko uchovalo. No je to dedičstvo po prastarej, slovanskej Kultúre.
Nájdený labyrint je geografickou mapou či kalendárom zároveň, okrem iných súvislostí. Odzrkadľuje procesy, ktoré prebiehajú vo Vesmíre aj na Zemi po všetkých rovnobežkách a poludníkoch. Takéto niečo mohli urobiť jedine ľudia, ktorí videli Zem z veľkej výšky. Okrem labyrintu expedícia našla celé prastaré, podzemné mestá. Mnohokilometrové, mnohoposchodové, vyrezané v granite, niečo podobné ako dnešné metro. Steny sú suché, sály veľké. Chodby a kamene sú opracované tak, ako to dnešné technológie stále nedokážu. Hladké, čisté steny.
V prvej polovici dvadsiateho storočia bolo založené a tajne dodnes existuje výskumné centrum minulosti ľudstva – organizácia Ahnenerbe. Členovia tejto organizácie cestovali na Severný aj Južný pól, boli v Tibete a na mnohých ďalších miestach. Mali k dispozícii ohromné finančné prostriedky aj technickú podporu. Dnes vieme, že za 1 000 000 (jeden milión) vtedajších ríšskych mariek kúpili od sovietskeho špióna Jakova Bľunkinina prastaré rukopisy, ktoré sa mu podarilo nájsť a doniesť z Tibetu. V Bľunkinových spisoch boli opisy vnútorných priestorov Zeme a aj mapy lokalít nejakých vnútorných priestorov, kde v staroveku žila vysokorozvinutá civilizácia. Ahnenerbe sa takto chcela dostať k technológiám za hranicou nepredstaviteľných možností. Staré texty hovorili o tom, že do vnútra Zeme existujú vchody. Na to, aby to overili investoval Hitler nemálo prostriedkov.
Severný pól bol bližšie a preto sa stal pre Nemcov lákavejším aj z určitých ďalších dôvodov. Podľa ruského generálplukovníka vo výslužbe Leonida Ivašova sa dostali Nemci k informácii, že niekde v oblasti Severného pólu naozaj taký vchod existuje, ale zároveň predpokladali, že tieto tajné informácie majú Rusi. Nemci hľadali tajomný ostrov Tule, ako sa v škandinávskych textoch nazýva Krajina Bohov. R. 1941 vysadili v Lapónsku špeciálnu jednotku NORD. Túto divíziu tvorili najmä špeciálne vycvičení horskí strelci, ktorí zabezpečovali špeciálne pátracie skupiny. Zameranie skupiny bol ruský Sever, Archangeľsk, Kolský polostrov a podobne. Hľadali prastaré tunely a podobné veci.
Mnohí predpokladajú, že Nemci sa aj k nejakým dôkazom naozaj dostali. No už od začiatku roku 1945 sa rýchlo koncentrovalo úsilie najmä USA a Veľkej Británie ale aj ZSSR na hľadanie materiálov organizácií Ahnenerbe a Thule. Stali sa prioritou č. 1. Na rozdiel od naivnej mienky verejnosti – ktorú tajné služby systematicky formovali a formujú dodnes – jadrové zbrane a technológie, raketové technológie a podobné veci boli iba druhoradé. Všetky nájdené veci boli okamžite odvážané v uzavretých a dobre strážených vagónoch. Práve generálmajor Ivašov bol jedným z tých, ktorí mali z titulu svojej funkcie prístup k materiálom generálneho štábu. Podľa jeho svedectva, Nemci taký portál aj našli na Južnom póle. Na severe ho síce hľadali tiež, ale bezvýsledne. Expertná skupina akademika Savelieva uzavrela, že severný portál bol v minulosti zablokovaný následkom udalostí súvisiacich s jedným z posuvov zemskej osi. Len na dôvažok uveďme, že Karelia je jedna z oblastí, kde UFO vidno veľmi často a tamojší domorodci majú túto skúsenosť prakticky bežne.
Keď už sme načreli do tejto oblasti, tak spomeňme aj fenomén, ktorý hodne „rozmútil vody“ posledných mesiacov. Dokonca aj Nemci, ktorí tradične v prieskumoch vždy označovali za svojich najlepších kámošov Američanov sa začali od nich odkláňať. Nikomu netreba predstavovať Edwarda Snowdena. Väčšina Nemcov sa začala takto prebúdzať po tom, ako vyšla na povrch skutočnosť, že americké tajné služby odpočúvali aj mobil nemeckej kanclérky, a preto je Snowden podľa verejnej mienky všeobecne považovaný za hrdinu. Líšia sa akurát v tom, či by mu Nemecko malo alebo nemalo poskytnúť azyl.
No okrem tých jeho svedectiev, ktoré si všímajú naše médiá, podal aj iné, z nášho pohľadu oveľa dôležitejšie. Z ruských zdrojov sa dá dozvedieť – ako zvyčajne – oveľa viac.
Edward Snowden rozpráva aj o jemu známych faktoch týkajúcich sa UFO. Podľa dokumentov, ktoré skopíroval v CIA, je vláde USA už dávno známe, že UFO skutočne existujú a fungujú na základe oveľa pokročilejších technológií, než aké ovláda dnešné ľudstvo, pričom aj tí, ktorí ich používajú sú veľa vyvinutejší, než my, „povrchoví“ ľudia. Napriek očakávaniam to však nie sú mimozemšťania, ale rovnakí pozemšťania ako my, iba na oveľa vyššom stupni vývoja. Žijú tu nepretržite viac ako miliardu rokov a preto nás vo vývoji ohromne predbehli.
Podľa slov Snowdena, „vyššie vrstvy“ mocipánov vo vláde USA nevedia čo s nimi robiť, a preto kŕmia ľudí oficiálnou verziou, že UFO sú jednoducho meteorologické zóny alebo prírodné javy. No dokumenty CIA hovoria o tom, že UFO a ich používajúce človečenstvo sú jednoducho realitou. Transportné koráby tejto „civilizácie“ lietajú nielen v atmosfére Zeme, ale boli zaznamenané aj na morskom dne, v termálnych vodných žriedlach, vo vulkánoch a v neposlednej rade aj na orbitálnych dráhach okolo Slnka. Ostatne, takéto správy už prestávajú byť nezvyčajné aj vo svetových médiách, ako môžemem vidieť aj na tomto prípade z Londýna.
V CIA zbierajú údaje z rozličných špecializovaných systémov sledovania vrátane hlboko pod vodou ponorených sonarov, ale tieto údaje sú kategorizované ako prísne tajné, a teda k údajom ani zariadeniam, ktoré ich zbierajú nemajú prístup ani vedci.
Tento ľudský druh – podľa terminológie CIA – je oveľa múdrejší ako homo sapiens a žije pod zemou a na dne morí a oceánov. Je to miesto, kde životné podmienky sú viac menej stabilné už miliardy rokov. Nazvali ich „Extrémofili“ a dnes je známe, že môžu žiť pri rôznych teplotách. Vďaka týmto vlastnostiam a spôsobu života mohli prekvitať a rozvíjať svoj intelekt v rýchlejšom režime. Homo sapiens a oni sa evolučne vyvinuli rovnakým tempom, ale ich životné podmienky v útrobách Zeme ich ochránili pred mnohými kataklizmami, ktoré prebiehali na povrchu Zeme.
Prezident USA dostáva denné správy o činnosti týchto ľudí a aj pohyboch ich lietajúcich aparátov, ktoré nazývame UFO. Analytici predpokladajú, že ich technológie sa dostali tak dopredu, že v akejkoľvek potenciálnej vojne s nimi nemá pozemská civilizácia v podstate žiadne šance. Predpokladá sa, že z ich bodu pohľadu sme niečo ako mravce a je malá šanca, že si nás do budúcna nebudú ani všímať.
No americkí generáli majú rozpracované aj plány prípadnej agresie, podľa ktorých by v prípade takejto mimoriadnej situácie nechali v hlbokých jaskyniach vybuchnúť jadrové zbrane, aby „zapečatili“ prechody a ich komunikačné trasy. Toto by malo – z ich pohľadu – predísť možnému útoku Extrémofilov na povrch Zeme.
Prečo takýto „odskok“ od Veľkej Fatry? Pretože Ahnenerbe sa v starých dokumentoch, ktorých sa zmocnila dostala aj k informácii, podľa ktorej práve na území Veľkej Fatry v minulosti havaroval lietajúci tanier, či inak kozmický koráb a stále tam je v zemi. Práve preto začali rúbať lesy presne takým spôsobom ako dnes už počas druhej svetovej vojny – to je ešte v pamäti miestnych obyvateľov. Robia holoruby v pásoch, pričom nešetria nič. Je im to jedno. Pokračujú tam, kde pred viac ako sedemdesiatimi rokmi museli prestať. A aby to nebolo veľmi okaté, tak si to zorganizovali cez rakúsku firmu. Klérofašisti a fašisti vždy dobre v minulosti spolupracovali a ostatne aj Hitler bol tiež pôvodom Rakúšan. A tak skutoční fašisti, navyše drancujúci našu Prírodu našim úradníkom nevadia. A kto by sa chcel vysmievať z okultného pozadia fašistickej doktríny samozrejme môže, akurát „zožral“ iba dnešnú „demo verziu“ vysvetlenia fašizmu a nechápe, že práve táto doktrína uvrhla svet do hroznej vojny s desiatkami miliónov obetí. A tu stačí poukázať na citát veterána Britskej spravodajskej služby Dr. Colemana: „kto nepozná minulosť je odsúdený na jej opakovanie“.
Mimochodom, spolupráca demokratických a fašistických štruktúr je dobre viditeľná na príklade fašistického spravodajského dôstojníka, generálmajora Reinharda Gehlena z Hitlerovej spravodajskej služby na Východnom fronte, ktorý plynule prešiel do americkej armády, kde skončil tiež ako generál. Spolu so sebou „vzal“ aj špionážnu sieť SS vo východnom bloku, ktorá zo dňa na deň začala pracovať pre Američanov. Môžete si o tom prečítať napríklad v knihe CIA’S GREATEST HITS (autor Mark Zepezauer), alebo si pozrieť filmové spracovanie. Ide o sériu ruských, ešte čiernobielych filmov CESTA DO SATURNU, KONIEC SATURNU a dva diely BOJ PO VÍŤAZSTVE. Filmy sú natočené na základe skutočných udalostí. Len pre úplnosť dodajme, že všetky filmy boli preložené do češtiny, kde však namiesto mena Gehlen, ktoré sa vyslovuje ako „Gelen“ prekladateľ do češtiny použil „Helen“, čo je úplne mimo. Inak sú udalosti opísané podľa skutočnosti.
V starých povestiach z čias tureckých vojen, ktoré sa zachovali medzi miestnym obyvateľstvom sa hovorí, že práve v tejto lesnej oblasti odkiaľsi z lesov vtedy vychádzali trojmetroví obri, ktorí pomáhali miestnemu obyvateľstvu bojovať proti Turkom v najťažších časoch. Niektorí domáci obyvatelia vedia aj o odtlačku ohromnej stopy v skale. Územie je veľmi unikátne – veď aj to je Národný park – povrch skál, horniny a minerály voda však vytvorili takú situáciu, že nie je možný iba povrchový výskum, pretože prístroje nepreniknú pod povrch.
Viac ako tretina územia Slovenska je daňovým rajom cirkevníkov čiernych mágov, ktorý nie je nijako kontrolovaný, ba naopak, na ktorý sa im ešte všetci skladáme. Tí, ktorí bez akejkoľvek kontroly – a vieme, že ani na reštitúcie nemajú právny nárok – si rúbu stromy národný park-nenárodný park, pričom štátni úradníci – na 80% „dobrí veriaci“ – im idú vo všetkom poruke. Okrem toho tie pozemky, ktoré ani takto nedostali si jednoducho zastavajú – ignorovaním všetkých zákonov tejto republiky. Minister, ktorí má chrániť Prírodu má niekoľko firiem, ktoré rúbu stromy všade, kde sa im to hodí. Pre verejnosť postupne vyrábajú zákon, ktorý by nám mal zamedziť vstup do lesov, aby sme nevideli to celoplošné pustošenie, prípadne nájdený havarovaný kozmický koráb. V ponímaní našich mocipánov je podnikanie ministra v oblasti, ktorú má chrániť normálnym javom – veď sa stačí pozrieť na okolité krajiny EÚ – žeby to takto robili aj v Rakúsku alebo Nemecku, či prípadne v horami nám podobnému (ale už nie dlho) Švajčiarsku? Následkom celoplošného drancovania Prírody sa „premnoží“ zver, keďže im zrúbali lesy dohola, takže sa nemá kam podieť. Zver nemôže ísť nakupovať jedlo do supermarketov a to, čo ostalo jej vydrancujú Cigáni. Riešenie? Postrieľame zver. Pár krát sa celá vec otočí a môžeme stavať kópie pyramíd, aby sme sa podobali aspoň trochu – na vyprahnutej pôde – Egyptu. Rovnako môžeme očakávať viac a viac záplav podobne ako v Nemecku – tam už dávno vykántrili lesy a betón a diaľnice vlahu neudržia. Lákavé perspektívy do budúcna? Toto prenecháme ďalšiemu pokoleniu?
Mimochodom, ak vyjdete napríklad na Kráľovú Hoľu tak z nej môžete vôkol na vlastné oči vidieť ono cirkevno-lesnícke pustošenie. Štát navyše ešte nakupuje pre cirkevníkov – zase za naše peniaze – stromčeky na priesady. Nečudo, popri ich nezdanených nákladoch im to akosi nevychádza… žeby preto ľuďom tejto krajiny neprávom odňaté pozemky nedarovali nejakému občianskemu združeniu, ktoré by sa o ne staralo, ale rakúskej firme, ktorá ich vykosí?
Nikomu to nevadí? Budeme so zatajeným dychom sledovať anglosaské braky o expedíciách k artefaktom bájnej minulosti v cudzine, ale vlastnú veľkú minulosť ponecháme fašistom? Teraz sa môže v plnej kráse ukázať, či v tejto krajine žijú SLOVIENI, ktorí si ctia Prav a Zem Predkov a vlastnú Kultúru, alebo iba materialistickí Sloveni riadení cudzím klérom.
