SFÉRY VPLYVU 3

25. septembra 2017 | ARCHÍV (NOC SVAROGA), AS GARD, HĽADANIE, VYŠLO INDE

UPOZORNENIE!

 Nemá zmysel čítať tento článok, ak ste nečítali prvúdruhú časť!

 Všetky národy sveta vo svojich rozprávkach, legendách či mýtoch opisujú jedny a tie isté udalosti, ku ktorým došlo na našej planéte v momente jej obsadenia, ako aj obdobie nášho ďalšieho porobenia.

 Každé etnikum proste dávalo svoje mená jedným a tým istým hrdinom, čarovným predmetom a kútom našej planéty, preto v ďalšom vykonám pokus o umiestnenie mnohobraznosti týchto termínov pod jeden spoločný menovateľ.

Pripomínam, že Bohovia vložili 7 krištáľových sfér (inštancií, cárstiev) jednu do druhej s jedinými prechodmi dovnútra – planétami (bránami, portálmi), čím zároveň vytvorili svojej škrupine bezprecedentný bezpečnostný systém.

Pokiaľ si myslíte, že Bohovia sa obmedzili iba na toto, tak to predčasne. Ale rozmýšľame tak preto, lebo sme smrteľní. Opis bezpečnostného systému je proste detskou hrou oproti tomu, akými pascami je posiata cesta k Solaru.

Dúfam že to, čo ste prečítali v predchádzajúcich častiach sa už trochu usadilo vo vašich hlavách. Je teda čas sa prizrieť jednotlivým vrstvám škrupiny samostatne. Takže nad našou hlavou visí gigantická konštrukcia zo siedmych krištáľových sfér, ktoré nazývame jednoducho – NEBO.

Je už teraz jasné?

 prečo deti používajú výraz

 DO SAMÉHO NEBA!

Oni proste ešte pamätajú na ústrojstvo planéty.

Nuž teda, k nám najbližšie je sféra Mesiaca, čo znamená, že vchod do Neba je umiestnený v portáli „Mesiac“, ktorého kurátorom je u Grékov Bohyňa Seléna, u Slovanov Dennica, u Egypťanov Chonsu, u Rimanov Diana atď.

Citujúc Aristotela oznamujem vám, že náš Sveta sa delí na „Nadlunárny“ a Podlunárny“. Nemýľme si Lunu s Mesiacom: Luna je súhrn všetkých sfér a Mesiac je iba prvá brána do najbližšej krištáľovej inštancie. Jej unikátnosť je v tom, že rozdeľuje svet na polovice.

Všetko, čo je nad Lunou je božie. Znamená to, že sa podriaďuje Konom nesmrteľnosti;

Všetko, čo je pod Lunou sa rodí a zomiera po nekonečnom kruhu.

Teraz už rozumieme, prečo sa hovorí:

NIČ NIE JE VEČNÉ POD LUNOU…

Ak však ste z Rodu Ivana Cároviča a jednoducho sa musíte dostať k spiacej Cárovne v krištáľovej rakve (k Solaru), tak najskôr si naštudujte mapu. Táto schéma nám už preblysla v prvej časti, ale keďže máme pred sebou veľké putovanie do stredu planéty, tak mapu musíme poznať ako vlastnú dlaň.

Pred nami je umiestnené vajce. My žijeme v belasom kruhu, do ktorého umiestnili všetky kontinenty a oceány, lesy a hory, mestá a pustatiny. Dokonca aj všetky lietadlá a družice lietajú vnútri tohto úzkeho belasého pásu atmosféry, ktorá je hrubá iba 200 km.

Za belasou rovinou sa začína nadlunárny svet Bohov: nám už známa schéma siedmych krištáľových sfér, do ktorých je vložených 7 planét – brán. Ale týmto sa sloje škrupiny nekončia, pretože ďalej vidno hviezdny kruh – a za ním čosi už úplne nepochopiteľné.

A kdeže je Solar? Ukrytý v samotnom strede absolútne spoľahlivo. Toto nech je záverečným prekvapením. A vôbec, nám treba zachrániť spiacu krásavicu. Do cárstva Košteja vám nesľubujem ľahkú púť, ba práve naopak – garantujem 9 kruhov pekla. Mimoriadne horúco bude na cieľovej páske – názov ktorej sa však dozviete až vo finále.

Nuž teda, mapu sme preštudovali, teraz sa oboznámime s variantom trasy. Sú dva. Prvý:

Pozemná doprava

Podľa tradície, púť do Cárstva Košteja nám musí ukázať Baba Jaga, ktorá žije za OHNIVOU RIEKOU. Preto na SIVOM VLKOVI, alebo na koni či proste pešo ideme na Kraj Sveta, t.j. do Antarktídy, teda na ostrov Bujan, ktorý bol za dávnych čias Vasilíc Premúdrych rozdelený na 9 koncentrických kruhov. Každý kruh zase pozostával z 3 častí. Slovo „štát“ sa objavilo neskôr, vtedy sa na základe nejakej špecifickej vlastnosti územia súše nazývali „Zemami“. V rozprávkach sa nikdy týchto 27 zemí neopisovalo podrobne. Iba nám oznamujú, že všetky treba nutne prejsť.

Teda nepleťme si „Zeme“ s „Planétami“, na čom nástojí Svetlá Hierarchia, pretože grécke slovo „Planetos“ znamená „Bludná hviezda“.

Preto na Rusi nazývali „Zemami“ časti súše; a všetky planéty „Bludnými hviezdami“.

Zvlášť zdôrazňujem, že si netreba pliesť Zeme s Cárstvami, lebo Zeme patria iba smrteľníkom na povrchu Zeme, pričom Cárstva sú „mestá“ Bohov vo sférach, ktoré sú v ohromnom množstve rozmiestnené po Nebi.

Teda zvrat „Za trideviatimi Zemami“ znamená dostať sa do centra Antarktídy-Bujana (čo už je samo osebe hrdinský čin), pričom „Tridesiate Cárstvo“ je už centrum Neba.

Nuž teda, sme na ostrove Bujan. Vedci nechcú objasňovať záhady ľadového kontinentu, veď Antarktída nerešpektuje zá-kony lživej súčasnej vedy.

A to ešte ako. Veď Antarktída je tá gigantická Korytnačka, ktorá pláva vo svetovom oceáne a na jej pancieri tri slony držia celý svet.

Nám – pravdaže – podávajú tento mýt v skazenej podobe. Slony v skutočnosti držia sféru Neba.

POZOR!

Mapa sveta, na ktorú sme si zvykli zo školy je v skutočnosti obrátená hore nohami. Je to ďalší príklad „Prevracania“, ale teraz už doslovnom zmysle slova. Skutočnú mapu otočili po zmocnení sa Tartarie pred 300 rokmi (1816).

Antarktída sa nazývala Bujan a nachádzala sa na vrchu. Mapa v skutočnosti vždy vyzerala takto:

Do bombardovania r. 1816 viedol k Antarktíde cez Drakeho prieliv úzky chodník po súši z juhoamerického súostrovia Ohňová Zem (načo by bol taký názov?).

Pozorne si pozrite fotku. Z družice je dobre vidno stopu po údere energetickou zbraňou pod veľmi ostrým uhlom, ktorý zniesol tento chodník na východ. Dnes sa premenil na 40 tisíc ostrovčekov…

Nuž pokračujme v ceste. V centre Antarktídy sa nachádza dubový peň obrích rozmerov (niekdajší Svetový Dub – Strom Života, dnes už zničený), ktorý skamenel a zmenil sa na gigantickú horu Olymp, na vrchole ktorej je umiestnená os Zeme (o ktorej spievala Natália Varlejová).

Os nie je v skutočnosti sťažňový val, ale skôr akýsi druh bubliny. Principiálne presne takýmto spôsobom sa naša v podstate guľatá hlava opiera na prvý krčný stavec, ktorý sa v medicíne oficiálne nazýva Atlas (žeby náhodná zhoda?).

Dôvodom existencie antarktického atlantu nie je mechanická opora ohromnej štruktúry konštrukcie, ale zabezpečenie vstupu do vnútra lunárnej sféry.

Preto je Južný Pól zeme najdôležitejší priestorový uzol, ktorý v jednej hore spája 4 svety:

Svet Bohov – Olymp;

Svet Smrteľných ľudí – povrch zeme;

Podzemný Svet – svet našich predkov Titanov;

A zároveň východ z planéty von, t.j. do skutočného Kozmosu.

Dnes sa ostrov zmenil na kamennú vyvýšeninu (pupok Zeme) 4 km nad úrovňou oceánu, ktorý je pokrytý ľadom. Samozrejme, že skutočný Južný Pól nám nikto nikdy neukázal, ale prístup k nemu

KOŠTEJ NESMRTEĽNÝ

 POZORNEJŠIE AKO OKO V HLAVE STRÁŽI

Pripomeňme si 4 sfingy armillárnej sféry:

Ďalej môžeme pokračovať s Puškinom: vo vysokej hore hľadáme hlbokú noru. Vstúpime do nej a dostaneme sa na typické trojsmerné rázcestie ruských rozprávok, v ktorých je jeden variant horší ako druhý.

Ako vám už iste došlo, ide o opis transportného uzla: na Nebo, pod zem a do Kozmosu, ktorý ešte nikto z nás nevidel. Do Pekla nám skoro, opustiť planétu sa tiež ešte nechystáme, preto si vyberáme tretiu cestu – zachrániť Cárovnú.

Ako vám už došlo, cez dubový skamenelý peň sa automaticky dostávame dovnútra prvej krištáľovej sféry Mesiaca. Po jeho konkávnom povrchu nám bude ďaleko stúpať – niekoľko tisícok kilometrov. A nie iba stúpať – treba zistiť umiestnenie portálu do vyššie umiestenej inštancie „Merkúr“ a urobiť tak v rytme valčíka, lebo sféry vplyvu sa otáčajú divou rýchlosťou jedna voči druhej. A tak dovnútra, sférou za sférou do centra Neba. 7 sfér, teda 7 párov železných vrát hrdinovia nezdolávali ľahko.

Samozrejme, že preháňam, keď hovorím „stúpať“. Takto sa vnútri sfér pohybovať nedá. A preto dozvedieť sa technické podmienky pohybu rozprávkových a mytologických hrdinov nie je možné.

TOTO BOLA TRASA PRE ŤULPASOV

Ak ste sa k 20-30 rokom dokázali vybaviť elitným transportom typu Koníka-Hrbáčika, Lietajúceho koberca alebo Vtákom ohnivákom, tak zachrániť Solar do Cárstva Košteja sa vyberieme vzdušnou dráhou – teda priamo poletíme do portálu prvej krištáľovej sféry  k Mesiacu.

Nuž hľa, takto zrazu, to nie je ako pešo do Bujana ísť! – poviete si – na kozmickej lodi raz-dva a hotovo!

Spomaľme, nie je všetko také jednoduché…

Prišiel čas oboznámiť sa s prvou pascou od Bohov: na prístupoch ku krištáľovej sfére N°1 nás SPÁLIA TEPELNÉ DELÁ, ktoré sú nastavené na ohrev povrchu Zeme.

Veru tak – vari ste si nemysleli, že pol miliardy kvadrátnych kilometrov planéty ohrieva Slnko? V žiadnom prípade! Ale ani to nie je všetko. Slnko dokonca nedokáže nás ani osvetliť. Mnohí si všimli, že akýmsi vlastným, rozptýleným svetlom svieti celá obloha a Slnko iba dopĺňa osvetlenie priamymi lúčmi. Zaň to robí hviezdna sféra, ale o tom pohovoríme, keď k nej priletíme. O tepelných delách nám láskavo hovorí samotná Wikipedia hľa akým obrázkom:

Kto pozná hory vie, že čím vyššie tým chladnejšie, ale ako vidíte (zvýraznené červeným), vo výške 200 km by mal byť 120 °C mráz, ale – podľa šťučieho rozkazu – mení sa na pekelnú žiaru, a to až 1 700 °C!

Odkiaľ sa tam berie?

Možno to – samozrejme – zvaliť na priame slnečné lúče, ktorým nebránia hustejšie vrstvy atmosféry, ale čosi tu nesedí – v noci o niečo ochladne – 980 °C nad nulou!

Určite vám došlo, že to je oná OHNIVÁ RIEKA, za ktorou žije Baba Jaga. Ak sa vám podarilo šťastlivo

PREJSŤ OHŇOM

Tak ďalším krokom je nájdenie prvý portál pre vstup do Neba. Spomínate si na tento glóbus?

Otvor na priesečníku bielych čiar – to je vchod do Neba. Na glóbuse to je proste dierka, ale my už vieme, že dierka je obsadená Mesiacom.

Tak teda Ivan Cárovič priletel k bráne, ale ako sa dostať dovnútra, ak dvere sú z opačnej strany?

 Predsa veľmi jednoducho:

 Chalúpka, chalúpka, otoč sa k lesu zadom a ku mne predom!

Je nám už jasné?

Prečo Ivan vždy prichádzal k nesprávnej strane chalúpky? Prečo on jednoducho nemohol vyjsť z lesa tak, aby jednoducho prišiel k dverám chalúpky?

A keď už raz prišiel k tej strane, prečo jednoducho nemohol obísť okolo chalúpky – nie je to oveľa jednoduchšie, ako prikazovať cudzej chalúpke sa otáčať?

A prečo je chalúpka na kuracích nohách?

Najskôr si vyhoďte z hlavy tvarmi nám nanútený obraz kuracích nôh, na ktorých sa chalúpka vrtí, tancuje, chodí po lese, či dokonca môže kopnúť – je to lož!

Na Rusi sa kuracou nôžkou nazývali chodníky, ktoré sa rozchádzali na rôzne strany, a to vďaka ich vonkajšej podobnosti.

Tak teda chalúpka na kuracích nohách je nejaká stavba, ktorá stojí na krížnych cestách, čo aj vidíme pri portáloch krištáľových sfér.

Málo známy je druhý variant zaklínania:

Chalúpka, chalúpka, postav že sa po starom, ako ťa mať postavila!

Významovo ide o obrátenie sa k TEOMAT (Makoši) – Bohyni Tmy, k tej istej vládkyni stojacej na čele parazitujúcej pyramídy, k Roidnej Matke, ktorá drží v podriadenom stave aj samotného Zeusa a Svaroga.

Spočiatku ľudia voľne chodievali na návštevy k Bohom, ale prechádzali veky a okupanti tlak zvyšovali vždy silnejšie a silnejšie, až sa jeden prekrásny deň chalúpka otočila verandou k lesu čo znamená, nie tak, ako ju mať postavila na začiatku.

Existuje ešte tretí variant ako otočiť vráta k sebe:

Sezam (Sim-sim) otvor sa!

A teraz jeden zaujímavý uzáver: Ako je známe, o úrovni vývoja civilizácie sa dá súdiť podľa obrazov, ktoré vznikajú pri počúvaní alebo čítaní príbehov. Národ každým pokolením degradoval vždy viac, a preto:

Zložité technické zariadenia bolo potrebné

priblížiť v podobe dostupných obrazov.

 Inak vedomie nepochopí o čom je reč.

Nuž a tak sme klesni do úrovne divochov a dnešný um nám stačí akurát tak na operovanie takými termínmi ako:

Kôň Vraný

Čiapka Neviditeľnosti

Omladzujúce Jablká

Jedna a tá istá fráza vyvoláva asociácie, ktoré nie sú absolútne technicky porovnateľné:

I prišiel Ivan Cárovič k chalúpke na kuracích nôžkach…

1. Nebo Mesiaca

Ako je známe, chalúpka sa nakoniec otočí a nás privíta škodlivá a škaredá bytosť, ktorému

Nos po povalu narástol

Je pochopiteľné, že rôzne národy nazývali správcov portálov rôzne, ale ich fyzický vzhľad spomínajú všetci jednohlasne. Veď akože. Pozrite sa, ako ich zaznamenali Egypťania: dokonca ani pohlavie sa nedá určiť!

Spočiatku nás chce zabiť, ale koniec koncov nás v bani naparí, nakŕmi, napojí a aj k spánku nás uloží. Ráno nám dokonca aj nejaký užitočný čarovný predmet daruje, ako aj klbko-navigátora ako prídavok pridá a odpraví nás k svojej staršej sestre, lebo tá vie viac, pretože spravuje vyššie stojacu inštanciu.

Tam na neznámych cestičkách

Stopy sú neznámych zvierat;

Chalúpka tam je na kuracích nôžkach

Stojí bez okien, bez dverí.

2. Nebo Merkúra

Od Baby Jagi ideme za navigátorom-klbkom k nasledujúcej bráne, ktorú spravuje Baba Jaga N°2, hoci dodnes používame rímske meno Merkúr. Zároveň nám ruské rozprávky vždy hovoria o správkyniach chalúpok v ženskom rode. Toto bolo proste utratené a vyhodené cirkevnou cenzúrou, ktorá najviac zo všetkých položila svoje špinavé ruky na zašifrované posolstvá Predkov.

V bráne N°2 nás čaká to isté, prechádzame tou istou exekúciou, ale už so staršou sestrou Baby Jagi. Aj tu nás nakŕmia, napoja, aj na spánok uložia. Ráno nám vsunú suvenír plus nové klbko, ktoré nás dovedie k chalúpke ešte staršej, tretej sestry, do vyššie položenej inštancie Venuše.

3. Nebo Venuše

Bohyňa lásky a venerických chorôb opakuje s nami nám už známu procedúru tretí raz. V ruských rozprávkach sa v tomto bode ako keby všetko končilo a my sa musíme bezprostredne pobrať k cárstvu Košteja, ak by nie tri ale:

7 hrncov neprejdených

7 palíc nezlomených

 7 párov železných čižiem nezodraných

Je to jasným príznakom, že nepriatelia nám rozprávku poriadne obrezali.

Treba brať do úvahy aj to, že my presne nevieme, ktorú zo siedmych chalúpok opisuje každá konkrétna rozprávka.

4. Nebo Slnka

Teraz už vieme, že nás ohrievajú tepelné delá Lunárnej oblohy a nie Slnko. Inak by planéta Slnko roztopila nie iba svoj obsluhujúci personál, ale aj všetky krištáľové sloje vôkol. Meno Boha Slnka si nájdite vo vyhľadávači podľa svojho vkusu sami (pretože ich je ohromné množstvo). My teraz potrebujeme vo sfére Slnka vyhľadať vyššie postavenú inštanciu, vchod do piateho Neba – do sféry Marsa.

5. Nebo Marsu

Vchádzame dovnútra cez prechodový kontrolný bod Mars, nejakým spôsobom prechádzame „face control“ skenerom alebo niečím podobným. Možno že Bohovi Vojny bude treba sľúbiť nejaké jadrové hlavice alebo niečo podobné. Ak sa nepodarí dohovoriť, treba si nám nasadiť čiapku, ktorá nás učiní neviditeľnými a čo najrýchlejšie vyraziť hľadať nasledovnú, nadriadenú inštanciu. Tea portál pod kontrolou Jupitera.

6. Nebo Jupitera

Nie je známe, či táto planéta je naozaj najväčšia, ale šiesta sféra je oveľa menšia ako prvá sféra Mesiaca. Nejako obalamutíme Jupitera a letíme ďalej. Predpokladám že je jasné – čím sme bližšie k centru Neba, tým je status Bohov vyšší. A tým ťažšie je dostať priepustku.

7. Nebo Saturna

Saturn je najvyšší a najdôležitejší ochranca Tridesiateho cárstva.

Teraz by nám malo byť jasné, čo znamenajú výrazy:

VYSOKOPOSTAVENÝVYŠŠIA INŠTANCIA

Tak sme teda prešli bránou a ocitli sa vnútri siedmej krištáľovej sféry.

Ó BOHOVIA, ČO TO JE?

V Siedmom Nebi uvidíme obraz neuveriteľnej krásy: priamo v strede rotuje ôsma krištáľová sféra – hviezdna Obloha!

HVIEZDNA SFÉRA

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako Predkovia uvideli na oblohe všakovakých Býkov, Andromédy, Tigrov, Perseov a ďalších?

Len tak vzali desiatky hviezd, pospájali ich pomyselnými líniami podľa svojich pravidiel a dostali figúry ľudí a zvierat?

No jasne. Veď Škorpión sa nijak nedá  pomýliť s Rakom a Herkules sa od Persea líši kardinálne! Takým istým postupom možno akné na tvári ľahko identifikovať ako súhvezdie Plejád!

My, súčasné ľudstvo – dokonca aj tí s najviac vyvinutou obrazotvornosťou – vidíme oblohu posypanú hviezdami, ale sotva postavy ľudí alebo zvierat. Už sme sa presvedčili – diví barbari to sme my, určite nie naši Predkovia. Ak teda raz dali mená súhvezdiam znamená to, že v tom je zmysel, ktorý my už nepoznáme. Znamená to, že nemáme poňatia, ako je v skutočnosti Hviezdna Sféra zostavená.

Takže odkiaľ sa vlastne vzali tieto obrazy?

Nuž, už sme prešli 7 krištáľových sfér – to je niekoľko tisíc kilometrov. Zopakujem, je to iba detská hračka oproti tomu, čo nás ešte len čaká. Ide o to, že existuje ešte ôsma a deviata krištáľová sféra, medzi ktorými je naliata voda. Vo vode pulzuje trilióny bubliniek, preto zo Zeme vidíme ako sa hviezdy lesknú.

Okrem bubliniek sa vo vode pohodlne usadili Bohovia. To už nie je tých sedem škodlivých príšer, ktoré sídlia v chalúpkach a strážia prístupy k Tridesiatemu Cárstvu – to už je

BOŽIA ELITA

Približne stovka Bohov a Bohýň nadpozemskej krásy si postavilo 16 božských Čertogov.

Každý čertog je koncentrácia krištáľových bublín, ktoré sú obklopené vodou. Inými slovami, sú to podvodné cárstva (šárstva – sféry), ale život v nich je rovnaký ako na Zemi.

V každom cárstve je nám známy vzduch, tak ako u nás na belasej oblohe svieti umelé svietidlo a zo zeme rastie tráva. Zhluk niekoľkých takých cárstiev je podriadený svojmu Bohu alebo Bohyni  a nazýva sa

SÚHVEZDÍM

 (súhvezdie Bohyne Andromedy, súhvezdie Boha Býka atď.)

Zhluk niekoľkých súhvezdí zase tvorí

 ČERTOG,

ktorý riadi vyššie postavený Boh. Čertogy sú zase podriadené hlavným veliteľom typu Zeusa, Poseidóna, Demetry, a títo sa zase podriaďujú vládkyni Zeme, Roidnej matke – TEOMAT. Nuž, takáto hierarchia sa nijako nelíši od pyramídy moci na Zemi. A akože inak – veď oni sú jej vrcholom!

A teraz prichádza dôležitý moment – nemýľte si hviezdy so súhvezdiami! Hviezdy sú iba blikajúce bublinky na oblohe, ale Súhvezdia sú zhluky podvodných miest.

A teraz si predstavte Predkov, ktorí ukazujúc na oblohu hovorili:

Hľa tam v tom súhvezdí Hadonosca som minulý víkend kúpil žene čižmy.

A tak je už jasné, prečo sú všetky veľké hviezdy na glóbuse Neba opísané.

TU TEDA MÁME ONEN NEKONEČNÝ VESMÍR, KTORÝ JE ZALIATY V KRIŠTÁĽOVOM AKVÁRIU MEDZI ÔSMOU A DEVIATU SFÉROU!

Vo vnútri hviezdnej sféry prechádzajú po rovníku pásy bielych bubliniek, ktoré vytvárajú uzavretý kruh – tor. Aby sa bublinky nemiešali s okolitou vodou, tak ich udržiava viskózna fialová substancia, čo je niečo na spôsob nášho Golfského prúdu, ktorý sa tiež nemieša s oceánom ale žije si sám osebe.

Presne polovica tejto bubliny (180°) vyžaruje

SVETLO NEPREDSTAVITEĽNÉHO JASU,

ktoré osvetľuje našu Zem počas dňa. Pripomínam, že Slnko iba dopĺňa denné svetlo jasnými lúčmi. Osvetľujú nás mäkkým, rozptýleným svetlom práve tejto „lampy“ Hviezdnej sféry. Svetlo prechádza skrz masu vody, preto sa nám obloha javí belasá.

Druhá polovica kolesa svieti sotva pozorovateľným mliečnym svetlom, preto je na druhej pologuli noc a na oblohe vidíme takýto obraz:

O Mliečnej Rieke sme v rozprávkach počuli tisícky ráz, ale pritom nikde ani zmienky o tom, že ide o Mliečnu cestu na oblohe! Okrem toho,

GRÉCKE SLOVO GALACTOS SA PREKLADÁ AKO MLIEKO

Je proste ohromujúce, ako hlboko sme zaspali – všakže?

Teda si môžeme zosumarizovať. Vodou naplnená Hviezdna sféra svojimi výkonnými lampami osvetľuje Zem:

Dňom belasým svetlom;

Nocou hviezdami.

Ale prečo vidíme Hviezdnu sféru nie ako maličkú ôsmu guľôčku v centre oblohy, ale roztiahnutú od horizontu po horizont?

Je to preto, lebo krištáľ lomí svetlo. Pretože k najbližšej sfére Mesiaca je iba 200 km, tak vidíme hviezdy rozložené po celej oblohe.

Takže pripomínam. Pri prílete k prvému krištáľovému Nebu nás dobre že nespálili tepelné delá, ktoré vytvárajú ročné obdobia. My sme však

Teraz sme akurát čo opustili akvárium poslednej krištáľovej Hviezdnej sféry čo znamená, že sme úspešne prešli

Som si istý, že ste už určite prišli na to, čo nás čaká teraz:

Tento okrídlený výraz rovnako preletel ako strela skrz veky, ale jeho význam je ukrytý veľmi hlboko, takže nikto netuší čo znamená

PREJSŤ OHŇOM, VODOU A MEDENÝMI RÚRAMI

Nahovárajú nám, že to ide o obrazné vyjadrenie trampôt a utrpenia v akejkoľvek zložitej situácii. Ale zatiaľ čo o ohni a vode je možné niečo také celkom presvedčivo natárať, ale čo robiť s rúrami, a to ešte navyše medenými?

Kúzelníci rozmýšľali, rozmýšľali, až nakoniec vymysleli, že natočia film pre deti. Je známe, že filmové zábery pre deti sa prepisujú do detského vedomia naisto, preto vám dne ktorýkoľvek dospelý človek povie, že

MEDENÉ TRÚBY ZNAMENAJÚ SKÚŠKY SLÁVOU!

a hotovo!

Čo je zložité – to je lživé. Netreba nič vynachádzať. Ak je povedané v rozprávkach „PREJDI!“ znamená to, že treba prejsť SKRZ NASKRZ, a nie nejako obrazne ako keby tam. Predkovia v rozprávkach tisíc ráz opakovali, že cesta ku Koštejovi vedie cez Ohnivú rieku, Podvodné cárstvo a púť sa končí prechodom cez medené trúby. Ale Bohovia by neboli Bohmi, ak by Ivanovi Cárovičovi dovolili zakončiť také zložité putovanie obyčajnou medenou trúbou. Preto ju bastardi poohýbali až sa vytvoril

LABYRINT MINOTAURA

Psychológovia a špecialisti v oblasti starých stavieb uznali tento labyrint za to najzložitejšie zo všetkého podobného, čo sa kedy zachovalo. Jeho zákernosť spočíva v tom, že spočiatku cítite že sa blížite k stredu, ale potom sa začínajú ostré zákruty o 180° so zmenami výšky, čo vás nakoniec odvedie ďaleko od stredu kruhu. Špecialisti nakoniec aj tak neprišli na to kde, kto a pre koho vytvoril labyrint. Nakoniec sa však zhodli v názore, že obyčajný človek ním prejsť nedokáže.

Dlážka chrámu v Chartres, Francúzsko

Toto zobrazenie nie je jediné vo svete, podobné nájdete rozhádzané po celej planéte, pričom všetky s dokonalou presnosťou ukazujú jednu a tú istú schému labyrintu.

Prečo práve labyrint? Pretože prístup ku Koštejovi a omnoho viac k jeho smrti, musí byť v maximálnej miere ochránený pred prienikom všakovakých Ivanov Cárovičov a Tézeov.

ÚSTROJSTVO LABYRINTU

To iba na dlážke je labyrint vyobrazený ako plocha. V skutočnosti sú jeho chodby tvaru zamotaného, trojrozmerného klbka a to takým spôsobom, že sa sústavne buď dvíhate nahor alebo klesáte nadol.

Ak si je niečo také ťažko predstaviť, tak sa pozrite na nám už známu armillárnu sféru. Ona nádherne demonštruje, ako sa plošný labyrint mení na objemový. Ale ani to ešte nie je všetko.

Aby sme prešli celým labyrintom, musíme vykonať 28 obratov s uhlom ohybu 180°. Problém je v tom, že na každom obrate je stanovisko bodu ochrany, pričom jeden veliteľ je strašnejší ako druhý.

Na začiatku strážila Labyrint bytosť s hlavou býka, ale po nie priateľskej návšteve Tézea neprežil. Bezpečnostné opatrenia bolo potrebné pritvrdiť.

Toto bol pravdepodobne jediný úspešný pokus o prienik do Tridesiateho cárstva, ale zachrániť Spiacu Krásavicu – ako nám je jasné – sa aj tak nikomu nepodarilo.

28 otočení Labyrintu je umiestnených tak, že okruh je rozčlenený na 4 štvrte kruhu rozdelených krížom. Teraz vám predstavujem do pozornosti najstarší kríž na Zemi, ktorý je predchodcom všetkých krížov:

KELTSKÝ KRÍŽ!

A to aj je prvotný pohybový element krištáľových sfér, ktorí spomínal ešte Aristoteles. Jeho podstata spočíva v ideálnej rovnováhe štyroch živlov: Ohňa, Vody, Zeme a Vzduchu. A tu štafetu preberá Luc Besson, skrz ktorého nám naznačili, že existuje akási zbraň proti zlu, v ktorej sú štyri elementy rozložené okolo piateho, ktorý je podstatou celého systému. Milla Jovovich symbolizovala Solar, ktorý sa nezapne, kým planéta nezačne vylučovať vibrácie Ľúbosti.

Keltský kríž je statický. Aby sa ukázal jeho pohyb, tak Predkovia zobrazovali jeho pohyb takto:

Všimnite si, ako veľa symbolov je v tvare Labyrintu!

Je to presne tá istá Svastika, s ktorou sa dodnes nevieme vysporiadať. Tu Hitler pošiel s ňou zabíjať našich dedov, tam Biela Hierarchia nám hovorí o 4 ramenách Galaxie, ktoré – ako vidíme – proste neexistujú. A nakoniec je všetko veľmi prosté – ide o schematický pohyb Labyrintu, v strede ktorého je ukrytý Solar.

A keď ste sa už dočítali k tomuto miestu, tak prejdeme k tomu najhlavnejšiemu.

Teda prešli sme trideväť Zemí, prešli Oheň, Vodu a Medené Rúry. Prekonali sme 28 obratov Labyrintu a vyšli na cieľovú rovinu. Spomínate si na výraz:

SMRŤ KOŠTEJA NA KONCI IHLY?

Nuž hľa, tu ona je – priama časť rúry je oná ihla!

A na jej konci je Solar, t.j. smrť Košteja!

Solar je zapečatený do zlatej škrupiny. Takto sú jeho záchranné lúče od nás odizolované.

Spomeňme si na pozlátenú guľu vnútri gule.

Všimnite si, že zlatú sféru obklopuje šesť kvetových lístkov. Oni vyzerajú ako kvetové lístky iba na ploche. V skutočnosti je kvietok trojrozmerný a predstavuje dva tetraedry, ktoré prenikajú jeden do druhého.

Jeden tetraeder je nasmerovaný vrcholom nahor, druhý nadol. Tieto tetraedry vyzerajú v rovine ako šesťcípa hviezda. A to je ona – Hviezda Dávida. V trojrozmernom prevedení sa dva vzájomne sa prenikajúce tetraedre nazývajú Merkaba.

Navrhujem, aby sme spory o „židovskej“ hviezde ukončili, lebo ona iba zosobňuje podstatu uhľovodíkovej formy života a nie je symbolom nejakého 300 ročného národa.

Solar v zlatej škrupine sa nachádza v strede Merkaby. Nuž teda čo? Dobre nám Bohovia zahltili náš centrálny procesor? Myslím, že keď budete čítať rozprávku ďalší raz, tak púť hrdinu do Tridesiatheo Cárstva už precítite každou bunkou. To vytvorí počas čítania už úplne iné sprievodné pocity.

Pozorný čitateľ teraz zadá logickú otázku:

Prečo sa všetky rozprávky končia dobre?  Ak hlavný hrdina nakoniec láme ihlu, Koštej dodýchava a Spiacu Krásavicu oslobodzuje, tak prečo teraz nevidíme zachránený Solar?

HĽA – TU JE UKRYTÁ NAJHLBŠIA MÚDROSŤ NÁRODNÝCH ROZPRÁVOK!

Ide o to, že Predkovia veľmi dobre poznali budúcnosť svojich potomkov. Vedeli, že my oslobodíme svietidlo, a preto uložili do rozprávok podvedomé programovanie na úspech.

Deťom od plienok vtĺkame do hláv, že

KRÁSAVICA NEUMRELA!

ONA IBA SPÍ!

A KRIŠTÁĽOVÁ RAKVA BUDE ROZBITÁ NA KÚSOČKY!

Nuž čo?

Uvedomujete si genialitu slovanského národa?

Ukryť taký mnohorozmerný význam

 do rozprávky tak ľahko pochopiteľnej!

A teraz dvihnite ruky tí, u koho ešte ostalo želanie vysmievať sa z divých barbarov v krpcoch a nazývať rozprávky výmyslom. Ak sa aj takí nájdu, tak im ukážte tento obrázok, ktorý – ako vieme – nie je možné sfalšovať.

Nám už známy labyrint, však? A kto to z neho vyšiel? Zjedený bochník? Ale veď to už je Solar osobne!

Kto ešte nevie, ako sa robia kruhy na obilí, oznamujem:

Z orbitálnej dráhy prichádza mikrovlnný zväzok vĺn. Princíp sa nijako neodlišuje od mikrovlniek, impulz vysielajú cez digitálny filter toho či onoho obrázku. Klasy klesnú k zemi, ale neutrpia. Toto čarovanie má dve funkcie:

Vysielajú sa správy slobodomurárom nízkych úrovní vysvätenia – je to niečo ako médiá pre zasvätených. Kto vie o čo ide, ten pochopí absolútne každé posolstvo.

Žiarivé divadielko pre baranov s cieľom ešte väčšieho zahlcovania zvyškov mozgov mysticko-mimozemskými telegramami.

Ako vidíme, uhľovodíková forma života je na hrane grandiózneho vyvrcholenia…

ZHRNUTIE

Prišiel čas zosumarizovať všetko, čo sme tu prečítali. Z jednej strany sa všetky 3 časti „Sfér vplyvu“ môžu zdať ako namiešaný šalát, kde sa v jednom štúdiu nezmyselne pospájali postavičky všetkých rozprávok, mýtov a legiend, aby natočili novoročný zábavný program. Ale to sa iba zdá, že náš život je rozbitý na fragmenty, ktoré sa nesmú miešať dokopy.

Vydýchnite tento pocit – je to výsledok roboty geniálnej mašinérie tvarov pod názvom „Rozdeľ a podrob si“.

Predstavte si skleník s paradajkami, do ktorého kedysi dávno vnikli paraziti a rozdelili pôvodný, jediný ekosystém na časti. Hriadky rozdelili dvojmetrovým plotom; časť paradajok premenovali na rajčiny, časť na kečup. Tretím dokonca povedali, že pochádzajú z banánovníka, ktorý rastie na druhom konci sveta, a teda preveriť dôveryhodnosť legendy nie je nijako možné.

Po týždni tomatá-paradajky vyhlásili vojnu tomatám-kečupom. Následkom toho sa hriadky skleníka zmenili na utlačenú hlinu, na ktorej nakoniec vyrástol lopúch a vyhlásil, že on je agronómom vyvolená rastlina, ktorá tu rastie posledných 100 miliárd rokov. Potom lopúch vyšiel z utlačeného skleníka a začal veliť celej záhradke. A teraz už ani čert nezistí, čo, kde a kedy pôvodne rástlo, ale ani to najhlavnejšie – kto vypestoval ten prekliaty lopúch?

Podobná situácia sa odohrala aj s našou planétou. Rozprávky ostali poslednými zrniečkami istiny, ktoré – hoci alegoricky – ale aj tak nám podávajú informáciu, ako to v skutočnosti bolo.

V tejto kapitole som úmyselne preplietol rozprávky a vedecké fakty, mýty a zachovalé artefakty, legendy a okrídlené výrazy, ktoré sú dnes známe každému, pretože všetko, čo tu bolo zhromaždené sú zvyšky jediného obrazu Sveta. Najprekvapujúcejšie je, že všetky národy planéty opisujú jedny a tie isté udalosti, preto je to na prvý pohľad namiešaný šalát. Pri druhom prečítaní a ešte aj so zapnutou logikou zo všetkých kútov planéty dostupné a do dnešných dní dochované zrnká istiny začnú zapadať do veľmi pevnej, logickej, ale hlavne jedinej Mozaiky našej rozprávkovej minulosti.

Samozrejme, tu opísaná stavba nebesného krištáľa poskytuje len všeobecnú predstavu o tom, čo to je náš kozmos. V skutočnosti je tento mechanizmus tisíc ráz zložitejší a sú v ňom zapojené také materiály a použité také technológie, ktoré sú proste nepochopiteľné operačnej pamäti nášho dvojdielneho mozgu, či ani nie sme schopní ich identifikovať kvôli primitívnej podstate úrovne nášho vývoja.

Vtip je ešte aj v tom, že vedci hľadia svojimi hľadáčikmi na hviezdnu oblohu, ale nijako im nedochádza, že ono je naozaj sférické a ako začarovaní ďalej tvrdia, že obloha je okolo a nie vnútri Zeme. Pozrite si toto dvojminútové video určené na učenie študentov a zadivte sa slepote prednášajúcich astronómiu:

Ani Hollywood nemrhá časom a už dávno nás popchýna svojimi futuristickými „majstrovskými dielami“. Podstata je približne rovnaká: na orbitálnej dráhe sa usadí koráb okupantov, ktorí celé obyvateľstvo planéty menia na rabov. Kým rabi robia na elitu, oni zároveň drancujú zemské zdroje.

Podtext filmov je tiež rovnaký:

Nešpekulujte, v budúcnosti aj tak príde koniec, pozrite von ako žijú ľudia!

Elysium    
Oblivion

Určite súhlasíte, že takéto rekvizity na obežnej dráhe už nerobia nijaký extra dojem,

pretože sa nedajú ani len porovnať s krištáľovou rakvou,

ktorá visí nad našou hlavou

hľa – už tisícky rokov!

Autor: As-Gard

ZDROJ

26.08.2017

NAŠI PARTNERI: