Vo Védach sa hovorí, že od osídlenia Midgard-Zeme pred 1,5 miliardou rokov sa na Zemi vystriedalo 23 civilizácií. Presnejšie, obdobia civilizácií sa striedali s obdobiami kultúry. Presne ako dnes, v predvečer Dňa Svaroga – veď začína v Lete 7521 UMHCH, či 2013 n.l., zase nastúpi Zlatý Vek – čo znamená, že technokratická civilizácia bude zničená. Namiesto účelovo vydávaných zákonov nastúpi vláda Svedomia. Hoci si to ťažko predstaviť, niet sily, ktorá by tento vývoj dokázala zastaviť.
Pozrime sa na jeden príbeh, ktorý sa môže svojou podstatou stať veľmi poučný. Najmä preto, lebo so situáciou opísanou v knihe R. Shavera sme svojim spôsobom konfrontovaný aj dnes. Pri vnímavom začítaní sa do tohto príbehu nájdeme určitú podobnosť so súčasnosťou. Ale ako vždy, je potrebné použiť princíp zdravého rozumu a oddeliť racionálne jadro.
O neobyčajných nálezoch minulosti budeme hovoriť v samostatnom článku, ale po prečítaní tohto príbehu uvidíme viac súvislostí aj s nálezom z vykopávok na obrázku. Dej Shaverovej knihy je veľmi napínavý a prináša netušené poznatky. Keď berieme do úvahy, že kniha vyšla v r. 1948, tak mnohé z informácií jednoducho nemal odkiaľ odkopírovať. Priblížme si hlavné črty deja, pretože nám môžu veľa napovedať.
Ricahrd Shaver sa narodil r. 1907 v mestečku Berwick v Pennsylvánii ako jedno zo štyroch detí. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia pracoval ako zvárač v automobilovom závode Ford v Michigane. Pri práci so zváračskou aparatúrou začal počuť hlasy, ktoré okrem neho nikto v okolí nepočul. Ako tvrdil, boli to hlasy bytostí z inej civilizácie, ktorá žije pod povrchom Zeme. Okrem iného si spomenul na časť svojich minulých životov. V dávnej minulosti, v čase pred 12 000 rokmi, sa volal Mutan Mion a bol členom civilizácie žijúcej pod povrchom Zeme. Tvrdil tiež, že nielen počuje hlasy, ale má aj vízie udalostí, ktoré v minulosti zažil. Dozvedel sa takto o bytostiach, ľudskej rase, ktorá pochádzala z inej slnečnej sústavy a prišla do nášho slnečného systému obývať niekoľko planét.
Títo ľudia sa nazývali rasou Starších Bohov a poznali tajomstvo predĺženia života na stovky či tisíce rokov, vlastnili fantastické technológie – zbrane, lúčové pištole, mechanizmy schopné raziť akékoľvek tunely, používali technológiu lúčov ovládajúcich myseľ, konštruovali rakety a lietajúce taniere a okrem iného mali detailné poznanie nášho slnečného systému a laserové prístroje schopné rezať kameň a tvrdé horniny. Radiácia nášho Slnka sa však postupne veľmi zvýšila, a preto bola rasa Starších bohov prinútená presťahovať civilizáciu pod povrch Zeme. Pomocou výkonných mechanizmov buď upravili prírodné, už jestvujúce jaskyne, alebo vytvorili množstvo nových, umelých. Nové mestá boli vytvorené v hĺbke od šesť do viac ako tridsať kilometrov hlboko v Zemi a boli navzájom poprepájané rozličnými tunelmi. Niekoľko tunelov viedlo aj na zemský povrch.
Civilizácia sa však pod povrchom Zeme uzavrela na dlhé obdobie, čo viedlo k vzájomnému kríženiu, a následne sa vyvinula dedičná forma duševnej choroby, následkom čoho vznikli dva druhy rasy Starších. Je to duševne chorý či škodlivý robot, skratkovito nazývaný DERO, a integračný energetický robot, skratkovito nazývaný TERO. Niektorí jedinci spomedzi dero a tero vyzerajú doslovne hrôzostrašne už na pohľad, pretože sú aj fyzicky odlišní od ľudí, no nájdu sa aj takí, ktorí vyzerajú ako bežní ľudia a využívajú to k tomu, že sa striedavo voľne pohybujú medzi ľuďmi na povrchu a v podzemí.
Hoci Deroovia často zasahujú do diania na povrchu Zeme, priestory pod jej povrchom udržiavajú fanaticky v tajnosti. Používajú technológie a zbrane, ktoré im ostali z minulosti po pôvodnej rase – často sa využíva špeciálny žiarič. Ich činnosť je zameraná na vytváranie problémov a napätia na povrchu, a to v maximálne možnej miere. Svojimi ľuďmi priamo na povrchu a pomocou riadiacich lúčov v tajnosti pripravujú a podnecujú kriminalitu, vojny, konflikty a katastrofy. Takéto špeciálne lúče dokážu vytvoriť presvedčivé predstavy, ilúzie, hypnotický nátlak, nočné mory a vnútiť potrebu vykonať zločin. Údajne práve použitie takejto zbrane ovládajúcej myseľ sa často skrýva za takzvanými šialenými zabijakmi a surovými vraždami. V podzemí našli aj ďalší prístroj, nazývaný telaug, je to prístroj na čítanie mysle. Okrem iného ho používajú na odhaľovanie a následnú likvidáciu votrelcov z povrchu, ak sa im podarí dôjsť tak ďaleko. Jedným z ďalších prístrojov je takzvaný strážny lúč. Spôsobuje okamžitú anihiláciu – doslovné vyparenie sa obete. Zaujímavosťou je, že po nešťastníkovi ostane len niečo málo viac ako topánky – jav takzvaného spontánneho samovznietenia z času na čas prebehne aj médiami…
Deroovia sú však aj v ustavičnom konflikte s teroami. Smrtiace lúče deroov sú často odrážané technológiou teroov a vracajú sa v zosilnenej miere späť na miesto pôvodu a tak zničia zbraň, ktorá lúč vyslala, alebo znefunkčnia smrtiaci lúč v iónovej stope.
S týmto druhom príbehov sa obrátil Shaver v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia na Raya Palmera, redaktora populárneho vedeckofantastického časopisu Amazing Stories, ktorý vychádzal vo vydavateľstve Ziff-Davis Company v Chicagu. Koncom roku 1946 už vychádzal v náklade 150 000 výtlačkov a o rok nato už vychádzali v časopise len Shaverove príbehy. Od r. 1947 už Shaver vydával vlastný časopis a r. 1948 vydal knihu I remember Lemuria, ktorá však vyšla len v jedinom vydaní. Neskôr sa ešte raz spojil s Rayom Palmerom a vydávali príbehy vo vlastných časopisoch. Obaja zomreli v r. 1975.
PAMÄTÁM SA NA LEMÚRIU
Mutan Mion sa chcel stať umelcom, a preto navštevoval ateliér Atlanťana Artana Gro. No napriek úsiliu mu štetce a paleta prinášali skôr dobrosrdečný posmech ako uznanie. Rasa Atlanťanov nepoznala pretvárku, a keď niečo nestálo za veľa, tak to dali priamo najavo. Artan mu však jedného dňa poradil, aby šiel do hlbokých jaskýň v centre Mu, kde bude môcť študovať nejakú vedu a naučí sa miešať elixíry pozitívne vplývajúce na rozumové schopnosti a rast. Mutan radu poslúchol, hoci nikdy predtým neuvažoval nad tým, že opustí svoj rodný Sub Atlan, ktorý ležal pod kontinentom Atlantída. Mesto Tín, kam práve dostal odporúčanie ísť študovať a rásť, bolo umiestnené v centre Mu, oveľa hlbšie pod Sub Atlanom. Miest ako Tín, hoci bol ďaleko najväčší, bolo v podzemí veľa, steny mali upravené laserovými lúčmi tak, že boli nepredstaviteľne tvrdé. Niektoré z miest boli už opustené, no žiadne sa nedalo zničiť. V Tíne žili väčšinou Titani, dokonca aj Starší, členovia atlantskej vlády. Vyznačovali sa obrovskou veľkosťou, pretože rástli počas mnohých storočí.
Na zemi žila „domáca“ rasa veľkých Atlanťanov spolu so spriatelenými Titanmi, spojencami. Atlanťania a Titani spolu brázdia po celom známom vesmíre a sledujú každý zrod nového slnka. Okrem nich po vesmíre brázdi aj rasa Nortanov, ale tí sa vyhýbajú slnkám a žijú v priestoroch, kde niet slnečného svetla. Keď atlantskí vedci zaregistrujú zrod nového slnka, ich lode bezodkladne prekonávajú nekonečné vesmírne priestory, aby mohli lúčmi preskúmať jedovaté prúdenia prítomné pri zrode nového slnka. Keď nájdu čisté teplo z povrchovej škrupiny číreho uhlíka, okamžite privolávajú prvé veľké kolonizačné kozmické lode druhého sledu. Táto rasa totiž nemá skoro žiadny prirodzený úbytok z dôvodu smrti akéhokoľvek druhu, a preto musí hľadať stále nové priestory.
Pri ceste do Tínu opisuje Mutan viacero dopravných prostriedkov, napríklad vozidlo používané na cesty po meste. Vozidlo malo hmotnosť zníženú špeciálnym gravitačným prístrojom a hnacia sila bola odvodená od sústredeného gravitačného poľa, čo zabezpečovalo vychýlenie „pádu“ gravitačného poľa obdobne, ako šošovka vychyľuje svetelný lúč. Ak ste si všimli nezvyčajné použitie slova „pád“ v spojitosti s gravitáciou, je to zámerne prebraté z pôvodného textu. Hoci text vznikol v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, mnohé opísané zariadenia nie sú ešte dodnes verejne prístupné pre našu civilizáciu, aj keď to už neplatí pre utajené projekty.
Vedľa cesty stáli budovy bez striech – v podzemí neboli potrebné a tento druh architektonického riešenia umožňoval lepší prístup svetla. Na zostup do hlbších priestorov sa používali šachty so špeciálnymi rýchlovýťahmi, ktoré mali obsluhu. Mutan sa poznal s jedným z týchto ľudí, často spolu nezáväzne konverzovali práve o Tíne. Pri vystupovaní z výťahu, kde sa zviezol spolu s ďalšími dvoma pasažiermi – Titanmi, ho známy nenápadne odtiahol bokom a varoval Mutana, že nemá z „ovzdušia“ dolu, v meste Tín, dobrý pocit. Vo vzduchu visel strach, obavy, no nikto o ničom takom nahlas nehovoril. Požiadal ho, aby si dal dobrý pozor, a keď počas pobytu niečo zistí, nech určite dá vedieť aj jemu.
Tín obývali občania najrozličnejšieho druhu a životných foriem pochádzajúcich z planét, ktorých už aj mená sú dnes dávno zabudnuté, no všetky druhy boli vysoko inteligentné.
Mutan už z prvých stretnutí s občanmi mesta vycítil ukrývaný strach, čo bola preňho nová a prekvapujúca skúsenosť. Dostal radu, aby sa, keďže sa chcel učiť, odobral do Haly symbolov.
Jednou zo zaujímavosti tejto knihy je, že používa atlantské názvoslovie, teda ich reč. Tento prastarý jazyk Atlanťanov je súčasťou pôvodného materinského jazyka Zeme, teda jazyka, z ktorého sa vyvinuli všetky jazyky na Zemi. Ak by sa napríklad v tomto zmysle rozanalyzovalo meno Mutan Mion tak, že sa rozdelí na písmená a zvuky v starobylom jazyku, znamená: Mu – človek, T – integrácia alebo rast, An – zviera, Mion – detské semeno. Spojením celého významu dostaneme nasledujúce: ľudská spóra vyšľachtená do nových foriem integráciou rastových síl, teda syntetická mutácia pomocou sily lúčov. Ďalšie dôležité slovo atlantského slovníka bol exd – disintegrácia energetického popola, čo bola základná zložka priaznivých vibrantov. Je to vesmírny prach, z ktorého prerastá všetka hmota do bytia. A na vznik života už stačí len vhodné pôsobenie štyroch živlov, a to vedeli aj starí Slovania.
Veľmi výstižná je kategória RO, civilizačný článok na (vtedajšej?) Zemi – Mu. Nazýva sa tak ľahko reprodukovateľný žijúci druh, ktorý sa dá jednoducho pochopiť, ovládnuť a riadiť. Ak sa RO použije vo význame slovesa, resp. v slovnom druhu podobného charakteru, tak napríklad výraz, že niekto vás RO, znamená, že vás núti RObiť niečo proti vašej vôli. Na riadenie veľkej skupiny ľudí sa používa(l) veľký generátor myšlienkových impulzov. Je to prastará forma vlády v spoločnosti, no nie vždy nevyhnutne znamenala zlú metódu riadenia, neraz bola nevyhnutnosťou. Je veľmi dôležité, kto má vládu v rukách a aké sú jeho ciele. Tento základ nachádzame aj v dnešných slovách, napríklad slovo RO-man-tik, čo je vlastne veda o riadení ľudského života, obdoba dnešného výrazu „ovládanie más hypnózou“. RO je každá bytosť, ktorá je slabšia ako mentálne impulzy okolo nej, čo sú vlastne aj ľudia dneška. Dnešný človek si neurčuje sám, čo bude robiť (RO v základe slova), hoci väčšina, samozrejme, nemá o sebe taký dojem. Ak sme RO, tak sily určujúce naše myslenie pochádzajú z priestoru mimo našej mysle, spoliehame sa na veci zvonku. V terminológii Atlanťanov je bytosť človekom alebo bohom vtedy, ak sily určujúce jej myslenie pochádzajú z jej vlastného vnútra – počuje vnútorný hlas. RO je vlastne biologický Robot – biorobot, najbežnejší druh z ulíc dnešných dní. Ale roboty vždy niekto programuje…
Pred Halou symbolov stretol dievča, ktoré sa mu stalo životnou partnerkou, volala sa Arl. Vyzerala ako bežné dievča – okrem hebkého chvosta, ako sa už spomínalo, Atlanťania úmyselne používali rozličné životné formy, technológia na to používaná sa volala „variformovanie“ – a množstvo poloľudí-polozvierat je zobrazených na veľkom počte tabuliek či iných vykopávok z minulosti. Pretože bola študentkou medicíny, Mutan sa logicky rozhodol pre to isté, aby mohol byť čo najviac s ňou spolu – hoci vyzerala ako faun.
Hneď prvá prednáška bola veľmi zaujímavá. Prednášajúci bol Titan s rohmi a bradou a hovoril o vzniku slnečnej sústavy. Opisoval, ako po náraze blúdiaceho horiaceho meteoritu, ktorý prišiel z hlbín vesmíru, sa zažalo naše Slnko, ktorého dcérou je aj planéta Mu – dnes Zem. Keď je slnko nové, má hrubý obal a ten obsahuje číry uhlík. Takýto druh horenia – žiarenia pochádzajúceho z rozpadu číreho uhlíka – je čistý oheň, pretože neobsahuje ťažké prvky, ako sú titánium, polónium, rádium a urán. Po zhorení obalu však začne horieť jadro slnka, ktoré sa skladá práve z týchto ťažkých kovov. Takéto žiarenie je už škodlivé a spôsobuje starnutie a smrť – kým je život vystavený len „čistému“ žiareniu, organizmy rastú a nezomierajú, rast je neprestajný proces. Rádioaktivita spôsobuje starnutie a časovo obmedzený život končiaci sa smrťou. To je stav zomierajúcej starej hviezdy.
Život na Mu sa prudko rozvíjal, smrť nejestvovala, pravda, okrem prípadov nehôd a ulovenia – jediné druhy smrti pri čistom žiarení. Nejestvuje ani starnutie, telá ustavične rastú a zväčšujú sa.
Pretože učiteľ hovoril v minulom čase a Mutan Mion bol jednak nový a bol ro na prednáške, a jednak sa chcel vytiahnuť pred Arl, opýtal sa, prečo hovorí o minulosti a ako to vlastne vyzerá v súčasnosti. Táto otázka zaťala do živého a Mutan mohol na okamih priam zacítiť skrytý strach, ktorý tlel v Titanovi. Ale na otázku mu odpovedal, vidiac, že je nový a je ro. Práve vzhľadom na skutočnosť, že slnko už bolo starou hviezdou, bola plánovaná evakuácia – odsun Atlanťanov z Mu (Zeme). Cieľom bol nový svet pod priaznivým slnkom. Toto sú vlastne dva hlavné dôvody ustavičného sťahovania Titanov za novými a novými svetmi – jednak vekom nestarnú, ale sa zväčšujú, čo za „normálnych“ okolností vyzerá na jeden z prirodzených zákonov vesmíru, a jednak musia opúšťať slnečné systémy, kde slnká už emitujú žiarenie s rádioaktívnym obsahom. Keď sa rozpadajú atómy uhlíka, vysielajú priaznivý energetický popol, ktorý sa volá exd a ktorý ľudské telá dokážu asimilovať, dokonca podporuje rast tiel. No zdrojom tohto popolčeka nie je len samotný uhlík, ale aj ďalšie prvky, s výnimkou ťažkých kovov. Až keď sa súčasťou žiarenia stanú aj častice z týchto ťažkých prvkov, začína sa staroba a smrť. Častice rádia, uránu a ďalších rádioaktívnych kovov sú jedom, pretože spôsobujú starnutie tkanív, a vyžarujú ich všetky staré slnká, ktorých uhlíkový obal už bol čiastočne alebo celý spálený. Po spálení obalu je už voľná cesta pre ťažké kovy v slnečnom jadre. Naše Slnko je už zomierajúca hviezda, a preto už v tom čase udržiavať atlantské národy v dobrom zdraví bol čoraz väčší a väčší problém aj pre „technikonov“, ako sa nazývali odborníci na túto oblasť. Učiteľ opakovane zdôraznil, že koordinátori a „roditi“ – odborníci na synchronizovanie životných podmienok – už dávno pripravovali plány a kozmické lode na migráciu obyvateľov Mu (ako vtedy volali Zem) do mladého slnečného systému s novozrodeným slnkom. V cieľovej oblasti boli silové podmienky pre nastavenie správnych hodnôt životných podmienok oveľa vhodnejšie, aby formou exd bolo umožnené vstrebávanie sily a integrácia mala oveľa rýchlejší spád. Infekcia formou tvrdého rádioaktívneho žiarenia, ktorá spôsobuje náhodné komplikácie so zhubným energetickým robotizmom alebo zhubné pochybenie v človeku, tam nejestvuje. Toto zhubné pochybenie v človeku je jeden z termínov, ktoré sú pre nás zvláštne. Častice tvrdého žiarenia spôsobujú depolarizáciu mozgovej hmoty. Je spolarizovaná Slnkom, nie Zemou, a takto indukuje dezintegračné toky zo Slnka do mozgu jednoduchou dynamickou indukciou. Vidíme to napríklad na smrteľných prípadoch v púšti, kde človek vplyvom tohto žiarenia zo Slnka zošalie a postupne zomiera, v niektorých prípadoch ľudia len zošalejú, v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je napadnutá. Z Malajzie je známy výraz amok, čo je vlastne obdobný jav. Ak je poškodená, napadnutá časť v oblasti mozgu, ktorá je obsadená pamäťou, výsledkom je jej strata. Ak je to v oblasti nervového systému a rozoznávania ega slúžiaceho na aktivovanie centier, obeť sa môže zmeniť na beštiálneho vraha či represívneho reakcionára, ktorý fanaticky siahne po akomkoľvek prostriedku. Telo je energetický systém, je to jednoduchá pravda. Človek je elektrický stroj, ktorý funguje vtedy správne, keď energetické toky v jeho tele sú generované ním samým. Zhubný problém nastáva, keď energetické toky ovládajúce ľudské telo sú slnečné – teda ak ide o prípad zomierajúceho Slnka a tvrdého žiarenia. Slnko je v princípe akési dynamo, vždy odovzdáva, odosiela to, čo vzniká na jeho povrchu. Zem, na druhej strane, to z povrchu prijíma, a to, čo prijíma, sa „rematerializuje“ – nadobúda znovu „hmotnú“ podobu, ako sme na ňu zvyknutí. Gravitácia je vlastne dezintegračná energia sĺnk, ktorá sa opätovne vracia do materiálnej podoby. Väčšina z toho je ako rádium, trvalé dezintegračné „semeno“ slnka – rádioaktivita je semenom dezintegrácie, rozrušovania.
A tu to prichádza – ak je myseľ zásobovaná energetickými časticami slnečných tokov zhubnej povahy, stáva sa robotom. Obete zhubného pochybenia či chyby, ak chcete, majú v mysli jednu základnú myšlienku – zabíjať.
Niekto však zámerne odďaľoval vysťahovanie, migráciu do nového sveta. Ten niekto mal pod kontrolou technológie a používal lúče, ktoré skenovali všetko, čo sa dalo čítať z myslí, a zasahovali okamžite, aby účinne zamedzili akémukoľvek spolčovaniu sa s cieľom organizovanej protiakcie. A preto všade vládol skrytý strach. Vedelo sa to, ale nevedelo sa presne, aký to má rozsah, a bolo nebezpečné začať sa o tom baviť. Učiteľ tým, že na prednáške na tieto veci dôrazne upozornil a problém zopakoval, zašiel priďaleko. Hoci bol Titan – vyššia rasa, onedlho nato zmizol a viac ho už nikdy nevideli.
Mutan Mion a Arl sa so spolužiakmi vybrali zabaviť sa. Stali sa svedkami zabitia ďalšieho Titana, a to pomocou neviditeľného lúča. V tom čase fungovala akási polícia tak, že „technikoni“ používali vlastné neviditeľné lúče na odvrátenie takýchto hrozieb – no nič sa nestalo. Vyzeralo to, ako keby nikto nemal službu, ba naopak, ktosi iný zabíjal, kedy sa mu zachcelo.
Vyššia rasa používala technológie na akúsi úpravu mysle v správnom smere pomocou ovládania myslí – bola to akási obdoba učenia sa v škole. Ľudská rasa na nižšom stupni vývoja musí získať skutočné poznanie, aby sa mohla stať rovnocenným partnerom vyšším rasám vo vesmíre. Na to bol zostavený zodpovedajúci systém, ktorý riadili takzvaní technikoni a roditi. Sedeli v kontrolných centrách a pomocou zložitých prístrojov „vychovávali“ mysle nižšej rasy, s cieľom dostať ich na vyššiu úroveň. Ak sa kdekoľvek v sledovanej oblasti stal zločin, vždy vedeli prijať účinné protiopatrenia. No táto „ochranná ruka“ akosi mizla, ba čo viac, ako keby bola v úplne nesprávnych rukách. Kto stál v riadiacich centrách planéty, odkiaľ mohol všetko ovládať? Postupne to vyzeralo, že to bol niekto s určitým plánom – zámerne odďaľoval migráciu a likvidoval všetkých, ktorí mali priveľa otázok a najmä pred viacerými ľuďmi. Situácia zašla tak ďaleko, že nepohodlnú, či pre nich nebezpečnú osobu likvidovali aj verejne, bez škrupúľ a vysvetlenia. To vnieslo na planétu strach a obavy, no nikto nemohol, nechcel či netrúfol si nič proti tomu urobiť.
Koniec koncov išlo o technológie masového ovládania myslí ro – pretože práve tí nepočujú vlastný vnútorný hlas. No ak sa takáto technológia dostala do rúk tým, ktorí mali úplne iné ciele – začalo sa diať čosi úplne iné. Tento jav sa vtedy nazýval zhubná hypnóza – je to stav, keď ego, či inak osobná vôľa, rozoznávanie osoby v centrách mysle, si zamení impulzy zo svojho vlastného vnútra za externé, zhubné impulzy s príkazom na ničenie. Tento stav sa nazýval skrátene dero – zhubná energia robotizmu. Dero sa súčasne nazývali aj osoby konajúce na týchto princípoch. Ich pôvod sa vysvetľoval nasledujúcim spôsobom:
Už v tom čase boli niektoré podzemné mestá z rozličných dôvodov opustené a uzavreté. Napriek tomu sa do nich potajomky vkradli ľudia, ktorí tam ostali žiť. Boli to spočiatku normálni ľudia na nižšej inteligenčnej úrovni. Ich nevedomosť pochádzala z nízkej úrovne intelektu a nedostatku poznania. V každej spoločnosti sa stáva, že niektorí jedinci aj napriek všemožnej podpore spoločnosti jednoducho uniknú vzdelávaciemu systému a žijú si po svojom. Niektorí z nich sú dokonca formovaní nesprávnymi názormi a návykmi. Takýto druh ľudí teda ostal žiť v opustených mestách, no tie boli opustené tak, ako boli – aj so zariadeniami na riadenú kontrolu životnej sily – teda generátormi lúčov na ovládanie myslí. Noví obyvatelia nemali vedomosť o správnom používaní takýchto prístrojov, a teda ich používali nesprávne, čo malo škodlivé následky. Nevedeli o tom, že na lúčových generátoroch sa musia zodpovedajúco meniť lúčové filtre na lúčových mechanizmoch a väčšina vodičov sa musí pravidelne meniť tiež. Ak sa vodiče nevymieňajú, v zariadení sa nahromadia dezintegračné častice, ktoré nakoniec postupne premenia pozitívne vlastnosti zariadenia na výslovne škodlivé. Nuž títo ľudia sa síce naučili prístroje používať, ale nie ich udržiavať. Postupne sa úplne nasýtili trvalo dezintegračnými časticami, čo zákonite zmenilo ich mysle, mentálne pochody, a podľahli zhubným, zlým silovým tokom, ktoré po čase zmenia osobnosť na bytosť, ktorej každá myšlienková reakcia je kontrolovaná zhubnou vôľou. Tak sa stalo, že pôvodne prirodzení ľudia, ktorí dlhodobo žili v tej istej miestnosti s poškodenými silovými generátormi, sa časom zmenili na to, čo sa nazýva v skratke dero, teda zhubný energetický robot. Tento proces trval veľmi dlho a jeho následkom vznikla rasa dero, ktorej každý myšlienkový pochod sa končí rozhodnutím zabiť. Okamžite zabijú alebo umučia každého, s kým prídu do kontaktu, ak ho dobre nepoznajú alebo sa ho neboja – sami sa navzájom nepozabíjajú, lebo spolu vyrastali. Nijakú inú živú bytosť neuznávajú ako priateľa – pre dero je každá nová vec nepriateľ. Ak by sme to chceli definovať, dero je bytosť, ktorá reaguje na cudzí impulz prijateľnejšie ako na svoj vlastný.
Situácia sa pre Mutana, Arl a niekoľkých priateľov vyostrila a museli okamžite ujsť. Pri úteku museli stále zachovávať určitý „pokojný“ stav mysle, aby neboli rýchlo odhalení. Podarilo sa im dostať do výťahu, použiť rozličné ďalšie dopravné prostriedky a nastúpiť na malú turistickú kozmickú loď, predstierajúc, že si odskakujú na krátky výlet do vesmíru. Aby sa vyhli akémukoľvek podozreniu, nevzali si so sebou na palubu ani jedlo. Loď riadil autopilot, takže nemali so sebou nikoho ďalšieho.
Všetci sedeli ako prikovaní, mor vo forme likvidácie nepohodlných ľudí, vyčíňajúci na Mu, napĺňal strachom všetky mysle.
V čase, keď sa loď vzďaľovala od stanice, začal Mutan napĺňať svoju myseľ predstavou výletu na Mesiac, no automatiku palubného zariadenia nastavil na smer Venuša. Bol predpoklad, že ak ktosi má všetky činnosti na Mu pod absolútnou kontrolou, tak akékoľvek vzdialenejšie výlety od planéty budú nemožné. Mutan zapol elektronické optické zariadenie s obrazovkou s cieľom sledovať, či za nimi nevyštartuje ďalšia loď – prenasledovatelia. Naozaj, mali spoločnosť. Zatiaľ nebolo isté, či ide o náhodných výletníkov, alebo prenasledovateľov. Bolo jasné, že za veľmi krátky čas ich prístroje zistia, aký kurz má nastavený loď našich priateľov. Práve preto si Mutan udržiaval mentálnu predstavu o návšteve Mesiaca, čo neumožňovalo správnu koreláciu údajov, ak išlo o prenasledovateľov. Budú sa musieť čoskoro prejaviť – budú pokračovať v kurze na Venušu, alebo sa prejavia ako prenasledovatelia. Dal im čas, aby svojimi prístrojmi skontrolovali letové údaje priateľov, a potom zmenil kurz na Merkúr, čo bola zriedkavo navštevovaná destinácia. Druhá loď takisto zmenila kurz, takže už nebolo nijakých pochýb.
V tomto okamihu bolo všetkým na palube jasné, že loď prenasledovateľov ich poľahky dobehne, pretože dosahovala vyššiu rýchlosť. No hoci ostatní členovia posádky boli vyššej rasy, Titani, svitlo im, že Mutan musí mať nejaký plán, inak by ich nedostal tam, kde už boli. Vzhľadom na to, že protivník mohol poľahky čítať aj mysle, nielen sledovať konverzáciu, bol akýkoľvek plán jasne predstavený a rozoberaný, hoci aj len v mysli, odsúdený na skoré prezradenie. Mutan, hoci ro, mal ich plnú dôveru. Z tejto situácie vidieť, že vyššia rasa so skutočnými hodnotami naozaj „vychovávala“ nižšiu rasu a nepoužívala ju ako otrokov – skôr naopak. Vzhľadom na situáciu sa ho už mohli opýtať priamo, prenasledovatelia nebudú mať zľutovanie.
Mutan im rýchlo vysvetlil, že zatiaľ ide o technologický problém. Bude sa naďalej usilovať udržiavať myseľ prázdnu, hoci bude vykonávať inú činnosť. Ostatných varoval, aby neuvažovali v mysli o tom, čo budú vidieť, že robí. Plán bol jednoduchý – vzdialiť sa ďaleko od Mu na jednu zo základní Starších, ktorá bola situovaná na studenej planéte menom Kvanto, až na samej hranici slnečného systému. Kvanto je jedenásta planéta našej slnečnej sústavy, vzdialená od Mu sedemnásťtisíctristo miliárd míľ – dôležité je uvedomiť si, že tento materiál bol publikovaný v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia (!). No rýchlosťou, akú mala ich loď, by to bol výlet na mnoho týždňov a vôbec nemali jedlo, nehovoriac o rýchlejšej lodi prenasledovateľov. Mutan od detstva s úžasom načúval rozprávaniu pilotov a všetko si veľmi dobre pamätal. Všetky lode boli vyrábané rovnakých spôsobom, no z dôvodu bezpečnosti bola ich maximálna povolená rýchlosť mechanicky zablokovaná na úroveň, ktorá by sa dala nazvať blbovzdornou. Nikto, ani náhodou, nemohol nastaviť vyššiu rýchlosť, aby nič neohrozilo bezpečnosť cestujúcich. Blokovanie bolo však veľmi jednoduché – páka regulujúca množstvo paliva bola zablokovaná veľmi silnou a hrubou pružinou s priemerom hrubou ako ľudská ruka. Mutan, stále udržiavajúc v mysli inú predstavu, zhotovil veľmi jednoduchý kladkostroj – vhodným poskladaním opaskov a pomocou manuálnej sily dvanástich Titanov spolu prekonali odpor pružiny. Policajná loď za nimi sa nedozvedela čítaním ich myslí nič, a boli zachránení. Nastavili kurz na Kvanto a už mohli pokojne cestovať. Obleteli Merkúr a postupným zvyšovaním rýchlosti na svetelnú bolo zrejmé, že dosiahnu Kvanto do dvadsiatich štyroch hodín, a teda naozaj vydržia bez stravy.
Na tomto mieste sa objavuje veľmi zaujímavá úvaha o príčinách strachu na Mu, pretože situácia im konečne dovolila otvorenú diskusiu. Aj keď mohli ešte čítať z ich myslí, boli už mimo dosahu policajnej lode prenasledovateľov. V prvom rade bolo zrejmé, že vrcholová pozícia moci na planéte, sily, ktorá nezaobalene funguje už ako smrtiaci mor, musí byť v rukách veľmi silného jedinca, ktorý bol schopný zastaviť celý proces migrácie do nového slnečného systému a ovládať všetky správy v médiách tak, že smerom von naozaj neprenikla nijaká neželaná informácia. Dokonca ani zmienka o terore, ktorý však už mnohí zažili na vlastnej koži či boli jeho svedkami v uliciach miest. Tento muž musí mať na Mu takú moc, že akýkoľvek boj proti nemu priamo na planéte je vopred odsúdený na porážku. Dokonca ak by do boja nastúpili aj Atlanťania s čistou mysľou, stretli by sa asi s tým istým výsledkom ako odkladaná migrácia – jednoducho ktosi vytvoril umelý systém, akýsi druh virtuálnej reality (Nepripomína vám to niečo?).
Materiál nijako nekomentuje skutočnosť, že dosiahli rýchlosť svetla. Rýchlosť svetla závisí od únikovej rýchlosti na Slnku, ktorá nie je veľká. Našim prístrojom sa javí rýchlosť svetla ako konštantná z dôvodu trenia exd, ktorý napĺňa celý vesmír. Exd neumožní nijaké zvýšenie rýchlosti, pokiaľ nepríde vyšší silový impulz. Úniková rýchlosť svetla pri väčších slnkách, ako je naše, je vyššia, ale aj tu platí, že exd spomaľuje svetelnú rýchlosť na konštantnú úroveň trením. Predmet môže cestovať vo vesmíre rýchlosťou mnohonásobne prevyšujúcou rýchlosť svetla, ak je podporený dodatočným silovým impulzom, napríklad pohonom rakety. Ak je hmotnosť lode zredukovaná pomocou reverzných gravitačných vĺn na minimum, potom aj veľmi malá loď je schopná dosiahnuť rýchlosť svetla. Po prekročení určitých hraníc hmoty gravitácia zaniká a hmotnosť lode sa dostáva na nulu. Silové impulzy musia ustavične prebiehať, pretože trenie by rýchlosť opäť rýchlo znížilo, čo platí najmä pre tuhé predmety. Hmota v celom vesmíre sa neprestajne rozpadá a zlučuje, jediná istota je ustavičná zmena. Exd je popol, teda hmota tak jemne delená, že sa stáva skôr čírou energiou než hmotou v našom ponímaní, popol, ktorý pochádza z rozpadajúcich sa sĺnk. Rozširuje sa a zapĺňa celý vesmír. Následne, možno vplyvom stretu s iným druhom hmoty alebo pod vplyvom magnetických polí, ktoré koncentrujú exd, sa opätovne začína zlučovací, integračný proces a exd sa znova mení na hmotu. Tento rozpad exd a jeho kondenzácia je to, čo spôsobuje gravitáciu. Toto všetko je, samozrejme, len veľmi hrubý opis slúžiaci na pochopenie princípu.
Na Kvante je pozorovacia výskumná základňa rasy žijúcej na Nore, sústavy planét bez hviezdy, vzdialenej od nášho slnečného systému 0,16 svetelného roka. Po niečo viac ako 24 hodinách letu bezpečne pristáli na skalnom povrchu planéty Kvanto. Ich loď bola zachytená žeriavom a vtiahnutá dopravníkom cez jaskyňu a viaceré vzduchové uzávery. Boli zachránení.
Ľudia rasy Nor tiež dosahovali veľké rozmery. Takto to je vo vesmíre, rast pokračuje až do smrti. Na rozdiel od všetkých ostatných rás vo vesmíre sú Norťania údajne jediní, čo si zachovali pôvodné vlastnosti. Je to preto, lebo ich technikoni nesprístupnili verejnosti variformy, keďže nevideli krásu v preberaní iných foriem, ako je pôvodná. Ostatné prebraté životné formy sa teda uplatňujú len u Titanov a Atlanťanov.
V meste Norťanov sa stretli s veľkým množstvom nových prístrojov, ktoré vedci rasy Nor zostrojili a používali bez toho, aby ich sprístupnili ostatným. Dôvod bol veľmi jednoduchý. Nebolo skrytého strachu ako v meste Tín. Nebolo tu ani slnečného jedu, ktorý pôsobí zhubne na konštruktívne myslenie, a to už aj v malej miere. Vedci na Mu nemohli dosiahnuť plný vedecký rozvoj.
Norťania, Atlanťania a Titani používali na komunikáciu univerzálny jazyk vesmíru, ktorý pochádza od staršej rasy Titanov minulosti, a preto vzájomná komunikácia nebola problém. Skupina predstúpila pred princeznú Vanue, veliteľku posádky Nor na Kvante. Vanue je členkou Staršej rasy. Bola legendou samou osebe a dosahovala výšku okolo 24 metrov.
Vanue a jej rasa už mala o pomeroch na Mu a zle, ktoré ovládalo mesto Tín, nejaké informácie a pri tej príležitosti si Mutan uvedomil, ako veľmi je rasa Nor, prípadne iné také rasy žijúce v temnotách a používajúce len svetlo, ktoré si vytvárajú sami, vpredu oproti Atlanťanom a Titanom žijúcim na Mu. Škodlivé slnečné žiarenie nemalo nijaký zhubný vplyv na ich myslenie, videli veci také, ako naozaj sú, a Vanue plne chápala nebezpečenstvo prameniace z myslí poškodených zhubným žiarením, a to aj pre ostatné rasy.
Správy, ktoré utečenci doniesli, boli veľmi závažné a kozmická loď s Vanue a utečencami neodkladne vyštartovala a nabrala kurz na Nor, studenú planétu, kde sa pred stáročiami princezná narodila. Bola dcérou božskej rasy Starších. Všetkých utečencov vzala so sebou s tým, že kým nebude o ich osude rozhodnuté, ostanú spolu, a tým sa zabezpečí, že za ich čin a doručenie takýchto závažných informácií budú náležite odmenení. Titani, Atlanťania aj Norťania majú schopnosť prenášať pozitívne sily na menej obdarené rasy ľudí, ako bol aj Mutan Mion – ro, a v tomto zmysle pre nich chystali odmenu. Náš slnečný systém a tým aj naša rasa na Zemi (Mu) je málo, alebo nie je vôbec navštevovaná Titanmi, Atlanťanmi či Norťanmi, hoci títo husto obývajú zvyšok vesmíru. Dôvodom sú obavy zo zhubného, rádioaktívneho slnečného žiarenia a my sme vlastne v akejsi karanténe a ako takí ani nemáme pre nich nijakú hodnotu. Errant je výraz v ich univerzálnom vesmírnom jazyku, ktorým sa označuje náš druh či skôr stav, v akom sa nachádzame. Je to skratka pre zhubné energetické zvieratá: E – energia, R – nebezpečná dezintegrujúca energia, AN – zviera, T – rastová sila. Doslovný preklad významu znamená, že eranti sú zvieratá, ktorých rastová sila je riadená nebezpečnou dezitegrujúcou energiou, a teda je zlá.
Cieľom cesty na Nor bolo zúčastniť sa na konkláve Staršej rasy, kde sa mala zvoliť zodpovedajúca protiakcia voči hrozbe na Mu. Loď smerovala priamo do podzemia planéty, na povrchu sa ani nezdržala.
Vanue bola oproti utečencom veľká, ale oproti ostatným na Nore bola veľkosťou skôr ako dieťa. Ľudský jazyk nedokáže opísať, aký rozvoj znamená schopnosť nekontrolovateľného rastu pre človeka. Starobylí Norťania študovali a rafinovali zdrojové substancie rastu a skombinovali ich do nekonečnej záplavy výživných látok, ktoré zavádzajú do svojich organizmov mnohorakými spôsobmi: elektrickým prúdom, priamym požívaním, prenikajúcimi vhodnými zvukovými vlnami, injekciami. Ich vnútorné bytosti sa za stáročia vyvinuli na viacero spôsobov, takže sú očividne zložitejšie atómovo a molekulárne stavané ako bežné telá. Jednoducho sa nedá opísať, akú majú kvalitu myslenia, vnútornej sily či ducha, ktorý im vyžaruje z tváre a z aury, ktorá ich vždy obklopuje.
Začiatok stretnutia zaplnila hudba a tanec v podaní najlepších talentov planéty. Cieľom vystúpenia je navodiť v mysliach rady harmóniu a súlad so spôsobom života a slávou rasy. Bola to zábava ducha, nie kratochvíľa na pobavenie. Potom nasledoval prehľad informácií o Mu. Podávanie správ malo formu projekcie myšlienok pomocou riadiacich lúčov. Všetko, čo zažili, jeden po druhom, vrátane vnútorných postojov, bolo prezentované v trojrozmernej forme pred radou. Bol to dostatočný dôkaz o tom, aké zlo vládne na Mu.
Skutočná konferencia nasledovala až potom. V priestore sa postupne zobrazovali rozličné projekcie myslí. Akákoľvek myšlienka, bez ohľadu na mieru jej abstrakcie, môže byť zobrazená a projekciou prezentovaná pomocou prístrojov, ktoré sa volajú augmentory. Namiesto slov používajú obrazový jazyk. Výsledkom dlhej porady bolo rozhodnutie o spoločnej expedícii a návrate na Mu s cieľom zachrániť jej obyvateľov. Norťania však videli v mysliach aj iné obrazy. Víziu budúcnosti Mu, času, keď ľudia budú zotročení degenerovaným Slnkom natoľko, že sa stanú len menejcennými divochmi žijúcimi obmedzený život, dĺžka ktorého bude rádioaktivitou zredukovaná na minimum.
Mutan sa mohol oženiť s Arl, no zároveň dostali odmenu. Spočívala v značnom zlepšení ich mentálnych a fyzických vlastností. Boli umiestnení do obrovského laboratória, kde sa dostali do akýchsi inkubátorov, do ktorých sa poľahky zmestil aj viac ako 2 metre vysoký ro. V tomto stave boli napojení, aj keď vo výživnom roztoku, na zdroj poznania a rastu. Rast je ustavičný prísun exdu. Život sám osebe je ako oheň zlučovania, a tento oheň treba stále udržiavať, inak zhasne. Práve exd je palivo pre takýto oheň a jeho kondenzáciou na hmotu pridáva oheň, ktorý spôsobuje rast, prirodzene, hmotný rast. Norťania sa skoncentrovali na tok exdu ako na palivo „ohňa“ života, čo spôsobuje väčší rast a tým jednoducho väčšie rozmery. V dávnej minulosti jestvovala kniha, kde boli zachytené takéto poznatky, bolo to dedičstvo minulosti. Ostala len spomienka na ňu, a práve táto spomienka spôsobila vznik ďalších zvláštnych kníh, ktoré sa viac alebo menej úspešne snažili zachytiť pôvodné poznanie. Aj Biblia obsahuje informácie, ktoré majú ezoterický, skrytý význam a doslovná interpretácia je len dobrou zábavou. No Biblia poslúžila aj inou formou. Informácie v nej obsiahnuté považuje veľa ľudí za pôvodné, a preto ak sa s nimi stretne v iných, neraz však pôvodných zdrojoch, tak ich často považujú za opis z Biblie, a teda „vedia“, kde je pravda. Je to jedna z praktík riadenia biorobotov dnešnej doby.
Mutan Mion sa na základe odporúčania Starších Norťanov, rozhodol podať o týchto skúsenostiach informáciu formou písomných textov, ktoré umiestnil na veľké množstvo tabuliek z materiálu, ktorý všetkému odolá. Tieto tabuľky vraj rozmiestnil po celej Zemi pre budúce pokolenia. Jadrom správy je odkaz, ktorý je schopný otvoriť cestu poznania podstaty života pre budúcich ľudí, osudy ktorých síce nie sú vyššej rase ľahostajné, ale ktorým nemôžu pomôcť inak, ako ich naučiť pravde. Dero nie sú schopní prečítať písaný odkaz, a preto ostáva pre ľudí, ktorých mysle budú dostatočne silné, aby unikli plnému dero-robotizmu na Zemi.
Ďalšie udalosti sa vyvíjali rýchlo. Bola zostavená flotila, ktorá nabrala kurz na Mu. Po ceste sa na výzvu rasy Nor pridávali ďalšie bojové lode Titanov. Mutan pozoroval postupný nárast inváznej flotily s čoraz väčším obdivom. Spočiatku nadobudol dojem, že Norťania majú o skutočnej sile protivníka veľmi naivné predstavy. Podcenil ich a tým jeho úcta k nim ešte väčšmi vzrástla. Rozumeli konceptu, no práve koncept sa stal umŕtvenou vecou na Mu v porovnaní s tým, čo videl. Norťania používali pravdu, lebo to bol jediný správny koncepčný útok. Zlo nemá koncept, je to len šialený robot podliehajúci zhubnej sile. Keď je moc v rukách Zla, človek musí poslúchnuť alebo zomrieť, musí byť pod stálou hrozbou. No ľudia neraz naivne bojujú na strane Zla z nevedomosti.
Prišiel okamih, keď sa bolo treba zoradiť v cieľovej oblasti pred bojom s protivníkom, ktorý bol nepopierateľne silný, no stále neznámy. Bola tu nutnosť prvého úderu, a ten nemusel byť práve najvydarenejší. Po počiatočnej výstrahe smerom k Mu prišla všeobecná, no strašná odpoveď. Jej obsah bol prostý. Obyvateľstvo Mu držíme pod bojovými žiaričmi, a pretože je to práve bezpečnosť obyvateľstva, kvôli ktorej ste prišli, varujeme vás. Pri prvom signáli útoku z vašej strany vydáme všeobecný signál na likvidáciu všetkých obyvateľov planéty. Aj tak nám len zavadzajú. Môžete nás pozabíjať, ale svoj cieľ nikdy nedosiahnete! Nasledovala krátka pauza a jasný rozkaz od Vanue – Návrat na Nor!
Mutan sa ešte ani nestihol spamätať zo sklamania a už dostal od Vanue jasný príkaz – ku mne! Jej loď sa vôbec nezbierala odletieť, ale skryla sa do oblasti mesačného tieňa. Plán bol jednoduchý – Mutana spolu s ďalšími ľuďmi vysadia so zvláštnymi prístrojmi na Mu. Keď budú v správach počuť dohovorený signál, majú vziať prístroj a čakať na ďalšie pokyny.
Všetko išlo hladko. Mutan pristál na verejnom priestranstve akoby z krátkeho výletu výletnou loďou. Prišiel domov a čosi zamrmlal na vysvetlenie svojej neprítomnosti. No tri ostré kliknutia z obrazovky prišli nečakane rýchlo. Mutan vzal prístroj a dostal ďalšie inštrukcie. Založil si prístroj na hlavu a vyšiel na ulicu. Vtedy všetko pochopil. Planéta bola vystavená zvláštnemu žiareniu, ktoré úplne uspalo všetkých, okrem tých, ktorí mali na hlave tento prístroj. Dostal príkaz ísť do riadiaceho centra mesta. Pri vstupe do obrovskej budovy sa postupne stretal s ostatnými, ktorí boli vysadení ako on. Po vstupe do riadiacich a zabezpečovacích priestorov zistili, že všetci ľudia boli dávno povraždení a nahradení trpaslíkmi dero s poškodenou mysľou, ktorí slepo plnili kohosi príkazy. Ľudia už dávno neriadili svoju spoločnosť, a to vysvetľovalo všetko, čo zažívali v minulosti (Nie je to náhodou známy obraz?).
Niekoľkým derom bola urýchlene pomocou špeciálnych prístrojov čítaná myseľ s cieľom zistiť, kto za všetkým stojí. Jedna z členiek Vanuinej posádky mala úspech. Pri kontrole mysle jedného z derov zistila, že centrum celého svinstva nie je mesto Tín ani nijaké iné mesto, ale jedna z odľahlých opustených jaskýň. Jeden z členov Staršej rasy, ktorý bol už oddávna v exile, sa tajne vrátil na Mu a tajne vstúpil do zapečatených podzemných miest. Po celé životy riadil tieto trpasličie bytosti. Všetky príkazy pochádzali výhradne od neho, počúvali ho bezvýhradne a na slovo.
Vanue sa radila s centrálou o ďalšom postupe a nariadila urýchlene dopraviť niekoľko exemplárov na palubu s cieľom získať detailnejšie informácie. Po dosiahnutí laboratória nariadila dvoch z týchto tvorov napojiť na telaug – zariadenie, ktoré číta a zosilňuje telepatické signály, takže sa dajú prečítať aj najtajnejšie myšlienky. Zistili, že už po mnoho ich krátkych životov kradli a unášali deti a mládež a pomocou lúčov ich v tisícoch mučili a zabíjali. Ak sa akýkoľvek Atlanťan pokúsil niečo proti tomu urobiť, vzápätí zahynul. Ovládli všetky centrá riadenia a úplne pozabíjali aj členov tajnej polície. Nikto im už nestál v ceste.
Zozbierali dostatok informácií, aby mohli postupovať ďalej. V krátkom čase začali v oblastiach vyústení podzemných jaskýň používaných deroami pristávať nehlučné stroje a vysadzovať jednotky. Pri postupnom zaberaní budov sa stretali s rozličnými obrazmi. Zistili, že obrovské budovy boli premenené na supermarkety s ľudským mäsom. Jednou z nevýhod centralizovanej vlády je, že niekoľko jednotlivcov ju môže potajme ovládnuť a prebrať – a každý žije ďalej v ružovej ilúzii. Všetkých derov v spánku napájali na prístroje s cieľom zistiť skutočný obraz o ich sile a umiestnení. No vzápätí boli likvidovaní. Stretali sa s obrazmi spiacich detí derov, ležiacich na dekách s ohryzenými ľudskými kosťami v rukách. Záznamy ukazovali, že takýto život bol pre nich bežný po mnohé generácie. Mašinéria správ ignorovala akékoľvek miznutia či smrť Atlanťanov. Nejestvuje porovnanie pre úbohosť radového obyvateľa planéty, ktorý si myslí, že kým dostáva domov noviny a v televízii bežia správy bez alarmujúcich prvkov, kým pompézne vystupujú hlásatelia spravodlivosti, je v spoločnosti všetko v poriadku.
Postupne sa blížili k miestu, kde sídlil Zeit, renegát Staršej rasy. Deroovia nebojovali, pretože na zabíjanie museli dostať od neho príkaz, to však neplatilo pre Zeita, ktorému bolo jasné, čo sa deje. Každá zbraň z jeho ležoviska pálila smrtiace lúče a Norťania zomierali v tisícoch, no nakoniec sa im vždy podarilo aplikovať generátor, ktorý uzemňoval smrtiace lúče, a to jeden po druhom. Zeit mal však plný arzenál a to najhoršie ešte neukázal. A nepredvídateľný faktor je najbezpečnejší v každom boji. Zeitovi deroovia vo chvíli pre nich najťažšej prišli s obrovským leviátorom, na ktorom boli nainštalované generátory smrtiacich lúčov s veľkým výkonom – zdvihol sa do výšky a rozsieval nepredstaviteľnú skazu. Hoci za cenu veľkých obetí bola nakoniec aj táto hrozba prekonaná.
Povedzme si však niekoľko slov o leviátoroch. Sú to v zásade prenosné prístroje, generátory určené na dvíhanie predmetov. V moderných časoch sa niekoľko z nich našlo, aj keď to nikto verejne nepriznal. Často sa využívajú s cieľom ukázať, že rozličné „médiá“ dokážu premiestňovať predmety na príkaz vyvolených. V minulosti bol vari najznámejší prípad Daniela Dunglasa Homea, narodeného 20. marca 1833 v Edinburgu, kúzelníka, ktorý viedol mnohé seansy v USA a Európe, o čom jestvujú aj záznamy. Jeho ukážky dvíhania a premiestňovania rozličných predmetov sú nepopierateľné, medzi svedkami boli princezná Pauline Metternichová, princ Joachim Murat a ďalší. Jednou z jeho schopností bolo, že videl udalosti, ktoré sa odohrávali ďaleko od neho, či zdvihol do vzduchu telo a otočil ho hore nohami, ako to urobil pred svedkami s Wardom Cheneyom, magnátom vlastniacim podnik na výrobu hodvábu. Stal sa miláčikom Napoleona III., cára Alexandra II. a iných. Za všetko vďačil malému, prenosnému a nenápadnému prístroju, ktorý mohol nájsť v akejsi starej zabudnutej jaskyni.
Zeit nakoniec padol do zajatia. Dosahoval výšku asi 90 metrov a bol riadne vypasený. Mučil a postupne zabíjal iných Titanov, najmä tých, ktorí ho kedysi v minulosti neprozreteľne poslali za zločiny do exilu. Niekoľkých nezvestných Titanov v jeho moci ešte našli. Do zajatia ho vzali najmä kvôli tomu, že bolo potrebné preskúmať, aké technické poznanie môže byť v jeho mysli.
O niekoľko dní neskôr bola Mu vyčistená. Víťazní Norťania zostavili dočasnú radu na správu Mu z tých Starších, ktorí prežili. Rada navrhla konečne realizovať, na radu Norťanov, projekt migrácie na inú planétu, ďaleko od zhubnej sily Slnka.
Mutan rozmiestnil po Zemi nezničiteľné pliešky s textom odkazu pre novú rasu ľudí, ktorá už obývala lesy planéty na povrchu…
